Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AE1158

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ KOM(2010) 571 v konečnom znení

    Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, p. 99–104 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    29.10.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 318/99


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ“

    KOM(2010) 571 v konečnom znení

    2011/C 318/16

    Spravodajca: pán FARRUGIA

    Európska komisia sa 18. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument:

    Zelená kniha o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ

    KOM(2010) 571 v konečnom znení.

    Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 23. júna 2011.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 110 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Európskej komisie o „Zelenej knihe o elektronickom verejnom obstarávaní“ a o „Zelenej knihe o politike verejného obstarávania EÚ“.

    1.2

    EHSV je toho názoru, že:

    a)

    zavedenie vnútroeurópskeho rámca elektronického verejného obstarávania je základným kameňom pre riadne fungovanie obchodu v rámci vnútorného trhu, vzhľadom na význam verejného obstarávania vzhľadom k HDP každého členského štátu; a

    b)

    rozšírenie elektronického verejného obstarávania až na úroveň miestnej verejnej správy by sa malo považovať za významný nástroj politiky, nakoľko elektronické verejné obstarávanie:

    znižuje náklady pre podniky a verejnú správu,

    vyúsťuje do efektívneho verejného obstarávania, najmä v prípade, ak sa vyberú nástroje elektronického verejného obstarávania, akými sú elektronické aukcie a dynamický nákup, čo vedie k rýchlejšiemu rozhodovaniu,

    vyúsťuje do väčšej transparentnosti a znižuje reálne a vnímané zneužitie verejného obstarávania,

    je nástrojom ďalšieho dotvorenia informačnej spoločnosti.

    1.3

    EHSV je toho názoru, že preskúmanie rámca elektronického verejného obstarávania nie je možné vykonať nezávisle od preskúmania právneho rámca verejného obstarávania. Elektronické verejné obstarávanie je kanál, ktorý umožňuje vykonávať politiku verejného obstarávania efektívnejšie, účinnejšie a hospodárnejšie. EHSV dospel k záveru, že je dôležité, aby existovala súdržnosť a aby sa v tomto smere prijal spoločný prístup.

    1.4

    EHSV uznáva, že zavedenie elektronického verejného obstarávania v členských štátoch nesplnilo očakávania stanovené v akčnom pláne z roku 2004. Nech je to akokoľvek, EHSV uznáva, že existujú príklady overených postupov. Jedným z týchto overených postupov je holistický prístup k zavedeniu elektronického verejného obstarávania, ktorý prijalo Portugalsko – čo si zaslúži uznanie.

    1.5

    EHSV dospel k záveru, že viacsmerný prístup, podľa ktorého každý členský štát prijal svoj vlastný časový rámec vo vzťahu k zavedeniu elektronického verejného obstarávania, nedosiahol požadované výsledky a namiesto toho viedol k ďalšiemu vzďaľovaniu sa od požadovaného cieľa dohodnutého jednotného systému. EHSV zdôrazňuje, že je teraz nadmieru dôležité, aby Komisia, prostredníctvom riaditeľstva pre vnútorný trh a služby spolu s riaditeľstvom pre informačnú spoločnosť, prevzala výrazné a efektívne vedenie (podobné tomu, ktoré bolo prevzaté v rámci programu elektronickej Európy) k dosiahnutiu integrovaného, interoperabilného a obchodného/technologického štandardizovaného rámca elektronického verejného obstarávania v členských štátoch. Tým by sa zabezpečilo, že zatiaľ čo sa neovplyvní žiadna činnosť jednotlivého členského štátu, ktorá by ďalej ohrozila dosiahnutie žiaduceho cieľa, podniknú sa kroky, ktoré budú ďalej presadzovať implementáciu v priebehu dohodnutého časového rámca schváleného kohézneho prístupu. EHSV chce však zdôrazniť, že je nevyhnutné vytvoriť praktické a dobre prispôsobené rámce v oblasti elektronického verejného obstarávania pre konkrétne odvetvia, a obzvlášť v oblasti sociálneho hospodárstva a sektore sociálnych služieb. Služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania v týchto odvetviach, sú totiž často veľmi komplexné a majú osobitné črty mimoriadnej hodnoty, pre ktoré musí existovať manévrovací priestor, a to aj v rámci elektronického verejného obstarávania.

    1.6

    EHSV odporúča zaviesť mechanizmus na monitorovanie implementácie s cieľom zhodnotiť pokrok, prekážky, nápravné opatrenia a pod. so zreteľom na zavedenie elektronického verejného obstarávania v členských štátoch.

    1.7

    EHSV dodáva, že Komisia, ktorá spravuje zavedenie elektronického verejného obstarávania, by mala podporiť členské štáty v tom, aby hľadali inovačné riešenia na prekonanie obchodných postupov a jazykových otázok.

    1.8

    Komisia, zároveň s preberaním vedúcej úlohy, by mala vystupovať ako „priekopník“, a to tým, že do všetkých svojich inštitúcií zavedie elektronické verejné obstarávanie.

    1.9

    EHSV zdôrazňuje dôležitosť elektronického verejného obstarávania ako nástroja, ktorý by mal podnietiť paneurópsky obchod v rámci vnútorného trhu pre veľké, ako aj malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky. EHSV zdôrazňuje, že obchodné procesy a technológie by mali podnietiť obchodovanie na vnútornom trhu namiesto toho, aby zámerne pôsobili ako prekážky obchodu.

    1.10

    EHSV zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú nosným pilierom podnikania v EÚ. Je nevyhnutné, aby sa práca, vyplývajúca z preskúmania rámcov verejného obstarávania a elektronického verejného obstarávania, zamerala na schopnosť malých a stredných podnikov a mikropodnikov konkurovať v prostredí elektronického verejného obstarávania. EHSV odporúča, aby:

    všetky výzvy na zadávanie verejných zákaziek v členských štátoch – pod rovnako ako nad prahom – boli zverejnené na portáli vnútroštátneho obstarávateľa,

    bola malým a stredným podnikom poskytnutá pomoc buď prostredníctvom priamych iniciatív na budovanie kapacít, zakladajúc podporné centrá na uľahčenie elektronického verejného obstarávania zo strany vnútroštátnych, regionálnych obstarávateľov, alebo prostredníctvom zriadených orgánov, ktoré zastupujú MSP a mikropodniky prostredníctvom vnútroštátneho a európskeho financovania s cieľom zabezpečiť, aby MSP a mikropodniky prijali a využili elektronické verejné obstarávanie.

    1.11

    EHSV odporúča, aby architektúra elektronického verejného obstarávania bola interoperabilná a aby sa zakladala na otvorených štandardoch a na softvéri s otvoreným zdrojovým kódom.

    2.   Úvod

    2.1

    Európska komisia vydala 18. októbra 2010 zelenú knihu nazvanú „O rozšírení použitia elektronického verejného obstarávania v EÚ“ (1). K zelenej knihe bol priložený pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Zhodnotenie akčného plánu na rok 2004 pre elektronické verejné obstarávanie“ (2).

    2.2

    Zelená kniha je prvým krokom k vytvoreniu vzájomne prepojenej infraštruktúry elektronického verejného obstarávania, ako súčasti iniciatívy Komisie s názvom Digitálna agenda. Kniha sa zaoberá úspechmi a otázkami, ktoré sa týkajú implementácie elektronického verejného obstarávania medzi členskými štátmi. Kladie politické otázky týkajúce sa kalibrácie krokov Spoločenstva, ktoré sú zamerané na podporu zavádzania elektronického verejného obstarávania zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy.

    2.3

    V roku 2005 ministri EÚ stanovili cieľ, aby sa do roku 2010 najmenej 50 % verejných obstarávaní vykonalo elektronicky. Podľa Komisie sa však prostredníctvom elektronického verejného obstarávania zadáva menej než 5 % rozpočtov verejného obstarávania členských štátov.

    2.4

    Po zelenej knihe o elektronickom verejnom obstarávaní nasledovalo 27. januára zverejnenie zelenej knihy s názvom „O modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ: Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (3). Výbor sa v súčasnosti zameriava na túto tému, rovnako ako na elektronickú fakturáciu, a nakoniec prijme balík troch vzájomne prepojených stanovísk.

    3.   Odpoveď Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na politické otázky obsiahnuté v zelenej knihe

    Toto je odpoveď Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na politické otázky obsiahnuté v zelenej knihe.

    3.1

    Otázka 1. EHSV zoraďuje výzvy uvedené v zelenej knihe takto:

    3.1.1

    Verejné obstarávanie je občas kontroverzné – vyúsťujúce do obvinenia z korupcie a zneužitia – a vzhľadom na to, že elektronické verejné obstarávanie je nový proces, niektoré správne subjekty môžu s jeho prijatím váhať. Jednou z príčin môže byť nedostatočná politická vôľa, ale k tejto situácii pravdepodobne prispievajú aj ďalšie faktory, ako je napríklad miera používania informačných technológií v jednotlivých členských štátoch a zložitosť uplatňovania elektronického verejného obstarávania v určitých odvetviach.

    3.1.2

    EHSV dospel k záveru, že tam, kde bolo elektronické verejné obstarávanie zavedené, obstarávatelia niekedy zadávali prísnejšie technické požiadavky, ktoré neboli zadané v rámci tradičného procesu.

    Napríklad, prístup k portálu elektronického verejného obstarávania si niekedy vyžadoval zaručený elektronický podpis – podpis podporovaný digitálnym certifikátom – aby bolo možné získať prístup k oznámeniam o verejných súťažiach, stiahnuť si súťažné podklady, atď.

    3.1.3

    Prijatý prístup umožňuje členským štátom, aby si vytvorili vlastné a unikátne platformy IKT pre elektronické verejné obstarávanie.

    Interoperabilitu na úrovni subjektu, nehovoriac o interoperabilite vo všetkých členských štátoch, je možné dosiahnuť iba v prípade stanovenia a dodržiavania štandardov. K tomuto nedošlo – nakoľko každý členský štát prijal svoj vlastný mechanizmus identifikácie.

    V tejto oblasti dominuje roztrieštený prístup vo všetkých členských štátoch. Preto je ťažké dosiahnuť to, aby jednotlivé vnútroštátne elektronické riešenia boli uznané všetkými členskými štátmi. Členské štáty by sa mali riadiť usmerneniami a normami, ktoré v tejto súvislosti vydala pracovná skupina Komisie pre interoperabilitu.

    3.1.4

    Sieť elektronického verejného obstarávania v rámci EÚ si vyžaduje štandardizovaný prístup na úrovni architektúry IKT (4) a na úrovni obchodných procesov  (5).

    Členské štáty používajú rôzne obchodné procesy v tradičnom rámci verejného obstarávania. Obchodné procesy musia byť štandardizované.

    3.1.5

    S výhodou spätného pohľadu EHSV dospel k záveru, že tolerovanie viacrýchlostného prechodu na zavedenie elektronického verejného obstarávania zo strany riaditeľstva pre vnútorný trh a služby a riaditeľstva pre informačnú spoločnosť viedlo k celému radu prístupov na regionálnej a miestnej úrovni v rámci členských štátov.

    Ak by sa implementácia elektronického verejného obstarávania na národnej a cezhraničnej úrovni mala stať strategickým cieľom, EHSV odporúča, aby Európska komisia priradila implementácii vyššiu prioritu, ktorá by mala byť podporená silnejším a účinnejším monitorovacím mechanizmom založeným na preventívnych a nápravných opatreniach, ako je to v iných politických oblastiach elektronickej verejnej správy.

    3.2

    Otázka 2. EHSV uznáva nasledujúce výzvy:

    3.2.1

    Politické a administratívne vedenie pre zavádzanie elektronického verejného obstarávania. Hoci to bolo spomenuté vyššie, EHSV ho identifikuje ako osobitnú otázku.

    Porovnávacie štandardy, ktoré používa EÚ v oblasti pripravenosti elektronickej verejnej správy, hovoria o tom, že väčšina členských štátov prevzala výrazné vedenie, aby sa dostala do popredia v rámci služieb elektronickej verejnej správy. Pozornosť sa venuje predovšetkým službám G2C a tradičným G2B.

    5 % prijatie elektronického verejného obstarávania v EÚ – čo predstavuje službu G2B – ukazuje, že chýbala inovačná aktivita G2B – okrem krajín, ako napríklad Portugalsko – aj keď z literatúry je zjavné, že implementácia tohto kanála vyúsťuje do úspory nákladov, väčšej transparentnosti, atď. Napríklad portugalské štúdie porovnali najlepšie ponuky 50 verejných nemocníc pre verejné práce v roku 2009 s použitím tradičných metód verejného obstarávania a v roku 2010 pomocou elektronického verejného obstarávania. Zo štúdie vyplýva, že sa v roku 2010 dosiahlo 18 % zníženie nákladov vďaka zvýšenej konkurencieschopnosti v dôsledku elektronického verejného obstarávania. Zelená kniha vyzdvihuje príklady úspor, ktoré sa pohybujú od 10 % do 45 % vo vzťahu k projektom v objeme miliárd eur. Ide o úspory vo výške stoviek miliónov, ktoré by mohli byť použité pri poskytovaní ďalších služieb pre verejnosť (6).

    EHSV dodáva, že v rámci takejto strategickej iniciatívy by Komisia mala do ukončenia akčného plánu elektronického verejného obstarávania presadzovať elektronické verejné obstarávanie ako platformu elektronického verejného obstarávania pre všetky riaditeľstvá a agentúry Komisie.

    3.2.2

    Smerom k technickému interoperabilnému prostrediu. O tejto téme sa hovorí v odseku 3.1.

    Rozhodnutie o zjednotení mechanizmu identifikácie na primeranú úroveň bezpečnosti dnes nie je možné chápať izolovane od investícií vynaložených členskými štátmi v rámci mechanizmov identifikácie na vnútroštátnej úrovni a/alebo na úrovni služieb.

    Členské štáty už investovali do čiastočných alebo úplných (napr. Portugalsko) systémov elektronického verejného obstarávania, ktoré môžu byť viazané na vnútroštátne mechanizmy identifikácie alebo na mechanizmy identifikácie obstarávateľa.

    Za daných okolností EHSV odporúča, aby akýkoľvek prístup k zefektívneniu členských štátov vo vzťahu k štandardizovanému mechanizmu identifikácie v EÚ bol založený na zásade, že zvolený mechanizmus je navrhnutý tak, aby odrážal úroveň rizík, ktoré treba zvládať v rámci hodnotového reťazca elektronického verejného obstarávania.

    3.3

    Otázka 3.

    EHSV súhlasí s tým, aby boli vnútroštátna verejná správa a obstarávatelia motivovaní k zavedeniu rámca elektronického verejného obstarávania. EHSV sa opätovne zdôrazňuje, že by sa ďalej nemalo pokračovať vo viacrýchlostnej stratégii, ktorú prijala Komisia. EHSV je toho názoru, že skúsenosti od roku 2005 a slabé výsledky dosiahnuté bez účinného kontrolného mechanizmu by mali viesť Komisiu k tomu, aby sa s členskými štátmi dohodla na dodržiavaní dohodnutých stratégií v oblasti elektronického verejného obstarávania. EHSV by však chcel zdôrazniť, že členské štáty by mali navrhnúť vhodne vyvážené rámce pre konkrétne odvetvia, predovšetkým v oblasti sociálneho hospodárstva a sociálnych služieb. Služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania v týchto odvetviach sú totiž často veľmi komplexné a majú osobitné črty mimoriadnej hodnoty, pre ktoré musí existovať manévrovací priestor, a to aj v rámci elektronického verejného obstarávania.

    S ohľadom na stimuly zamerané na poháňanie podnikov k tomu, aby používali elektronické verejné obstarávanie, EHSV kladie nasledujúce otázky:

    a)

    Prebranie služieb elektronickej verejnej správy, vrátane elektronického verejného obstarávania, je závislé na jednoduchosti používania. Zbytočné používanie zložitých technológií, ako napríklad PKI, núti organizácie postaviť sa proti zavádzaniu a používaniu. Návrh rámca elektronického verejného obstarávania v EÚ sa musí vyhnúť zbytočnej technologickej prepracovanosti.

    b)

    Malé a stredné podniky sú podnikateľskou nosnou štruktúrou podnikania v EÚ. Komisia aj členské štáty by nemali predpokladať, že malé a stredné podniky majú rovnakú kapacitu, zdroje a prístup k technológiám, ako veľké podniky.

    S ohľadom na bod b) uvedený vyššie, EHSV odporúča, aby Komisia financovala iniciatívy v členských štátoch zamerané na:

    zabezpečovanie prístupu k technológiám prostredníctvom technologických centier, ktorý by zabezpečovali príslušné orgány zodpovedné za politiku podnikania alebo zriadené orgány zastupujúce malé a stredné podniky,

    realizovanie vedomostných iniciatív a iniciatív budovania kapacít, zameraných na malé a stredné podniky, podporované poradenskými službami, ktoré by poskytovali zriadené orgány zodpovedné za malé a stredné podniky prostredníctvom vnútroštátnych stimulov a stimulov EÚ,

    realizovanie využívania elektronického verejného obstarávania a zručností, vrátane poskytovania školiacich nástrojov, ako napríklad školenie pomocou počítačov, zriadením podporných centier na uľahčenie elektronického verejného obstarávania.

    3.4

    Otázka 4.

    Obstarávatelia sú vládnymi subjektmi a podliehajú politike vlády. Členské štáty by mali primerane usmerňovať svojich obstarávateľov tak, aby títo mohli navrhnúť a zaviesť elektronické verejné obstarávanie. Takáto situácia môže vyžadovať, aby členské štáty zapracovali stratégie zavedenia elektronického verejného obstarávania do svojich stratégií podnikových a vnútroštátnych informačných a komunikačných technológií – stanovujúc čiastkové etapy, ktoré majú byť dosiahnuté v určitom časovom rámci (7).

    Otázkou je, či by elektronické verejné obstarávanie malo byť pre subjekty jediným kanálom, prostredníctvom ktorého by sa mohli zúčastniť verejného obstarávania. EHSV je toho názoru, že by členské štáty mali v čo najvyššej možnej miere použiť elektronické verejné obstarávanie ako primárny kanál pre verejné obstarávanie – avšak na základe inteligentného návrhu, ktorý odráža špecifické potreby určitých odvetví. Týka sa to najmä sociálnych služieb, ktoré majú z hľadiska verejného obstarávania mimoriadne komplexný charakter. Elektronické verejné obstarávanie by, pokiaľ ide o tieto služby, malo vychádzať z potrieb, ktoré má zákazka uspokojiť, a z osobitných charakteristík danej služby.

    V tejto súvislosti by stratégie na zavedenie elektronického verejného obstarávania mali byť tiež doplnené o budovanie kapacít a zlepšenie zručností verejných funkcionárov vo verejných subjektoch, ako aj o ľahko prístupné podporné centrá na uľahčenie elektronického verejného obstarávania, ktoré budú k dispozícii pre MSP.

    3.5

    Otázka 5.

    Organizovanie elektronických aukcií ukazuje, že elektronické postupy verejného obstarávania sú už definované v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES – ak by sa mali vybrať tieto nástroje.

    EHSV sa vyslovuje za nástroj obstarávania, akým sú napríklad elektronické aukcie. Z jeho podstaty vyplýva potreba rámca elektronického verejného obstarávania, avšak pod podmienkou, že sa vytvorí podporný rámec pre malé a stredné podniky tak, ako je to uvedené v odseku 3.3 vyššie, a že sa tento rámec bude používať len v prípadoch, keď to bude vhodné.

    Realizovanie budovania kapacít na vybudovanie potrebného podporného rámca treba neustále zdôrazňovať, nakoľko to zabezpečí „rovnaké podmienky“ elektronického obchodu medzi malými a strednými podnikmi a mimovládnymi organizáciami na jednej strane a veľkými podnikmi na strane druhej.

    EHSV zdôrazňuje nebezpečenstvo „digitálnej priepasti“ – čím sa vytvorí „nekalá“ súťaž, nakoľko malé a stredné podniky a mimovládne organizácie môžu byť znevýhodnené pri účasti na verejnom obstarávaní z dôvodu „technologických“ bariér.

    3.6

    Otázka 6.

    EHSV sa domnieva, že verejné obstarávanie by sa malo v prvom rade realizovať prostredníctvom elektronického verejného obstarávania pod podmienkou, že návrh verejného obstarávania bude odrážať osobitné charakteristiky a komplexné potreby, ktorými sa vyznačujú niektoré odvetvia, napríklad v oblasti zadávania verejných zákaziek na služby kategórie „B“.

    Nech je to akokoľvek, rovnaké podmienky môžu byť zabezpečené len vtedy, ak budú malé a stredné podniky a mimovládne organizácie schopné vykonávať svoju činnosť v prostredí B2G. To nemusí platiť dnes a budovanie kapacít zo strany Komisie a členských štátov by sa malo uberať týmto smerom.

    3.7

    Otázka 7.

    Nepotrebné a neprimerané prekážky cezhraničnej účasti so zreteľom na elektronické verejné obstarávanie budú vychádzať predovšetkým z nasledujúcich výziev:

    mechanizmus identifikácie,

    obchodné procesy,

    jazyk,

    ochota otvoriť lokálny trh hospodárskej súťaži.

    EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala a prijala dohodnutý akčný plán doplnený systémom monitorovania implementácie s cieľom zabezpečiť prekonanie takýchto bariér.

    3.8

    Otázka 8.

    Vylúčenie viditeľného oznámenia o verejných súťažiach pod prahovými hodnotami z rámca elektronického verejného obstarávania pravdepodobne obmedzí cezhraničnú účasť na vnútornom trhu elektronického verejného obstarávania hlavne na veľké podniky.

    Treba zdôrazniť, že viditeľnosť verejného obstarávania pod prahovými hodnotami na celom jednotnom trhu je dôležitá pre malé a stredné podniky a pre mikropodniky, nakoľko špecifikácie uvedené v takýchto výberových konaniach často spadajú do zručností, organizačnej a finančnej kapacity takéhoto podniku. Takýmto spôsobom účasť MSP a mikropodnikov na cezhraničnom elektronickom verejnom obstarávaní prostredníctvom zákaziek pod prahovými hodnotami posilní jednotný trh.

    Keďže rámec elektronického verejného obstarávania pozostáva z rôznych krokov, od elektronickej notifikácie až po elektronickú fakturáciu. EHSV odporúča, aby politika elektronického verejného obstarávania EÚ stanovila, aby všetky výzvy na verejné obstarávanie – pod a nad prahom – boli viditeľne uvedené v centrálnom portáli jednotného trhu aj daného štátu, ktorý bude podporovaný službou elektronickej notifikácie.

    3.9

    Otázka 9.

    EHSV sa domnieva, že legislatívny rámec pre elektronické verejné obstarávanie je ucelený. Neúspech pramení z nedostatku vôle k implementácii.

    3.10

    Otázka 10.

    Riešenia sú príliš často motivované väčšmi technickou architektúrou, než obchodnými procesmi. Aplikovaná úroveň bezpečnosti by mala odrážať mieru rizika, a investícia do prijatého bezpečnostného rámca by mala byť vyvážená v porovnaní s uvedeným rizikom.

    Zameranie sa na bezpečnosť, prijaté v rámci návrhu mechanizmu identifikácie elektronického verejného obstarávania, sa zakladá na zaručených elektronických podpisoch. Zaručený elektronický podpis je však drahý – pokiaľ ide o nastavenia, náklady na digitálne certifikáty, atď.

    Vyvstáva otázka: malo by byť elektronické verejné obstarávanie de facto naviazané na mechanizmus identifikácie prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu?

    EHSV je toho názoru, že Komisia a členské štáty by mali viac diskutovať o rizikách spojených s elektronickým verejným obstarávaním ešte pred prijatím rozhodnutia o tom, či by mechanizmus identifikácie elektronického verejného obstarávania mal byť naviazaný na zaručené elektronické podpisy.

    Je vhodné poznamenať, že debetné alebo kreditné karty – ktoré v prípade straty alebo odcudzenia vystavia osobu otvorenému finančnému riziku – podliehajú 4-číselnému kódu PIN. EHSV kladie nasledujúce otázky:

    Potrebujú všetky stupne hodnotového reťazca elektronického verejného obstarávania identifikáciu zaručeného elektronického podpisu? Je táto úroveň zabezpečenia nevyhnutná na vstup do portálu, prezretie si informácií o ponukách a umožnenie elektronických alebo mobilných služieb, akými sú oznámenia?

    Ak to nie je nutné, mal by mechanizmus identifikácie pozostávať z dvoch stupňov: jednoduchá registrácia pre tie procesy v hodnotovom reťazci, ktoré sú verejne prístupné v rámci tradičných obchodných procesov a vyššia úroveň identifikácie pre predloženie ponuky alebo pre účasť na elektronickej aukcii?

    Ak sa prijme dvojstupňový mechanizmus identifikácie, bude sa potom vyššia úroveň identifikácie zakladať na zaručenom elektronickom podpise, alebo by sa mal prijať menej zložitý, ale bezpečný mechanizmus identifikácie?

    Mal by sa mechanizmus identifikácie zakladať na silnom alfanumerickom hesle, spolu so silným číselným kódom PIN, alebo by mal obsahovať to, čo je uvedené vyššie, spolu s jedinečným heslom generovaným na základe tokenu, čo sa podobá prístupu k elektronickému bankovníctvu?

    EHSV je toho názoru, že zatiaľ čo je potrebné zaviesť bezpečný mechanizmus s ohľadom na elektronické verejné obstarávanie, riešenie musí byť úmerné riziku a jeho zavedenie musí byť čo najjednoduchšie.

    Ak sa rozhodne o tom, že zaručené kvalifikované certifikáty budú najlepším bezpečnostným modelom pre elektronické verejné obstarávanie, EHSV navrhuje, aby sa práce v tomto ohľade zakladali na virtuálnom spise spoločnosti (VCD), ktorý preberá celoeurópske elektronické verejné obstarávanie online (PEPPOL) (8).

    EHSV uznáva, že existujúca smernica stanovuje, že obstarávateľ by mal uznať ekvivalenty certifikátov. Faktom je, že v praxi je často ťažké nájsť ekvivalenty a niektoré členské štáty vyžadujú zdĺhavé postupy, ako napríklad predkladanie úradných prekladov, ktoré sú overené, s apostilou, alebo vyžadujú len originály. Je to ťažkopádne a drahé nielen pre podniky, ale aj pre obstarávateľa.

    3.11

    Otázka 11.

    Pokiaľ ide o jazyk, existujú skutočné bariéry. Rámec elektronického verejného obstarávania v rámci celej EÚ nemôže existovať bez schopnosti „oznámiť“ verejnú súťaž v rámci 27 členských štátov. Na druhej strane, prekladanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu zo strany vnútroštátneho obstarávateľa do úradných jazykov EÚ, nieto ešte do všetkých jazykov 27 členských štátov, aby sa do výberového konania mohli zapojiť podniky vo všetkých členských štátoch, je nepraktické, drahé a zabrzdilo by verejné obstarávanie.

    Je dôležité, aby si podniky alebo jednotlivci, ktorí chcú predkladať ponuky, boli vedomí toho, aké verejné súťaže sú k dispozícii, pričom by tieto informácie mali byť k dispozícii bez akýchkoľvek prekážok. Potom by to už bolo na danom podniku, veľkom, malom, strednom alebo na mikropodniku, aby si vyhľadal ďalšie informácie prostredníctvom centier podpory tak, ako je to navrhnuté v tomto stanovisku, a aby sa rozhodol, či vynaloží ďalšie náklady na podrobnejšie preklady, ktoré prekračujú to, čo je možné získať prostredníctvom navrhovaných jazykových nástrojov.

    Potenciálnym riešením by mohlo byť, keby Komisia vypracovala prekladací nástroj pre verejné obstarávanie on-line, ktorý by bol osobitne navrhnutý a prispôsobený odbornému jazyku súťažných podkladov – t. j. s osobitným dôrazom na to, ako sa správne prekladajú odborné slová, ako napríklad „môže“, „povinný“, atď., bez nuáns, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu výkladu.

    Takýto nástroj však treba používať len v prípade mimoriadne jednoduchých verejných obstarávaní a pokiaľ je zaručená jasnosť, aby to neznamenalo zvýšenie administratívnej záťaže, ktorá nemá skutočný význam, a to ani pre obstarávateľa, ani pre uchádzača.

    3.12

    Otázka 12.

    EHSV odporúča, aby Komisia ovplyvňovala členské štáty pri budovaní rámcov elektronického verejného obstarávania na „otvorených“ štandardoch.

    EHSV odporúča, aby Komisia podporila členské štáty v tom, aby využívali otvorené riešenie e-PRIOR, ktoré Komisia sprístupnila ako slobodné komponenty s otvoreným zdrojom, ktoré je možné zakomponovať do akéhokoľvek riešenia elektronického výberového konania, ktoré je v štádiu návrhu.

    3.13

    Otázka 13.

    EHSV odporúča, aby Komisia podnecovala a zvyšovala poskytovanie riešení s otvoreným zdrojom, aby tieto mohli byť zakomponované do existujúcich alebo vznikajúcich systémov elektronického verejného obstarávania.

    3.14

    Otázka 14.

    EHSV súhlasí s tým, aby Komisia pokračovala v rozvíjaní svojich aplikácií, akými sú riešenia e-PRIOR, a aby ich sprístupnila členským štátom, ktoré by ich následne mohli použiť.

    3.15

    Otázka 15.

    Ako už bolo spomenuté, Komisia a členské štáty musia realizovať trvalé iniciatívy budovania kapacít, ktoré podporia malé a stredné podniky pri ich príprave na elektronický obchod B2G. Omnoho zložitejšou prekážkou, ktorú musia malé a stredné podniky prekonať, ak sa chcú zúčastňovať na elektronickom verejnom obstarávaní v rámci EÚ, je „jazyková“ otázka.

    V Bruseli 13. júla 2011

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Staffan NILSSON


    (1)  KOM(2010) 571 v konečnom znení.

    (2)  SEK(2010) 1214 v konečnom znení [neexistuje v slovenskom znení].

    (3)  KOM(2011) 15 „Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“ (Pozri stranu 113 tohto úradného vestníka).

    (4)  Architektúra IKT je model na systematické a úplné vymedzenie súčasného (základ) a/alebo požadovaného (cieľ) rámca IKT s cieľom dosiahnuť optimálny výkon na základe efektívnosti, štandardov, škálovateľnosti, interoperability, súčinnosti, otvoreného prostredia atď.

    (5)  Niektorí obstarávatelia napríklad požadujú zdĺhavé postupy, ako napr. predkladanie úradných prekladov, ktoré sú overené, s apostilou.

    (6)  Ďalšie príklady sú uvedené na strane 5 v Zelenej knihe o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ, SEK(2010) 1214, http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2010/e-procurement/green-paper_sk.pdf.

    (7)  V EÚ existujú príklady overených postupov, patria sem napríklad Taliansko, Portugalsko, Dánsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo.

    (8)  http://www.peppol.eu/.


    Top