28.1.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/139

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Otvorený internet a neutralita siete v Európe“

[KOM(2011) 222 v konečnom znení]

2012/C 24/31

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Európska komisia sa 19. apríla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní EÚ prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Otvorený internet a neutralita siete v Európe“

KOM(2011) 222 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 151 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Otvorený internet a neutralita siete, tieto „internetové slobody“, sú kľúčové pojmy pre každý predpis, ktorý má zaručiť slobodné využívanie internetu ako prostriedku komunikácie.

1.2   Zaručenie otvoreného internetu a neutrality siete sa vo viacerých dôležitých dokumentoch uznáva za základný politický cieľ na úrovni EÚ, a konkrétne sa spomína ako politický cieľ v Digitálnej agende pre Európu, jednom z najdôležitejších pilierov stratégie Európa 2020.

1.3   EHSV preto víta oznámenie Komisie, ktorého zámerom je sledovať vplyv vývoja trhu a technológií na slobody. Oznámenie však nespĺňa oprávnené očakávania EHSV.

1.4   Komisia uznáva, že sú niektoré situácie, ktoré by mohli viesť k porušeniu týchto zásad, avšak namiesto toho, aby prijala ochranné opatrenia, obhajuje vyčkávanie.

1.5   Vzhľadom na naliehavosť tejto problematiky pre hospodársku a sociálnu budúcnosť Európy EHSV dôrazne odporúča, aby sa zásada otvoreného internetu a zásada neutrality siete čo najskôr formálne zakotvili v práve EÚ, pričom treba mať stále na pamäti technologický vývoj (aktuálny stav technického rozvoja) v tejto oblasti.

1.6   EHSV je tiež presvedčený, že teraz je správny čas na určenie zásad, ktoré by zaručili otvorený a neutrálny internet, a odporúča súbor zásad, ktoré by sa podľa jeho názoru mali prijať, ako sa to uvádza v bode 7.12.

1.7   EHSV takisto verí, že tieto zásady sú prvoradé pre budúci rozvoj internetu ako nástroja lepšieho občianstva na základe Charty základných práv Európskej únie a sú nevyhnutnou podmienkou splnenia cieľov stanovených na svetových samitoch o informačnej spoločnosti v Ženeve (2003) a Tunise (2005).

1.8   EHSV zastáva názor, že na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, zavedenie Digitálnej Agendy pre Európu a ďalší rozvoj vnútorného trhu budú rozhodujúce bezprostredné opatrenia v tejto oblasti, a víta nedávne verejné vyjadrenia členky Európskej komisie Neelie Kroesovej na túto tému.

1.9   Výbor preto žiada, aby Európsky parlament a členské štáty aktívne pracovali na zachovaní internetových slobôd a predpokladá, že aj Komisia bude konať v tomto smere.

2.   Podstata, charakter a obsah návrhu Komisie

2.1   Oznámenie je politický dokument, ktorým Komisia plní záväzok vyhlásený v balíku telekomunikačných reforiem z roku 2009, podľa ktorého chce „monitorovať vplyv vývoja trhu a technológií na slobody siete a predložiť do konca roka 2010 Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či sú potrebné dodatočné usmernenia“ (1).

2.1.1   V spomínanom vyhlásení sa Európska komisia rázne a jednoznačne prihlásila k „zachovaniu otvoreného a neutrálneho charakteru internetu pri plnom zohľadnení vôle ostatných zákonodarcov zahrnúť teraz neutralitu siete medzi politické ciele a zásady regulácie podporované vnútroštátnymi regulačnými orgánmi“.

2.2   Treba pripomenúť, že vo svojej Digitálnej agende pre Európu Komisia ohlásila, že bude „pozorne monitorovať uplatňovanie nových legislatívnych ustanovení o otvorenej a neutrálnej povahe internetu“ (2).

2.3   V oznámení sa opisujú verejné konzultácie a prieskumy, ktoré Komisia uskutočnila v roku 2010 (3), a takisto spoločný samit usporiadaný Komisiou a Európskym parlamentom 11. novembra 2010 (4).

2.4   Komisia dospela k záveru, že by sa teraz nemali podnikať nijaké kroky, pretože nie je dostatok dôkazov na to, aby sa mohlo vysloviť odporúčanie, že sú v súčasnosti potrebné ďalšie predpisy.

2.4.1   Počas konzultácii viaceré zúčastnené strany a Orgán európskych regulačných orgánov pre elektronické komunikácie (BEREC) oznámili, že niektorí poskytovatelia internetových služieb spomaľujú a blokujú určité druhy dátových prenosov, alebo za ne účtujú diskriminačné ceny (5).

2.4.2   Komisia však dúfa, že zmluvné pravidlá (6), pravidlá týkajúce sa transparentnosti (7), zmeny poskytovateľa (8) a kvality služieb (9) tvoriace súčasť revidovaného rámca EÚ pre elektronickú komunikáciu, by mali prispievať k dosiahnutiu konkurencieschopných výsledkov.

2.4.3   Okrem toho zastáva Komisia názor, že by sa mal poskytnúť dostatočný čas na implementáciu týchto ustanovení a malo by sa sledovať, ako budú fungovať v praxi (10).

2.5   V oznámení sa výslovne nevymedzujú kľúčové pojmy, pretože je možné vyložiť si ich podľa európskeho práva. V skutočnosti sa v ňom uvádza, že „neexistuje všeobecne prijímaná definícia ‚neutrality siete‘ “.

2.5.1   Namiesto toho sa v ňom obidva pojmy spájajú a právny postoj EÚ k obidvom pojmom sa nahrádza odkazom na článok 8 ods. 4 písm. g) rámcovej smernice, ktorý ukladá štátnym regulačným orgánom povinnosť zabezpečiť, aby koncoví užívatelia mali prístup k informáciám, mali možnosť šíriť informácie a používať aplikácie a služby podľa vlastného výberu (so zreteľom na príslušné právne predpisy) (11).

2.6   Oznámenie sa končí záväzkom Komisie zverejniť výsledky ďalšieho prieskumu BEREC, ktorý sa zaoberá praktikami poskytovateľov internetových služieb, ktoré môžu narúšať hospodársku súťaž a byť v rozpore so zásadou otvoreného a neutrálneho internetu. Pokiaľ budú dokázané značné a pretrvávajúce problémy a Komisia usúdi, že sú potrebné ďalšie predpisy, potom navrhne Rade, aké opatrenia by mohli byť potrebné.

3.   O čom tu hovoríme?

3.1   Skutočnosť, že hlavné pojmy nie sú explicitne vymedzené, predstavuje vážny problém. Bez vymedzenia pojmov nemožno jasne predkladať argumenty, ani vydávať jasné pokyny účastníkom trhu a regulačným orgánom k zamýšľanému rozsahu pôsobnosti európskeho práva v tejto oblasti.

3.2   Otvorený internet

3.2.1   Otvorený internet je koncepcia, ktorá sa datuje od počiatkov internetu a vytvorenia jeho celosvetovej siete, ktorá sprístupnila obsah verejného internetu komukoľvek na svete s internetovým pripojením.

3.2.2   Otvorený internet je zásada, ktorá zaručuje, že sa ako užívatelia môžeme slobodne pripájať na verejný internet bez toho, aby nás vlády a poskytovateľmi internetových služieb obmedzovali, pokiaľ ide o obsah, stránky, platformy, druhy pripájaných zariadení a dovolené spôsoby komunikácie.

3.2.3   Otvorený je preto, lebo využíva voľné a verejne dostupné štandardy, ktoré môže ktokoľvek použiť pri tvorbe internetových stránok, aplikácií a služieb, a pretože sa v ňom ku všetkým dátovým prenosom pristupuje viac-menej rovnakým spôsobom.

3.2.4   Akonáhle ste pripojení k verejnému internetu, nemusíte si už žiadať povolenie na on-line spojenie s ostatnými užívateľmi, ani zaň zvlášť platiť poskytovateľovi internetových služieb. Ak vytvoríte novátorskú službu, nemusíte si žiadať povolenie na to, aby ste sa o ňu podelili so zvyškom sveta.

3.2.5   Táto sloboda z hľadiska komunikácie a inovácie je dôvodom pozoruhodného úspechu internetu.

3.2.6   V skutočnosti však dnes verejný internet do veľkej miery už nie je otvorený. Internetová sieť stále otvorená je, ale aplikácie, ktoré používame na svojich smart telefónoch, sociálne siete, na ktoré sa pripájame, a platený obsah, ktorý nakupujeme, sú súčasťou uzavretého internetu, dostupného iba cez vlastnícke rozhrania a rozhrania na programovanie aplikácií (API) (12).

3.2.6.1   Krajiny (13), spoločnosti (14) a prevádzkovatelia sietí (15) z politických, technologických alebo obchodných dôvodov stále viac obmedzujú prístup k verejnému internetu alebo menia spôsob jeho fungovania.

3.2.7   Koncepcia otvoreného internetu je však dôvodom, prečo internet podporuje ekonomickú inováciu, demokratickú účasť, slobodu slova a on-line vzdelávanie na celom svete. Táto koncepcia je životne dôležitá pre naše hodnoty, ako je sloboda, rovnosť a ľudské práva zakotvené v Charte základných práv EÚ.

3.2.8   Zásade otvoreného internetu, hoci bez explicitnej zmienky, je venovaný článok 1 ods. 3a a článok 8 ods. 4 písm. g) rámcovej smernice o elektronickej komunikácii a odôvodnenie 28 smernice 2009/136/ES o občianskych právach.

3.3   Neutralita siete

3.3.1   Zásada neutrality siete vychádza z koncepcie otvoreného internetu. Zatiaľ čo otvorený internet sa týka otvorených štandardov a slobody pripojiť sa na internet a používať ho, neutralita siete súvisí s tým, ako poskytovatelia internetových služieb zaobchádzajú s internetovými zákazníkmi z obchodného hľadiska. Snaží sa ochraňovať práva spotrebiteľov v súlade so zásadou otvoreného internetu, bez nevhodných obchodných zásahov poskytovateľa pripojenia na sieť.

3.3.2   Zásada neutrality siete znamená, že spoločnosti poskytujúce internetové služby by mali so všetkými zdrojmi podobných internetových dát zaobchádzať rovnako a nediskriminovať z obchodných pohnútok rozličné typy dátových prenosov.

3.3.2.1   Podľa tejto zásady by užívatelia internetu mali mať kontrolu nad obsahom, ktorý si prezerajú, a aplikáciami, ktoré na internete používajú, a poskytovateľom internetových služieb by sa nemalo dovoliť využívať svoj trhový vplyv na diskrimináciu konkurenčných aplikácií alebo obsahov.

3.3.2.2   Táto zásada môže byť zlučiteľná s opatreniami na riadenie dátových tokov, pokiaľ tieto opatrenia nebudú diskriminačné, budú pre spotrebiteľov transparentné a prijaté v záujme splnenia legitímnych cieľov kvality poskytovaných služieb. Opatrenia na riadenie dátových prenosov však nesmú vytvárať podnety na spomaľovanie rozvoja siete s cieľom účtovať vyššie ceny vzhľadom na nedostatok zdrojov.

3.3.3   Podľa tejto zásady by sa trh s pripojením na internet mal právne oddeliť od trhu s obsahom a aplikáciami, čo znamená že spoločnosti, ktoré pôsobia na obidvoch trhoch musia riadne oddeliť manažment týchto trhov.

3.3.4   Táto zásada by však mohla byť ohrozená (16). Poskytovatelia internetových služieb by mohli využívať svoju infraštruktúru na blokovanie internetových aplikácií a obsahu (napr. internetové stránky, služby, protokoly), a to najmä svojich konkurentov, alebo by mohli zmeniť svoje podnikateľské modely, aby znížili kvalitu a rozsah prístupu pre rôznych používateľov. Takéto zmeny v podnikateľských modeloch by mohli viesť k nespravodlivej diskriminácii z hľadiska cien a kvality služieb.

3.4   Predchádzajúce stanoviská EHSV

3.4.1   EHSV v niekoľkých stanoviskách zaujal jednoznačný postoj v prospech týchto dvoch zásad pričom sa opieral hlavne o požiadavku slobody a ľudských práv, ochrany údajov a súkromia, demokratickej a kooperačnej správy vecí verejných, sociálneho začlenenia a upevňovania postavenia, ako aj o požiadavku inovácie a hospodárskeho rastu (17).

3.4.2   Konkrétne vo svojom stanovisku CESE 362/2011 už EHSV uviedol, že „sa domnieva, že zásada neutrality siete je kriticky dôležitá pre budúcnosť internetových služieb v Európe“ (18).

4.   Ekonomika v pozadí zásad: prepojenie so stratégiou Európa 2020 a Digitálnou agendou pre Európu

4.1   Digitálne hospodárstvo

4.1.1   Hlavným programom nazvaným Digitálna agenda pre Európu (19) sa má v rámci stratégie Európa 2020 (20) podporiť ohromný rastový potenciál internetu a digitálneho hospodárstva.

4.1.2   V súčasnosti majú pripojenie na internet 2 miliardy ľudí a každoročný obrat v elektronickom obchode predstavuje takmer 5,5 bilióna eur. Spotreba a výdavky súvisiace s internetom sú teraz vyššie ako v poľnohospodárstve alebo energetike, a v krajinách s väčšou internetovou penetráciou predstavovali 21 % rastu HDP za posledných päť rokov (21).

4.1.3   Nedávna štúdia McKinseyho inštitútu, ktorá sa zamerala na takmer 5 000 malých a stredných podnikov, ukázala, že podniky, ktoré majú silné zastúpenie na internete, rastú dvakrát rýchlejšie než podniky, ktoré sú na internete zastúpené minimálne alebo nie sú zastúpené vôbec (22). Vytvárajú tiež viac ako dvojnásobný počet pracovných miest oproti ostatným.

4.1.4   Aby sa táto veľká hnacia sila rastu a transformácie čo najviac využila, treba sa všemožne usilovať o maximálne sprístupnenie internetu a o slobodu jeho využívania a o minimalizáciu jeho nákladov pre spotrebiteľov a podniky.

4.2   Malé a stredné podniky, inovácie, zamestnanosť a rast

4.2.1   Stratégia Európa 2020 má za cieľ hlavne zlepšiť podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov (MSP), znížiť náklady na transakcie, podnecovať inovácie v MSP a pomáhať novozaloženým podnikom.

4.2.2   Akákoľvek politika, ktorá zavrhne zásadu otvoreného internetu a neutrality siete v prospech veľkých prevádzkovateľov sietí a na úkor 23 miliónov MSP (23) a spotrebiteľov, naruší schopnosť Európy pretransformovať hospodárstvo a spoločnosť podľa zámerov stratégie Európa 2020.

4.3   Vnútorný trh a spravodlivá hospodárska súťaž

4.3.1   Otvorený internet a neutralita siete, ktoré by zaručili spravodlivú hospodársku súťaž a podnecovali inováciu, sú takisto základnými zásadami na dosiahnutie silného jednotného digitálneho trhu (24).

5.   Niektorí prevádzkovatelia sietí sú proti zásade neutrality siete

5.1   Niektorí prevádzkovatelia sietí lobujú u svojich vlád, v Komisii a Európskom parlamente, aby im pomohli zvýšiť svoj podiel príjmov z internetu (25). Tvrdia, že kým nebudú môcť vytvoriť nové zdroje príjmov z poskytovania obsahu, nebudú si môcť dovoliť kapitálové investície potrebné na poskytovanie vysokorýchlostného internetu, ktorý Európa potrebuje (26).

5.1.1   Niektorí súkromní prevádzkovatelia sietí, ktorí súťažia na trhu s internetovým pripojením a usilujú sa o krátkodobú návratnosť investícií, sú pri investovaní do tejto oblasti v súčasnosti opatrní, pretože tento obchod nevnímajú ako dostatočne výnosný, hlavne keď sa hovorí o okrajových regiónoch.

5.2   Avšak vďaka európskej investičnej podpore na poskytovanie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia (27) a príťažlivej miere rastu dopytu po širokopásmovom pripojení vstupujú na trh s internetovým pripojením noví prevádzkovatelia infraštruktúry. Keďže sa v Európe rozvíja konkurenčnejší trh so širokopásmovou infraštruktúrou, má rozvoj nových technológií drôtového a bezdrôtového širokopásmového pripojenia kladný vplyv na dostupnosť širokopásmového pripojenia a na náklady na jeho poskytovanie. Napríklad sa pracuje na veľkých projektoch zameraných na poskytovanie vysokorýchlostného internetu hlavne na vidieku, pričom sa využívajú výnosy z prechodu z analógového vysielania na digitálne.

5.3   Problém je v tom, že návrhmi niektorých poskytovateľov internetových služieb zmeniť vlastné podnikateľské modely odmietnutím zásady neutrality siete sa zvýšia náklady na obsah a internetové služby alebo zmenší otvorenosť internetu.

5.3.1   Pokiaľ sa zásada neutrality siete úspešne naštrbí, a poskytovateľom služieb sa teda dovolí, aby dodatočne spoplatňovali, spomaľovali alebo blokovali internetové dátové prenosy medzi zákazníkmi a poskytovateľmi služieb, potom sa cena internetových služieb v Európe zvýši, čo bude mať škodlivý vplyv na inovácie, rast, zamestnanosť a stratégiu Európa 2020.

5.3.2   Ohrozilo by to aj dosiahnutie cieľov stanovených na svetových samitoch o informačnej spoločnosti v Ženeve (2003) a Tunise (2005), ktoré sú v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia (28).

6.   KPN  (29) vyprovokovala prijatie zákona o neutralite siete v Holandsku

6.1   Komisia v oznámení z 19. apríla uvádza, že na to, aby sa teraz mohli prijať ďalšie právne predpisy na ochranu zásady neutrality siete, nemá dostatočné dôkazy o tom, že poskytovatelia zasahujú do internetových dátových prenosov v snahe získať komerčnú výhodu.

6.2   Holandský poskytovateľ KPN (30) však následne 10. mája oznámil, že od júla plánuje účtovať zákazníkom poplatok za prístup k určitým internetovým aplikáciám, ako sú VoIP (Skype) a aplikácia WhatsApp pre smart telefóny nahrádzajúca SMS.

6.2.1   Zistilo sa, že spoločnosť KPN, rovnako ako iní poskytovatelia internetových služieb, používala technológiu nazývanú hĺbková inšpekcia dátových balíkov (deep packet inspection – DPI) (31) na analýzu internetových dátových prenosov svojich zákazníkov a plánuje spoplatniť hovory cez VoIP, používanie WhatsApp a všetky ďalšie obsahy, ktoré chce zablokovať alebo mať z nich zisk.

6.2.2   KPN otvorene ohlasovala svoj úmysel spoplatniť určité typy internetového dátového prenosu, pretože bolo v jej strategickom záujme ignorovať zásadu neutrality siete a tiež pretože dodržiavane tejto zásady nebolo stanovené zákonom.

6.3   Zverejnenie krokov a úmyslov KPN vyvolalo v Holandsku politickú búrku, ktorá spôsobila, že 22. júna bol v dolnej komore holandského parlamentu prijatý prvý európsky zákon na ochranu zásady otvoreného internetu a neutrality siete.

6.4   Ohlásenie zámerov KPN je jasným dôkazom, že niektorí poskytovatelia sietí nepovažujú ustanovenia revidovaného rámca pre elektronickú komunikáciu ani právne predpisy EÚ upravujúce hospodársku súťaž za skutočnú ochranu zásady neutrality siete.

7.   Mala by EÚ prijať opatrenia teraz alebo počkať, čo sa bude diať?

7.1   Komisia v oznámení obhajuje vyčkávací prístup.

7.2   V oznámení sa uvádza, že transpozícia revidovaného regulačného rámca do národných právnych predpisov poskytuje dostatočnú ochranu zásady otvoreného internetu. A prípade, že poskytovateľ poruší zákon, štátne regulačné orgány majú jasnú právomoc, aby zakročili.

7.3   Podľa oznámenia však vôbec nie je potrebné posilniť zásadu neutrality siete. Komisia namiesto toho poukazuje na to, že konkurenčný trh so širokopásmovou infraštruktúrou spolu s ustanoveniami o transparentnosti a zmene poskytovateľa v revidovanom rámci by mali byť postačujúce.

7.4   Z oznámenia vyplýva, že by bolo lepšie počkať, či súčasné právne predpisy a konkurenčné podmienky budú dostatočnou ochranou zásady neutrality siete. Ďalej sa v ňom uvádza, že keby sa teraz zaviedli ad hoc predpisy, mohlo by to nepriaznivo ovplyvniť rozvoj európskeho internetového hospodárstva, pretože by odrádzali od investícií alebo by bránili vzniku iných inovačných podnikateľských modelov.

7.5   Zástancovia vyčkávania poukazujú na konkurenčný európsky trh s internetovými službami, a tvrdia, že ak prevádzkovatelia sietí stanovia diskriminačné ceny za poskytovanie obsahu, nespokojní zákazníci prejdú k inému poskytovateľovi služieb.

7.5.1   Tento argument však nezohľadňuje skutočné problémy, ktorým čelia mnohí zákazníci pri zmene poskytovateľa (32), ani škodlivý vplyv kolektívneho postupu najväčších poskytovateľov internetových služieb, ak by sa všetci rozhodli zaviesť diskriminačné poplatky za poskytovanie obsahu.

7.6   V Európe si teraz 61 % z domácností, ktoré majú v súčasnosti prístup na internet, kupuje svoje pripojenie ako súčasť balíka ponúkajúceho internet, telefón a televíziu. Navyše 92 % domácností využívajúcich balík služieb nezmenilo poskytovateľa, aj keď 36 % z nich už o tom uvažovalo (33). Je jasné, že pomocou šikovných marketingových postupov rastie trhový vplyv poskytovateľov internetových služieb, a to nepriaznivo vplýva na postoj zákazníkov k zmene poskytovateľa – šikovný marketing oslabuje postavenie spotrebiteľa. Vďaka takémuto marketingu môžu poskytovatelia využiť svoje postavenie a prejdú im postupy, ktoré nie sú v súlade so zásadou neutrality siete, čím dosiahnu nadmerný zisk, oslabia hospodársku súťaž a inovácie, ak im v tom legislatíva nezabráni.

7.7   Proces hodnotenia efektívnosti nových pravidiel elektronickej komunikácie však v každom prípade bude trvať dosť dlho.

7.7.1   Vzhľadom na to, ako dlho môže trvať navrhnutie a vypracovanie regulačného opatrenia a nadobudnutie účinnosti vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a ako rýchlo poskytovatelia internetových služieb zjavne smerujú k zavedeniu nových podnikateľských modelov, sa neutralita siete môže stať irelevantným pojmom ešte pred vypracovaním akýchkoľvek regulačných opatrení.

7.8   EHSV navrhuje odlišný proaktívny prístup založený najmä na zásade prevencie a obozretnosti, ktorý opísal v predchádzajúcom stanovisku na tému „Proaktívny prístup k právu: ďalší krok k lepšej právnej úprave na úrovni EÚ“ (34), a víta nedávny príhovor členky Komisie Neelie Kroesovej, ktorá tento prístup zjavne podporuje.

7.9   V súlade s týmto prístupom by sa mala zásada otvoreného internetu a neutrality siete jednoznačne definovať a zakotviť v európskom práve ako podpora práv občanov, ktoré sú definované v Charte základných práv EÚ.

7.10   Komisia by mala definovať zásadu otvoreného a neutrálneho internetu po starostlivom zvážení rôznych formulácií a po konzultácii so zainteresovanými stranami a mala by zohľadniť technologický vývoj (aktuálny stav technického rozvoja) v tejto oblasti.

7.11   Hoci zásada otvoreného internetu je v právnych predpisoch EÚ viac-menej adekvátne pokrytá článkom 1 ods. 3a a článkom 8 ods. 4 písm. g) rámcovej smernice (35) a odôvodnením 28 smernice o občianskych právach (36), jej formulácia by mohla byť explicitnejšia a jednoznačnejšia. Špecifická zásada neutrality siete však v práve EÚ definovaná nie je, ani ju dostatočne nepokrývajú žiadne súbory ustanovení.

7.12   Výbor sa nazdáva, najmä na základe prieskumu zásad obsiahnutých v nórskych usmerneniach pre neutralitu internetu (37), odpovede Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) na konzultáciu Európskej komisie o neutralite siete (38), uznesenia transatlantického spotrebiteľského dialógu (TACD) o neutralite siete (39) a nedávno prijatého holandského zákona (40), že v definícii týchto zásad by mali byť zohľadnené aspoň nasledujúce prvky:

i.	Sloboda a kvalita prístupu k internetu Európska komisia by mala schváliť jednotnú európsku normu minimálnej kvality služieb v súlade so zásadami všeobecného záujmu, a mala by zabezpečiť, aby sa jej uplatňovanie účinne monitorovalo.

ii.

Nediskriminácia medzi tokmi internetového dátového prenosu Vo všeobecnosti by sa nemalo vôbec rozlišovať medzi tým, ako sa spracovávajú jednotlivé dátové toky, či na základe typu obsahu, služby, aplikácie, zariadenia alebo ich východiskovej alebo cieľovej adresy. Týka sa to všetkých bodov siete, vrátane spájacích bodov. Môžu existovať výnimky z tejto zásady, ak budú v súlade s usmerneniami navrhnutými v odporúčaní iii.

iii.

Kontrola mechanizmov riadenia internetového dátového prenosu Navrhnúť výnimky zo zásad uvedených v bodoch i. a ii. a obmedziť akýkoľvek prípadný odklon od týchto zásad v prípade, že poskytovatelia internetových služieb používajú mechanizmy riadenia internetového dátového prenosu na zabezpečenie kvality prístupu k internetu, aby boli v súlade s všeobecnou zásadou relevantnosti, proporcionality, účinnosti, nediskriminácie medzi stranami a transparentnosti.

iv.

Riadené služby Na to, aby sa zachovala inovačná kapacitu všetkých aktérov, musia mať poskytovatelia služieb elektronickej komunikácie možnosť spolu s pripojením na internet ponúkať na trhu aj riadené služby, a to za predpokladu, že tieto služby neznížia kvalitu pripojenia na internet pod určitú vyhovujúcu úroveň a že predávajúci budú konať v súlade s platnými právnymi predpismi upravujúcimi hospodársku súťaž a so špecifickými predpismi pre tento sektor.

v.

Väčšia transparentnosť pre koncových užívateľov a vymedzený súbor štandardizovaných informácií Mali by sa poskytovať jasné, presné a relevantné informácie o službách a aplikáciách, ktoré môžu zabezpečiť poskytovatelia internetových služieb, a to o kvalite ich služieb, prípadných obmedzeniach a všetkých postupoch používaných pri riadení dátového prenosu. Európska komisia by mala zaručiť transparentnosť pre spotrebiteľov, vrátane jasných informácií o obchodných podmienkach, práva využívať akúkoľvek aplikáciu, ktorá je v súlade so zákonom, a spôsobov, ako zmeniť poskytovateľa. Komisia by mala viac podporovať dialóg a účinné mechanizmy spoločnej regulácie medzi týmto odvetvím a štátnymi regulačnými orgánmi pod záštitou Komisie, s cieľom prijať celoeurópske zásady transparentnosti a súbor štandardizovaných informácií.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009.

(2)  KOM(2010) 245 v konečnom znení z 26.8.2010.

(3)  http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/library/public_consult/net_neutrality/index_en.htm.

(4)  http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/library/public_consult/net_neutrality/index_en.htm.

(5)  Spomaľovanie alebo obmedzovanie rýchlosti: poskytovateľ internetových služieb môže zúžiť šírku pásma, aby obmedzil rýchlosť určitej služby zákazníkom pri určitých druhoch dátových prenosov. BEREC oznámil, že niektorí poskytovatelia vo Francúzsku, Grécku, Litve, Maďarsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve používajú obmedzovanie rýchlosti pri výmene súborov peer-to-peer (P2P) alebo pri video streamingu. Blokovanie: poskytovateľ môže zámerne blokovať IP adresy určitých internetových stránok, aby svojim zákazníkom znemožnil prístup k určitým aplikáciám a službám. BEREC oznámil, že niektorí prevádzkovatelia mobilných sietí v Holandsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku a Taliansku blokujú alebo dodatočne spoplatňujú poskytovanie hlasových služieb (VoIP).

(6)  Článok 20 ods. 1 písm. b) smernice o univerzálnej službe zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136/ES o občianskych právach.

(7)  Článok 21 ods. 3 písm. c) a d) smernice o univerzálnej službe zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136/ES o občianskych právach.

(8)  Odôvodnenie 47 smernice 2009/136/ES o občianskych právach.

(9)  Článok 22 ods. 3 smernice o univerzálnej službe zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136/ES o občianskych právach.

(10)  Komisia začala 19. júla 2011 konanie voči 20 členským štátom, ktoré netransponovali revidovaný rámec do národných právnych predpisov.

(11)  Smernica 2002/21/ES zmenená a doplnená smernicou 2009/140/ES z 25. novembra 2009, Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009.

(12)  API (application programming interface) je programovací kód vložený medzi dva programy, aby sa tieto programy mohli navzájom spojiť a pracovať spoločne.

(13)  V Číne už „veľký firewall“ prísne kontroluje internetové odkazy na stránky vo svete, sleduje dátové prenosy a znemožňuje prístup na mnohé stránky alebo k mnohým službám. Iné krajiny, vrátane Iránu, Kuby, Saudskej Arábie a Vietnamu urobili podobné opatrenia a iné vlády sprísňujú kontrolu toho, čo môžu ľudia na internete vidieť a robiť.

(14)  Užívatelia mobilných zariadení firmy Apple majú prístup k internetovým službám skôr prostredníctvom malých softvérových aplikácií, ktoré si môžu stiahnuť, než cez internetové prehliadače. Tým, že Apple diktuje, ktoré aplikácie sú na jeho zariadeniach povolené, stráži si svoju vstupnú bránu. Ako sa tieto aplikácie rozširujú na iné mobilné zariadenia, a dokonca automobily a televízory, ostatné firmy budú postupovať rovnako. The Economist, 2.9.2010.

(15)  Poskytovatelia internetových služieb a prevádzkovatelia telekomunikačných sietí, ktorí hľadajú nové zdroje príjmov používajú technológiu na diskriminovanie rôznych druhov internetových dátových prenosov na svojich sieťach, aby mohli vyberať dodatočné poplatky, zhoršovať určité služby alebo ich dokonca blokovať.

(16)  Vo svojej odpovedi vo verejnej konzultácii Komisie, ktorá sa začala 30. júna 2010, BEREC uviedol tri hlavné obavy z budúceho vývoja: 1) priestor na cenovú diskrimináciu využívaním takých techník, ako je hĺbková inšpekcia dátových balíkov, v kombinácii s ekonomickými stimulmi a potenciálom vertikálnej integrácie by viedol k narušeniu hospodárskej súťaže; 2) potenciál dlhodobých negatívnych následkov na internetové hospodárstvo (na inovácie, slobodu prejavu atď.); 3) zavádzanie resp. poškodzovanie spotrebiteľov pre nedostatok transparentnosti.

(17)  Pozri stanovisko o elektronických komunikačných sieťach, CESE 984/2008, TEN/327-329 z 29. mája 2008, spravodajca: Hernández Bataller, hlavne body 1.1, 1.2.7 a 4.4; stanovisko Prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu na internet pre všetkých: úvahy o rozsahu univerzálnej služby v oblasti elektronických komunikácií, CESE 1915/2008, TEN/353 z 3. decembra 2008, spravodajca: McDonogh, hlavne body 1.6, 1.9 a 4.5; stanovisko k Aktu o jednotnom trhu, CESE 525/2011, INT/548 z 15. marca 2011, spravodajcovia: Federspiel, Siecker a Voleš; a najmä nedávne stanovisko Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia, CESE 669/2011, TEN/453, spravodajkyňa: Batut.

(18)  Pozri stanovisko k prvému programu politiky rádiového frekvenčného spektra a širokému pásmu v Európe, CESE 362/2011, TEN/434-435.

(19)  Digitálna agenda pre Európu, KOM (2010) 245 v konečnom znení.

(20)  KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(21)  McKinsey Global Institute: Internet matters: The Net’s sweeping impact on growth, jobs, and prosperity, máj 2011.

(22)  McKinsey Global Institute: Internet matters: The Net’s sweeping impact on growth, jobs, and prosperity, máj 2011, http://www.mckinsey.com/mgi/publications/internet_matters/pdfs/MGI_internet_matters_full_report.pdf.

(23)  Ročenka Eurostatu za rok 2010, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/publications/eurostat_yearbook_2010.

(24)  V zmysle oznámenia Na ceste k Aktu o jednotnom trhu pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať, KOM(2010) 608 v konečnom znení z 11.11.2010, a oznámenia Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast, KOM(2011) 206 v konečnom znení z 13.4.2011, bod 2.7.

(25)  Štyria najväčší európski poskytovatelia internetových služieb: Deutsche Telekom, France Telecom, Telecom Italia a Telefónica zadali vypracovanie štúdie na svoju podporu: A. T. Kearney, Inc.: A Viable Future Model for the Internet, 2010.

(26)  Najväčší európski poskytovatelia internetových služieb tvrdia, že ak by upgradovali svoje siete tak, aby uspokojili potrebu širokopásmových pripojení odhadovanú do roku 2014 bez dodatočných príjmov, ich kapitálové výnosy by sa znížili o 3 percentuálne body na približne 9 percent. A. T. Kearney, Inc.: A Viable Future Model for the Internet, 2010.

(27)  Pozri Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra, KOM(2010) 471 v konečnom znení; oznámenie Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu, KOM(2010) 472 v konečnom znení; a odporúčanie 2010/572/EÚ (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:251:0035:0048:SK:PDF). Odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA); pozri aj Digital Agenda Scoreboard, SEC(2011) 708 final z 31.5.2011.

(28)  Pozri Monitoring the WISIS Targets A mid-term review, World Telecommunication/ICT Development Report 2010, ITU, Ženeva, 2010.

(29)  KPN je holandská telekomunikačná spoločnosť so záujmami vo viacerých európskych krajinách. Je to najväčší poskytovateľ internetových služieb v Holandsku, ktorého obrat bol v roku 2010 13,4 mld. EUR a zisk 1,8 mld. EUR.

(30)  Pozri záznam z podujatia KPN Investor Day: Group Strategy na stránke http://pulse.companywebcast.nl/playerv1_0/default.aspx?id=12193&bb=true&swf=true.

(31)  Hĺbková inšpekcia dátových balíkov (deep packet inspection – DPI) je technika, ktorú využívajú poskytovatelia internetových služieb na podrobné preskúmanie balíka údajov, keď prechádza kontrolou. DPI (a filtrovanie) umožňuje pokrokové riadenie sietí, poskytovanie služieb užívateľom a bezpečnostné funkcie, ako aj neoprávnené získavanie údajov, odpočúvanie, cenzúru atď.

(32)  Z prieskumu o zmene poskytovateľa v Spojenom kráľovstve (z 10. septembra 2010), ktorý vypracoval Ofcom (Úrad pre komunikácie), vyplynulo, že ak majú zákazníci možnosť výberu, 45 % z nich považuje zmenu poskytovateľa širokopásmových služieb za príliš nepríjemnú a že zákazníci pravdepodobne nezmenia poskytovateľa len preto, že jeden či dva typy využívania internetu sú zablokované alebo spoplatnené: http://stakeholders.ofcom.org.uk/binaries/consultations/consumer-switching/summary/switching.pdf.

(33)  Všetky štatistiky sú z prieskumu zameraného na elektronickú komunikáciu v domácnostiach zo špeciálneho vydania Eurobarometra č. 362 z júla 2011, http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_362_en.pdf.

(34)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Proaktívny prístup k právu: ďalší krok k lepšej právnej úprave na úrovni EÚ“, Ú. v. C 175, 28.7.2009, s. 26.

(35)  Smernica 2002/21/ES zmenená a doplnená smernicou 2009/140/ES z 25. novembra 2009, Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009.

(36)  Smernica 2009/136/ES.

(37)  Usmernenia pre neutralitu siete na rok 2009: http://www.npt.no/ikbViewer/Content/109604/Guidelines%20for%20network%20neutrality.pdf.

(38)  Spotrebitelia by mali mať právo na:

1.	internetové pripojenie s takou rýchlosťou a spoľahlivosťou, aká im bola ponúkaná;

2.	internetové pripojenie, ktoré im umožní: a. posielať a prijímať obsah podľa vlastného výberu; b. využívať služby a spúšťať aplikácie podľa vlastného výberu; c. pripájať hardvér a používať softvér podľa vlastného výberu, ktorý nepoškodzuje sieť;

3.	internetové pripojenie, ktoré nediskriminuje, pokiaľ ide o typ aplikácie, služby alebo obsah alebo na základe adresy odosielateľa alebo adresáta;

4.	hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi sietí, aplikácií, služieb a obsahu;

5.	informácie o tom, aké postupy riadenia sietí využíva ich poskytovateľ siete (http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/doc/library/public_consult/net_neutrality/comments/08industry_social_consumer_orgs_ngos_etc/beuc.pdf).

(39)  Uznesenie TACD z apríla 2010 (dok. č. INFOSOC 42-09).

(40)  Neoficiálny preklad: https://www.bof.nl/2011/06/15/net-neutrality-in-the-netherlands-state-of-play/.

---