Odvolanie podané 20. júna 2011: Deichmann SE proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 13. apríla 2011 vo veci T-202/09, Deichmann SE/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-307/11)

2011/C 269/49

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Deichmann SE (v zastúpení: O. Rauscher, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu navrhovateľky smerujúcu proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 3. apríla 2009, ktorým sa zamietol návrh na zápis obrazovej ochrannej známky zobrazujúcej zahnutú stuhu s čiarkovanými líniami. Ochrana bola požadovaná pre triedy 10 („ortopedická obuv“) a 25 („obuv“) Niceskej dohody.

Napadnuté rozhodnutie porušuje článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 74 ods. 1 prvú vetu nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „NOZ“).

Toto rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že samotná možnosť, resp. pravdepodobnosť používania sporného označenia, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť stačí na to, aby sa zamietla rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky ako celku. V skutočnosti však stačí už pravdepodobná možnosť používania označenia s rozlišovacou spôsobilosťou, aby bolo možné neprihliadnuť na dôvod, ktorý bránil poskytnúť ochranu z dôvodu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti. To vyplýva z porovnania článku 7 ods. 1 písm. b) NOZ s doslovným znením článku 7 ods. 1 písm. c) NOZ a predstavuje medzičasom ustálenú zásadu v judikatúre nemeckého Spolkového dvora a Spolkového patentového súdu.

V prípade (ortopedickej) obuvi sa označenie chápe okrem iného ako označenie pôvodu v prípade, ako je tomu v prípade označenia obuvi zvykom, že je umiestnené v strede zadnej časti výstelky, na etikete alebo krabici, v ktorej sa obuv nachádza. Vzhľadom na túto možnosť používania nemôže predpoklad Všeobecného súdu, že ochranná známka, pre ktorú sa ochrana požaduje, znázorňuje súčasť samotného tovaru, poslúžiť pri rozhodovaní.

Všeobecný súd okrem toho zanedbal zohľadnenie zjavnej, odvolateľkou uvádzanej praxe označovania v oblasti športovej obuvi a vychádzkovej obuvi, hoci bol povinný tak na základe zásady kodifikovanej v článku 74 ods. 1 prvej vete NOZ urobiť ex offo.

Nakoniec nemal Všeobecný súd zamietnuť rozlišovaciu spôsobilosť spornej ochrannej známky s odôvodnením, že mala odvolateľka na základe konkrétnych a spoľahlivých údajov preukázať, že prihlasovaná ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť.