29.10.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/155

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán energetickej účinnosti na rok 2011“

KOM(2011) 109 v konečnom znení

2011/C 318/26

Spravodajkyňa: pani SIRKEINEN

Komisia sa 8. marca 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán energetickej účinnosti na rok 2011“

KOM(2011) 109 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV, v rámci svojich záverov,

—	potvrdzuje svoju dôraznú podporu cieľu dosiahnutia vyššej energetickej účinnosti ako ústrednej súčasti stratégie Európa 2020,

—	upozorňuje, že energetická účinnosť a úspory energie závisia predovšetkým od konania občanov, podnikov a pracovníkov a od zmeny ich správania,

—	by kládol väčší dôraz na dlhodobý trvalý vplyv než na dosahovanie krátkodobých cieľov,

—	zdôrazňuje, že šetrenie energie by malo podporovať hospodársky rozvoj, sociálny blahobyt a kvalitu života,

—	vyzdvihuje zodpovednosť členských štátov, pričom EÚ by mala vytvárať spoločný rámec,

—	zdôrazňuje, že je dôležitý výber správnych nástrojov a domnieva sa, že dobrovoľné dohody sú užitočné, zatiaľ čo povinné opatrenia sú potrebné vtedy, ak pozitívne stimuly nefungujú,

—	zdôrazňuje význam kogenerácie ako vysoko účinnej výroby energie,

—	nepodporuje stanovovanie záväzného celkového cieľa v oblasti energetickej účinnosti, ale odporúča sústrediť úsilie na dosahovanie skutočných výsledkov a

—	upozorňuje, že treba zabezpečiť finančnú podporu a investície na využitie veľkého potenciálu nových členských štátov.

1.2   EHSV odporúča

—

Komisii, aby v súvislosti s akčným plánom energetickej účinnosti: — objasnila otázku merania výsledkov opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti, — lepšie vysvetlila podklady, z ktorých vychádza odhad spotreby energie v roku 2020, — zvýšila strategický charakter národných akčných plánov energetickej účinnosti a aby v priebehu ich vypracovávania a hodnotenia organizovala verejné konzultácie, — objasnila požiadavku, aby verejný sektor zdvojnásobil mieru renovácie budov, — vypracovala a zverejnila hĺbkovú štúdiu o „bielych osvedčeniach“, — využívala cielené opatrenia na riešenie jednotlivých prípadov obrovského nevyužitého potenciálu v oblasti energetickej účinnosti, pričom by mala zabezpečiť aj možnosť poskytovania štátnej pomoci v osobitných prípadoch, — vyžadovala zabezpečený prístup k sieti pre elektrickú energiu vyrábanú kogeneráciou s cieľom zvýšiť podiel kogenerácie pri výrobe tepla a energie.

—

v súvislosti s opatreniami na podporu zmeny správania: — venovať hlavnú pozornosť spotrebiteľom energie, — posilniť úlohu verejného sektora v oblasti energetickej účinnosti ako vzoru, ktorý by mali podniky a domácnosti nasledovať, — skúmať správanie obyvateľov a zamerať informovanie a osvetu na rôzne skupiny užívateľov, — zabezpečiť, aby toto úsilie bolo pre užívateľov prínosné, — poskytnúť v prípade potreby, dôkladne navrhnuté a účinné stimuly; aj mierne stimuly môžu priniesť výsledky, — stavitelia aj vlády by mali dohliadnuť na to, aby sa zhodnotili dodatočné investície do budov, — zvýšiť mieru vzdelávania a odbornej prípravy v odbore stavebníctva a prispôsobiť ich súčasným podmienkam, — propagovať organizovanie školení o energetickej účinnosti pre verejnú správu, vrátane ekologického verejného obstarávania; — Komisia by mala preskúmať problémy a v prípade potreby zrevidovať opatrenia týkajúce sa osvedčení o energetickej hospodárnosti budov a nového systému udeľovania environmentálnych značiek pre spotrebiče, — Komisia by mala zhodnotiť, aký dosah bude mať zavedenie inteligentných meračov na spotrebiteľov energie, a navrhnúť dodatočné opatrenia na dosiahnutie skutočných výsledkov, — naďalej podporovať a vypracovávať národné systémy dlhodobých dobrovoľných dohôd a uplatňovať ich aj vo verejnom sektore, — skutočne zapojiť všetky zainteresované strany – občanov, podniky, pracovníkov.

2.   Úvod

2.1   Energetická účinnosť je stredobodom stratégie Európa 2020. Prispieva k dosiahnutiu všetkých troch hlavných cieľov energetickej politiky – bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a ochrany životného prostredia resp. boja proti zmene klímy. EHSV neustále podporoval cieľ zvýšenia energetickej účinnosti a v mnohých svojich stanoviskách sa vyjadril k príslušným opatreniam.

2.2   Toto stanovisko sa týka dvoch iniciatív. EHSV sa rozhodol, že v roku 2011 vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému energetickej účinnosti, pričom sa zameria na zmenu správania a spôsoby, ako dosiahnuť výsledky. Keď Komisia v marci 2011 predstavila svoj nový Plán energetickej účinnosti na rok 2011, výbor sa rozhodol, že svoje názory na tento plán vyjadrí v tom istom stanovisku.

2.2.1   Z tohto dôvodu sa kapitoly 2 (Závery a odporúčania) a 4 (Všeobecné pripomienky k energetickej účinnosti) vzťahujú na obe časti. Kapitola 3 (obsah oznámenia Plán energetickej účinnosti na rok 2011) a 5 (Konkrétne pripomienky) sa týkajú oznámenia Plán energetickej účinnosti, zatiaľ čo kapitola 6 (Opatrenia na podporu zmeny správania) je venovaná vlastnej iniciatíve výboru. Táto posledná kapitola sa opiera najmä o závery verejnej diskusie z 18. mája 2011.

2.3   Hrubá domáca spotreba energie (mínus spotreba na neenergetické účely) sa v roku 2007 odhadovala na 1 842 Mtoe, čo zodpovedá cieľu úspory 368 Mtoe. Nedávne výpočty odhadujú spotrebu v roku 2020 na 1 678 Mtoe. Podľa najnovších štatistík bola v roku 2008 domáca spotreba energie EÚ 1 685 Mtoe.

2.4   Konečná spotreba energie v roku 2008 bola 1 169 Mtoe. Z tejto energie spotreboval sektor bývania 25 % a služby 12 %. V domácnostiach pripadá 67 % spotreby energie na vykurovanie, 15 % na osvetlenie a domáce spotrebiče, 14 % na ohrev vody a 4 % na varenie. Doprava sa na spotrebe energie podieľa 32 %, priemysel 27 % a 4 % energie sa využívajú na iné účely.

3.   Zhrnutie oznámenia „Plán energetickej účinnosti na rok 2011“

3.1   Predchádzajúci plán energetickej účinnosti z roku 2006 a následné právne a iné opatrenia boli úspešnými motormi na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti. Neboli však navrhnuté tak, aby do roku 2020 dosiahli cieľ 20 % úspory primárnej energie EÚ, pretože tento cieľ bol stanovený až neskôr. Podľa odhadov by mala EÚ dosiahnuť polovicu tohto cieľa.

3.2   Nový plán je súčasťou hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Zámerom je dosiahnuť do roku 2020 cieľ 20 % úspory. Plán predstavuje ciele Komisie, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom právnych a iných návrhov koncom roku 2011, a to najprv revíziou smernice o energetických službách a smernice o podpore kogenerácie (1).

3.3   Úplná realizácia existujúcich a nových opatrení má podľa Komisie potenciál dosiahnuť úspory až 1 000 EUR ročne na každú domácnosť, vytvoriť až 2 milióny pracovných miest, znížiť ročný objem emisií skleníkových plynov o 740 miliónov ton a tiež zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

3.4   Najväčší potenciál úspory majú budovy. Pozornosť sa zameriava na renováciu verejných a súkromných budov a zlepšenie výkonnosti komponentov a zariadení:

—	záväzný cieľ zdvojnásobenia miery renovácie verejných budov, aby dosiahli úroveň najlepších 10 % budov v rámci stavebného fondu príslušného štátu, a aby od roku 2019 všetky nové budovy dosahovali úroveň „takmer nulovej spotreby energie“,

—	podpora zmlúv o energetickej hospodárnosti a Dohovoru primátorov a starostov.

3.5   Na zníženie spotreby energie v obytných domoch:

—	podpora využívania diaľkového vykurovania a chladenia,

—	legislatívne opatrenia na riešenie problému tzv. delených stimulov (vlastníci/nájomníci),

—	podpora odbornej prípravy v záujme splnenia potreby dvojnásobného počtu kvalifikovaných pracovníkov v oblasti renovácie budov,

—	podpora poskytovateľov energetických služieb (ESCO) pri prekonávaní prekážok na trhu.

3.6   Na zvýšenie energetickej účinnosti v odvetví výroby energie (30 % spotreby primárnej energie):

—	záväzná požiadavka dosiahnutia úrovní BAT pokiaľ ide o energetickú účinnosť v prípade nových zariadení, ako aj pri obnove povolenia v prípade existujúcich zariadení,

—

povinné systémy kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (CHP), t. j. kogenerácie, v prípade nových tepelných zariadení na výrobu elektrickej energie tam, kde je dostatočný potenciál dopytu po vykurovaní alebo chladení a prednostný prístup do distribučných sústav pre elektrickú energiu vyrobenú z CHP,

—	vnútroštátne sieťové regulačné orgány by mali vo väčšej miere zohľadňovať energetickú účinnosť vo svojich rozhodnutiach a pri monitorovaní,

—	všetky členské štáty by mali zriadiť vnútroštátne systémy povinných úspor energie (biele osvedčenia).

3.7   Nové opatrenia pre výrobný priemysel:

—	výzva adresovaná členským štátom, aby malým a stredným podnikom (MSP) poskytovali informácie a primerané stimuly (daňové, finančné),

—	povinné pravidelné energetické audity vo veľkých podnikoch a stimuly na zavedenie systémov hospodárenia s energiou,

—	požiadavky ekodizajnu pre štandardné priemyselné zariadenia, ako sú motory, čerpadlá, zariadenia na kompresiu vzduchu, sušenie, tavenie, odlievanie a destilácia či pece,

—	podpora dobrovoľných dohôd opierajúcich sa o jasné ciele, metodiky, systémy merania a monitorovania.

3.8   Komisia bude pokračovať v podpore vývoja, skúšaní a zavádzaní nových energeticky účinných technológií.

3.9   Za financovanie zlepšovania energetickej účinnosti na prekonanie zlyhania trhu a regulácie zodpovedajú v prvom rade jednotlivé štáty. EÚ to dopĺňa tým, že podporuje energetickú účinnosť prostredníctvom programov politiky súdržnosti, programu „Inteligentná energia – Európa“, sprostredkovaného financovania, programu hospodárskej obnovy Európy a rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti. Počas prípravy budúceho finančného rámca Komisia preskúma ďalšie možnosti.

3.10   Pokiaľ ide o spotrebiteľov, Komisia preskúma a prekonzultuje najlepšie možnosti, ako dosiahnuť zmenu správania, a okrem toho:

—	bude stanovovať prísnejšie normy spotreby pre niektoré domáce spotrebiče,

—	uľahčí zavádzanie účinnejších stavebných prvkov na trh, napríklad uplatnením požiadaviek na ekodizajn alebo energetické označovanie na okná či celé systémy,

—

zlepší sa informovanosť o spotrebe energie prostredníctvom účtov a pod., stanoví sa povinnosť zaviesť do roku 2020 inteligentné merače aspoň pre najmenej 80 % konečných spotrebiteľov (za predpokladu, že to podporí priaznivá vnútroštátna analýza hospodárskej efektívnosti), zavedú sa nové inteligentné systémy na úsporu energie (v súlade s ochranou osobných údajov),

—	zavedú sa energetické štítky a normy pre domáce spotrebiče a budovy, ukazujúce ich pripravenosť na spoluprácu s inteligentnými sieťami.

3.11   Doprava, napriek tomu, že má najrýchlejší rast spotreby energie, nie je predmetom tohto plánu, vzhľadom na očakávanú bielu knihu o doprave (zverejnená v apríli 2011).

3.12   Národné akčné plány energetickej účinnosti by sa mali rozšíriť na celý energetický reťazec. Podávanie správ a monitorovanie budú súčasťou ex ante koordinácie politiky stratégie Európa 2020, tzv. európskeho semestra.

3.13   Komisia zatiaľ nenavrhuje záväzné vnútroštátne ciele. V roku 2013 Komisia posúdi vývoj situácie a ak bude dosiahnutie 20 % cieľa nepravdepodobné, navrhne záväzné vnútroštátne ciele. Ako už bolo uvedené, plán obsahuje niektoré odvetvové ciele.

4.   Všeobecné pripomienky k energetickej účinnosti

4.1   EHSV víta návrh nového Plánu energetickej účinnosti, ktorý Komisia nakoniec predložila s veľkým oneskorením. Výbor podporuje cieľ oznámenia, má však niekoľko pripomienok a žiada o objasnenie niektorých bodov, čo uvádza v tomto stanovisku. EHSV je rád, že bude môcť podrobne vyjadriť svoje názory na právne predpisy a ďalšie návrhy k realizácii tohto plánu. Energetická účinnosť a úspory energie závisia predovšetkým od konania občanov, podnikov a pracovníkov, a preto majú mimoriadny význam konzultácie občianskej spoločnosti a jej zapojenie.

4.2   V súčasných hospodárskych podmienkach, v čase obmedzených verejných financií, vysokej nezamestnanosti a všeobecného nedostatku dôvery v investície nie je táto úloha ľahká, aj napriek tomu, že by mohli priniesť výhody v relatívne krátkom čase. Najdôležitejšie je zabezpečiť dôsledné, udržateľné a dlhodobé smerovanie k dosiahnutiu vyššej energetickej účinnosti. Vyvíjanie tlaku na dosiahnutie výsledkov za krátky čas nemusí viesť k dosiahnutiu trvalých výsledkov.

4.3   Voľba opatrení má zásadný význam pre dosiahnutie skutočných výsledkov. EHSV, ako to vyjadril v stanovisku o energetickej účinnosti z roku 2008 (2), považuje uzatváranie dobrovoľných dohôd s vnútroštátnymi aktérmi za užitočný nástroj, ale z uznaných dohovorov musí jasne vyplývať, že sa v prípade nedodržania cieľov uplatnia záväzné predpisy. Regulácia je, prirodzene, potrebná v mnohých prípadoch, ale iba vtedy, ak pozitívne stimuly nemajú potrebnú odozvu. Vždy, keď to je možné, treba využiť občiansky a sociálny dialóg a vyhnúť sa ďalšej administratívnej záťaži, ktorá by tým vznikla pre všetky subjekty, no hlavne MSP.

4.4   Situácia je obzvlášť paradoxná v novších členských štátoch, kde je potenciál na zlepšenie energetickej účinnosti najväčší, no hospodárske zdroje najslabšie. Napríklad je naliehavo potrebné opraviť poškodené systémy diaľkového vykurovania a zabezpečiť vysokú kvalitu v odvetví budov a spotrebičov. Vlády musia konať vo verejnom a dlhodobom záujme. Treba tiež zlepšiť využívanie štrukturálnych fondov.

4.5   Pri diskusii o energetickej účinnosti a úsporách je vhodné mať na pamäti niektoré základné aspekty.

4.5.1   Lepšia energetická účinnosť znamená menej vloženej energie v pomere k jednotke získanej energie. To sa dá dosiahnuť hlavne pomocou lepších technológií. Investície do nových technologických riešení prinášajú dlhodobé účinky v priebehu ich celej životnosti. Zásadný význam však nemá len vývoj technológií, ale aj ich využívanie.

4.5.2   Napriek zlepšeniu energetickej účinnosti sa môže spotreba energie stále zvyšovať dokonca aj v čase hospodárskych obmedzení, a to v dôsledku vyšších príjmov, čoraz väčšieho počtu domácností s vyššou úrovňou komfortu a väčším počtom domácich spotrebičov, častejšieho cestovania atď.

4.5.3   Úspory energie na druhej strane znamenajú znižovanie spotreby energie najmä prostredníctvom zmeny správania. To musí byť hlavným cieľom opatrení. Na dosiahnutie skutočných výsledkov musia byť tieto zmeny trvalé, avšak tzv. „efekt odrazu“ ich môže ľahko znehodnotiť. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu a podrobnejšiu pozornosť motívom a vzorcom ľudského správania. Aké druhy stimulov skutočne privedú ľudí k zmene správania? (pozri tiež kapitolu 6).

4.5.4   Úspory energie môžu byť aj dôsledkom zníženej hospodárskej aktivity, čoho sme boli svedkami počas nedávnej finančnej krízy. Podpora šetrenia energie by však nikdy mala podporovať hospodársky rozvoj, sociálny blahobyt a kvalitu života. Dôležitým cieľom je oddelenie hospodárskeho rastu od nárastu spotreby energie.

4.5.5   Okrem toho je potrebné posúdiť, ako sa náklady opatrení na dosiahnutie energetickej účinnosti prenášajú na spotrebiteľov, a obmedziť vplyv týchto opatrení, aby sa nesťažil prístup spotrebiteľov k energii a aby sa zabránilo ešte väčšiemu energetickému vylúčeniu. Je nesmierne dôležité dosiahnuť väčšiu rovnováhu medzi nákladmi a prínosom energetickej účinnosti bez toho, aby sa ohrozila dostupnosť energie pre spotrebiteľov a jej univerzálny charakter.

4.6   Chúlostivou otázkou je meranie výsledkov opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti. Je prekvapujúce, že Komisia sa o tom vôbec nezmieňuje, dokonca ani v posúdení vplyvu plánu. V mnohých prípadoch sa za výsledky považujú tieto opatrenia ako také a ich teoretický potenciál. Skutočné súhrnné výsledky, t. j. zmena v plánovanom využívaní energie, sú známe až po uplynutí istého času. Okrem toho musíme rátať aj s oneskorením štatistických údajov – momentálne najnovšie údaje sú z roku 2008.

4.7   Východiskové podklady odhadu, že EÚ dosiahne do roku 2020 polovicu stanoveného cieľa, sú taktiež trochu nejasné. Odhad sa zjavne opiera o viaceré zdroje a výpočty, pričom zohľadňuje aktuálny hospodársky útlm. Ide však o priemerný výsledok alebo najoptimistickejší či najpesimistickejší scenár?

4.8   EHSV považuje energetickú účinnosť a úspory energie v prvom rade za zodpovednosť členských štátov, a to vzhľadom na rozsiahly potenciál na miestnej úrovni, ktorý je určený miestnymi pomermi a zvykmi. Výbor dôrazne poukazuje na význam dôkladných a ambicióznych vnútroštátnych akčných plánov energetickej účinnosti a víta navrhovaný nový prístup k podávaniu správ a monitorovaniu. Upozorňuje, že plány by mali mať strategickejší charakter než doteraz a v priebehu vypracovávania a hodnotenia by mali byť zohľadnené verejné konzultácie. Členské štáty by sa nemali tejto zodpovednosti vyhýbať a Komisia by mala svojimi krokmi pomôcť posilniť túto ich zodpovednosť a vytvoriť spoločný rámec pre túto činnosť.

4.9   Výbor súhlasí s názorom Komisie na úlohu EÚ v tomto kontexte, ktorá vyplýva z článku 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. To v stručnosti znamená: zabránenie narúšaniu vnútorného trhu; spoločný rámec pre mechanizmy, avšak členským štátom by mala byť ponechaná právomoc stanovovať konkrétne ciele, ktorých plnenie bude koordinované na úrovni EÚ; platforma na výmenu osvedčených postupov a budovanie kapacít; financovanie prostredníctvom nástrojov EÚ a propagovanie EÚ na medzinárodnej úrovni.

4.10   Je zrejmé, že na zvýšenie energetickej účinnosti je potrebné využiť všetok potenciál. Na dosiahnutie konkrétnych výsledkov bez vysokých nákladov a v primeranom časovom rámci a následnú motiváciu zapojených subjektov treba opatrenia zamerať najprv na oblasti s najväčšou efektivitou nákladov a veľkým potenciálom.

4.11   Pokiaľ ide o navrhnuté opatrenia, výbor podporuje zavedenie požiadaviek na ekodizajn a energetické označovanie, ale najprv musí byť zhodnotené fungovanie nového systému označovania (pozri bod 6.8). Podporuje aj opatrenia na prekonanie počiatočných finančných prekážok pri renovácii a modernizácii budov. Výbor tiež odporúča, aby sa preskúmali tie oblasti, v ktorých sa dajú efektívne používať dlhodobé dobrovoľné dohody.

4.11.1   Pri uplatňovaní všetkých opatrení treba dôsledne zohľadniť ich efektívnosť z hľadiska nákladov a rozdielne podmienky. Domácnostiam, priemyslu ani verejnému sektoru nesmie vznikať zbytočná záťaž. Vyššie ceny energií a súvisiace náklady teoreticky vedú k poklesu spotreby energie, ale v praxi znamenajú riziko energetickej chudoby, pretože cenová elasticita domácností je podľa skúseností nízka. Ohrozuje sa tým aj konkurencieschopnosť priemyslu a zamestnanosť. To sa môže zdať ako samozrejmosť, no vzhľadom na niektoré návrhy Komisie to treba zjavne zopakovať. Pripomienky k týmto návrhom sú uvedené v nasledujúcej kapitole.

4.11.2   Výbor znova vyjadruje svoje znepokojenie nad vplyvom niektorých opatrení na náklady, ktoré znášajú spotrebitelia, a možnými dôsledkami pre spotrebiteľov. Je podstatné, aby sa politika zameriavala na čo najdlhodobejšie a najudržateľnejšie riešenie energetickej chudoby, konkrétne na zásadné zlepšenie štandardu energetickej účinnosti bývania, a to najmä v prípade domácností s nízkym príjmom a zraniteľných domácností.

4.11.3   Ako poukazuje Komisia, v mnohých členských štátoch boli zavedené účinné programy, pričom niektoré z nich úspešne fungujú už niekoľko rokov či dokonca desaťročí. Výbor zastáva názor, že je jasnou prioritou, aby tieto programy ďalej pokračovali a v prípade potreby boli posilnené, a nie, aby boli označené za zastarané a namiesto nich podporené nové opatrenia.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Výbor súhlasí s tým, aby verejný sektor šiel príkladom a slúžil podnikom a domácnostiam ako vzor, ktorý treba nasledovať. Požiadavka na zdvojnásobenie tempa renovácie budov by sa však mohla napriek svojim pozitívnym dosahom ukázať ako príliš zaťažujúca. Takisto je potrebná jasnejšia definícia pojmu „budova verejného sektora“.

5.2   Výbor podporuje opatrenia na posilnenie energetickej účinnosti a úspor v domácnostiach. V roku 2008 (3) EHSV predložil podrobné odporúčania týkajúce sa opatrení, najmä daňových stimulov, v oblasti energetickej účinnosti budov. V tejto súvislosti výbor pripomína význam lepšieho pochopenia ľudského správania pri navrhovaní najvhodnejších stimulov, ktoré nemusia byť vždy ekonomickej povahy (pozri aj body 6.5 a 6.5.1).

5.3   Výbor podporuje cieľ zlepšovania účinnosti pri výrobe tepla a elektrickej energie, avšak niektoré z navrhovaných opatrení by mohli byť príliš zaťažujúce a neúčinné.

5.3.1   Odvetvie energetiky by malo samo osebe poskytovať energetickým podnikom dostatočné ekonomické stimuly, aby investovali do energeticky najúčinnejších dostupných a použiteľných technológií, aby sa tým predišlo rozsiahlym zásahom zo strany verejných orgánov. Najnovšie technologické výdobytky, ktoré ešte nie sú úplne dokonalé a sú veľmi drahé, t. j. nie sú v skutočnosti dostupné na trhu, by mali dostávať podporu na ďalší vývoj predtým, ako ich začnú používať bežní užívatelia.

5.3.2   Výbor zdôrazňuje úlohu kogenerácie, ktorá je vysoko účinným spôsobom získavania tepla a energie. Kogenerácia sa úspešne využíva v celej Európe, pričom jej potenciál úspory nákladov nie je úplne využitý. Diaľkové vykurovanie a chladenie má v Európe stále veľký potenciál, avšak povinnosť jeho zavádzania by sa mala uplatňovať opatrne, pretože diaľkové vykurovanie a chladenie si vyžadujú nákladné investície, ktoré nemôžu byť za niekoľko rokov zastarané. Zabezpečený prístup k sieťam pre elektrinu vyrábanú kogeneráciou môže byť užitočným opatrením na podporu nákladovo účinného rozšírenia centrálnych a decentralizovaných systémov kogenerácie.

5.4   Výbor súhlasí s Komisiou, že energetická účinnosť je sľubným odvetvím podnikania. K jeho rozvoju by sa však malo pristupovať prostredníctvom podpory dopytu, a nie v prvom rade ponuky. Energetické podniky by určite mali byť povinné poskytovať oveľa lepšie informácie, vrátane informácií o účtoch, než je v súčasnosti často bežné. Už vo svojom stanovisku k smernici o energetických službách (4) výbor vyjadril pochybnosti v súvislosti so zavádzaním povinných úspor energie pre energetické podniky, pretože je to v rozpore s logikou podnikania.

5.4.1   Pokiaľ ide o biele osvedčenia, výbor navrhuje, aby Komisia vypracovala podrobnú štúdiu o existujúcich mechanizmoch, vrátane analýzy ich celkových dosahov a uskutočniteľnosti vzhľadom na vnútorný trh a ďalšie existujúce právne predpisy, berúc pritom do úvahy výsledky, ktoré sa dosiahli pri ich uplatňovaní.

5.5   Komisia uvádza, že najväčší pokrok v oblasti energetickej účinnosti sa dosiahol vo výrobnom priemysle, a to o 30 % za 20 rokov. Na energeticky náročné odvetvia sú okrem toho zamerané aj opatrenia na úrovni EÚ, ako je napríklad systém obchodovania s emisiami. Nie je jasné, čo má Komisia na mysli pod „veľkými podnikmi“: či veľkých spotrebiteľov energie (napríklad energeticky náročné odvetvia) alebo akékoľvek veľké podniky. Výbor v každom prípade dôrazne podporuje opatrenia, ktoré navrhuje Komisia na zvýšenie energetickej účinnosti v MSP.

5.5.1   Vždy existuje priestor na ďalšie zlepšovanie; na jeho realizáciu výbor okrem iného odporúča využívanie dlhodobých dobrovoľných dohôd. V určitých prípadoch je iste k dispozícii mimoriadne veľký nevyužitý potenciál. Ak napríklad malá časť odvetvia účinne nevyužíva svoj potenciál v oblasti energetickej účinnosti, to ešte nie je dôvodom na zavádzanie nových povinných opatrení pre celé odvetvie. Prípadmi veľkého nevyužitého potenciálu energetickej účinnosti sa treba zaoberať priamejším a selektívnejším spôsobom. Energetické audity a systémy riadenia sa uplatňujú v čoraz širšom meradle a čoraz častejšie a zvyčajne sú súčasťou záväzkov v rámci dobrovoľných dohôd. V tejto súvislosti je dôležité, aby existovala možnosť poskytovania štátnej pomoci, avšak predpisy EÚ by mali brániť poskytovaniu pomoci na realizáciu opatrení, ktoré sú povinné.

5.5.2   Bolo vhodné preskúmať rozšírenie požiadaviek na ekodizajn na štandardné priemyselné zariadenia; avšak široké používanie špecifických riešení ani ďalšia schopnosť inovácie by sa nemali brzdiť.

5.6   Výbor súhlasí s Komisiou, že rozsiahly nevyužitý potenciál na úspory energie sa skrýva vo využívaní IKT, napríklad inteligentných meračov a mnohých aplikácií, ktoré sú s nimi spojené. Ide o sľubnú oblasť pre európske inovácie, ktorá by sa mala v spolupráci jednotlivých zainteresovaných strán smelo rozvíjať.

5.7   Výbor už skôr vyjadril svoje pochybnosti v súvislosti so všeobecnými záväznými cieľmi v oblasti energetickej účinnosti a odporučil preskúmanie uskutočniteľnosti odvetvových cieľov na základe jednotlivých prípadov. Výbor oceňuje, že Komisia sa zatiaľ tohto prístupu drží. Všetko úsilie by sa malo zamerať na dosahovanie reálnych výsledkov.

5.8   Výbor ľutuje, že oznámenie sa nezaoberá problematikou energetickej účinnosti v oblasti služieb, napríklad v maloobchode, oblasti voľného času a športu, okrem prípadov týkajúcich sa budov. Takisto sa iba zmieňuje o otázke vonkajšieho rozmeru energetickej účinnosti, avšak hlbšie ju nerozvíja. Výbor v uplynulých rokoch predložil v dvoch stanoviskách svoje odporúčania týkajúce sa vonkajšej energetickej politiky EÚ, vrátane energetickej účinnosti. (Stanoviská EHSV na tému „Vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 8, a „Energetické zásobovanie: aká susedská politika je potrebná na zabezpečenie dodávok do EÚ?“, CESE 541/2011).

6.   Opatrenia na podporu zmeny správania

6.1   Strana dodávateľov energie bola predmetom mnohých politických opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a ešte väčšia pozornosť sa jej venuje v novom pláne Komisie, ktorý sa zaoberá celým energetickým reťazcom. Zavádza sa podpora technického rozvoja, normy minimálnej energetickej účinnosti, označovanie a požiadavky na certifikáciu, pričom na úrovni EÚ a jednotlivých štátov sa plánujú ďalšie opatrenia. Toto všetko však samo osebe nestačí na dosiahnutie skutočných výsledkov, pretože veľmi veľa závisí od správania občanov a podnikov. Výbor by preto chcel z vlastnej iniciatívy obrátiť pozornosť na stranu dopytu a praktické skúsenosti s opatreniami na zmenu správania.

6.1.1   Výbor zorganizoval 18. mája 2011 na túto tému verejnú diskusiu. Program a prezentácie sú k dispozícii na internetovej stránke (5). Táto kapitola sa opiera o príspevky a diskusiu z uvedeného podujatia.

6.2   Existuje obrovský potenciál úspory energie, a to dokonca bez akýchkoľvek investícií. Napríklad v domácnostiach vypínaním svetla v prázdnych miestnostiach, znížením izbovej teploty, neponechávaním spotrebičov v pohotovostnom režime, zriedkavejším používaním automobilu, úspornejšou jazdou a pod. Aj v podnikoch odhaľujú audity na základe dobrovoľných dohôd mnohé opatrenia podobnej povahy.

6.2.1   Vhodným príkladom úspešnej dobrovoľnej činnosti je samotný EHSV. Podľa nedávneho posudku budov EHSV a VR podľa EMAS sa spotreba elektrickej energie od roku 2008 do decembra 2010 znížila o 10,6 % a plynu o 30,3 %.

6.3   Informovanosť a osveta sú prvými krokmi smerom k realizácii týchto jednoduchých opatrení, ako aj ďalších, ktoré si vyžadujú isté investície. Skúsenosti napr. dánskeho energetického podniku SEAS-NVE ako jedného z mnohých ukazujú, že na to, aby boli informácie efektívne, musia byť rozdelené podľa rôznych užívateľských hodnôt, preferencií a potrieb. Z tohto dôvodu je potrebné dôkladnejšie pochopiť ľudské správanie, pričom dôležitým nástrojom je v tejto súvislosti behaviorálna psychológia (psychológia správania).

6.3.1   Na lepšiu orientáciu v obrovskom množstve informácií potrebujú užívatelia energie pomoc pri porovnávaní charakteristík spotrebičov a opatrení. Dobrým príkladom takéhoto úsilia je internetová stránka Topten organizácie WWF, ako aj iné stránky, dostupné v celej Európe.

6.3.2   „Nezáujem – predbežné uvažovanie – uvažovanie – príprava – konanie – zvyk“: týmito krokmi prechádza podľa skúseností hnutia Transition Town Movement občan na ceste k úsporám energie. Konanie je podmienené uvedomelosťou, no tá však sama osebe nestačí.

6.3.3   Podľa nedávnej štúdie OECD je najsilnejšou motiváciou na zníženie spotreby energie v domácnostiach lacnejšie zariadenie, zatiaľ čo viac praktických informácií a presvedčenie o prospešnosti z hľadiska životného prostredia zohrávajú menej dôležitú úlohu.

6.4   Tvorcovia politiky sa preto nesmú spoliehať na to, že samotné opatrenia v oblasti informovanosti a osvety alebo environmentálne politické posolstvá prinesú výsledky v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie. Z opatrení musia mať osoh spotrebitelia aj ďalší užívatelia energie. Jedným z nich môže byť aj nižší účet za energiu, ak bude bezprostredný. Inak budú potrebné stimuly.

6.5   Možnými ekonomickými stimulmi sú nižšia DPH, záruky, priame dotácie atď. Sú potrebné, ale mali by sa využívať veľmi opatrne, najmä pri súčasnom obmedzení verejných financií. Napríklad najnovšie, veľmi drahé technológie by mali dostávať podporu skôr na svoj ďalší vývoj vedúci k ich zlacneniu než stimuly určené užívateľom, aby do nich investovali.

6.5.1   Väčší a efektívnejší prínos by mohli mať štrukturálne fondy EÚ, a to najmä v nových členských štátoch, kde je potenciál veľký a podpora veľmi potrebná. Komisia by mala preskúmať dôvody slabého využívania dostupných zdrojov a v prípade potreby zrevidovať pravidlá financovania. Zdá sa, že v mnohých prípadoch je príspevok z fondov EÚ príliš nízky na to, aby fungoval ako stimul.

6.6   Dokonca aj veľmi mierne stimuly môžu byť účinné. Môže stačiť kladné hodnotenie formou listu uznania alebo úspech v miestnej konkurencii. Dobré výsledky prináša aj spoločenský tlak okolia. Mnohokrát je rozhodujúce odporúčanie priateľa. Na podporu týchto aspektov by sa mohli využívať aj sociálne médiá. Tieto fenomény, nazývané aj „postrčenia“, treba ďalej preskúmať a rozvíjať.

6.7   V odvetví stavebníctva je energetická účinnosť nových budov otázkou regulácie. Problém, ktorý je v tejto súvislosti potrebné vyriešiť, je otázka tzv. delených stimulov (vlastníci/nájomníci).

6.7.1   V prípade fondu starých budov sa opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti stretávajú s pochybnosťami v otázke finančnej efektívnosti investície. Výsledky sú ešte ovplyvňované správaním a hodnota investície na trhu je nejasná. Stavitelia by sa mali týchto pochybností zbaviť napríklad prostredníctvom záruk vysokej energetickej účinnosti. Vlády by sa mali (okrem opatrení na zvýšenie osvety) držať stabilnej politickej stratégie a poskytovať finančné stimuly.

6.7.2   Zlepšenia by sa mali bezplatne poskytovať domácnostiam s nízkym príjmom a nemali byť financované prostredníctvom úverov, pretože mnohé domácnosti s nízkym príjmom nie sú ochotné vziať si úver alebo si ho nemôžu dovoliť. Nákladovo efektívnejším riešením je často zlepšovanie stavu obydlí po jednotlivých uliciach resp. štvrtiach.

6.7.3   Certifikácia energetickej účinnosti budov je teoreticky pozitívnym opatrením. V praxi sa vyskytuje množstvo problémov, od nekvalifikovaných audítorov po absenciu reálnej hodnoty certifikátov na trhu. Testy ukázali, že výsledky hodnotenia rovnakej budovy rôznymi audítormi sú veľmi odlišné. Smernica o energetickej hospodárnosti budov, rovnako ako norma EN 15217, necháva členským štátom možnosť rozhodnúť sa, či použijú ako základ výpočtu dopyt po energii alebo spotrebu energie. Je potrebné celoeurópske osvedčenie o energetickej hospodárnosti budov založené na vypočítanom dopyte po energii a revíziu normy EN 15217. Komisia by sa mala vážne zaoberať požiadavkami a systémom certifikácie a zaviesť aspoň spoločné kritéria pre audit. Vhodným riešením bude harmonizovaná metóda výpočtu spotreby energie budov na základe referenčných budov pre rôzne klimatické zóny.

6.7.4   V prípade výstavby nových budov, ako aj renovácie starých má zásadný význam dostupnosť odborného plánovania, projektovania a kvalifikovaných pracovných síl, pričom ich nedostatok je vážnou prekážkou. Na zvýšenie úrovne vzdelania a odbornej prípravy všetkých zainteresovaných strán, od architektov a urbanistov až po robotníkov, ako aj na prispôsobenie študijných programov potrebám energetickej účinnosti sú naliehavo potrebné účinné opatrenia.

6.8   Pokiaľ ide o domáce spotrebiče, dôležitým opatrením z hľadiska informovanosti spotrebiteľov je environmentálne označovanie. Prinieslo dobré výsledky a mohlo by ich prinášať v budúcnosti, aj keď jeho najväčší potenciál sa už zrejme vyčerpal. Inovovaný systém sa však stretol s kritikou. Nie je dostatočne prehľadný a môže viesť k nesprávnej interpretácii (napríklad A+ môže byť prezentované ako najlepšia úroveň spotreby). Ani ich dizajn nebol podrobený testu zo strany spotrebiteľov. Komisia by mala preskúmať situáciu a vykonať nevyhnutné úpravy.

6.9   Inteligentné a diaľkové meranie spotreby energie sa v súlade s požiadavkami EÚ rýchlo rozširuje. To jasne zvyšuje produktivitu energetických podnikov. Avšak prínos týchto metód pre domácnosti, ktoré za ňu z väčšej časti priamo alebo nepriamo platia, je neistý. Merač sám osebe veľa nezmôže. Spotreba energie by navyše mala byť ľahko a jasne viditeľná. Mnohé inovatívne riešenia využívané na tento účel poskytuje a vyvíja odvetvie IT. Okrem toho by mal byť dostupný jednoduchý spôsob úpravy spotreby energie konkrétneho užívateľa (napríklad umožniť energetickým podnikom prerušiť v určitých hodinách dodávku atď.). Komisia by mala v súčasnosti preskúmať používanie inteligentných meračov v členských štátoch a jeho vplyv na správanie domácností a v prípade potreby zmeniť a doplniť súčasné opatrenia alebo navrhnúť ďalšie.

6.10   Dlhodobé dobrovoľné dohody priniesli v oblasti priemyslu presvedčivo pozitívne výsledky vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Fínsku. Stimuly sa zvyčajne spájajú s týmito systémami. Vo fínskom prípade, pri veľmi miernych stimuloch, je motivačným faktorom skutočnosť, že účastníci pochopia, že v prípade zlyhania je alternatívou regulácia. Dobrovoľné dohody by mohli byť účinným opatrením aj vo verejnom sektore, ako ukazuje najnovší vývoj situácie vo Fínsku. Odvetvové dohody na úrovni EÚ síce priniesli isté výsledky, avšak nie vždy fungovali podľa očakávania. To však nie dôvodom na negatívne vnímanie existujúcich a dobre fungujúcich vnútroštátnych dlhodobých dohôd v súlade s ochranou osobných údajov.

6.11   Vo všeobecnosti možno povedať, že užívatelia energie musia zásadným spôsobom a natrvalo zmeniť svoje správanie. Kľúčovú úlohu zohrávajú občania – ako spotrebitelia, pracovníci a voliči. Projekty môžu byť úspešné len vtedy, ak budú v plnej miere zapojené všetky zainteresované strany – nielen verejné orgány a podniky, ale aj odbory a užívatelia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64 a Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(2)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54.

(3)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 62.

(4)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 115.

(5)  http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.events-and-activities-energy-efficiency-changing-behaviour.

---