11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/76

Spravodajkyňa:

Brenda KING

1.1.

Platnosť Dohody o partnerstve z Cotonou medzi Európskou úniou (EÚ) a africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami sa skončí v roku 2020. Dohoda o partnerstve bola základom pre spoluprácu a dialóg v oblasti politiky, ekonomiky, obchodu a rozvojovej pomoci.

1.2.

EÚ a AKT odštartovali nezávisle od seba diskusie s cieľom určiť možný rámec a základ pre budúce vzťahy. Priority, ktoré budú pravdepodobne zahrnuté, sú: znižovanie chudoby, obchodné vzťahy, riadenie migračných tokov a boj proti globálnemu otepľovaniu. Rozhovory medzi EÚ a krajinami AKT sa formálne začnú najneskôr v auguste 2018.

1.3.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európska komisia spustili v roku 2015 proces verejnej konzultácie s cieľom pripraviť rámec pre obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou a v novembri 2016 zverejnili spoločné oznámenie, v ktorom sa vyjadruje podpora zastrešujúcej dohode vymedzujúcej spoločné hodnoty a záujmy a stanovujú tri rôzne partnerstvá s každým z týchto troch regiónov.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta spoločné oznámenie ako aj Komisiou preferovanú možnosť v podobe zastrešujúcej dohody s osobitnými regionálnymi prioritami, ktoré by mali byť právne záväzné. EHSV sa domnieva, že je potrebná nová aktualizovaná dohoda, ktorá zohľadní nové skutočnosti, ako napríklad obavy európskej verejnosti, pokiaľ ide o zvýšené riziko teroristických útokov, vnímanie migračných tokov ako nekontrolovaných, riziko klimatických utečencov v dôsledku dramatického nárastu afrického obyvateľstva, zvyšujúci sa vplyv iných regionálnych veľmocí a nepredvídateľné kroky súčasného prezidenta USA.

1.5.

EHSV tiež žiada, aby bola občianska spoločnosť lepšie zapojená do budúceho rámca a bola jej pridelená významnejšia úloha presahujúca rámec bežných konzultácií. Je to dôležité na zabezpečenie zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja.

1.6.

EHSV víta plán nadviazať na program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 so zahrnutím osobitných charakteristík európskych rozvojových fondov. Tento návrh dopĺňa nový Európsky konsenzus o rozvoji, ktorého hlavným cieľom je odstránenie chudoby a ktorý zároveň zahŕňa hospodárske, sociálne a environmentálne rozmery trvalo udržateľného rozvoja. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že program 2030 nie je podstatou budúcej dohody posilňujúcej kľúčové zásady, ako je univerzálnosť, riadenie, vzájomné prepojenia a nedeliteľnosť cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

1.7.

EHSV sa domnieva, že akékoľvek budúce partnerstvo by malo byť založené na politickom dialógu, a nie na vzťahu medzi darcom a príjemcom pomoci. Výbor konštatuje, že oznámenie je správne v súlade s globálnou stratégiou EÚ, odporúča však, aby každá budúca spolupráca medzi krajinami AKT a EÚ bola takisto zosúladená s akýmikoľvek stratégiami a cieľmi partnerských krajín AKT.

1.8.

EHSV tiež odporúča posilniť politický rozmer a zriadiť silný monitorovací mechanizmus, ktorého súčasťou bude aj občianska spoločnosť. V EÚ dosiahnuté zapojenie organizácií občianskej spoločnosti vrátane súkromného sektora do všetkých etáp budúceho partnerstva by sa malo zachovať a posilniť tým, že sa organizácie občianskej spoločnosti zahrnú do inštitucionalizovaného rámca v priebehu politického dialógu.

1.9.

Z prieskumu EHSV medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi z krajín AKT vyplýva, že 82 % respondentov podporuje účasť neštátnych subjektov na parlamentných schôdzach a 78 % podporuje účasť na medzivládnych stretnutiach, kde by mali mať tiež možnosť predkladať správy a odporúčania.

1.10.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločné oznámenie neodráža význam organizácií občianskej spoločnosti na zastrešujúcej úrovni, ani v troch regiónoch. Výbor odporúča, aby bol súčasťou budúceho partnerstva formálny mechanizmus za zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia, ako aj do nadchádzajúcich rokovaní. EHSV je pripravený zohrávať v tomto procese ústrednú úlohu.

1.11.

EHSV poukazuje na chýbajúcu zmienku o Európskom rozvojovom fonde (ERF) a predpokladá, že to zmení po tom, ako bude známy viacročný finančný rámec (VFR) a rozhodnutie o začlenení ERF do rozpočtu. EHSV pripomína svoje odporúčanie uvedené v stanovisku REX/455, kde sa uvádza, že na všetky formy rozvojovej pomoci, ktorú EÚ poskytuje tretím krajinám, sa má vzťahovať rovnaký právny rámec a majú podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu, pričom sa zároveň zachovajú rovnaké pozitívne aspekty ERF. EHSV sa ďalej domnieva, že mierový nástroj pre Afriku a nové projekty v oblasti migrácie by mali byť financované z ERF.

1.12.

Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na ľudský rozvoj ako osobitnú prioritu budúceho partnerstva a domnieva sa, že by mal byť prioritou pre všetky tri regióny a mal by sa prepojiť s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

1.13.

EHSV víta vyhlásenie Komisie o tom, že treba plne chrániť, presadzovať a uskutočňovať rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat, a víta aj skutočnosť, že sa v ňom uznáva kľúčový príspevok žien a dievčat k mieru a budovaniu štátu, hospodárskemu rastu, technologickému rozvoju, znižovaniu chudoby, zdraviu a blahobytu, a kultúrnemu a ľudskému rozvoju. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie neobsahuje podrobnejšie informácie o tom, ako tento proces uľahčiť.

1.14.

EHSV víta skutočnosť, že dohody o obchode a hospodárskom partnerstve (DHP) budú v plnej miere integrované do nového partnerstva. EHSV sa domnieva, že obchodné dohody vrátane DHP by mali ako svoj rámec využiť program OSN do roku 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy.

1.15.

EHSV odporúča, aby rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve medzi AKT – EÚ prebiehali transparentným spôsobom a so zapojením občianskej spoločnosti. Dohody o hospodárskom partnerstve by mali obsahovať vymáhateľnú kapitolu o udržateľnom rozvoji, pričom občianska spoločnosť by mala byť aktívne zapojená do vykonávania, monitorovania a preskúmania.

1.16.

EHSV víta skutočnosť, že zmena klímy je jednou z hlavných priorít, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že priority v oblasti klímy a životného prostredia sa v troch regiónoch odlišujú. Rovnako je znepokojený tým, že dôraz sa kladie na činnosti vyžadované v krajinách AKT bez toho, aby sa zmienila zodpovednosť EÚ v súvislosti s jej environmentálnou stopou alebo vplyvom na prírodné zdroje a ekosystémy v týchto rozvojových krajinách.

2.1.

Európska únia (EÚ) a 79 afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) má komplexnú a právne záväznú dohodu o medzinárodnej spolupráci, ktorá spojila viac než polovicu štátov sveta. Táto dohoda s názvom Dohoda o partnerstve z Cotonou bola podpísaná v Benine v roku 2000 s cieľom posilniť dlhodobú spoluprácu v oblasti politiky, obchodu a rozvoja medzi členskými štátmi EÚ a krajinami AKT. Dohoda viedla k vytvoreniu rôznych inštitúcií, ktoré uľahčujú spoluprácu AKT – EÚ medzi vládami, verejnými činiteľmi, poslancami parlamentu, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou vrátane súkromného sektora. Je založená na historickom vzťahu medzi EÚ a jej bývalými kolóniami, ktorý sa odvtedy rozvíjal prostredníctvom radu dohôd: od dohôd o pridružení v rámci Dohovoru z Yaoundé I a II medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a bývalými francúzskymi kolóniami v Afrike (1963 – 1975) cez nasledujúce Dohovory AKT – EÚ z Lomé (1975 – 2000) až po najnovšiu Dohodu o partnerstve podpísanú v Cotonou (2000).

2.2.

Dohovorom z Lomé sa krajinám AKT udelil právny štatút, ktorým im umožňuje vytvoriť model rozvoja a nárokovať si na privilegovaný prístup k spoločnému trhu. Tento rámec dal väčšiu váhu karibským a tichomorským krajinám, u ktorých bolo nepravdepodobné, že by im bilaterálne dohody umožnili využívať tento druh modelu rozvoja. Hoci sa znížili chudoba, podiel krajín AKT na vnútornom trhu klesol z 6,7 % v roku 1976 na 3 % v roku 1998.

2.3.

Dohoda z Cotonou bola zameraná na posilnenie partnerstva, pričom ju tvoria tri piliere – politický, obchodný a trvalo udržateľný rozvoj. Pôvodným cieľom tejto komplexnej dohody bolo prispieť k rozvoju krajín AKT a zároveň podporovať diverzifikáciu ich hospodárstiev, a to vytvorením prostredia pre podnikanie a investície.

3.1.

Platnosť Dohody z Cotonou uplynie v roku 2020, v dôsledku čoho Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vydali 22. novembra 2016 spoločné oznámenie. V ňom sa predkladajú tri možnosti na základe výsledkov verejnej konzultácie spustenej 6. októbra 2015. Prvá možnosť predpokladá obnovenie Dohody z Cotonou s krajinami AKT. Jej výhoda spočíva v tom, že by sa zachoval formát AKT, neviedla by však k dohode, v ktorej by sa zohľadnili osobitné priority stanovené zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa nezohľadnili významné zmeny od roku 2000 ako napríklad rozšírenie EÚ, odlišné priority v krajinách AKT a rastúci význam regionálnych organizácií, ako je Africká únia.

3.2.

Druhou možnosťou by bola úplná regionalizácia vzťahov medzi EÚ a krajinami AKT. Táto možnosť by síce zohľadnila rozdiely medzi týmito tromi regiónmi, no ignorovala by želanie krajín AKT zachovať jednotu, ako vzájomné želanie využívať formát EÚ – AKT pri ovplyvňovaní medzinárodných inštitúcií.

3.3.

Preferovaná je tretia možnosť, na ktorej sa – ako sa zdá – zhodli všetky strany. Revízia v tomto prípade predpokladá uzavretie spoločnej rámcovej dohody s tromi regionálnymi piliermi. „Tretia alternatíva má formu jednej dohody s partnerskými krajinami, ktorá by pozostávala z troch rozličných regionálnych partnerstiev s Afrikou, Karibikom a Tichomorím a bola by otvorená užšej spolupráci s ostatnými krajinami pod spoločným zastrešením. V rámci tohto zastrešenia by sa stanovili spoločné hodnoty, zásady, základné prvky a záujmy, ktoré sú základom pre spoluprácu medzi jednotlivými stranami, a vychádzali by z významného acquis dohody. Takisto by zahŕňalo konkrétne mechanizmy spolupráce na globálnej agende. Tri regionálne partnerstvá by boli založené na existujúcich partnerstvách a zahŕňali by ich (napr. spoločná stratégia EÚ a Afriky) a stanovovali by priority a kroky zamerané na špecifiká agendy partnerstva so všetkými tromi regiónmi.“ Táto inštitucionálna úprava navrhnutá Komisiou pozostáva z troch individuálnych regionálnych partnerstiev s Afrikou, Karibikom a Tichomorím pod spoločným zastrešením, zachováva acquis a výhody formátu EÚ – AKT, pričom zároveň umožňuje diferencované iniciatívy v oblasti rozvoja podľa jednotlivých regiónov. Okrem toho táto uprednostňovaná alternatíva ponúka do budúcnosti možnosť zapojenia ďalších krajín mimo AKT, ako napríklad iných najmenej rozvinutých krajín (LDC) alebo krajín severnej Afriky.

3.4.

EHSV víta zámer Európskej komisie, ktorá chce dosiahnuť, aby partnerstvo bolo právne záväzné a súčasne zostalo flexibilné a schopné prispôsobovať sa pravidelne sa meniacemu prostrediu. EHSV odporúča, aby sa pojem „právne záväzné“ jasne vymedzil v dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou po skončení jej platnosti a aby zahŕňať konzultácie a sankčné postupy v prípade porušenia ľudských práv, demokratických zásad a najmä právneho štátu. EHSV konštatuje, že krajiny AKT podporujú záväzný charakter budúcej dohody (1) a domnieva sa, že by sa tak zaručila predvídateľnosť, transparentnosť a vzájomná zodpovednosť.

3.5.

Nedávno prijaté medzinárodné rámce – program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, akčný program z Addis Abeby, Sendaiský rámec a mestská agenda OSN – ponúkajú príležitosť zahrnúť ich do novej dohody, čím by sa partnerské krajiny dohody nasmerovali na cestu k trvalej udržateľnosti v prospech ľudí, prosperity a planéty. Budúce partnerstvo by sa malo opierať o tieto medzinárodné rámce a záväzky a malo by ich vykonávať integrovaným, inkluzívnym a udržateľným spôsobom.

3.6.

Prioritou budúcej dohody by mal byť ľudský rozvoj berúc pritom do úvahy dvojitý dopad exponencionálneho rastu obyvateľstva a narušenia klímy, ktorému krajiny AKT čelia. Bude to predstavovať výzvy v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a dosahovania prosperity pre všetkých.

3.7.

Súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala byť kľúčovým prvkom budúceho partnerstva, ktorý by zaručil, že všetky vnútorné a vonkajšie politiky EÚ posilňujú udržateľný rozvoj v rámci EÚ a na celom svete

4.1.1.

EHSV víta skutočnosť, že podľa článku 6 Dohody z Cotonou sa podporuje zapojenie mimovládnych zainteresovaných strán tým, že sa v nej uznávajú za kľúčových aktérov partnerstva. Vyjadruje však sklamanie nad tým, že spolupráca ostala výrazne orientovaná na vlády napriek uznaniu, že politický dialóg je dôležitý na podporu účasti občianskej spoločnosti v procese rozvoja. Existujú určité výnimky: Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Parlamentné zhromaždenie Cariforum – EÚ, Konzultačný výbor Cariforum – EÚ a Výbor pre obchod a rozvoj Cariforum – EÚ. Ďalší pokrok však môže priniesť zlepšenie tohto stavu.

4.1.2.

EHSV opätovne poukazuje na kľúčovú úlohu mimovládnych zainteresovaných strán vo vzťahoch medzi AKT – EÚ počas procesu rozvoja a pri monitorovaní dohôd o hospodárskom partnerstve. V programe OSN do roku 2030 sa uznáva úloha občianskej spoločnosti, pričom sa v ňom uvádza, že rozsah a ambície nového programu si vyžadujú oživené globálne partnerstvo na zabezpečenie jeho vykonávania. Uľahčí sa tak intenzívna celosvetová angažovanosť pri podpore plnenia všetkých cieľov a zámerov, spoja sa vlády, súkromný sektor, občianska spoločnosť, systém Organizácie Spojených národov a iné subjekty a zmobilizujú sa všetky dostupné zdroje.

4.1.3.

EHSV so sklamaním konštatuje, že niekoľko krajín AKT a najnovšie aj určité štáty EÚ zavádzajú reštriktívne právne predpisy na obmedzenie činnosti neštátnych subjektov, ktoré majú v niektorých prípadoch škodlivé dôsledky na aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti. V indexe udržateľnosti občianskej spoločnosti z roku 2016 (2) sa zdôrazňuje, že v mnohých krajinách v subsaharskej Afrike čelia organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na obhajobu a ľudské práva, rastúcim obmedzeniam alebo hrozbe obmedzenia svojej činnosti.

4.1.4.

EHSV odporúča, aby nový dohodnutý ráme posilnil legitimitu organizácií občianskej spoločnosti osobitne a neštátnych subjektov vo všeobecnosti ako veľmi potrebných zainteresovaných strán v rámci politických procesov tým, že sa organizácie občianskej spoločnosti z krajín AKT a EÚ zahrnú do právne záväzných zásad dohody. To by malo zahŕňať štruktúrovaný rámec medzi organizáciami občianskej spoločnosti a všetkých spoločných inštitúcií AKT – EÚ. Preto vyzýva na pevnejšie technické a finančné záväzky na podporu a posilnenie aktívnej účasti organizácií občianskej spoločnosti.

4.2.1.

Na základe dohovoru Lomé IV profitovali krajiny AKT z nerecipročných preferencií, ktoré jednostranne poskytla EÚ, aby mohli vyvážať svoje výrobky na spoločný trh, spolu so systémom na kompenzáciu ich straty príjmov z vývozu v prípade výkyvov výmenných kurzov alebo prírodných katastrof. To však bolo označené za postup, ktorý je v rozpore s tzv. doložkou najvyšších výhod Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na zosúladenie novej dohody z Cotonou s pravidlami WTO boli preto navrhnuté dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré by mali napraviť tento nedostatok a umožniť krajinám AKT, aby sa začlenili do svetového hospodárstva.

4.2.2.

Európa preto vyrokovala dohody o hospodárskom partnerstve so šiestimi regiónmi, ktoré zahŕňajú 79 krajín AKT, v snahe vytvoriť spoločné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja podporované rozvojovou pomocou. Prístup na európsky trh sa v rokoch 2000 – 2008 zabezpečoval prostredníctvom nerecipročných preferencií jednotlivých štátov, medzi ktoré patrí systém výnimiek z pravidiel WTO. Od roku 2008 boli podpisované dohody o voľnom obchode v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve, avšak ich požadované podpísanie a následné vykonávanie sa ukázali ako pretrvávajúca výzva. Hoci sa doteraz uzatvorilo šesť dohôd o hospodárskom partnerstve, ratifikačný proces vo väčšine z nich brzdili prekážky. V roku 2007 podpísala Európa prvú z týchto dohôd s 15 karibskými štátmi, pričom dohoda predbežne nadobudla platnosť v decembri 2008. V Afrike boli výsledky nejednoznačnejšie. Šestnásť krajín zo západnej Afriky, dve regionálne organizácie, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrická hospodárska a menová únia (WAEMU), ako aj Východoafrické spoločenstvo dosiahli v roku 2014 dohodu, avšak proces jej podpísania ešte nie je ukončený. Krajiny Juhoafrického rozvojového spoločenstva podpísali dohodu o hospodárskom partnerstve v roku 2016, a v neposlednom rade podpísali dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými krajinami podpísali v roku 2009 aj Papua-Nová Guinea a Fidži, pretože na tieto dve krajiny pripadá najväčší podiel na obchode medzi EÚ a Tichomorím.

4.2.3.

Dohoda z Cotonou má preto významný rozmer z hľadiska obchodu. V roku 2012 bola EÚ druhým najväčším obchodným partnerom krajín AKT po USA: EÚ predbehla Venezuelu, Čínu, Brazíliu, Kanadu aj Indiu. Pripadá na ňu 12,1 % obchodu krajín AKT, čo je menej než v prípade Spojených štátov (35,7 %), ale viac než v prípade Číny (6,9 %) (3).

4.2.4.

Podľa Medzinárodného obchodného centra sa trhový podiel krajín AKT na svetovom hospodárstve zvýšil v rokoch 2003 – 2012 z 1,4 % na 1,7 %, zatiaľ čo podiel EÚ-28 na trhu krajín AKT vzrástol za rovnaké obdobie z 10,9 % na 11,5 %. Od roku 2010 však krajiny AKT zasiahli dôsledky hospodárskej krízy z roku 2008 a došlo k poklesu celkovej hodnoty ich obchodu s tovarom. V roku 2015 dosahoval vývoz 320,7 mld. USD (v porovnaní so 495,1 mld. USD v roku 2011) a dovoz predstavoval 439,6 mld. USD (v porovnaní s 500,2 mld. USD v roku 2014).

4.2.5.

EHSV odporúča, aby sa preskúmanie Dohody z Cotonou zameralo na expanziu obchodu v krajinách AKT vzhľadom na to, že 80 % najmenej rozvinutých krajín ešte stále patrí do skupiny AKT. Výbor tiež konštatuje, že poľnohospodárstvo predstavuje 90 % vývozu z krajín AKT a zamestnáva väčšinu obyvateľstva v produktívnom veku. V priemere 20 % národného bohatstva pochádza z poľnohospodárskych príjmov, pričom medzi krajinami AKT existujú veľké rozdiely. Napríklad v Čade pochádza z poľnohospodárskej výroby polovica HDP v porovnaní s 1 %, čo je priemer pre Karibik (4).

4.2.6.

Obchod a regionálna integrácia: Cieľom dohody o hospodárskom partnerstve je podporovať regionálnu integráciu, pričom je založená na logike, že väčšia regionálna integrácia posilní obchodné kapacity a tým podporí rast, zamestnanosť a hospodársky rozvoj. Na uľahčenie obchodu medzi krajinami AKT sú potrebné investície do infraštruktúry – vrátane čistej energie –, aby sa tak mohlo pomôcť krajinám AKT prejsť k výrobe a vývozu medziproduktov a hotových výrobkov, čím sa posunú smerom nahor v globálnom hodnotovom reťazci. To si bude vyžadovať aj efektívne odvetvie lodnej prepravy. EHSV preto odporúča začleniť lodnú dopravu do programu EÚ v oblasti obchodu a rozvoja.

4.2.7.

Obchod a udržateľný rozvoj: Budúce partnerstvo by malo zasadiť obchod a dohody o hospodárskom partnerstve do rámca programu do roku 2030 a Parížskej dohody. Dohody o hospodárskom partnerstve by mali obsahovať vymáhateľnú kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s formálnym a štruktúrovaným rámcom pre začlenenie organizácií občianskej spoločnosti. Budúce rokovania AKT – EÚ by mali prebiehať transparentným spôsobom a za účasti organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní rokovaní a vykonávaní a monitorovaní dohody.

4.3.1.

Nástroje a metódy spolupráce majú uviesť do praxe zásady Dohody z Cotonou zameraním sa na výsledky, partnerstvo a zodpovednosť. Programovanie a čerpanie Európskeho rozvojového fondu (ERF) sú preto skoncipované ako spoločná zodpovednosť.

4.3.2.

ERF sa financuje priamo z dobrovoľných príspevkov členských štátov EÚ, ktoré nepatria do rozpočtu EÚ, ale rokuje sa o ňom súbežne s inými nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabezpečila konzistentnosť. Spravujú ho Európska komisia a Európska investičná banka. EIB spravuje investičný nástroj a poskytuje úvery, záruky a finančné zdroje z ERF a vlastných zdrojov súkromným spoločnostiam v krajinách AKT na krátkodobé a dlhodobé projekty súkromného a verejného sektora.

4.3.3.

Celkové pridelené prostriedky z ERF vzrástli – po brexite však pravdepodobne poklesnú – a zároveň si udržali svoju medzivládnu povahu a štruktúru riadenia, čo umožnilo fondu stať sa najväčším prvkom rozvojovej spolupráce EÚ okrem viacročného finančného rámca (VFR). Vzhľadom na jedinečnú minulosť a právne postavenie ERF, ako aj na jeho medzivládny základ nemá v jeho prípade Európsky parlament žiadnu spolurozhodovaciu právomoc. Výbor Európskeho parlamentu pre rozvoj sa zapája do všeobecných politických diskusií a je významnou zainteresovanou stranou v rámci Dohody z Cotonou. Spoločné parlamentné zhromaždenie má takisto právomoc vykonávať parlamentnú kontrolu pridelených prostriedkov z ERF v národných indikatívnych programoch a regionálnych indikatívnych programoch.

4.3.4.

ERF a zahrnutie do rozpočtu: EP prostredníctvom osobitného postupu udelenia absolutória udeľuje absolutórium Európskej komisii za spravovanie a vykonávanie ERF. Možnosť zahrnutia do rozpočtu – zahrnutie ERF do rozpočtu EÚ – je stále príčinou sporov medzi EP a Radou, hoci Komisia pri viacerých príležitostiach navrhla, aby bol ERF zahrnutý rozpočtu EÚ.

4.3.5.

EHSV sa domnieva, že na všetky formy podpory, ktorú EÚ poskytuje tretím krajinám, by sa mal vzťahovať rovnaký právny rámec a mali by podliehať rovnakým demokratickým kontrolám EP. Preto vyzýva na začlenenie ERF do rozpočtu EÚ a na súčasné zachovanie pozitívnych aspektov ERF (napr. reciprocity a vzájomnej zodpovednosti). To bude viesť k súdržnejšej rozvojovej politike EÚ.