Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016CA0652

    Vec C-652/16: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – Nigyar Rauf Kaza Ahmedbekova, Rauf Emin Ogla Ahmedbekov/Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločná politika vo veciach azylu a doplnkovej ochrany — Normy pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany — Smernica 2011/95/EÚ — Články 3, 4, 10 a 23 — Žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré samostatne podali príslušníci tej istej rodiny — Posúdenie na individuálnom základe — Zohľadnenie hrozieb, ktorým čelí rodinný príslušník v rámci posúdenia žiadosti iného rodinného príslušníka na individuálnom základe — Výhodnejšie normy, ktoré členské štáty môžu zachovávať alebo zaviesť na rozšírenie azylu alebo doplnkovej ochrany na rodinných príslušníkov osoby s postavením medzinárodnej ochrany — Posúdenie dôvodov prenasledovania — Účasť azerbajdžanského štátneho príslušníka na podaní sťažnosti proti svojej krajine na Európsky súd pre ľudské práva — Spoločné procesné normy — Smernica 2013/32/EÚ — Článok 46 — Právo na účinný opravný prostriedok — Posúdenie v plnom rozsahu ex nunc — Dôvody prenasledovania alebo skutkové okolnosti zamlčané pred rozhodujúcim orgánom, ale uplatnené v rámci opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu prijatého týmto orgánom)

    Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018, p. 4–5 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    3.12.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 436/4


    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – Nigyar Rauf Kaza Ahmedbekova, Rauf Emin Ogla Ahmedbekov/Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

    (Vec C-652/16) (1)

    ((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná politika vo veciach azylu a doplnkovej ochrany - Normy pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany - Smernica 2011/95/EÚ - Články 3, 4, 10 a 23 - Žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré samostatne podali príslušníci tej istej rodiny - Posúdenie na individuálnom základe - Zohľadnenie hrozieb, ktorým čelí rodinný príslušník v rámci posúdenia žiadosti iného rodinného príslušníka na individuálnom základe - Výhodnejšie normy, ktoré členské štáty môžu zachovávať alebo zaviesť na rozšírenie azylu alebo doplnkovej ochrany na rodinných príslušníkov osoby s postavením medzinárodnej ochrany - Posúdenie dôvodov prenasledovania - Účasť azerbajdžanského štátneho príslušníka na podaní sťažnosti proti svojej krajine na Európsky súd pre ľudské práva - Spoločné procesné normy - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 - Právo na účinný opravný prostriedok - Posúdenie v plnom rozsahu ex nunc - Dôvody prenasledovania alebo skutkové okolnosti zamlčané pred rozhodujúcim orgánom, ale uplatnené v rámci opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu prijatého týmto orgánom))

    (2018/C 436/04)

    Jazyk konania: bulharčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Administrativen săd Sofija-grad

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobcovia: Nigyar Rauf Kaza Ahmedbekova, Rauf Emin Ogla Ahmedbekov

    Žalovaný: Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

    Výrok rozsudku

    1.

    Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na individuálnom základe treba zohľadniť hrozby prenasledovania a vážneho bezprávia, ktorým čelí rodinný príslušník žiadateľa, aby sa určilo, či je tento žiadateľ z dôvodu svojej rodinnej väzby s uvedenou ohrozenou osobou sám vystavený takýmto hrozbám.

    2.

    Smernica 2011/95 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby žiadosti o medzinárodnú ochranu podané samostatne príslušníkmi tej istej rodiny podliehali opatreniam, ktorých cieľom je upraviť akúkoľvek prípadnú väzbu, ale bránia tomu, aby tieto žiadosti boli predmetom spoločného posudzovania. Bránia taktiež tomu, aby posudzovanie uvedených žiadostí bolo prerušené až do ukončenia konania o posúdení inej z týchto žiadostí.

    3.

    Článok 3 smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu v prípade priznania medzinárodnej ochrany príslušníkovi rodiny podľa režimu zavedeného touto smernicou stanoviť rozšírenie tejto ochrany na iných príslušníkov tejto rodiny, pokiaľ sa na tieto osoby nevzťahuje dôvod vylúčenia uvedený v článku 12 tej istej smernice a pokiaľ ich situácia má z dôvodu potreby zachovania celistvosti rodiny súvislosť s logickým zmyslom medzinárodnej ochrany.

    4.

    Dôvod neprípustnosti uvedený v článku 33 ods. 2 písm. e) smernice 2013/32 sa nevzťahuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej dospelá osoba podá vo svojom mene a v mene svojho maloletého dieťaťa žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa okrem iného zakladá na existencii rodinnej väzby s inou osobou, ktorá samostatne podala žiadosť o medzinárodnú ochranu.

    5.

    Účasť žiadateľa o medzinárodnú ochranu na podaní sťažnosti proti svojej krajine pôvodu na Európsky súd pre ľudské práva sa v zásade nemá považovať v rámci posúdenia dôvodov prenasledovania uvedeného v článku 10 smernice 2011/95 za účasť, ktorá preukazuje príslušnosť tohto žiadateľa k „určitej sociálnej skupine“ v zmysle odseku 1 písm. d) tohto článku, ale sa má považovať za dôvod prenasledovania za „politický názor“ v zmysle odseku 1 písm. e) uvedeného článku, ak existujú oprávnené dôvody k obave, že účasť na podaní tejto sťažnosti bude uvedenou krajinou vnímaný ako akt politického disentu, proti ktorému tento režim môže uplatniť represálie.

    6.

    Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s odkazom na konanie o opravnom prostriedku uvedené v článku 40 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí medzinárodnej ochrany, má v zásade povinnosť posúdiť z titulu „ďalších vyhlásení“ a potom, ako požiadal o ich posúdenie rozhodujúci orgán, dôvody priznania medzinárodnej ochrany alebo skutkové okolnosti, ktoré hoci sa týkajú skutočností, alebo hrozieb, ku ktorým údajne došlo pred prijatím uvedeného rozhodnutia o zamietnutí, alebo dokonca pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu, sú prvýkrát uvedené v konaní o opravnom prostriedku. Tento súd naopak nemá uvedenú povinnosť, ak konštatuje, že tieto dôkazy alebo tieto skutočnosti boli uvedené v neskorom štádiu konania o opravnom prostriedku a nie sú dostatočne konkrétne, aby mohli byť riadne skúmané, alebo pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ak konštatuje, že tieto okolnosti nie sú významné alebo dostatočne odlišné od okolností, ktoré rozhodujúci orgán už mohol zohľadniť.


    (1)  Ú. v. EÚ C 86, 20.3.2017.


    Top