29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1

1.1

EHSV sa v predloženom stanovisku zameral na tieto aspekty politiky zamestnanosti a trhu práce:

1.2

Zďaleka najúčinnejšia stratégia v súvislosti so starnutím v Európe spočíva v čo najväčšom využívaní existujúceho potenciálu zamestnanosti. To sa dá dosiahnuť iba cielenou politikou rastu a zvýšením počtu kvalitných pracovných miest s povinným sociálnym poistením.

1.3

Využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti si vyžaduje rozsiahle uskutočňovanie politiky vytvárajúcej príležitosti na účasť na trhu práce. Táto politika zahŕňa úpravu pracovnej sféry zohľadňujúcu vek pracovníkov, rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, vytváranie kvalitných a produktívnych pracovných miest, zaistenie výkonného systému sociálneho zabezpečenia, rozsiahle opatrenia na zosúladenie rodinného a súkromného života atď.

1.4

Demografický vývoj však prináša aj príležitosti pre hospodárstvo a zamestnanosť. Na jednej strane sú starší ľudia ako zákazníci stále dôležitejší, čo vytvára pracovné príležitosti aj pre iné vekové skupiny. Na druhej strane starnutie spoločnosti v sebe skrýva aj značný potenciál zamestnanosti na strane ponuky.

1.5

Kto chce, aby ľudia išli do dôchodku neskôr, musí sa postarať aj o to, aby mohli dlhšie pracovať. To znamená vytvárať a uspôsobovať pracovné miesta tak, aby bolo možné pracovať až do dosiahnutia riadneho veku odchodu do dôchodku. Preto je potrebná dôsledná prestavba smerom k pracovnej sfére zodpovedajúcej veku.

1.6

Potrebné je rozsiahle prispôsobenie pracovnej sféry, pri ktorom zohrávajú sociálni partneri na všetkých úrovniach osobitnú úlohu. V bode 6.5 tohto stanoviska predkladá EHSV v tomto zmysle celý balík návrhov smerujúcich k pracovnej sfére prispôsobenej starším ľudom. Pritom je jasné, že to nesmie viesť k zvýšenému tlaku na starších ľudí, ani k ťaživej situácii ľudí, ktorí nebudú môcť ďalej pracovať.

2.1

EHSV už mnohokrát zaujal postoj k demografickým trendom a pritom o. i. zdôraznil, že problémy na trhu práce spojené so starnutím spoločnosti si vyžadujú komplexné stratégie. Pritom sa v rôznych kontextoch zameral aj na situáciu starších pracovníkov na trhu práce, ako aj na príležitosti a nutnosť možného väčšieho využívania potenciálu zamestnanosti starších osôb a iných prioritných skupín na trhu práce (1).

2.2

Pokiaľ ide o dosah demografického vývoja na dôchodky, EHSV nedávno jasne uviedol, že často propagovaný prechod na kapitalizačné dôchodkové systémy nepostačuje ako odpoveď na starnutie spoločnosti (2). Tým sa neušetria náklady, ani neznížia riziká. Neprinesie ani úsporu nákladov, ale spravidla znamená viac nákladov, v najlepšom prípade presun nákladov, a nevytvorí ani väčšiu istotu, ale vytvorí závislosť od kapitálových trhov, a tým značne vyššie riziká zabezpečenia v starobe. EHSV sa tiež postavil nanajvýš skepticky k názoru, že zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku by mohlo prispieť k riešeniu demografických výziev. Skôr je potrebné priblížiť skutočný odchod do dôchodku existujúcemu zákonného veku odchodu do dôchodku.

2.3

V súvislosti s predpokladanými demografickými zmenami (stagnácia resp. znižovanie počtu ľudí v produktívnom veku) už EHSV uviedol, že podstatné východiskové body na riešenie výziev súvisiacich so starnúcou spoločnosťou spočívajú v cielenej politike rastu a zvýšení počtu kvalitných pracovných miest s povinným sociálnym poistením. To sa vzťahuje tak na starších, ako aj mladších ľudí. Od toho bude závisieť aj trvalé zabezpečenie dôchodkov. Plná zamestnanosť a dobré príjmy sú tak najlepším zabezpečením dôchodkových systémov.

2.4

EHSV v tejto súvislosti neustále zdôrazňoval, že je nutné využívať každý nevyužitý potenciál zamestnanosti (ženy s deťmi, mladí ľudia, osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, nízko kvalifikované osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zdravotnými ťažkosťami atď.) a upozorňoval na mobilizáciu potenciálu starších osôb. Vyjadril aj poľutovanie nad tým, že účasť starších osôb na trhu práce bola v uplynulých desiatich rokoch napriek významnému zvýšeniu ďaleko nižšia, než je stanovený európsky cieľ.

2.5

EHSV sa venoval aj oblastiam idúcim nad rámec trhu práce, ktoré sú dôležité pre demografický vývoj v jednotlivých spoločnostiach Európy (o. i. rodinnej politike a pôrodnosti, migrácii a integrácii, vzťahom medzi generáciami atď.) (3). Týmito témami sa toto prieskumné stanovisko už osobitne nezaoberá. Ako odpoveď na žiadosť nadchádzajúceho poľského predsedníctva Rady EÚ by stredobodom pozornosti mali byť tieto aspekty politiky zamestnanosti a trhu práce:

2.6

EHSV sa domnieva, že hoci je uplatňovanie súboru politických opatrení predložených v tomto stanovisku zodpovednosťou najmä členských štátov EÚ, môže byť pre ne prínosom aj spolupráca na európskej úrovni. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby prehĺbili spoluprácu so skupinou expertov na demografické otázky, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu Európskej komisie, a zabezpečili tak, že oba tieto výbory budú pri svojej práci trvalo profitovať z odborných poznatkov o demografických trendoch, z analýz a osvedčených postupov jednotlivých krajín pri účinnej integrácii osôb všetkých vekových skupín, najmä starších osôb, do trhu práce.

3.1

V budúcich desaťročiach bude vo všetkých krajinách EÚ dochádzať k výraznému nárastu počtu starších ľudí. Súčasne sa v priemere EÚ predpovedá znižovanie počtu ľudí v produktívnom veku. Vzhľadom na obidva faktory je možné očakávať výrazné zvýšenie miery demografickej závislosti  (4), ktorá sa má podľa odhadov Eurostatu zvýšiť do roku 2050 v celej EÚ zo súčasných 26 % približne na 50 %.

3.2

Tento vysoký nárast podielu starších ľudí sa často bez uváženia kladie na jednu rovinu so zodpovedajúcim nárastom zaťaženia sociálnych systémov a pritom sa dochádza k záveru, že súčasné dôchodkové systémy nebudú v budúcnosti udržateľné. Čisto demografický pomer však málo vypovedá o reálnych ekonomických skutočnostiach. Pre otázky financovania sociálneho štátu nie je podstatná miera demografickej, lež ekonomickej závislosti, to znamená počet dôchodcov, poberateľov dávok z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti a nezamestnaných v pomere k počtu pracujúcich, ktorí prostredníctvom svojich odvodov a daní financujú sociálne dávky. Okrem toho má rozhodujúci význam aj zvyšovanie produktivity práce v celom hospodárstve, keďže umožňuje zväčšiť „koláč“, ktorý je možné rozdeliť medzi pracujúcich a nepracujúcich.

3.3

Zavádzajúce uplatňovanie miery demografickej závislosti a stotožňovanie počtu ľudí v produktívnom veku s počtom zárobkovo činných osôb nezodpovedá skutočnosti a skresľuje pohľad na možné riešenia primerané problému, pretože ekonomická závislosť je v súčasnosti viac než dvojnásobne vyššia, než čisto demografický pomer ľudí vo veku nad 65 rokov k ľuďom v produktívnom veku. Hlavným dôvodom je to, že zďaleka nie všetky osoby v produktívnom veku majú pracovné miesto:

3.4

Základnou myšlienkou pomeru ekonomickej závislosti je to, že nielen vek, ale predovšetkým vývoj na trhu práce sa musí použiť ako hlavný parameter odhadu vplyvu demografického vývoja v krajine (5). V tomto kontexte je z hľadiska EHSV veľmi dôležité viac zdôrazniť súvislosť medzi vývojom na trhu práce a vývojom ekonomickej závislosti, aby bolo možné nájsť správne odpovede na demografické výzvy.

3.5

Aj keď starnutie nastane v takom rozsahu, aký sa v súčasnosti predpovedá, dôjde v budúcnosti k veľmi rozdielnemu vývoju ekonomickej závislosti odvíjajúcej sa od vývoja na trhu práce: ak sa v budúcich desaťročiach v rámci celej EÚ podarí dospieť k lepšiemu zaradeniu ľudí v produktívnom veku do pracovného procesu (zvýšenie na úroveň v súčasnosti najlepších krajín EÚ), bude sa nárast ekonomickej závislosti napriek starnutiu spoločnosti držať v zvládnuteľných medziach (6).

3.6

V tomto zmysle aj Európska komisia už pred rokmi skonštatovala, že napokon nie vek, ale skôr skutočná ekonomická aktivita osôb v produktívnom veku je dôležitá pre zvládanie demografických výziev:

„Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva je skutočne oveľa menší, než podiel osôb vo veku od 15 do 64 rokov. (…) To ponecháva značný priestor na zvyšovanie zamestnanosti vo väčšine členských štátov, a tým príležitosť na dosiahnutie oveľa priaznivejšieho pomeru medzi pracujúcimi a staršími osobami na dôchodku. (…) Z toho je zrejmé, aké je dôležité zvýšiť mieru zamestnanosti v EÚ. Je to pravdepodobne najúčinnejšia stratégia, pomocou ktorej sa krajiny môžu pripravovať na starnutie obyvateľstva  (7).“

3.7

V súvislosti so starnutím v Európe sa tak aj z pohľadu Komisie javí byť dôsledné využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti zďaleka najúčinnejšou stratégiou. Súčasne je samozrejme rozhodujúce zvyšovať produktivitu práce, aby sa zabezpečila rastúca životná úroveň. Ak obe tieto požiadavky spojíme, je jasné, že zásadnou odpoveďou na demografické výzvy môže byť iba cielená politika rastu a zvýšenie zamestnanosti. Potrebný potenciál pracovných síl je vo väčšine krajín EÚ v zásade v dostatočnej miere k dispozícii. Ide v prvom rade o to, aby sa proces integrácie na trhu práce primeraným spôsobom podporoval a sledoval.

3.8

Nutnosť využívať existujúci potenciál zamestnanosti sa však neobmedzuje iba na staršie osoby, ale týka sa všetkých vekových skupín. Na to je potrebné intenzívne úsilie o zlepšenie pracovných príležitostí pre všetky skupiny osôb, ktoré sú v možnostiach zamestnať sa v nevýhode. EHSV v tejto súvislosti už viackrát konštatoval, že na riešenie demografických zmien je nevyhnutná celková koncepcia, ktorá sa zaoberá mnohými hospodárskymi, sociálnymi a politickými aspektmi, pričom časťou odpovede môže byť aj legálne prisťahovalectvo (8).

3.9

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru je jasné, že využívanie existujúceho potenciálu zamestnanosti vyžaduje dôsledné uskutočňovanie politiky a podnikateľskej praxe vytvárajúcej príležitosti na účasť:

3.10

V tejto súvislosti uzavreli európski sociálni partneri v marci 2010 autonómnu dohodu, ktorá obsahuje tak návrhy opatrení národných sociálnych partnerov, ako aj odporúčania národným orgánom (9).

3.11

To však znamená zvýšenie miery účasti starších ľudí na trhu práce vytvorením a zlepšením pracovných príležitostí a dôslednú prestavbu smerom k pracovisku zodpovedajúcemu veku. Pritom je jasné, že to nesmie viesť k zvýšenému tlaku na starších ľudí, ani k ťaživej situácii ľudí, ktorí nebudú môcť ďalej pracovať. Odchod do dôchodku je právom, ktoré uznávajú dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (10), a dôchodok musí umožniť jeho poberateľovi dôstojný život.

4.1

Potenciál zamestnávania starších osôb (vo veku 55 – 64 rokov) je v celej EÚ stále nedostatočne využívaný. Obrázok č. 1 ukazuje, že vychádzajúc z pôvodne nízkeho základu bol v období Lisabonskej stratégie dosiahnutý výrazný pokrok. Miera zamestnanosti starších osôb vzrástla takmer o 10 percentuálnych bodov.

4.2

Cieľ stanovený do roku 2010 (50 %) však zďaleka nebol splnený. Zlepšenie bolo v prípade žien o niečo výraznejšie ako u mužov. Napriek tomu sa zachoval medzi oboma pohlaviami dosť veľký rozdiel: aj ku koncu obdobia bola zamestnaná len o niečo viac ako jedna tretina žien vo veku od 55 do 64 rokov (pozri obrázok č. 1).

Obrázok č. 1:

4.3

Poučné je tiež porovnanie s vývojom zamestnanosti iných vekových skupín. Z rovnakej úrovne stúpla zamestnanosť starších osôb, no v prípade mladých ľudí klesla (pozri obrázok č. 2). Pripísať to možno najmä dlhšiemu zotrvaniu vo vzdelávacom procese. V roku 2009 poznačenom krízou sa však ukázalo, že sú to práve mladí ľudia, u ktorých došlo k výraznému zníženiu zamestnanosti. Znamená to rozdiel oproti predchádzajúcim krízam, ktoré boli „zvládnuté“ predovšetkým na úkor zamestnanosti starších osôb. Táto skutočnosť poukazuje na to, že problémy v jednom segmente (v tomto prípade u starších osôb) sa nemôžu riešiť na úkor iných skupín (mladých ľudí).

Obrázok č. 2:

4.4

Obrázok č. 3 ukazuje veľké rozdiely medzi krajinami EÚ: vo Švédsku pracuje 70 % starších ľudí (čo v zásade zodpovedá lisabonskému cieľu v oblasti zamestnanosti). V iných krajinách pracuje zhruba len tretina ľudí vo veku 55 – 64 rokov. Vyzdvihnúť treba dobré výsledky v troch severských štátoch (Švédsko, Dánsko, Fínsko). Okrem toho sa však nedá spozorovať žiadna súvislosť s klasickými typmi systémov sociálneho štátu v Európe. Zdá sa, že vysoká miera zamestnanosti starších osôb korešponduje s rozličnými inštitucionálnymi štruktúrami. Z načrtnutých rozdielov sa v každom prípade dá vytušiť, aký potenciál zamestnanosti sa v Európe v súčasnosti nevyužíva.

Obrázok č. 3:

4.5

Pokiaľ ide o nezamestnanosť, situácia starších osôb sa na prvý pohľad výraznejšie nevymyká z priemeru. Miera nezamestnanosti medzi staršími osobami je tak v rámci celej EÚ, ako aj v mnohých krajinách o niečo menšia ako je priemer. Je to však len odvrátená strana hrozivo vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. No je potrebné poznamenať, že za tieto čísla môže aj skutočnosť, že mnohí starší ľudia, ktorí nie sú zárobkovo činní, hoci sú schopní pracovať, nie sú evidovaní ako nezamestnaní, ale sú nahlásení v „záchytných systémoch“.

4.6

V prípade starších osôb je však výrazné riziko dlhodobej nezamestnanosti. S vekom toto riziko prudko rastie. Ak sa starší ľudia stanú nezamestnanými, často nimi zostanú až do konca svojej kariéry: keď spomedzi mladších nezamestnaných je dlhšie ako jeden rok bez práce asi jedna tretina, s pribúdajúcim vekom sa tento podiel zvyšuje a pri starších osobách (vo veku 55 – 64 rokov) je priemerný podiel v EÚ takmer 50 %.

5.1

Demografický vývoj prináša aj príležitosti pre hospodárstvo a zamestnanosť. Na jednej strane sú starší ľudia ako zákazníci dôležitejší, čo vytvára pracovné príležitosti aj pre iné vekové skupiny. Na druhej strane starnutie spoločnosti v sebe skrýva aj značné možnosti zamestnania na strane ponuky. V obidvoch prípadoch je potrebné politicky a inštitucionálne podporovať prirodzené a trh formujúce procesy.

5.2

Spoločnosti, v ktorých sa ľudia dožívajú vyššieho veku, ponúkajú široké možnosti na vývoj nových produktov a služieb. Zo „seniorského trhu“ môžu profitovať rôzne odvetvia, od stavebníctva a sektora bývania cez služby súvisiace s kvalitou života (kultúra, trávenie voľného času, cestovný ruch, šport, médiá, telekomunikácie) až po zdravotnícke a sociálne služby.

5.3

Správanie mladších ľudí sa v otázkach spotreby a sporenia líši od správania starších. Z toho vyplývajúci celospoločenský posun v dopyte ovplyvní budúcu štruktúru výroby a zamestnanosti. Dá sa preto očakávať, že demografický vývoj posilní už aj tak zjavný trend k spoločnosti založenej na poskytovaní služieb. Popri iných sektoroch pritom budú výrazne rásť predovšetkým zdravotnícke a opatrovateľské služby. Uvedené sektorové zmeny prekryjú tie, ku ktorým dôjde z iných dôvodov (napr. „ekologická transformácia“). Trh sa zmenenému dopytu čiastočne prispôsobí, napriek tomu bude potrebné, aby formujúcu a riadiacu úlohu zohrala aj politická intervencia, predovšetkým v aktívnej politike trhu práce, napr. pri kvalifikácii, informovaní a sprostredkovaní prostredníctvom inštitúcií trhu práce.

5.4

Počet a kvalita pracovných miest, ktoré vyplynú z „ekonomickej sily starších ľudí“, budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako bude aktívna politika v oblasti služieb formovať „seniorskú ekonomiku“. Predovšetkým v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva, ale aj v sektoroch cestovného ruchu a trávenia voľného času bude dôležité využiť rastúci dopyt ako príležitosť ponúkať pracovné miesta za slušných pracovných podmienok a so spravodlivou odmenou, ako aj modernizovať a profesionalizovať kvalifikačné profily. S cieľom motivovať viac ľudí k zamestnaniu sa v zdravotníctve, opatrovateľských službách a sociálnej oblasti je potrebné, aby bolo toto zamestnanie atraktívnejšie počas celej profesionálnej kariéry.

5.5

Profesionalizované sociálne služby môžu byť tiež nástrojom na dosiahnutie ambicióznych cieľov týkajúcich sa rodovej rovnosti. Dobre zostavená ponuka sociálnych služieb (predškolské zariadenia a opatrovateľské služby) prispieva k tomu, aby sa odbremenili opatrovatelia (či opatrovateľky, keďže väčšinou ide o ženy) a aby sa ich zručnosti dali plne využiť na trhu práce.

5.6

Investície do sociálnych služieb neprispievajú len k vytvoreniu nových pracovných miest, ale aj k oživeniu regionálneho hospodárstva. Široké zabezpečenie cenovo dostupných kvalitných služieb otvára ďalšie možnosti zamestnanosti. Dôležité sú tiež iniciatívy v neziskovom sektore, a to najmä vo verejnoprospešnom. Osobitný význam pri tom majú obce, ktoré nielenže nesú hlavnú zodpovednosť za sociálne služby, ale aj najlepšie poznajú potreby a rámcové podmienky daného miesta. Najväčším problémom je ale skutočnosť, že väčšine obcí čoraz viac chýba finančná sila na to, aby potrebnú ponuku aj zaistili.

5.7

Na strane ponuky treba vziať na vedomie, že starších a mladších pracovníkov nemožno jednoducho len vzájomne zameniť: kým mladší vykazujú v priemere väčšiu flexibilnosť, pokiaľ ide o schopnosť učiť sa, starší pracovníci prinášajú väčšie skúsenosti. Aj keď produktivita jednotlivca na určitých úrovniach klesá (napr. fyzická výkonnosť), dá sa to čiastočne napraviť zmenami v organizácii práce, vhodnou odbornou prípravou, opatreniami zdravotnej starostlivosti a účinným zavedením technológií súvisiacich s danou prácou.

5.8

Sektorový posun smerom k službám môže dokonca viesť k zlepšeniu situácie starších osôb: v mnohých oblastiach je tendencia znižovania fyzickej náročnosti, kým na dôležitosti získava sociálna kompetencia. Podniky by preto nemali staviť len na mladších zamestnancov. Produktivita podniku nie je jednoduchým súčtom produktivity jednotlivých pracovníkov. Zachovanie nahromadeného know-how v zmysle vnútropodnikového riadeného využívania poznatkov a organizačná štruktúra sú častejšie dôležitejšie ako individuálna produktivita. Veľký význam tu nadobúdajú snahy o profesionalizáciu poradenstva, mentorovania a koučovania. Nakoniec ide o to, aby firmy nechali demografické zmeny včas preniknúť do svojho personálneho vývoja a aby využili optimálnu kombináciu silných stránok pracovníkov rozličného veku.

6.1

Kto chce, aby ľudia išli do dôchodku neskôr, musí sa postarať aj o to, aby mohli dlhšie pracovať. To znamená vytvárať pracovné miesta a uspôsobovať ich tak, aby ľudia mohli stále vo väčšej miere pracovať až do riadneho dôchodkového veku. Nejde pritom o to, cielene vytvárať pracovné miesta pre staršie osoby a prispôsobovať im ich, ale predovšetkým o to, organizovať prácu počas celej profesijnej kariéry tak, že sa včas predíde rizikám a škodlivým účinkom na zdravie. Z toho majú úžitok zamestnanci v každej fáze svojho života.

6.2

Hoci je zrejmé, že pri zachovaní zamestnateľnosti zohráva dôležitú úlohu aj vlastná zodpovednosť pracovníkov, treba poznamenať, že podstatné príčiny predčasného odchodu z pracovného života sú zdravotné problémy spôsobené fyzicky i psychicky ťažkými pracovnými podmienkami, vysoká intenzita práce, predčasné prepúšťanie starších zamestnancov, nedostatočná odborná príprava a chýbajúce možnosti (opätovného) zamestnania. Nové formy organizácie práce navyše čoraz väčšmi obmedzujú možnosti ďalšieho zamestnania starších ľudí na menej zaťažujúcich úsekoch podniku.

6.3

Na zvýšenie úrovne zamestnanosti starších ľudí však nestačí len dbať na zachovanie ich zdravia a práceschopnosti a ich zatraktívnenie pre zamestnávateľov. Je potrebné zatraktívniť aj samotné voľné pracovné miesta v očiach starších ľudí. Kvalita zamestnania tak značne prispieva k tomu, či sa starší zamestnanci vrátia k svojmu zamestnaniu na trhu práce, resp. či tam zostanú.

6.4

Iba vedomá politika „aktívneho starnutia“ spolu s rozsiahlymi možnosťami účasti na ďalšom vzdelávaní môže viesť k trvalému zvyšovaniu miery zamestnanosti starších ľudí. Ústredná otázka v tejto súvislosti znie: aké opatrenia sú potrebné, aby mali starší ľudia skutočne možnosť nájsť si zamestnanie a dlhodobo ho vykonávať?

6.5

Dôsledné zmeny v pracovnej sfére zohľadňujúce vek zamestnancov sa musia podľa EHSV vykonať v tomto zmysle prostredníctvom balíka opatrení, medzi ktoré patria predovšetkým nasledujúce kľúčové prvky:

6.6

Podpora dlhšieho pracovného života si v každom prípade vyžaduje spoločnú zodpovednosť a úsilie štátu, zamestnávateľov a samotných zamestnancov, pričom všetky strany sa musia tejto zodpovednosti chopiť rovnako. Osobitný význam v rámci celkového úsilia majú sociálni partneri. Úspešné modely v severských a aj ďalších členských štátoch ukazujú možnosť, ako sa dá v rámci kolektívnych zmlúv a podnikov za účasti sociálnych partnerov a sociálne únosným spôsobom vytvoriť fungujúci trh práce pre starších ľudí s vysokou stabilitou zamestnania a vysokou mierou zamestnanosti týchto ľudí a ich schopnosti zamestnať sa.