(1)

Vysoký a prudko rastúci dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, námorná lodná doprava a rybolov, ochrana ekosystémov, cestovný ruch a zariadenia pre akvakultúru, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje vyžadujú integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu.

(1)

Vysoký a prudko rastúci dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, prieskum a ťažba ropy a zemného plynu , námorná lodná doprava a rybolov, ochrana ekosystémov a biodiverzity , ťažba surovín, cestovný ruch a zariadenia pre akvakultúru, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje vyžadujú integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu.

(2)

Takýto prístup k riadeniu oceánov bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej politiky Európskej únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky a ktorá je environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom integrovanej námornej politiky je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií.

(2)

Takýto prístup k riadeniu oceánov a námorných záležitostí bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej politiky Európskej únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky a ktorá je environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom integrovanej námornej politiky je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií.

(3)

Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sa v rámci integrovanej námornej politiky vymedzujú ako prierezové politické nástroje pre orgány štátnej správy a zúčastnené strany, ktoré umožňujú uplatňovanie koordinovaného a integrovaného prístupu. Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore udržateľného rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.

(3)

Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sa v rámci integrovanej námornej politiky vymedzujú ako prierezové politické nástroje pre orgány štátnej správy a zúčastnené strany, ktoré umožňujú uplatňovanie koordinovaného, integrovaného a cezhraničného prístupu. Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore udržateľného rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.

(5)

V nedávno uverejnenom oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví sa uvádza prehľad viacerých súčasných iniciatív Európskej únie, ktorých účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V oznámení sa takisto vymedzuje niekoľko odvetvových činností, na ktoré by sa v budúcnosti mali zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré treba primerane podporiť námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny.

(5)

V nedávno uverejnenom oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví sa uvádza prehľad viacerých súčasných iniciatív Európskej únie, ktorých účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V oznámení sa takisto vymedzuje niekoľko odvetvových činností, na ktoré by sa v budúcnosti mali zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré treba primerane podporiť námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Jasná podpora týchto určených strategických oblastí zo strany členských štátov umožní dosiahnuť právnu istotu a predvídateľnosť pre investície verejných aj súkromných subjektov, ktoré budú mať pákový efekt na všetky odvetvové politiky spojené s námorným a pobrežným priestorom.

(7)

V preambule dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) sa uvádza, že otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je logickým krokom vpred pri členení využívania práv vyplývajúcich z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha členským štátom pri plnení povinností.

(7)

V preambule dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) sa uvádza, že otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je logickým krokom vpred pri členení využívania práv vyplývajúcich z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha členským štátom a príslušným orgánom na nižšej než celoštátnej úrovni pri plnení povinností.

(10)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej jasnosti treba vymedziť geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania a  stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v súlade s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Európskej únie a medzinárodným námorným právom.

(10)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej jasnosti treba vymedziť geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v súlade s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Európskej únie a medzinárodným námorným právom , najmä UNCLOS .

(12)

Je síce vhodné, aby Európska únia stanovila pravidlá týkajúce sa námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, no členské štáty a ich príslušné orgány majú aj naďalej zodpovednosť za návrhy a určenie obsahu uvedených plánov a stratégií (v rámci vlastných morských vôd a pobrežných zón) vrátane rozdelenia námorného priestoru medzi jednotlivé odvetvové činnosti.

(12)

Je síce vhodné, aby Európska únia stanovila transparentný a koherentný rámec týkajúci sa námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, no členské štáty a ich príslušné orgány majú aj naďalej zodpovednosť za návrhy a určenie obsahu uvedených plánov a stratégií (v rámci vlastných morských vôd a pobrežných zón) vrátane rozdelenia námorného priestoru medzi jednotlivé odvetvové činnosti a využívanie námorného priestoru .

(13)

V záujme dodržania zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto smernice mali v maximálnej možnej miere vychádzať z existujúcich vnútroštátnych pravidiel a mechanizmov. Stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by sa mali zakladať na zásadách a prvkoch uvedených v odporúčaní Rady 2002/413/ES a rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ.

(13)

V záujme dodržania zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto smernice mali v maximálnej možnej miere vychádzať z existujúcich vnútroštátnych pravidiel a mechanizmov a regionálnych námorných dohovorov . Stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by sa mali zakladať na zásadách a prvkoch uvedených v odporúčaní Európskeho parlamentu a  Rady 2002/413/ES z 30. mája 2002 o implementácii integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe  (18 bis) a rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ.

(15)

Pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny treba uplatňovať prístup založený na ekosystémoch opísaný v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES s cieľom zabezpečiť, aby sa celkový tlak všetkých činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom sa súčasným aj budúcim generáciám umožní udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom.

(15)

Pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny treba uplatňovať prístup založený na ekosystémoch opísaný v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES, so zreteľom na zásadu subsidiarity a s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, ako je stanovené v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa celkový tlak všetkých námorných a pobrežných činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a s ochranou prírodných zdrojov a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom sa súčasným aj budúcim generáciám umožní udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom.

(16)

Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny prispejú okrem iného k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (19), nariadenia Rady (ES) 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (20), rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (21), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernice 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (22), plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (23), stratégie Európskej únie na prispôsobenie sa zmene klímy (24), ako aj vhodných cieľov regionálnej politiky EÚ vrátane stratégie pre úmoria a makroregionálnej stratégie.

(16)

Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny prispejú okrem iného k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (19), nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (20), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva  (20 bis) , smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín  (20 ter) , rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (21), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernice 2008/56/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (22), plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (23), stratégie Európskej únie na prispôsobenie sa zmene klímy (24) a oznámenia Komisie COM(2009)0008 s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 , ako aj vhodných cieľov regionálnej politiky EÚ vrátane stratégie pre úmoria a makroregionálnej stratégie.

(17)

Námorné a pobrežné činnosti spolu často úzko súvisia. To vyžaduje koordináciu alebo integráciu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny s cieľom zaručiť udržateľné využívanie námorného priestoru a manažmentu pobrežných oblastí, pri ktorom sa zohľadnia sociálne, hospodárske a environmentálne činitele.

(17)

Námorné a pobrežné činnosti spolu často úzko súvisia sú vzájomne previazané. To vyžaduje koordináciu , prepájanie alebo integráciu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny s cieľom zaručiť udržateľné využívanie námorného priestoru a manažmentu pobrežných oblastí, pri ktorom sa zohľadnia sociálne, hospodárske a environmentálne činitele a ciele .

(18)

Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice zahrnúť celý cyklus vymedzenia problémov, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania a  monitorovania vykonávania a mali by vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov. Treba čo najlepšie využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych predpisoch vrátane rozhodnutia 2010/477/EÚ o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd alebo iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020 (25).

(18)

Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice zahrnúť celý cyklus vymedzenia problémov, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania, monitorovania vykonávania , revízie alebo aktualizácie a mali by vychádzať z najlepších a najaktuálnejších dostupných vedeckých poznatkov. Treba čo najlepšie využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych predpisoch vrátane rozhodnutia 2010/477/EÚ o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd alebo iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020 (25).

(19)

Hlavným cieľom námorného priestorového plánovania je vymedzenie a riadenie spôsobov využívania priestoru a  konfliktov v námorných oblastiach. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musia členské štáty zabezpečiť minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli k vytvoreniu súbornej mapy určujúcej rôzne spôsoby využívania námorného priestoru, pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy.

(19)

Hlavnými cieľmi námorného priestorového plánovania sú vymedzenie a riadenie spôsobov využívania priestoru, minimalizácia medziodvetvových konfliktov v námorných oblastiach a posilnenie udržateľného rastu v námornom odvetví . V záujme dosiahnutia týchto cieľov musia členské štáty zabezpečiť minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli k vytvoreniu súbornej mapy určujúcej rôzne spôsoby využívania námorného priestoru, pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy.

(20)

Členské štáty by mali v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín, ktoré vyplývajú z európskych a medzinárodných právnych predpisov, konzultovať a koordinovať svoje plány a stratégie s príslušným orgánmi členského štátu alebo tretej krajiny v príslušnom morskom regióne alebo subregióne alebo v príslušnej pobrežnej zóne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty teda musia vymenovať príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za spoluprácu s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa v tejto smernici podrobne stanovoval spôsob fungovania týchto mechanizmom spolupráce.

(20)

Členské štáty by mali v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín, ktoré vyplývajú z európskych a medzinárodných právnych predpisov, konzultovať čo najviac koordinovať svoje plány a stratégie s príslušnými orgánmi členského štátu alebo tretej krajiny v príslušnom morskom regióne alebo subregióne alebo v príslušnej pobrežnej zóne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty teda musia vymenovať príslušné orgány zodpovedné za spoluprácu s inými členskými štátmi alebo tretími krajinami. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa v tejto smernici podrobne stanovoval spôsob fungovania týchto mechanizmom spolupráce.

(21a)

S cieľom prispôsobiť pobrežné oblasti zmene klímy a bojovať proti erózii alebo nadmerným nánosom, ako aj proti rizikám spojeným s ingresiou mora, proti zhoršovaniu ekologického stavu a strate biodiverzity pobrežných ekosystémov je mimoriadne dôležité, aby sa s pobrežnými sedimentmi nakladalo udržateľným spôsobom, šetrným voči životnému prostrediu, s cieľom uviesť do rovnováhy problematické oblasti, ktoré sú vo väčšej miere vystavené rizikám. Podmorské sedimenty usadené na podmorskej plytčine sa môžu využiť v prípade nedostatku sedimentov v pobrežných systémoch.

(22)

Riadenie námorných a pobrežných oblastí je zložité a zahŕňa orgány, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych úrovniach. V záujme zaručenia efektívneho udržateľného rozvoja je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v rámci tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Vhodné príklady ustanovení o verejných konzultáciách možno nájsť v článku 2 ods. 2 smernice 2003/35/ES.

(22)

Riadenie námorných a pobrežných oblastí je zložité a zahŕňa orgány, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych úrovniach. V záujme zaručenia efektívneho udržateľného rozvoja je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v rámci tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ.

(25)

Aby sa zabezpečilo, že sa pri vypracovaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny vychádza zo spoľahlivých údajoch a aby sa predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby členské štáty zbierali najlepšie dostupné údaje a informácie a využívali pri tom existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020.

(25)

Aby sa zabezpečilo, že sa pri vypracovaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny vychádza zo spoľahlivých údajov a aby sa predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby členské štáty zbierali a využívali najlepšie dostupné údaje a informácie, a to tak, že budú podnecovať príslušné zúčastnené strany k tomu, aby sa delili o svoje údaje a informácie , a využívali pritom existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020.

(25a)

V záujme podpory rozsiahleho a koordinovaného vykonávania tejto smernice na území Únie bolo by vhodné nájsť spomedzi existujúcich finančných nástrojov zdroje, ktoré budú slúžiť na podporu demonštračných projektov a na výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o uplatňovanie stratégií a plánov manažmentu a riadenia pobrežného územia a námorného priestoru.

(28)

Vzhľadom na to, že EÚ prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 a ktoré má táto smernica podporiť, má včasná transpozícia ustanovení tejto smernice zásadný význam. Z uvedeného dôvodu by sa mal prijať najkratší možný termín transpozície predmetnej smernice.

(28)

Vzhľadom na to, že EÚ prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 a ktoré má táto smernica podporiť a doplniť , má včasná transpozícia ustanovení tejto smernice zásadný význam. Z uvedeného dôvodu by sa mal prijať najkratší možný termín transpozície predmetnej smernice.

1.

„pobrežná zóna“ je geomorfologická oblasť na oboch stranách pobrežnej oblasti, pričom hranicu smerom k moru predstavuje vonkajšia hranica výsostných vôd členských štátov a hranicu smerom k pevnine predstavuje hranica vymedzená členskými štátmi v príslušných stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny ;

1.

„pobrežná zóna“ je pobrežná a geomorfologická oblasť na oboch stranách pobrežnej oblasti vymedzená členskými štátmi v  ich príslušných zákonoch, pričom jej hranica smerom k moru nepresahuje ich výsostné vody ;

2.

„integrovaná námorná politika“ je politika Európskej únie zameraná na podporu koordinovaného a súdržného rozhodovania s cieľom čo najviac posilniť udržateľný rozvoj, hospodársky rast a sociálnu súdržnosť členských štátov, najmä s ohľadom na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny v Únii, ako aj s ohľadom na námorné odvetvia, a to prostredníctvom súdržných politík súvisiacich s námornými záležitosťami a náležitej medzinárodnej spolupráce;

2.

„integrovaná námorná politika“ je etablovaná politika Európskej únie zameraná na podporu koordinovaného a súdržného medziodvetvového a cezhraničného riadenia morských oblastí s cieľom čo najviac posilniť udržateľný rozvoj, hospodársky rast a sociálnu súdržnosť členských štátov, najmä s ohľadom na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny v Únii, ako aj s ohľadom na námorné odvetvia, a to prostredníctvom súdržných politík súvisiacich s námornými záležitosťami a náležitej medzinárodnej spolupráce;

2a.

2b.

3.

„morský región alebo subregión “ sú morské regióny a subregióny uvedené v článku 4 smernice 2008/56/ES;

3.

„morský región“ sú morské regióny uvedené v článku 4 smernice 2008/56/ES;

4.

„morské vody“ sú vody, morské dno a podložie v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

4.

„morské vody“ sú vody, morské dno a podložie , ktoré sa rozprestierajú od základnej línie, od ktorej sa meria rozloha výsostných vôd, smerom k otvorenému moru a siahajú až k najvzdialenejšiemu okraju oblasti, v ktorej členský štát má a/alebo uplatňuje jurisdikčné práva v súlade s dohovorom UNCLOS, s výnimkou vôd susediacich s krajinami a územiami uvedenými v prílohe II k Zmluve o fungovaní Európskej únie a zámorských departmánov a závislých území Francúzska ;

7.

„dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav uvedený v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES.

7.

„dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav uvedený v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES a v rozhodnutí Komisie 2010/477/EÚ .

(a)

zabezpečenie dodávok energie pre Európsku úniu prostredníctvom podpory rozvoja morských energetických zdrojov, vývoja nových a obnoviteľných foriem energie, prepojenia energetických sietí a energetickej efektívnosti;

(a)

zabezpečenie dodávok energie pre Európsku úniu prostredníctvom podpory rozvoja morských energetických zdrojov, vývoja nových a obnoviteľných foriem energie, prepojenia energetických sietí a energetickej efektívnosti;

(b)

podpora rozvoja námornej dopravy a zabezpečenie efektívnych a nákladovo efektívnych lodných trás v celej Európe vrátane prístupnosti prístavov a  bezpečnosti dopravy;

(b)

podpora rozvoja námornej dopravy v celej Európe vrátane prístupnosti prístavov, bezpečnosti dopravy, prepojení jednotlivých spôsobov dopravy a udržateľnosti ;

(c)

podpora udržateľného rozvoja a rast odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane zamestnanosti v odvetví rybolovu a súvisiacich odvetviach;

(c)

podpora udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a udržateľný rast odvetvia akvakultúry vrátane zamestnanosti v odvetví rybolovu a súvisiacich odvetviach;

(d)

zabezpečenie zachovania, ochrany a zlepšenia stavu životného prostredia, ako aj obozretné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav, zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb a znížiť riziká znečistenia morí;

(d)

zabezpečenie zachovania, ochrany a zlepšenia stavu životného prostredia prostredníctvom reprezentatívnej a súdržnej siete chránených oblastí , ako aj obozretné, preventívne a racionálne využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav, zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb, znížiť riziká znečistenia morí a pobrežných oblastí a predchádzať im ;

(e)

zabezpečenie odolnosti pobrežných a morských oblastí voči zmene klímy .

(e)

zabezpečenie väčšej odolnosti pobrežných a morských oblastí voči vplyvom zmeny klímy s cieľom chrániť ohrozené pobrežné oblasti ;

(a)

podpora udržateľnej ťažby surovín;

(b)

podpora udržateľného cestovného ruchu;

(c)

zabezpečenie zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva;

(d)

zaručenie rekreačného a iného využitia verejnosti;

(e)

zachovanie tradičných hospodárskych a sociálnych charakteristík námorného hospodárstva.

(b)

zabezpečujú účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi vnútroštátnymi orgánmi a  zúčastnenými stranami relevantných odvetvových politík;

(b)

zabezpečujú účinnú účasť zúčastnených strán relevantných odvetvových politík v súlade s článkom 9 ;

(ba)

zabezpečujú účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 12;

(c)

identifikujú cezhraničný vplyv námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na morské vody alebo pobrežné zóny, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín v rovnakom morskom regióne alebo subregióne a v súvisiacich pobrežných zónach a riešia dôsledky tohto vplyvu v spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín v súlade s  článkami 12 a  13;

(c)

identifikujú cezhraničný vplyv námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na morské vody alebo pobrežné zóny, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín v rovnakom morskom regióne alebo subregióne a v súvisiacich pobrežných zónach a riešia dôsledky tohto vplyvu v spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín v súlade s  článkom 13;

(ca)

na jednej strane vychádzajú z najlepších dostupných údajov a na druhej strane zaručujú potrebnú flexibilitu, ktorá umožňuje zohľadniť budúci vývoj;

(a)

zariadenia na získavanie energie a výrobu obnoviteľnej energie;

(a)

zariadenia na získavanie energie, výrobu obnoviteľnej energie a privádzanie energie na pevninu ;

(b)

lokality a infraštruktúry na ťažbu ropy a  zemného plynu;

(b)

lokality a infraštruktúry na prieskum a ťažbu ropy, zemného plynu a iných surovín ;

(c)

námorné dopravné trasy;

(c)

námorné dopravné trasy;

(d)

podmorské káblové a potrubné rozvody;

(d)

podmorské káblové a potrubné rozvody;

(e)

oblasti rybolovu;

(e)

existujúce a potenciálne oblasti rybolovu;

(f)

akvakultúrne prevádzky na mori;

(f)

akvakultúrne oblasti na mori;

(g)

chránené územia.

(g)

chránené prírodné územia a územia s ochranou druhov, podľa právnych predpisov Európskej únie a vnútroštátnych zákonov;

(h)

námorný a pobrežný cestovný ruch;

(i)

lokality s ochranou kultúrneho dedičstva;

(j)

vojenské výcvikové priestory.

(a)

využívanie špecifických prírodných zdrojov vrátane zariadení na získavanie energie a výrobu obnoviteľnej energie;

(aa)

zaužívané postupy a stratégie v súlade s odporúčaním 2002/413/ES;

(ab)

existujúce formálne a neformálne postupy, siete a mechanizmy cezhraničnej spolupráce;

(ac)

relevantné činnosti, zariadenia, vybavenie a infraštruktúru;

(b)

budovanie infraštruktúry, energetických zariadení, dopravnej kapacity, prístavov, námorných diel a iných stavieb vrátane zelenej infraštruktúry;

(c)

poľnohospodárstvo a priemysel;

(d)

rybolov a akvakultúra;

(e)

ochrana, obnova a riadenie pobrežných ekosystémov, ekosystémových služieb a prírody, ako aj pobrežných krajín a ostrovov;

(e)

zachovanie , ochrana, obnova a riadenie pobrežných ekosystémov, chránených riečnych delt a mokradí , ekosystémových služieb a prírody, ako aj pobrežných krajín a ostrovov;

(f)

zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

(f)

zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej , najmä zvýšenie odolnosti ekosystémov ;

(a)

systémov regionálnej inštitucionálnej spolupráce pre príslušné pobrežné zóny alebo príslušné morské regióny alebo subregióny, alebo

(a)

regionálnych námorných dohovorov alebo iných systémov regionálnej inštitucionálnej spolupráce pre príslušné pobrežné zóny alebo príslušné morské regióny alebo subregióny, alebo

(b)

vyhradenej siete príslušných orgánov členských štátov pre príslušný morský región a/alebo subregión.

(b)

siete príslušných orgánov členských štátov pre príslušnú pobrežnú zónu, morský región a/alebo subregión alebo

(ba)

každého ďalšieho prístupu, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v odseku 1;

(a)

operačné špecifikácie pre spravovanie údajov uvedených v článku 10, pokiaľ nie sú stanovené iným právnym predpisom EÚ , napríklad smernicou 2007/2/ES alebo 2008/56/ES, ktoré sa týkajú:

(a)

procesné špecifikácie pre spravovanie údajov uvedených v článku 10, pokiaľ nie sú stanovené inými právnymi aktmi Únie , napríklad smernicou 2007/2/ES alebo 2008/56/ES, ktoré sa týkajú:

—

výmeny údajov a prepojení s existujúcimi procesmi spravovania a zberu údajov a

—

účinnej výmeny údajov a prepojení s existujúcimi systémami procesov spravovania a zberu údajov a

(b)

operačné opatrenia na vypracovanie a predkladanie správ o námorných priestorových plánoch a stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, ktoré sa týkajú:

(b)

procesné opatrenia prispievajúce k vypracúvaniu a predkladaniu správ o námorných priestorových plánoch a stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, ktoré sa týkajú:

—

spôsobov cezhraničnej spolupráce;

—

najúčinnejších spôsobov cezhraničnej spolupráce;

—

verejných konzultácií.