16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 451/25

Spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1

Európska únia už nesmie byť len užívateľom digitálnych technológií, musí ich tiež začať vyvíjať a vyrábať. To dosiahne podporou talentovaných ľudí. Informovať a poskytovať odbornú prípravu a vzdelanie je preto prvoradé.

1.2

EHSV sa domnieva, že prístupnosť digitálnej spoločnosti musí byť prvoradým cieľom celej európskej spoločnosti. Opatrenia prijaté v tejto oblasti nepostačujú na preklenutie digitálnej priepasti, ktorá sa naďalej prehlbuje.

1.3

EHSV pripomína, že treba prijať vhodné opatrenia, ktoré zaručia osobám so zdravotným postihnutím prístup k digitálnej spoločnosti a zabezpečia rovnaké podmienky využívania nových technológií.

1.4

Digitálna spoločnosť nesmie byť ďalším faktorom vylúčenia. EHSV predovšetkým zdôrazňuje potrebu prijať vhodné opatrenia, aby staršie osoby neboli vylúčené, ale naopak, aby sa v plnej miere zapojili do využívania technológií, ktoré tvoria súčasť každodenného života občanov.

1.5

Je dôležité, aby európske a vnútroštátne orgány spojili svoje sily s cieľom zabezpečiť počítačové vybavenie a programy za dostupnejšie ceny a so zreteľom na mnohojazyčnosť.

1.6

Európska vzdelávacia politika musí občanov pripraviť na život. EHSV trvá na tom, aby boli konzultované profesijné organizácie v oblasti vzdelávania.

1.7

Podľa EHSV má, v rámci finančných možností členských štátov, v záujme dosiahnutia cieľa rovnosti zásadný význam podpora verejného vzdelávania.

1.8

EHSV zdôrazňuje dôležitosť verejných knižníc v záujme prípravy a vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.

1.9

EHSV odporúča podporovať modely otvorenej inovácie a otvorených noriem. Je potrebné vyhýbať sa neodôvodneným opatreniam na ochranu duševného vlastníctva, ktoré môžu obmedzovať inováciu v digitálnom hospodárstve.

1.10

EHSV navrhuje nasledovať odporúčania Európskej nadácie pre kvalitu elektronického vzdelávania (European Foundation for Quality in e-Learning – EFQUEL), ktoré sa týkajú vyučovania.

1.11

EHSV opätovne poukazuje na dôležitú úlohu odbornej prípravy a vzdelávania v boji proti hospodárskej kríze a v záujme obnovy, pričom v tomto smere vyzdvihuje úlohu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP). EHSV preto navrhuje:

1.12

Iniciatíva Horizont 2020 musí prispieť k posilneniu pozície Európy v oblasti digitálnej technológie, v ktorej podniky zaznamenávajú menej investícií ako ich konkurenti z Ázie a USA.

1.13

EHSV pripisuje veľký význam podpore európskych malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), pretože MSP môžu podnietiť vznik inovatívnych projektov, ktoré sú nevyhnutné pre priemyselné odvetvie podliehajúce neustálym zmenám. Daňové opatrenia a opatrenia v rámci hlavných nástrojov financovania MSP budú navyše tvoriť podstatný prínos v boji proti hospodárskej kríze.

1.14

Podpora začínajúcich podnikov v oblasti digitálnych technológií môže prispieť k posilneniu európskych odvetví produkcie hardvéru a softvéru. EHSV oceňuje iniciatívu podporovať v rámci Digitálnej agendy vysokorizikové programy, ale žiada vyššiu podporu zo strany finančného systému.

1.15

EHSV navrhuje súbor opatrení na povzbudenie účasti žien na digitálnej spoločnosti.

2.1

Na začlenenie IKT do vzdelávacieho procesu sa vzťahujú rôzne politické rozhodnutia, programy a iniciatívy EÚ, ku ktorým patria:

2.2

Digitálna agenda pre Európu (2010), ktorá je kľúčovou stratégiou Únie na splnenie cieľov programu Horizont 2020, presadzuje opatrenia okrem iného v týchto oblastiach:

2.3

EHSV vypracoval na tieto témy viacero stanovísk (1).

2.4

V tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy sa pozornosť venuje určitým aspektom prístupu k digitálnej spoločnosti, vzdelávania, rovnosti a zamestnanosti.

3.1.1

Nástroje, ktoré ponúkajú IKT, ľudia stále viac používajú v každodennom živote. Prístup k digitálnej spoločnosti je právo a poskytuje zdroj príležitostí, ktoré treba využívať naplno.

3.1.2

EHSV opakovane konštatoval dôležitosť širokopásmového pripojenia pre európsku spoločnosť a ekonomiku (2), a preto oceňuje, že sa internetové pripojenie cez satelit rozšírilo vo všetkých 28 členských štátoch. Napriek tomu naďalej pretrvávajú mnohé príčiny digitálnej priepasti, ktoré sa ešte prehĺbili v dôsledku zvýšenia úrovne chudoby spôsobeného hospodárskou a sociálnou krízou.

3.1.3

Digitálnu priepasť sa nedarí preklenúť z viacerých dôvodov, ku ktorým patria: vzdelanie (u osôb s vysokým vzdelaním je pravdepodobnosť využívania internetu trikrát vyššia ako u 33o% obyvateľstva s nižším vzdelaním), vek (internet všeobecne využívajú mladí ľudia a takmer všetci študenti, ale u starších ľudí je miera jeho využívania veľmi nízka), skutočnosť, že informácie sú väčšinou v angličtine, rozdiely medzi vidieckymi, mestskými a ostrovnými oblasťami atď.

3.1.4

V kontexte rozpočtových obmedzení, ktoré sa v dôsledku Paktu stability pravdepodobne ešte zhoršili, sa verejné orgány v mnohých prípadoch stretávajú s vážnymi problémami, pokiaľ ide o financovanie nákladov na informatické pomôcky vo vzdelávaní. Jeden z možných spôsobov financovania – spoplatnenie používania – môže ohroziť prístupnosť a rovnosť vo vzdelávaní.

3.1.5

Prístupnosť je ľudské právo (3). Okrem toho treba pripomenúť, že v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej zmluvy, sa v článkoch 20, 21 ao26 zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia a uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím využívať osobitné opatrenia. V Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zasa členským štátom ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám a komunikačným technológiám vrátane internetu na rovnakej úrovni ako ostatným (4).

3.1.6

U osôb so zdravotným postihnutím je riziko nezamestnanosti dvakrát vyššie a nové technológie (vrátane internetu) otvárajú prístup k možnostiam trávenia voľného času, vzdelaniu, kultúre a mnohým iným verejným a súkromným službám a tiež zvyšujú účasť na tvorbe demokracie. Preto sú dostupné IKT nenahraditeľným prostriedkom, ktorý umožňuje osobám so zdravotným postihnutím aktívne pôsobiť na čoraz väčšom digitálnom trhu za rovnakých podmienok a začleniť sa do takzvanej digitálnej spoločnosti.

3.1.7

Digitálna spoločnosť nesmie byť ďalším faktorom vylúčenia. Obzvlášť zraniteľné skupiny v nej naopak musia nájsť spôsob, ako prekonať vylúčenie.

3.2.1

Digitálna spoločnosť vyžaduje otvorenosť voči inštitucionálnym zmenám. EÚ by mala podporovať všeobecne prístupné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré pomáhajú rozvíjať poznatky, schopnosti a zručnosti občanov v širokom spektre oblastí a sociálnych, občianskych a kultúrnych kompetencií, schopnosť učiť sa, ako aj tvorivosť, inováciu a schopnosť tímovej práce.

3.2.2

Všetky zodpovedné osoby v rámci vzdelávacieho systému sa musia zasadzovať za to, aby sa v školách vytvorilo také pedagogické prostredie, ktoré bude podporovať pozitívny prístup k inovácii, kvalite a spolupráci v pedagogickej praxi, zapojenie všetkých žiakov a študentov do procesu vzdelávania, šírenie osvedčených postupov, účasť občanov, získavanie skúseností v škole, ako aj kultúru hodnotenia.

3.2.3

EÚ sa svojou vzdelávacou politikou nepodarilo dostatočným spôsobom motivovať národné vzdelávacie orgány, aby zabezpečili využívanie IKT na pedagogické účely už od začiatku odbornej prípravy pedagógov a vo vzdelávacích inštitúciách, predovšetkým na úrovni základného, stredného a odborného vzdelávania. Najmä v dostatočnej miere nepodnietila členské štáty, aby investovali v takej miere, akú si moderné, inovatívne a kvalitné vzdelávanie založené na IKT vyžaduje.

3.2.4

Ministerstvá školstva by mali vypracovať špecializované programy odbornej prípravy pre pedagógov a dať impulz na prehodnotenie spôsobu učenia.

3.2.5

EHSV zdôrazňuje dôležitosť verejných knižníc v záujme prípravy a vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.

3.2.6

Od útleho školského veku by žiaci mohli byť hravým spôsobom uvádzaní do fungovania počítačov a možno i do programovania, aby Európania čo možno najskôr prestali byť len užívateľmi IKT a stali sa ich tvorcami a výrobcami. EÚ síce má svoje výskumné centrá excelentnosti (napr. výskum v oblasti nanoelektroniky), ale musí urobiť viac.

3.2.7

Európske vzdelávacie systémy ponúkajú príklady vzdelávania vysokej kvality od základného vzdelávania, cez odbornú prípravu až po univerzity. Je však potrebné zmeniť učebné osnovy, ktoré by mali zahŕňať využívanie IKT na pedagogické účely a jeho hodnotenie.

3.2.8

EHSV odporúča podporovať modely otvorenej inovácie a otvorených noriem a tiež zamedziť tomu, aby neopodstatnené opatrenia na ochranu duševného vlastníctva obmedzovali procesy inovácie v digitálnom hospodárstve.

3.2.9

Protokol SPI (Simple Publishing Interface), ktorý vyvinul Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), má za cieľ uľahčovať komunikáciu medzi nástrojmi na vytváranie obsahu a databázami, ktoré priebežne spravujú študijné zdroje a metaúdaje.

3.2.10

Vďaka interoperabilite tiež možno ľahšie využívať podporné technológie, ktoré osoby so zdravotným postihnutím potrebujú na to, aby mali prístup k IKT.

3.3.1

Vzdelávanie a odborná príprava sú pre ľudí prínosom v bežnom živote a poskytujú im zručnosti, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné. Sociálny a hospodársky rozvoj vo vysokej miere závisí od odbornej prípravy, ktorá sprostredkováva zručnosti a umožňuje vstup na pracovný trh. Predovšetkým znevýhodneným a marginalizovaným skupinám môže umožniť lepší život. Odborná príprava však nie je len mostíkom medzi vzdelaním a zamestnaním, ale má sama osebe veľký význam. Inštitút pre štatistiku UNESCO poukázal na spojitosť medzi hospodárskym rozvojom a odbornou prípravou.

3.3.2

Ako podotkol EHSV, program „Erasmus Plus“ je hlavnou stratégiou Únie v tejto oblasti a mal by „byť základným nástrojom na zvýšenie podpory vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť zručnosti občanov, pomáhať pri riešení vysokej miery nezamestnanosti mládeže v mnohých členských štátoch“. Právomoci v tejto oblasti však majú členské štáty a práve ony by mali vyvinúť úsilie, aby sa do odbornej prípravy investovali potrebné prostriedky a aby získala uznanie, ktoré jej ako súčasti vzdelávacieho systému prináleží.

3.3.3

EHSV pripomína, že Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) sa vo svojej činnosti v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy zaoberá témami (ako napr. vzdelávanie pre dospelých, kvalifikácie a zručnosti, akreditácia a postupy zabezpečenia kvality), ktoré sú veľmi dôležité pre ľudí s obzvlášť veľkými ťažkosťami pri získavaní zamestnania. Rozpočet strediska CEDEFOP by sa mal zvýšiť.

3.3.4

EHSV navrhuje:

3.4.1

EÚ bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti, ale zároveň podľa Komisie z krátkodobého hľadiska čelí nedostatku 900o000 kvalifikovaných pracovníkov v sektore IKT.

3.4.2

IKT majú silný vplyv na zamestnanosť a úspech Digitálnej agendy súvisí s existenciou podnikov v oblasti špičkových technológií: v roku 2008 IKT prispeli k pridanej hodnote EÚ 574 miliardami eur a zamestnávali 8,3 milióna ľudí. Európske podniky, ktoré čelia problémom, ako sú rozdrobené trhy alebo nepostačujúce finančné prostriedky, musia posilniť svoju pozíciu voči „gigantom“, prevažne zo Severnej Ameriky, ovládajúcim svetové trhy.

3.4.3

Ako každý technologický vývoj, aj IKT výrazným spôsobom ovplyvňujú zamestnanosť. Na túto skutočnosť sa treba pozerať z hľadiska vytvárania povolaní, kvalifikácií, zručností a certifikácie tak pre osoby, ktoré sú vylúčené z pracovného trhu v dôsledku IKT, ako aj pre ľudí, ktorým IKT umožňujú začleniť sa.

3.4.4

Veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorú Komisia vytvorila v marci 2013, sa zaoberá riešením hlavných problémov (vytváranie a prispôsobovanie kurzov pracovným príležitostiam v digitálnej oblasti, mobilita, certifikácia, zvyšovanie povedomia, inovatívne učenie a vyučovanie), ale nedisponuje rozpočtovými prostriedkami. Okrem toho v rámci Digitálnej agendy existujú ďalšie iniciatívy: stratégia digitálnych zručností, balík opatrení pre zamestnanosť, iniciatíva „Otváranie systémov vzdelávania“, stratégia „Prehodnotenie vzdelávania“, iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ a „Panoráma zručností EÚ“.

3.4.5

Do tejto koalície je potrebné zapojiť priemysel, ale tiež oblasť vzdelávania, a to tak, že sa prostredníctvom stáží v podnikoch vytvoria užšie vzťahy so sektorom IKT.

3.4.6

Treba poukázať na to, že v týchto programoch sa v dostatočnej miere nezohľadňujú špecifické potreby osôb vylúčených pre zdravotné postihnutie, predovšetkým pokiaľ ide o digitálne zručnosti, digitálnu gramotnosť a začlenenie do trhu práce v digitálnej oblasti.

3.4.7

Najväčšie európske podniky v oblasti špičkových technológií síce investujú do výskumu a vývoja, ale v menšom rozsahu ako podniky v Ázii a USA. EHSV dúfa, že Horizont 2020, ktorého rozpočet dosahuje 78,6 miliardy eur, pomôže posilniť pozíciu európskych spoločností na svetových trhoch.

3.4.8

EHSV pripisuje veľký význam podpore európskych MSP v oblasti IKT, pretože MSP môžu podnietiť vznik inovatívnych projektov, ktoré sú nevyhnutné pre priemyselné odvetvie podliehajúce neustálym zmenám. V záujme prekonania krízy je nevyhnutné vyriešiť problémy s financovaním, ktoré trápia malé a začínajúce podniky zamerané na technologické inovácie.

3.5.1

Z približne siedmich miliónov ľudí, ktorí pracujú v IKT, je v súčasnosti len 30o% žien, to znamená, že ženy sú podpriemerne zastúpené, a to hlavne na pozíciách s rozhodovacími právomocami. U žien sa zaznamenáva vyššie percento terciárneho vzdelania ako u mužov, ale napriek tomu sú stále znevýhodňované z hľadiska zamestnania, platov, pracovných podmienok a prístupu k pozíciám s veľkou zodpovednosťou.

3.5.2

Zmena politiky je potrebná predovšetkým vzhľadom na pokles počtu absolventiek v oblasti IKT: dnes má len 29 z 1o000 doktorandiek titul v oblasti IKT a len štyri sa priamo zamestnajú v tomto odbore.

3.5.3

I keď by sa začlenením väčšieho počtu žien do odvetvia IKT mohol zvýšiť HDP Eurozóny o 9 miliárd eur, existujú rôzne dôvody (okrem iného kultúrne tradície a stereotypy), prečo sú ženy v tomto odvetví slabo zastúpené, čo nie je problém len v Európe, ale na celom svete.

3.5.4

EHSV preto odporúča:

4.1

Prístupnosť by mala byť prioritným cieľom nielen štátnych inštitúcií, ale celej spoločnosti, a preto zaväzuje všetkých hospodárskych a sociálnych aktérov. Napriek tomu sú politiky EÚ a vo všeobecnosti i mnohých členských štátov doposiaľ nepostačujúce.

4.2

EHSV navrhuje, aby Únia a vnútroštátne orgány podporovali spoločné akcie s cieľom podstatne znížiť výdavky na informatické vybavenie – vrátane všeobecného využívania bezplatného slobodného softvéru ako Linux – a vniesť do zdrojov informácií a poznania európsky obsah.

4.3

Politika, ktorá by bola vhodná pre EÚ 21. storočia, si vyžaduje zmýšľanie, ktoré sa nebráni zmene. Hlavným cieľom európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy by nemalo byť len spĺňať špecifické potreby pracovného trhu (aspekt, na ktorý Európska komisia prevažne zamerala svoju vzdelávaciu politiku), ale vzdelávať pre život. Pri vypracovávaní vzdelávacích politík EÚ treba počítať s účasťou európskych organizácií pedagógov a vzdelávacích centier, ktoré doposiaľ nie sú zapájané.

4.4

I keď zohľadníme skutočnosť, že členské štáty podliehajú rozpočtovým obmedzeniam a že v rámci demokratických inštitúcií prijímajú rozhodnutia, ktoré pokladajú za najlepšie pre svojich občanov, je nutné zdôrazniť nevyhnutnosť investovať do verejného vzdelávania, aby sa dosiahol cieľ zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu, a to bez ohľadu na sociálny pôvod žiakov a študentov a na finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

4.5

Komisia sa musí viac zamerať na to, aby boli vzdelávacie metaúdaje voľne prístupné a všeobecného záujmu a aby sa na ne nevzťahovali vlastnícke práva súkromných spoločností. Okrem európskeho programu v oblasti normalizácie SPI treba poukázať na dôležitosť programu Komisie e-Contentplus pre metaúdaje.

4.6

Aby sa zaručila kvalita a vhodné zameranie poskytovaného vzdelávania a odbornej prípravy, mali by zodpovednosť za kontrolu obsahu vzdelávania niesť pedagógovia a vzdelávacie centrá. EHSV sa nazdáva, že je potrebné venovať pozornosť odporúčaniam Európskej nadácie pre kvalitu elektronického vzdelávania (European Foundation for Quality in e-Learning – EFQUEL), ktoré sa týkajú legislatívnych opatrení, harmonizácie, práv duševného vlastníctva atď.

4.7

EHSV už vyjadril svoje sklamanie z výrazného skrátenia rozpočtu Digitálnej agendy na obdobie 2014 – 2020, a síce z pôvodne navrhovaných 9,2 miliardy eur na 1,14 miliárd eur, ktoré boli v konečnom dôsledku schválené.

4.8

EHSV pozitívne hodnotí finančnú podporu inovatívnych vysokorizikových projektov vypracovaných MSP, o ktorej sa rozhodlo v rámci programu Horizont 2020. Neoceniteľný význam majú opatrenia, ktoré umožnia MSP a začínajúcim podnikom získať viac finančných prostriedkov nielen od verejných orgánov, ale i od trhov a finančných systémov.

4.9

EHSV odporúča začleniť rozmer prístupnosti do všetkých iniciatív v digitálnej oblasti, pričom je potrebné zabezpečiť, aby boli programy elektronického vzdelávania, IKT, nástroje a pomôcky („online“, ako aj „offline“) prístupné osobám so zdravotným postihnutím a všetkým zraniteľným skupinám. Zvláštnu pozornosť tiež treba venovať zohľadneniu osôb so zdravotným postihnutím pri obsadzovaní nových pracovných miest v oblasti IKT, ktoré EÚ plánuje.