11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/82

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

1.1.

Sociálne a environmentálne udržateľný rozvoj morských a pobrežných oblastí, ktorý by odstraňoval existujúce rozdiely a zabezpečil ochranu kultúrnej rozmanitosti a biodiverzity, má mimoriadny význam. Okrem toho ide o jednu z najviac privilegovaných oblastí pre vytváranie schém nadnárodnej spolupráce v rámci EÚ a mimo nej. EHSV v tomto zmysle plne podporuje osobitnú iniciatívu pre trvalo udržateľný rozvoj modrej ekonomiky v západnom Stredozemí a vyzýva európske inštitúcie, aby ukončili cyklus konzultácií a vytvorili príslušnú pracovnú skupinu.

1.2.

EHSV sa domnieva, že pre úspech tejto iniciatívy je dôležitá dobrá komunikácia a vhodná atmosféra spolupráce medzi zainteresovanými štátmi a takisto medzi európskymi inštitúciami. Dôležitú úlohu pri efektívnom prepojení všetkých zainteresovaných strán by mohla zohrávať Únia pre Stredozemie.

1.3.

EHSV uznáva potrebu rozšírenia iniciatívy týmito troma spôsobmi:

1.3.1.

Okrem vybraných oblastí činnosti v osobitnej iniciatíve – (1) bezpečnejší a lepšie chránený námorný priestor, (2) inteligentná a odolná modrá ekonomika a zameranie sa na rozvoj zručností, výskum a inováciu, (3) lepšie riadenie mora – EHSV navrhuje ďalšie tematické rozšírenie iniciatívy v oblasti biodiverzity, ochrany a medzikultúrnej komunikácie, ako aj konkrétnejšiu stratégiu na podporu malých a drobných výrobných činností.

1.3.2.

EHSV sa okrem toho domnieva, že bude veľmi dôležité začleniť progresívny vývoj systémov odborného a akademického vzdelávania a nadnárodnú spoluprácu medzi nimi ako horizontálnu oblasť intervencie, čím sa zvýši účinnosť ostatných oblastí modrej ekonomiky. V tomto zmysle by sa mal prijať prístup makroregionálnej stratégie.

1.3.3.

Ak budeme prehliadať skutočnosť, že Stredozemie tvorí historický, hospodársky a environmentálny celok, v dlhodobom horizonte nedôjde k účinným riešeniam v oblasti bezpečnosti námornej dopravy, bezpečnostných otázok, udržateľného hospodárskeho rastu a ochrany kultúrnej a environmentálnej rozmanitosti (1). Preto aj napriek tomu, že zvýšené geopolitické napätie a vyostrovanie konfliktov vo východnej časti Stredozemia vysvetľujú, prečo bola iniciatíva spustená v jeho západnej časti, mala by sa chápať ako pilotný program, ktorý môže priniesť užitočné skúsenosti a osvedčené postupy a môže sa rozvinúť do komplexného prístupu v celom Stredozemí (pozri tiež body 3.3, 3.4 a 3.5).

1.4.

EHSV predpokladá, že úspech tejto iniciatívy si bude vyžadovať vysoký stupeň nadnárodnej a cezhraničnej koordinácie. Politiky a programy pre Stredozemie vykonávané v priebehu posledných dvadsiatich rokov mali slabé výsledky a obrovské množstvo finančných prostriedkov zostalo nevyužitých z dôvodu rozdielnych postojov a nedostatočne účinnej koordinácie medzi inštitúciami Spoločenstva a verejnými správami v krajinách Stredozemia, ktoré nie sú členmi EÚ, ako aj preto, že v niektorých prípadoch boli v dôsledku byrokracie ukrytej pod zámienkou transparentnosti vytvorené nadmerné prekážky pre využívanie existujúcich finančných prostriedkov. To znamená, že je potrebný podprojekt technickej pomoci zahŕňajúci tieto problémy:

1.4.1.

dôkladnú komparatívnu analýzu, ktorá presne určí prekrývajúce sa oblasti v existujúcom množstve iniciatív podobného (ak nie totožného) zamerania (pozri body 3.9 a 3.10) s cieľom ušetriť zdroje a zlepšiť konečné výsledky. EHSV zdôrazňuje riziko oneskorenia alebo dokonca zrušenia vykonávania iniciatívy, ak nebudú jasne definované strednodobé a dlhodobé ciele a/alebo konkrétne definované právomoci zúčastnených orgánov a inštitúcií;

1.4.2.

hlavný operačný plán, v ktorom sa definujú kompetencie pracovnej skupiny pre modrú ekonomiku, osobitné organizačné/administratívne nástroje, odlišné úlohy pre zainteresované regionálne, vnútroštátne a medzinárodné inštitúcie, ako aj presne stanovený časový plán (pozri tiež body 4.5 a 4.6). Vzhľadom na to, že výskumné inštitúcie budú zohrávať významnú úlohu, mali by autori tohto hlavného plánu zohľadniť aj regionálnu heterogenitu, pokiaľ ide o existenciu dobre rozvinutého príslušného sektora výskumu a vývoja, ako aj všetky existujúce príklady úspešnej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja na oboch brehoch Stredozemia;

1.4.3.

plánovanie a vykonávanie dostatočne rozsiahlej komunikačnej stratégie, ktorá bude propagovať obsah iniciatívy pre modrú ekonomiku a z toho vyplývajúce príležitosti a perspektívy s cieľom i) vytvoriť prehľad všetkých inštitúcií a zainteresovaných strán, ktoré môžu byť zahrnuté a/alebo ovplyvnené, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, a ii) rozoslať im príslušné informácie.

1.5.

Z uvedených všeobecných odporúčaní vyplývajú tieto podrobné závery a príslušné návrhy:

1.5.1.

EHSV súhlasí s tým, že na dosiahnutie úspechu v boji proti trestnej činnosti a terorizmu je potrebné účinnejšie prepojenie pozemných a námorných pohraničných orgánov na oboch brehoch, ako aj systematická výmena a analýza údajov v úzkej spolupráci s agentúrou Frontex a ostatnými globálnymi, nadnárodnými inštitúciami, ako je Medzinárodná námorná organizácia (IMO).

1.5.2.

Vzhľadom na vytváraniu sietí medzi orgánmi zodpovednými za ochranu pozemných a námorných hraníc si EHSV želá, aby sa venovala osobitná pozornosť pravidlám „dobrého riadenie“ a potrebe dôsledne zohľadňovať ľudské práva, a to individuálne, ako aj kolektívne (pozri tiež bod 4.1).

1.5.3.

V záujme efektívnosti priestorového plánovania a správy pobrežia by sa mal na nadnárodnej a najmä na regionálnej/miestnej úrovni prijať model štvoritej špirály. Treba posilniť zapojenie miestnych orgánov (obcí a regiónov), ako aj sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti v rámci ich príslušných oblastí činnosti. Komisia by na tento účel mala vyzvať miestne zainteresované strany z verejného a súkromného sektora na konzultáciu o oznámení a o osobitných oblastiach činnosti – bezpečnosť a spoľahlivosť dopravy, rybné hospodárstvo, cestovný ruch a energetika, sociálna súdržnosť a udržateľnosť životného prostredia (pozri tiež body 4.2.1 a 4.3).

1.5.4.

„Modrý rast“ (2) je jednou z hlavných dlhodobých stratégií na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast: rybolov a akvakultúra, (ekologický) pobrežný cestovný ruch, námorná logistika (so zvýšeným významom pre Stredozemie v dôsledku súčasného geopolitického a hospodárskeho rozvoja), morská biotechnológia, energia z oceánov a ťažba z morského dna poskytujú nové mnohostranné podnikateľské príležitosti.

1.5.5.

Malé podniky a mikropodniky, domáce podniky a rodinné podniky s tradičnými organizačnými štruktúrami, prevádzkovými schémami a činnosťami sú základom miestnych ekonomík na oboch brehoch Stredozemného mora. V tomto zmysle môžu systémy vytvárania sietí a spolupráce pre malých výrobcov a mikrovýrobcov zlepšiť aj odolnosť a nákladovú konkurencieschopnosť a súčasne zachovať odlišovanie poskytovaných tovarov a služieb, ktoré je veľmi potrebné. EHSV sa preto domnieva, že okrem inovatívneho a technologicky vyspelého podnikania je prinajmenšom rovnako dôležité podporovať osobitné a prispôsobené programy aj pre tradičné hospodárske činnosti so zreteľom na miestne špecifiká (pozri body 3.6, 3.7, 4.2.2, 4.2.3 a 4.2.4).

1.5.6.

Keďže sa v nadchádzajúcich rokoch môže zhoršiť chudoba a nezamestnanosť mladých ľudí, a to najmä v krajinách južného Stredozemia, môže mať význam zabezpečenie lepšieho zosúladenia na trhu práce, avšak určite to nebude postačovať na riešenie problému nezamestnanosti, sociálnej súdržnosti a udržateľnosti. V tomto zmysle sú činnosti v oblasti rozvoja, ktoré sú zhrnuté v bode 1.5.5, nevyhnutné na zlepšenie životnej úrovne v konkrétnych oblastiach a musia byť starostlivo naplánované v spolupráci s miestnymi inštitúciami a orgánmi. Tieto lokalizované politiky sú okrem toho najefektívnejším spôsobom, ako zvrátiť faktory stimulujúce migráciu, a preto by sa mali vnímať ako hlavný nástroj na riešenie narastajúcich migračných tokov a z toho vyplývajúcich sociálno-ekonomických problémov na oboch brehoch, ako aj súvisiacich aspektov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany a boja proti trestnej činnosti a terorizmu (bod 1.5.1).

1.5.7.

Pokiaľ ide o rybolov, EHSV sa domnieva, že by sa mala posilniť: i) pružnosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) s cieľom odstrániť prekážky medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy a ii) úloha Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM), aby sa zvrátil naďalej nepriaznivý stav populácie rýb mnohých druhov, a to v úzkej spolupráci a koordinácii so stredomorskými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ (pozri tiež body 4.3.4 a 4.3.5).

2.1.

V novembri 2015 bolo na ministerskej konferencii o modrej ekonomike (3) Únie pre Stredozemie prijaté vyhlásenie o ďalšom rozvoji modrej ekonomiky (4) prostredníctvom posilnenia investícií do príslušných technológií, inovácie, znalostí a zručností, ako aj riadenia námorných záležitostí.

2.2.

V októbri 2016 ministri zahraničných vecí Alžírska, Líbye, Malty, Mauritánie, Maroka a Tuniska plus Francúzska, Talianska, Malty, Portugalska a Španielska podporili v rámci dialógu 5+5 ďalšiu prácu na iniciatíve zameranej na udržateľný rozvoj modrej ekonomiky v rámci Únie pre Stredozemie (5).

2.3.

Toto oznámenie (6) a súvisiaci akčný rámec [SWD(2017) 130] (7) vychádzajú z tejto žiadosti. Snažia sa využívať príležitosti a čeliť výzvam v regióne vyžadujúcim si mnohostrannú koordináciu a medzinárodnú spoluprácu, ktorá musí presahovať hranice Európskej únie (EÚ).

2.4.

Iniciatíva Európskej komisie, z ktorej vychádza toto oznámenie, sa okrem toho zakladá na dlhodobých skúsenostiach s morskou oblasťou a makroregionálnymi stratégiami – pozri napríklad stratégiu pre morskú oblasť Atlantického oceánu, stratégiu EÚ pre región Baltského mora či stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (8). Takisto čerpá z regionálneho dialógu o modrej ekonomike v rámci Únie pre Stredozemie (spomenutého vyššie), Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (9), Barcelonského dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (10), ako aj programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 z dielne OSN (11) a úsilia vynaloženého pri vykonávaní stredozemskej stratégie pre udržateľný rozvoj (12).

2.5.

Oznámenie je okrem toho v súlade s rozvíjajúcou sa vedeckou a sociálno-politickou diskusiou, ktorá prebieha na celom svete. Modrá ekonomika je už teraz jednou z najdôležitejších súčasných tém, a to po prvé z dôvodu významu morských a oceánskych zdrojov a ich potenciálu, pokiaľ ide o hospodársky rast spojený s morom a oceánom, a po druhé v dôsledku skutočnosti, že udržateľnosť morí a oceánov je hlavným parametrom pre celosvetovú ochranu životného prostredia (13).

2.6.

V oznámení sa uznáva potreba zvýšiť bezpečnosť, udržateľný hospodársky rast a zamestnanosť, ako aj zachovať ekosystémy a biodiverzitu v západnom Stredozemí. Inými slovami, oznámením sa chce prispieť k podpore sociálne a environmentálne udržateľného hospodárskeho rozvoja morských oblastí, severných a južných pobrežných oblastiach, prístavov a miest, ktoré predstavujú integrovaný systém mobility ľudí a tovaru, ktorý ďaleko presahuje existujúci administratívny a politický nesúlad. Na tento účel navrhuje tri oblasti výziev:

2.6.1.

Bezpečnosť a ochrana námorných činností: podľa oznámenia má západné Stredozemie oblasti preťažené dopravou, ktoré budú čeliť zvýšenému riziku (z hľadiska dopravných nehôd) z dôvodu budúceho geopolitického a hospodárskeho rozvoja, akým je zdvojnásobenie šírky Suezského prieplavu. Na druhej strane už nadobúdajú význam aj bezpečnostné otázky, čoho dôkazom je nelegálna migrácia, pričom sa očakáva, že súčasné sociálno-ekonomické a demografické trendy spolu s účinkami zmeny klímy posilnia hospodársku súťaž v oblasti zdrojov a geopolitickú nestabilitu.

2.6.2.

Vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a starnúce námorné pracovné sily: v oznámení sa uznáva dobre známy pracovný paradox, a síce nevyužitá pracovná sila na jednej strane a neobsadené pracovné miesta, ktoré sa sústreďujú najmä v sektoroch a priemyselných odvetviach modrej ekonomiky, na strane druhej. Komisia sa domnieva, že súčasná situácia je prevažne (ak nie výlučne) výsledkom nesúladu. Preto sa zameriava na nedostatočný dialóg a spoluprácu medzi priemyslom a vzdelávacím systémom.

2.6.3.

Rozdielne a konkurenčné záujmy na mori: podľa údajov uvedených v oznámení má západné Stredozemie najväčšiu biodiverzitu v celej oblasti. Zároveň sústreďuje približne polovicu HDP Stredozemia prevažne z námorných činností – cestovného ruchu, akvakultúry, rybolovu a dopravy – čo vedie k rastúcej pobrežnej urbanizácii, nadmernému rybolovu populácií rýb, znečisťovaniu morí a širším otázkam ochrany. Vzhľadom na nadnárodný charakter príslušných záujmov a vážne sociálno-ekonomické rozdiely tieto faktory plne odôvodňujú názor uvedený v oznámení, že táto oblasť je „epicentrum obrovského množstva hospodárskych, demografických a environmentálnych tlakov“.

2.7.

Komisia vo všeobecnosti uznáva, že existujúci rámec systémov spolupráce na oboch brehoch morskej oblasti sa neukázal ako dostatočne efektívny. V tomto zmysle sa iniciatíva zaoberá existujúcou potrebou. Úspech pri riešení tohto problému však závisí od početných všeobecných a konkrétnych zmien a úprav, pričom mnohé z nich sa budeme snažiť predstaviť v nasledujúcich bodoch.

3.1.

EHSV podporuje úsilie Komisie o konsolidáciu a rozvoj environmentálne udržateľného reťazca výroby a spotreby, napr. prostredníctvom využívania čistých foriem energie na odsoľovanie, ako aj podpory energetickej účinnosti a čistej energie vo všeobecnosti a podpory a posilnenia ekologickej nákladnej a lodnej dopravy. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na obrovský potenciál podnikateľských činností v tejto oblasti záujmu.

3.2.

Pojem „modrá ekonomika“ sa vzťahuje na sociálne a environmentálne udržateľný rozvoj morských a pobrežných oblastí, ktorý by odstraňoval existujúce rozdiely a zabezpečil ochranu kultúrnej rozmanitosti a biodiverzity, čo je mimoriadne dôležité z hľadiska histórie a so zreteľom na budúcnosť Stredozemia. V tomto zmysle sú vybrané oblasti činnosti v oznámení – (1) námorná bezpečnosť a ochrana, (2) inteligentné a odolné hospodárstvo, (3) lepšie riadenie mora – síce dôležité, no môžu byť zbytočne reštriktívne, pokiaľ ide o potreby tejto oblasti. EHSV navrhuje ďalšie tematické rozšírenie iniciatívy o oblasti biodiverzity, jej zachovania a medzikultúrnej komunikácie, ako aj konkrétnejšiu stratégiu na podporu malých a drobných výrobných činností, napríklad v oblasti rybolovu atď.

3.3.

Bezpečnosť námornej dopravy, ale najmä otázky bezpečnosti vo všeobecnosti sú síce veľmi dôležité, no nemožno ich obmedziť na západné Stredozemie. Geopolitická história a súčasné zhoršovanie situácie spolu s prepuknutím utečeneckej krízy vo východnej časti morskej oblasti naopak poukazujú na potrebu riešiť tieto problémy prostredníctvom komplexného prístupu k Stredozemiu ako celku.

3.4.

Platí to aj pre ostatné vymedzené oblasti záujmu – udržateľný hospodársky rast, zachovanie kultúrnej rozmanitosti a ochrany životného prostredia atď. Stredozemie by sa nemalo deliť na západné a východné. Aj keď si to administratívne dôvody a krátkodobé taktiky vyžadujú, z dlhodobého hľadiska musí strategické plánovanie pristupovať k tejto oblasti ako k celku.

3.5.

EHSV plne chápe, že vzhľadom na zvýšené geopolitické napätie a vyostrovanie konfliktov vo východnom Stredozemí môže byť začatie iniciatívy pre západné Stredozemie jednoduchšie, reálnejšie a rýchlejšie uskutočneným prístupom. Ak však po ňom nebude nasledovať analogická iniciatíva pre východné Stredozemie, hrozí veľké riziko, že stanovené ciele nemusia byť splnené. Východné Stredozemie čelí rovnakým problémom, no v atmosfére s oveľa väčším napätím v dôsledku geopolitickej situácie, a preto by sa preň mali naplánovať a uplatňovať podobné pravidlá a politiky.

3.6.

Hoci nedostatočný dialóg medzi priemyslom na jednej strane a akademickou obcou a sektorom výskumu a vývoja na strane druhej môže byť dôležitým faktorom pri riešení nezamestnanosti (najmä z dlhodobého hľadiska a v čase hospodárskeho rastu), je neefektívne a jednostranné zamerať sa iba na túto záležitosť. Naopak, existujúca hospodárska nerovnováha (prejavujúca sa najmä nedostatkom nových voľných pracovných miest a vysokou mierou nezamestnanosti) a prehlbujúce sa sociálno-ekonomické rozdiely v západnej časti Stredozemia by sa mali riešiť v kontexte pretrvávajúcej systémovej krízy v severnej časti regiónu a všeobecne nedostatočnej ochoty realizovať produktívne investície.

3.7.

V prípade, ak hospodárska činnosť zasahuje závažným spôsobom do problematiky ochrany – ak existujú (makro)ekonomické externality (buď na základe dopytu alebo ponuky) a ak súbor slobodných rozhodnutí jednotlivcov vedie k sociálno-ekonomickým a environmentálnym problémom v oblasti udržateľnosti –, je potrebná účinná politická intervencia, ktorá sa v čase zosilnenej internacionalizácie musí upraviť na cezhraničnej úrovni. V prípadoch nadmerného rybolovu populácie rýb, morského znečisťovania, nadmernej urbanizácie a neefektívne rastúcich aglomerácií, pretrvávajúcich hospodárskych/finančných kríz a rastúcich transregionálnych a sociálnych rozdielov v rámci EÚ a mimo nej nie je doktrína „síl voľného trhu“ dostatočná.

3.8.

Známe nedostatky v existujúcom rámci tvorby politík v tejto oblasti, ktoré sú spôsobené najmä nedostatkom spolupráce medzi jednotlivými krajinami – v oznámení sa na ne odkazuje pri diskusii o tretej skupine výziev a nedostatkoch pre rozdielne a konkurenčné záujmy –, sú v tomto zmysle mimoriadne dôležitým faktorom pri riešení environmentálnych a sociálno-ekonomických sporov v tomto regióne. Existujúce a budúce bilaterálne dohody medzi susednými krajinami EÚ a krajinami južného Stredozemia by sa mali účinne dodržiavať. Chýbajúci jednotný a teda silný hlas EÚ v otázkach zahraničnej politiky môže byť v tejto súvislosti na škodu, ale na druhej strane by krajiny ležiace na južnom pobreží tejto morskej oblasti mali očakávať, že EÚ bude ich hlavným (ak nie jediným) partnerom so silným a úprimným záujmom o podporu spoločných vyhliadok na trvalo udržateľný rozvoj a prosperitu v tejto oblasti.

3.9.

Okrem súčasnej nedostatočnej nadnárodnej spolupráce vyplýva z mätúceho množstva iniciatív a platforiem podobného (ak nie totožného) zamerania ďalšia potreba politickej koordinácie. Oznámenie, ku ktorému predkladáme pripomienky, sa týka napríklad stratégie EÚ pre modrý rast a námornú politiku (14), stratégie EÚ na posilnenie rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (15), iniciatívy BLUEMED (16) a modrého rastu FAO (17). Okrem toho existujú aj iné činnosti, ktoré zahŕňajú obe pobrežia regiónu, ako napríklad akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a akčný plán regionálnej dopravy v Stredozemí (18).

3.10.

Výbor EHSV vzhľadom na širokú škálu existujúcich iniciatív podobného zamerania vyzýva na dôkladnú komparatívnu analýzu, ktorá presne určí prekrývajúce sa oblasti, čím umožní využívať iniciatívy spôsobom, ktorý povedie k úspore zdrojov a posilneniu konečných výsledkov. Mali by sa podrobnejšie preskúmať a zvážiť osvedčené postupy uplatňované v makroregionálnych stratégiách (aj v Baltskom mori) a iniciatívach (ako je iniciatíva pre inteligentné ostrovy) (19).

3.11.

Nereálne požiadavky, ktoré obmedzujú efektívnosť európskych programov v Stredozemí na jednej strane, a byrokracia vyplývajúca z obáv z premrhania finančných prostriedkov EÚ, ako aj korupcia a v niektorých prípadoch neefektívnosť verejnej správy na oboch brehoch morskej oblasti na strane druhej viedli k vážnym nedostatkom pri čerpaní existujúcich európskych fondov pre Stredozemie.

3.12.

Na druhej strane sa Únii pre Stredozemie nepodarilo plniť úlohu, ktorá jej patrí, a to aj napriek rôznym projektom, ktoré boli oznámené. Jej intervencia v tomto regióne sa preto musí ešte viac posilniť. Iniciatívy týkajúce sa modrej ekonomiky by mohli mať veľký význam pre všeobecnú prosperitu, ale musia byť účinne prepojené s existujúcimi štruktúrami a rámcami.

4.1.1.

Oznámenie sa zameriava na dve osobitné oblasti intervencie: 1. spolupráca medzi pobrežnými strážami a 2. výmena údajov a administratívna spolupráca na posilnenie kapacít s cieľom reagovať na znečistenie morí v dôsledku nehôd a bojovať proti nim.

4.1.2.

Výbor EHSV považuje za nevyhnutné posilniť vytváranie sietí a tým aj spoluprácu medzi pozemnými a námornými pohraničnými a kontrolnými orgánmi na oboch brehoch s pomocou agentúry Frontex. Systematická výmena a analýza informácií nadnárodným centrom pre analýzu údajov je takisto potrebná s cieľom uspieť v boji proti trestnej činnosti a terorizmu. Musia sa však dôsledne zohľadňovať pravidlá „dobrého riadenia“, ako aj ľudské práva, individuálne aj kolektívne, a to najmä vzhľadom na negatívne skúsenosti osobitných režimov.

4.1.3.

EHSV sa domnieva, že tieto dva dobre definované prístupy sú účinným spôsobom na riešenie otázky bezpečnejšieho námorného priestoru. Je však potrebné zlepšiť analýzu základných kvantitatívnych cieľov pre trvalý dohľad a hodnotenie tejto priority, pričom by sa malo vynaložiť úsilie na koordináciu a spoluprácu s globálnymi, nadnárodnými inštitúciami, ako je Medzinárodná námorná organizácia (IMO) (20).

4.2.1.

EHSV je sklamaný, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti sú v oznámení nedostatočne zastúpení (alebo úplne chýbajú), hoci tieto inštitúcie by mohli byť mimoriadne užitočné pri plánovaní, ako aj pri vykonávaní konkrétnych politík a programov vďaka svojim skúsenostiam s riešením kritických situácií a svojej preukázateľnej schopnosti priamo zasiahnuť a riešiť sociálno-ekonomické problémy.

4.2.2.

V nadchádzajúcich rokoch sa v dôsledku zmeny klímy môžu zhoršiť chudoba a nezamestnanosť mladých ľudí, čo bude mať vplyv najmä na situáciu v krajinách južného Stredozemia. Komisia by v spolupráci s miestnymi orgánmi a sociálnymi partnermi mala prijať rozvojové opatrenia na miestnej úrovni – napr. podpora MSP, živnostníkov, osobitné opatrenia na podporu primárneho sektora a podporu miestnych poľnohospodárskych a rybárskych výrobkov na európskych trhoch atď. – spolu s primeranými zlepšeniami v oblasti miestneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť životnú úroveň obyvateľov a zabrániť migrácii. Modrá ekonomika môže zaistiť dôstojný príjem tisícom rodín prostredníctvom moderných a vysoko kvalitných prístupov k rybolovu, ochrane a dodávke produktov z rybolovu v malom rozsahu.

4.2.3.

Rodinné podniky, malé podniky a mikropodniky s tradičnými organizačnými štruktúrami, prevádzkovými schémami a činnosťami sú základom miestnych ekonomík na oboch brehoch Stredozemného mora, najmä v odvetviach a priemysloch, ktoré tvoria modrú ekonomiku. Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že okrem iniciatív na podporu inovatívneho a technologicky vyspelého podnikania je prinajmenšom rovnako dôležité podporovať aj programy pre tradičné hospodárske činnosti.

4.2.4.

EHSV v tejto súvislosti tvrdí, že sa musí posilniť druhá skupina činností v rámci tejto priority, ktorá sa týka vytvárania námorných klastrov. Systémy vytvárania sietí a spolupráce pre malých výrobcov a mikrovýrobcov môžu zlepšiť aj odolnosť a nákladovú konkurencieschopnosť a súčasne zachovať diferenciáciu poskytovaných tovarov a služieb, ktorá je veľmi potrebná. Vytváranie klastrov môže byť na druhej strane účinné v konkrétnych odvetviach, v ktorých je nevyhnutná koncentrácia kapitálu, ako sú obnoviteľná energia a nákladná doprava. EHSV napriek tomu považuje myšlienku vytvárania klastrov, zriaďovania podnikateľských inkubátorov a presadzovania podnikateľských zámerov prostredníctvom služieb podnikateľských anjelov za dosť predčasnú, dokonca aj pre rozvinutejšie ekonomiky v EÚ, čo poukazuje na potrebu plánovania presne stanovených podporných služieb, najmä pre malých výrobcov, remeselníkov a obchodníkov na južnom pobreží predmetnej morskej oblasti.

4.2.5.

V súlade so štvrtou strategickou prioritou vyššie uvedenej nedávno zverejnenej správy WWF o oživení hospodárstva v oblasti Stredozemného mora je okrem toho nielen možné, ale aj nutné presmerovať verejné a súkromné finančné prostriedky do uvoľnenia potenciálu prírodných zdrojov v tejto oblasti. Tým sa umožní vytvárať príjmy a zároveň zohľadňovať sociálnu a environmentálnu udržateľnosť prostredníctvom mechanizmov obchodovania s uhlíkom, ako sú napr. platby za ekosystémové služby (21). V Stredozemnom mori patria napríklad k najúčinnejším systémom sekvestrácie uhlíka dná zarastené morskou trávou, čo znamená, že verejné a súkromné investície do tejto oblasti môžu v sebe spájať posilnenie miestneho hospodárskeho rastu s prispievaním ku globálnej stratégii v oblasti klímy.

4.3.1.

Aby sa uspelo v prvej skupine opatrení – priestorové plánovanie a správa pobrežia –, mal by sa prijať prístup štvoritej špirály (22). Je potrebné posilniť zapojenie miestnych orgánov (obcí a regiónov), akademickej obce a výskumu a vývoja, sociálnych partnerov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti v rámci ich príslušných oblastí činnosti, a to z dôvodu lepšej znalosti miestnych sociálno-ekonomických a environmentálnych podmienok, ako aj pre ich administratívnu flexibilitu.

4.3.2.

Organizované hospodárske a sociálne záujmy môžu a aj by mali v tejto súvislosti zohrávať rozhodujúcu úlohu pri sociálno-ekonomickom rozvoji Stredozemia. Komisia by v spolupráci s Úniou pre Stredozemie mala vyzvať zainteresované strany zo súkromného sektora na konzultáciu o oznámení a zabezpečiť ich významný príspevok k plánovaniu, a tým aj k účinnejšiemu zapojeniu do vykonávania príslušných programov a činností. Pokiaľ ide o rybolov, mali by sa prijať opatrenia na posilnenie systémov spoločného riadenia tým, že sa zainteresované strany budú efektívne zapájať do rozhodovacieho procesu.

4.3.3.

Pozornosť by sa mala venovať nedostatočnej spolupráci medzi európskymi a neeurópskymi krajinami v západnom Stredozemí, najmä pokiaľ ide o otázky bezpečnosti a prisťahovalectva, ktoré ovplyvňujú hospodársky rozvoj.

4.3.4.

Rybolov je kľúčovým faktorom v hospodárskej činnosti Stredozemia a po cestovnom ruchu druhým najdôležitejším zdrojom bohatstva. EHSV súhlasí s tým, že je potrebné naplánovať osobitné opatrenia v tomto odvetví, ktoré sú uvedené vo štvrtej skupine opatrení v rámci tejto priority. Cieľom programov by malo byť zníženie nadmerného rybolovu a rozvoj podporných služieb a financovania na zabezpečenie zachovania drobného rybolovu a súbežného rozvoja pobrežných spoločenstiev. Treba posilniť flexibilitu fondu ENRF (23), aby sa pri definovaní účinných iniciatív odstránili prekážky medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy.

4.3.5.

EHSV sa domnieva, že by sa mala posilniť úloha Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných, konzistentných a zlučiteľných administratívnych opatrení zameraných na zvrátenie nepriaznivého stavu populácie rýb, a to v úzkej spolupráci a koordinácii so stredomorskými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

4.4.

EHSV opakovane poukazoval na to, že politiky a programy pre Stredozemie vykonávané v priebehu posledných dvadsiatich rokov dosahovali slabé výsledky a z dôvodu rozdielnych postojov a nedostatočne účinnej koordinácie medzi inštitúciami Spoločenstva a vnútroštátnymi správami v stredomorských krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, zostalo obrovské množstvo finančných prostriedkov nevyužitých. V tejto súvislosti je naliehavo potrebná silná podpora a technická pomoc na zlepšenie úrovne reakcie inštitúcií mimo EÚ na požiadavky na európske finančné prostriedky, ako je väčšia adaptabilita zo strany Komisie.

4.5.

Účinné vykonávanie opatrení stanovených v oznámení je obzvlášť ohrozené ťažkopádnou byrokraciou, ako to jasne vyplýva z kapitoly s názvom „Riadenie a vykonávanie“, ale aj zapojením úplne odlišných inštitúcií s rôznymi štruktúrami a postojmi, ako sú napríklad ministerské schôdze, Komisia, Únia pre Stredozemie atď. Je potrebný operačný plán s osobitnými organizačnými/administratívnymi nástrojmi a presnými úlohami.

4.6.

EHSV sa domnieva, že by sa mala okamžite zriadiť pracovná skupina pre modrú ekonomiku spolu s jasne vymedzeným akčným a kompetenčným plánom, ktorá by sa mala prepojiť s pracovnými skupinami Únie pre Stredozemie. Pracovná skupina by mala mať potrebnú flexibilitu, aby mohla rýchlo reagovať na mimoriadne udalosti, napríklad prírodné a ekologické katastrofy atď., ale tiež plniť zvláštne úlohy a povinnosti. EHSV je opatrný pri hodnotení účinnosti pracovnej skupiny, ktorá bude závisieť od jej zloženia a od priameho zapojenia európskych inštitúcií a národných vlád nečlenských krajín EÚ. EHSV sa preto domnieva, že pracovná skupina by mala byť od začiatku navrhnutá opatrne a s riadne definovanou organizačnou štruktúrou a efektívnym systémom procesov a postupov, ako aj s kompetentne zostaveným osobitným plánom činnosti.