Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AE1159

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe KOM(2010) 712 v konečnom znení

    Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, p. 105–108 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    29.10.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 318/105


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe“

    KOM(2010) 712 v konečnom znení

    2011/C 318/17

    Spravodajca: pán IOZIA

    Komisia sa 2. decembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe

    KOM(2010) 712 v konečnom znení.

    Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru, prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje Komisii svoju podporu a uznanie, pričom súhlasí s obsahom oznámenia, ktoré je súčasťou širšieho rámca európskej digitálnej agendy. Modernizácia nástrojov, ktoré riadia ekonomické vzťahy, a technologická inovácia vytvárajú nesmierne dôležité úspory a zároveň prispievajú k šíreniu inovácie a dosiahnutiu cieľov vytýčených v stratégii Európa 2020.

    1.2

    Zavŕšenie digitálnej agendy bude dôležitým impulzom pre oživenie vnútorného trhu ako faktora trvalo udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

    1.3

    EHSV chce osobitne zdôrazniť výhody, ktoré môže priniesť rozšírené používanie elektronickej fakturácie. Tieto výhody budú musieť byť spravodlivo rozdelené medzi všetky kategórie podnikov, ale najmä z nich musia profitovať malé a stredné podniky (MSP). Osobitnú pozornosť bude treba venovať ich špecifickým požiadavkám na rozvoj digitálnej gramotnosti, ako aj udržanie nákladov na prístup do digitálnych platforiem a na softvér na správu podniku v prijateľnej výške.

    1.4

    EHSV vyzýva Komisiu, aby sa usilovala všemožne urýchliť priebeh legislatívneho postupu v súvislosti s elektronickým podpisom, a kladie si otázku, či by nebolo vhodnejšie prijať skôr nariadenie než smernicu, aby sa predišlo rozdielom a problémom pri transponovaní ustanovení v jednotlivých krajinách, ktoré by naďalej zachovávali odlišné právne predpisy v tejto oblasti.

    Reforma systému nepriameho zdaňovania DPH už zohľadňuje rovnaké postavenie papierových a elektronických potvrdeniek pri archivácii účtovných dokladov a faktúr. Daňové správy členských krajín by vzhľadom na to mali čo najskôr zosúladiť svoje právne predpisy.

    1.5

    Pokiaľ ide najmä o MSP, EHSV odporúča chrániť ich záujmy v oblasti platby DPH, ktorá by mala byť vyberaná radšej priamo pri platení elektronickej faktúry, než k istému dátumu po jej vydaní. Nový systém bude musieť venovať náležitú pozornosť problémom, ktoré môžu mať MSP pri riadení likvidity.

    1.6

    EHSV podporuje rozšírené zavedenie elektronickej fakturácie, ktoré by malo postupovať urýchlene, avšak naďalej ostať voliteľným mechanizmom, a nemyslí si, že sú vytvorené podmienky na povinné zavedenie tohto systému, i keď oceňuje jeho ciele.

    1.7

    EHSV odporúča Komisii, aby opatrenia potrebné na realizáciu vytýčeného cieľa prijímala opatrne a obozretne, aby sa podnikom a spotrebiteľom nespôsobili zbytočné a nákladné problémy.

    1.8

    Spolunažívanie dvoch mechanizmov s rovnakou právnou hodnotou, t. j. systémov papierovej a elektronickej fakturácie, by malo všetkým dať možnosť zvoliť si model, ktorý najviac vyhovuje konkrétnym požiadavkám.

    1.9

    EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala všeobecné štandardné normy elektronickej fakturácie. Štandardizácia a interoperabilita systémov sú základnými predpokladmi šírenia a úspechu elektronickej fakturácie, pričom umožňujú rozvoj vnútorného trhu a poskytujú možnosť zvýšiť počet účastníkov trhu.

    V súčasnosti je však trh roztrieštený a chýba v ňom komunikácia, čo v praxi bráni rozvoju cezhraničného používania tohto užitočného nástroja.

    1.10

    Pilotný projekt Peppol by sa mal rozšíriť, pričom by sa mali trvalo prepojiť tie oblasti, v ktorých už existuje elektronické verejné obstarávanie. Väčšia pozornosť by sa mala venovať potrebám MSP.

    1.11

    Oznámenie neskúma požiadavky a záujmy spotrebiteľov ako jednej skupiny príjemcov elektronických faktúr. Iba tí, ktorí majú bohaté skúsenosti s používaním informačných technológií, budú môcť využívať výhodnú možnosť dostať elektronickú faktúru.

    1.12

    Vyhliadky na rozšírenie tohto nástroja by mali ovplyvniť možnosť vytvoriť pozitívnu reťazovú reakciu: prehliadanie elektronického katalógu, výber a zadanie objednávky, zaslanie tovaru, vystavenie faktúry, zaplatenie so súbežným poukázaním automaticky vypočítanej uplatniteľnej sadzby DPH príslušnej finančnej správe, v závislosti od druhu tovaru a účastníka trhu.

    1.13

    Urýchlenie týchto postupov bude mať za následok značné úspory času, včasnejšie platby, zníženie výskytu falošných faktúr.

    1.14

    Projekty financované z prostriedkov EÚ v oblasti elektronického obchodovania by mali zahŕňať povinnú požiadavku, aby istý percentuálny podiel pilotných projektov zapojil malé a stredné podniky. To by mohlo sústrediť pozornosť na potreby MSP už od počiatočných fáz týchto iniciatív a najmä ovplyvniť rozvoj inovačných technológií pre MSP (napríklad pre projekt Peppol).

    1.15

    Európska komisia by mala klásť väčší dôraz na požiadavku, aby národné verejné orgány prijali zásadu rovnakého prístupu k elektronickej a papierovej fakturácii, a odstránili prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému obchodovaniu. A to najmä odstrániť povinnosti používať isté technologické riešenia (medzi inými elektronický podpis), ktoré nie sú potrebné v prípade papierových faktúr, a odstrániť v povinnosť existujúcu niektorých členských štátoch tlačiť elektronické faktúry na účely daňovej kontroly, ak boli dodržané všetky platné požiadavky.

    1.16

    Stimuly pre MSP by mohli byť vyvinuté v spolupráci s miestnymi orgánmi verejnej správy prostredníctvom špecifických programov. Treba uvažovať o zapojení generálneho riaditeľstva REGIO.

    1.17

    EHSV kladne hodnotí vytvorenie európskeho fóra o elektronických faktúrach a vyjadruje ochotu zapojiť sa do jeho činnosti.

    2.   Úvod

    2.1

    Faktúra je dôležitým dokumentom, ktorý si vymieňajú obchodné strany navzájom medzi sebou a s konečnými užívateľmi. Okrem svojej prvoradej funkcie – žiadosť o zaplatenie za dodaný tovar alebo poskytnuté služby, s ktorou sa predávajúci obracia na kupujúceho – je faktúra dôležitým účtovným dokumentom a má potenciálne právne dôsledky pre oboch obchodných partnerov; je zmluvným dokumentom vo vzťahu medzi podnikmi a spotrebiteľmi. V niektorých krajinách je faktúra základným dokumentom pri podávaní daňového priznania, žiadosti o náhrady výdavkov a ako doplnok colného vyhlásenia pri dovoze a vývoze.

    2.2

    Zúčastnenými stranami sú kupujúci a predávajúci. Za niektorých okolností môžu byť tretími stranami dodávateľ a príjemca, ako v prípade dopravcu alebo poskytovateľa logistických služieb.

    2.3

    Elektronická fakturácia je automatizovaný postup vydávania, zasielania, prijímania a spracovania údajov faktúr elektronickou cestou. Elektronická fakturácia je súčasťou spletitej siete podnikových procesov a postupov, ktoré sa bežne označujú ako cyklus objednávka – inkasovanie z hľadiska poskytovateľa a cyklus nákup – platba z hľadiska kupujúceho.

    2.4

    Náplňou jednej zo siedmich hlavných iniciatív Európskej únie na zavádzanie stratégie Európa 2020 do praxe, Digitálna agenda pre Európu, je prostredníctvom prispôsobenia predpisov podporovať rozvoj informačných technológií zameraných okrem iného na zjednodušenie a zníženie záťaže v záujme vytvorenia vnútorného trhu. Vyše sto iniciatív a viac než tridsať legislatívnych opatrení bude v nasledujúcich desiatich rokoch prijatých na dosiahnutie trinástich cieľov v oblasti poskytovania základných služieb.

    2.5

    Oznámenie, ktoré Komisia predkladá po piatich rokoch príprav a podrobných konzultácií, sa zaoberá veľmi významným sektorom agendy: elektronickou fakturáciou, pričom chce dosiahnuť, aby sa do roku 2020 elektronická fakturácia stala najrozšírenejšou metódou fakturácie v Európe. Odhaduje sa, že v súčasnosti len 5 % všetkých fakturačných úkonov podnikov prebieha formou elektronickej fakturácie.

    2.6

    Komisia odhaduje výšku potenciálnych úspor, ktoré by sa dali dosiahnuť za šesť rokov, na 240 miliárd eur (1). Európska asociácia podnikových finančníkov (European Association of Corporate Treasurers – EACT) dospela k podobným výsledkom, pričom odhaduje, že podniky by mohli ušetriť až 80 % bežných nákladov automatickým spracovaním fakturačných údajov, čím by odstránili spotrebu papiera a značne znížili pracovnú činnosť. Rozvoj jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) umožní prepojiť fakturačné a platobné postupy, a tým ponúka možnosť integrovať systémy a zaviesť „interoperabilné európske systémy elektronickej fakturácie“.

    2.7

    Boli stanovené tieto priority:

    „zaistenie právnej istoty a jasných technických podmienok pre elektronické faktúry, aby sa uľahčilo ich hromadné prijímanie,

    povzbudzovanie a podporovanie vývoja otvorených a interoperabilných systémov elektronickej fakturácie založených na spoločných normách s osobitným zameraním na potreby MSP,

    podpora zavádzania elektronickej fakturácie prostredníctvom zriadenia organizačných štruktúr, ako sú napríklad vnútroštátne fóra o elektronickej fakturácii a Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii.“

    3.   Pripomienky a komentáre EHSV

    3.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčeným zástancom hlavnej iniciatívy „Digitálna agenda pre Európu“ a oceňuje iniciatívu Európskej komisie. V mnohých svojich stanoviskách (2) sa EHSV vyslovil za prijatie programov a legislatívnych iniciatív zameraných na presadzovanie používania informačných a komunikačných technológií (IKT).

    3.2

    Počet faktúr a účtov v Európe presahuje 30 miliárd. V roku 2011 budú 3 miliardy účtov a faktúr zaslané elektronickou poštou a len časť z nich tvoria elektronické faktúry. Vyše 4,5 miliónov podnikov a viac než 75 miliónov spotrebiteľov už používa tento systém. Najväčšie hospodárske subjekty v tomto sektore, ktorí poskytujú svoje služby v oblasti elektronickej fakturácie, v priebehu pár mesiacov zdvojnásobili svoj obrat.

    3.3

    V štúdiách, ktoré pre Komisiu vypracovala skupina expertov, sa za každú faktúru odhadujú úspory až vo výške niekoľkých eur pre vystavovateľa účtovného dokladu. Elektronické a automatické zasielanie môže ušetriť až 60 – 80 % v porovnaní s tradičnými postupmi využívajúcimi dokumenty v papierovej forme. Všeobecne to znamená možné úspory vo výške medzi 1 a 2 % administratívnych nákladov. Podľa odhadov najväčších expertov sektora je hospodárska návratnosť investícií do projektu elektronickej fakturácie zaistená už po šiestich mesiacoch (3).

    3.4

    V oznámení Komisia vyjadruje želanie, aby sa elektronická fakturácia stala dominantným spôsobom fakturácie, ale nevysvetľuje, prečo si to vyžaduje toľko času. EHSV sa však nazdáva, že treba vyvinúť všemožné úsilie, aby sa čo najviac urýchlilo dosiahnutie tohto cieľa.

    3.5

    EHSV vyzdvihuje a oceňuje významný potenciálny prínos rozvoja elektronickej fakturácie k znižovaniu emisií CO2 vďaka zníženiu objemu energie potrebnej na dopravu a zníženiu spotreby papiera.

    3.6

    EHSV súhlasí s uznaním prioritného postavenia malých a stredných podnikov a považuje to za veľmi dôležité, rovnako ako podnety, ktoré MSP poskytli skupine expertov v rámci prieskumu uskutočneného na podnet Komisie.

    3.7

    EHSV odporúča prijať všetky možné opatrenia na uľahčenie etablovania rôznych špecializovaných hospodárskych subjektov, aby sa predišlo v praxi vytvoreniu malých monopolov, ktoré by nevyhnutne zneužívali svoje dominantné postavenie.

    3.8

    EHSV vyzýva Komisiu, aby vyvinula iniciatívy na prijatie a uplatňovanie štandardného modelu, ktorý vypracovalo stredisko OSN CEFACT (4), pomocný medzivládny orgán Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE), s cieľom vyvinúť celosvetovo relevantný pracovný program na dosiahnutie koordinácie a spolupráce v oblasti elektronických štandardov a uľahčovania obchodných výmen medzi podnikmi.

    3.9

    Rada by mala podporiť všeobecne rozšírené osvojenie si osvedčených postupov niektorých členských štátov, ktoré zaviedli povinnosť používať elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní, ako vhodný prostriedok na jej šírenie. Projekt Peppol (Pan-European Public Procurement Online) by sa z pilotného projektu rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) podporovaného Komisiou mal rozšíriť, pričom by sa mali prijať a podporovať vyvinuté normy a prepojiť tie európske oblasti, v ktorých už existuje elektronické verejné obstarávanie.

    3.10

    EHSV oceňuje túto iniciatívu, ale odporúča umožniť pôsobenie v oblasti elektronických faktúr aj iným poskytovateľom tým, že sa trh otvorí aj ostatným hospodárskym subjektom. V súčasnosti existuje okolo 400 poskytovateľov služieb elektronickej fakturácie, ktorí pôsobia hlavne na miestnej úrovni, pričom ponúkajú širokú škálu produktov. Interoperabilita systémov je zatiaľ žiaľ len hudbou budúcnosti. Jednotné všeobecné normy, ktoré EHSV odporúča prijať, sú nevyhnutným predpokladom vytvorenia jednotného európskeho trhu a šírenia jeho výdobytkov medzi rozsiahlou skupinou hospodárskych subjektov, najmä MSP, čo by viedlo k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.

    3.11

    Prínosy jednotných modelov elektronickej fakturácie sú jednoznačné. V súčasnosti je trh roztrieštený a chýba v ňom komunikácia. EHSV podporuje iniciatívy, ktorých cieľom je dospieť k čoraz väčšej úrovni integrácie a interoperability, a oceňuje, že formát medziodvetvovej faktúry UN/CEFACT (CII) v.2, poslúžil ako východisko pri vypracúvaní modelu normy ISO 20022 týkajúcej sa informácií na faktúre.

    3.12

    Všeobecné normy by mali vždy zabezpečiť príslušné postupy obstarávania, aby sa predišlo tomu, že podniky musia zautomatizovať fakturačné postupy izolovane napríklad od postupov zásobovania alebo objednávania. To by viedlo k neefektívnosti. Mal by sa presadzovať a pozorne sledovať rozvoj profilov CEN, BII pre celý zásobovací reťazec, keďže tvoria základ elektronických dokumentov v rámci Peppol. Osobitný dôraz treba klásť na postupné prijatie štandardu UBL v jednotlivých členských štátoch EÚ a najmä vo verejnom sektore. Malo by sa stimulovať prijatie takýchto všeobecných štandardov.

    3.13

    Finančné orgány v budúcnosti, keď bude všeobecne rozšírený systém elektronickej fakturácie, získajú nepochybné výhody z elektronickej fakturácie so sprievodnou automatickou platbou DPH pri zaplatení faktúry. Integrácia s jednotnou oblasťou platieb v eurách (SEPA) umožní zvýšiť efektívnosť systému vyberania poplatkov a daní. EHSV odporúča Komisii zohľadniť tento aspekt, aby sa predišlo negatívnym následkom pre MSP, predovšetkým v súvislosti s riadením likvidity.

    3.14

    Úspory sa dosiahnu predovšetkým pri nákladoch na automatické platby pri spracúvaní daňových priznaní. Vo všeobecnosti predstavuje zníženie nákladov daňových orgánov na zhromažďovanie, kontrolu a riadenie pre hospodársky systém cieľ modernizácie a zlepšenia. Zníženie daňových únikov, ku ktorému môže prispieť automatizácia fakturácie, ďalej pomôže systému nájsť prostriedky, ktoré sa budú dať opätovne investovať do podpory hospodárskej a výrobnej činnosti.

    3.15

    EHSV sa nazdáva, že je potrebné urýchlene preskúmať smernicu 1999/93/ES o elektronických podpisoch, aby sa zaviedol európsky právny systém uznávania a interoperability bezpečného a garantovaného elektronického podpisu, a žiada Komisiu, aby vo vzťahu k Rade a Parlamentu poukázala na naliehavosť tejto záležitosti, aby prijali v čo najkratšom čase príslušné opatrenia. Rozdiely v transponovaní smernice a povinnosť používať elektronický podpis v rôznych členských štátoch spôsobili vážne problémy, najmä MSP, ktoré pokladajú elektronický podpis za jednu z najväčších a zbytočných prekážok zavedenia elektronickej fakturácie. Pokiaľ ide o legislatívny nástroj, EHSV si kladie otázku, či nedozrel čas na to, aby sa prijatím nariadenia konečne vytvorili jednotné právne predpisy, ktoré by boli primerané očakávaniam vyplývajúcim z aktu o jednotnom trhu.

    3.16

    Európski občania si neuvedomujú príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, pretože na ňom pretrvávajú bariéry, byrokratické prekážky a administratívne povinnosti. Spotrebitelia zatiaľ nevideli s veľkou pompou ohlasované výdobytky, ako napríklad vo finančnom sektore a odvetví energetiky, v ktorých len európska legislatíva presadila predpisy v prospech spotrebiteľov (tretí balík opatrení v oblasti energetiky, SEPA, smernica o trhoch s finančnými nástrojmi atď.).

    3.17

    EHSV sa nazdáva, že sa návrh v oznámení Komisie uberá správnym smerom a uvítal by celkové urýchlenie rozhodovacích procesov a lehôt realizácie tohto projektu, aby sa pracovníkom, občanom a podnikom ponúkol zosúladený, resp. jednotne regulovaný legislatívny rámec.

    V Bruseli 13. júla 2011

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Staffan NILSSON


    (1)  SEPA potential benefits at stake, Capgemini.

    http://ec.europa.eu/internal_market/payments/docs/sepa/sepa-capgemini_study-final_report_en.pdf.

    (2)  „Digitálna agenda pre Európu“, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58, „Premena digitálnej dividendy na spoločenské výhody a hospodársky rast“, Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 178, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 116 a Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60. Pozri „Zlepšovanie participatívnych modelov verejno-súkromného partnerstva v oblasti rozmiestňovania ‚elektronických služieb‘ pre všetkých 27 krajín EÚ“, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 98, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 69, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 36; Ú. v. EÚ C 175 del 28.7.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 87; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 63; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 61; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 27; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 21; Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 78; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 222; Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 83; Ú. v. ES C 123, 25.4.2001, s. 36.

    (3)  http://www.expp-summit.com/marketreport.htm.

    (4)  Stredisko OSN pre uľahčovanie obchodu a elektronické podnikanie.


    Top