29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/133

3.1.1

článok 3 návrhu smernice v súlade s postupom používaným v rámci smernice o spotrebných úveroch, poskytuje vymedzenie najdôležitejších pojmov. V tejto súvislosti si výbor praje, aby sa spresnil pojem „obytná nehnuteľnosť“ tak, aby bolo jasné, či sa týka iba hlavného bydliska.

3.1.2

EHSV schvaľuje toto ustanovenie, ktorého cieľom je zabezpečiť ich pochopenie a porovnateľnosť medzi jednotlivými ponukami.

3.1.3

Výbor sa domnieva, že zriadenie, organizácia orgánov s kontrolnými právomocami a ich spolupráca sú nevyhnutné a o to významnejšie vzhľadom na nesprávne fungovanie, ktoré sa mohlo pozorovať počas krízy.

3.2.1

Články 5 a 6 zavádzajú požiadavky čestnosti, lojálnosti a kompetentnosti veriteľov alebo sprostredkovateľov úverov, pokiaľ ide o služby poskytované spotrebiteľom. Komisia čiastočne prevádza na členské štáty vykonávanie kontroly dodržiavania týchto požiadaviek, pričom si vyhradzuje právo stanoviť úroveň požadovaných znalostí a zručností.

3.2.2

Okrem toho sa v návrhu smernice požaduje od členských štátov, aby dohliadali na to, či odmeňovanie predajcov nie je diskriminujúce v závislosti od predávaných produktov.

3.2.3

EHSV podporuje tieto opatrenia, pretože kvalitné informácie sú pri uzatváraní hypotekárneho úveru prvoradé. Domnieva sa, že odmeňovanie zamestnancov úverových organizácií a sprostredkovateľov úverov nesmie viesť k propagácii úverov, ktoré nie sú prispôsobené potrebám spotrebiteľov. EHSV však upozorňuje na používanie nejasných, neurčitých a subjektívnych pojmov, ktoré môžu viesť k rôznym interpretáciám právneho textu, ktorý stanovuje prísne požiadavky.

3.2.4

3.2.5

3.3.1

Podľa smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov (3) musí byť reklama korektná, jasná a nezavádzajúca.

3.3.2

Každá šifrovaná reklama musí obsahovať istý počet poznámok nevyhnutných pre úsudok spotrebiteľa, ktorý si želá podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie sa budú musieť poskytovať zrozumiteľne, stručne a zreteľne bez ohľadu na typ média.

3.3.3

článok 9 stanovuje podmienky týkajúce sa predzmluvných informácií v dvoch úrovniach. Uvádza zoznam všeobecných informácií, ktoré sa musia oznámiť a zaslať na európskom štandardizovanom informačnom formulári na poskytovanie osobných informácií. EHSV nepovažuje za prijateľnú právnu domnienku uvedenú v článku 9 ods. 2 tretí pododsek, podľa ktorej samotné poskytnutie európskeho štandardizovaného informačného formulára predstavuje poskytnutie informácií.

3.3.4

článok 10 dopĺňa informácie, ktoré sa musia poskytnúť spotrebiteľovi, pokiaľ ide o kvalitu a vykonávacie podmienky príslušného sprostredkovateľa úveru.

3.3.5

EHSV berie na vedomie tieto povinné informácie. Domnieva sa, že sa musia doplniť, pokiaľ ide o vplyv pôžičiek s variabilnou sadzbou. Bude potrebné poskytnúť špecifickú informačnú poznámku.

3.3.6

EHSV sa zamýšľa nad súčasným znením, ktoré sa týka povinnosti uzatvoriť poistenie pôžičky, pretože môže vzniknúť dojem, že toto poistenie sa musí povinne uzatvoriť u veriteľa. Navrhuje, aby sa spotrebiteľom umožnilo vybrať si svojho poisťovateľa, aby sa zaručila konkurencia medzi poisťovňami.

3.3.7

Výbor sa domnieva, že regulácia činností sprostredkovateľov úverov je prvoradá. Zastáva názor, že by bolo vhodné doplniť zásadu zákazu vyberať sumy v akejkoľvek forme (provízie, náklady na výskum, vytvorenie spisu, atď.) pred tým, než dôjde k vyplateniu požičaných finančných prostriedkov.

3.3.8

3.3.9

Postup obmedzenia financovaného kapitálu by mal dvojitú výhodu. Na jednej strane odrádza osoby, ktoré nie sú solventné, nakupujú a potom sú nadmerne zadlžené. A na druhej strane prináša veriteľovi záruku o serióznosti spotrebiteľov, keďže preukázali svoju schopnosť šetriť. Toto opatrenie, za ktoré sa EHSV zasadzuje, by teda vychádzalo zo základnej zásady zodpovedného úveru pre zodpovedných dlžníkov.

3.4.1

EHSV víta harmonizáciu metódy výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzorec, ktorý musí zahŕňať všetky náklady na úver okrem výdavkov, ktoré môže dlžník dlhovať v prípade neplnenia si svojich povinností, umožní porovnať ponuky medzi jednotlivými členskými štátmi.

3.4.2

Informovanie dlžníkov o zmenách uvedených v článku 13 je veľmi dôležité, pretože len výnimočne poznajú zmenu referenčných sadzieb.

3.5.1

Posúdenie úverovej bonity spotrebiteľov pri podpise a v prípade zvýšenia celkovej výšky úveru je nevyhnutné. Je potrebné, aby spotrebitelia vedeli, že v prípade nezaplatenia stratia svoj majetok, ktorý bude predmetom verejnej dražby za podmienok trhu, ktoré môžu byť veľmi nevýhodné.

3.5.2

Táto povinnosť však nesmie viesť k odmietnutiu niektorých kategórií žiadateľov o úver alebo k tomu, že im bude nečestne ponúknutý istý typ úveru. Je nevyhnutné opodstatniť každé zamietnutie a zároveň je možné požiadať o opätovné preskúmanie žiadosti, keď bolo zamietnutie vykonané na základe automatického postupu. Cieľom posúdenia úverovej bonity je prispieť k prevencii nadmerného zadlžovania. V prípade platobnej neschopnosti by zodpovednosť mal znášať veriteľ, ak bolo jeho rozhodnutie udeliť úver založené na nedostatočnom posúdení úverovej bonity dlžníka. Náklady nezodpovedného poskytnutia úveru by mal znášať veriteľ.

3.5.3

3.6.1

V návrhu smernice sa požaduje, aby členské štáty sprístupnili všetkým veriteľom databázy používané na posúdenie úverovej bonity dlžníkov a dodržiavania ich povinností.

3.6.2

Tieto verejné alebo súkromné registre sa budú musieť zostaviť podľa jednotných kritérií, ktorých vymedzenie si vyhradzuje Komisia, a v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (4) z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov.

3.6.3

3.7.1

3.7.2

Na druhej strane rozvoj služieb, ktoré by sa považovali za doplnkové, nesmie viesť k zvýšeniu nákladov na úver.

3.8.1

Návrh smernice umožňuje za istých podmienok uplatniť právo na predčasné splatenie úveru. Stanovuje predovšetkým možnosť odškodnenia v rozumnej výške.

3.8.2

Toto ustanovenie je nepriaznivé pre spotrebiteľov vzhľadom na právny poriadok existujúci v niektorých členských štátoch, kde je vždy možné vypovedať zmluvu s obmedzeným alebo dokonca žiadnym odškodnením v prípade úmrtia alebo núteného ukončenia pracovnej činnosti.

3.8.3

EHSV sa vo svojom stanovisku k návrhu smernice v oblasti spotrebiteľských úverov už vyslovil proti tomu, aby sa členským štátom ponechala možnosť stanovovať podmienky odškodnenia za predčasné vyplatenie, pretože hrozí, že vzniknú závažné rozdiely v zaobchádzaní so spotrebiteľmi a dôjde k narušeniu trhu.

3.9.1

3.9.2

Ustanovenia návrhu smernice sú teda v súlade s predstavami výboru.

3.9.3

Zavádzajú:

3.9.4

Návrh smernice stanovuje aj zásadu vzájomného uznania autorizácií, čo umožňuje sprostredkovateľom konať na základe pravidiel slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby po tom, ako informovali príslušné orgány domovského členského štátu.

3.9.5

Stanovuje postup informovania orgánov, pokiaľ ide o udelenie alebo odobratie autorizácie a podmienky spolupráce medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu.

3.9.6

EHSV sa však domnieva, že by bolo vhodné, aby Komisia všeobecne regulovala sprostredkovanie úveru prostredníctvom samostatného legislatívneho nástroja ako v prípade sprostredkovateľov poistenia.

3.10.1

Návrh smernice stanovuje:

3.10.2

EHSV sa zamýšľa nad rozsahom právomocí delegovaných Európskej komisii v základných aspektoch legislatívneho nástroja, ako aj nad ich dôsledkami pre právnu istotu tohto pripravovaného ustanovenia. Navyše, tieto delegované právomoci značne presahujú vymedzenia stanovené v článku 290 zmluvy a definované v oznámení s názvom „Vykonávanie článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Možnosť delegovať právomoci by mala byť obmedzená a mala by sa využívať iba vo výnimočných prípadoch.

3.10.3

Návrh smernice nariaďuje členským štátom, aby dohliadali na vykonávanie tejto smernice a aby boli obozretné a zabránili každému obchádzaniu.

3.10.4

EHSV berie na vedomie ustanovenia návrhu smernice a zdôrazňuje, že nesmie viesť k zníženiu úrovne ochrany v členských štátoch, ktoré už majú vypracované právne predpisy o úverových zmluvách týkajúcich sa obytných nehnuteľností.

3.10.5

Návrh smernice napokon stanovuje dvojročné obdobie na jej transpozíciu a opätovné preskúmanie 5 rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, čo sa zdá rozumné, pričom analýza vplyvu opatrení smernice umožňuje posúdiť jeho náležitosť.