22.9.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/81

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“

[KOM(2009) 329 v konečnom znení]

(2010/C 255/15)

Spravodajkyňa: pani PÄÄRENDSON

Komisia sa 8. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument na tému

„Zelená kniha - Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“

KOM(2009) 329 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. decembra 2009. Samostatnou spravodajkyňou bola pani Päärendson.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 173 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1   EHSV plne podporuje úsilie Komisie podnecovať vzdelávaciu mobilitu mladých ľudí. Aby sa takáto rozsiahla mobilita stala skutočnosťou, je potrebné povzbudzovať potenciálnych hostiteľov, aby pôsobili na mladých ľudí a pritiahli ich do svojich krajín a miest.

Ciele vzdelávacej mobility možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude existovať plná a široká spolupráca a budú do nej zapojené všetky úrovne (EÚ, členské štáty, regióny, vzdelávacie inštitúcie, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti aj samotní mladí ľudia).

1.2.1   Komisia a členské štáty by mali zintenzívniť snahu o odstránenie prekážok mobility a výmenu osvedčených postupov. Výbor vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali právo Spoločenstva a aby odstraňovali administratívne a legislatívne prekážky týkajúce sa povolenia na pobyt, práv sociálneho zabezpečenia a uznávania študentských preukazov iných krajín. Vzdelávacia mobilita bola kľúčom k úspechu Bolonského procesu a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Výbor sa domnieva, že mobilita môže byť kľúčom aj k rozvoju spoločného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania. Zriadenie štatútu európskeho stážistu alebo štatútu európskeho študenta zabezpečí rovnaké zaobchádzanie a odstráni mnohé obavy a problémy spojené s uznávaním diplomov, zdravotnou starostlivosťou a študentskou podporou.

1.2.2   Aby bolo možné potvrdiť a uznať formálne aj neformálne vzdelávanie, je potrebné formálne uznať, podpísať a ratifikovať Lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií.

1.3   Aby vzdelávacia mobilita získala väčšiu podporu, vrátane finančnej pomoci, všetky strany si musia uvedomiť a uznať výhody, ktoré môže priniesť. Súvislosť medzi vzdelávacou mobilitou a zamestnateľnosťou je nutné ešte viac vysvetliť a zdôrazniť.

Podpora mobility mladých Európanov a získavanie najschopnejších mladých ľudí z tretích krajín pre Európu sú veľmi dôležité pre zachovanie konkurencieschopnosti Európy a jej pozície kľúčového technologického lídra. Výbor je pevne presvedčený, že problémy s vízami, ktoré bránia mobilite, by sa mali okamžite vyriešiť. Výbor tiež verí, že dlhodobé postupné rozšírenie programov vzdelávacej mobility do takých tretích krajín ako je Čína, India, Japonsko a USA by bolo rozumnou investíciou.

1.4.1   Výbor dôrazne odporúča vyvinúť veľké úsilie, ktoré by súčasne zabránilo odlivu mozgov z EÚ a urobilo by z nej atraktívny priestor pre vedcov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

1.5   Európska únia a členské štáty nebudú mať z väčšieho počtu študentov, ktorí sa zapojili do mobility, žiadne sociálne ani hospodárske výhody, ak sa podstatne nenavýšia prostriedky na podporu vzdelávacej mobility. V čase krízy by sa malo investovať do štruktúr konkurencieschopnejšej a lepšie vzdelanej Európy. V záujme zlepšenia financovania by mala EÚ zmobilizovať všetky existujúce mechanizmy a partnerov a zapracovať mobilitu do všetkých príslušných politík, aby mohla čerpať zo štrukturálnych fondov a rámcového programu pre výskum a vývoj. Európsky sociálny fond by sa mal stať dodatočným zdrojom finančnej podpory najmä odborného vzdelávania a prípravy, čím by doplnil existujúce financovanie z programu celoživotného vzdelávania 2007 – 2013.

1.6   Zvýšená vzdelávacia mobilita prinesie zlepšenie iba ak bude vzdelávanie v zahraničí na dostatočne vysokej úrovni. Výbor preto odporúča, aby sa všetky programy mobility riadili Európskou chartou kvality mobility.

1.7   Výbor tiež odporúča uskutočniť reformu súčasných programov mobility (Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig a Marie Curie), aby sa zjednodušili postupy a čo najviac sa eliminovali byrokratické prekážky. Obzvlášť dôležité je, aby sa do tohto procesu zapojili vzdelávacie inštitúcie, miestne a regionálne orgány, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti.

1.8   Záväzok v oblasti mobility by mal byť vyjadrený ambicióznou referenčnou hodnotou mobility v novom strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET2020), pričom táto referenčná hodnota by sa mala pri rozličných cieľových skupinách odlišovať (študenti odborného vzdelávania a prípravy, učitelia, študenti neformálneho vzdelávania, vysokých a ostatných škôl) a mala by byť založená na ucelenejších štatistických údajoch.

1.9   Aby sa zvýšilo povedomie o programoch na podporu vzdelávacej mobility a aby vzrástol počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre vzdelávací pobyt v zahraničí, musí byť informovanosť v tejto oblasti účinnejšia než doteraz.

1.10   Výbor podporuje zriadenie jednotného európskeho internetového portálu, na ktorom by bolo možné ľahko nájsť všetky informácie o celoeurópskych programoch vzdelávacej mobility a kde by podniky mohli získať informácie (životopisy) o mladých ľuďoch, ktorí hľadajú príležitosti na stáž alebo odbornú prax a naopak. Európskych odborníkov a európske siete spoločností (vrátane organizácií malých a stredných podnikov) je potrebné povzbudiť, aby zverejnili informácie o programoch študentskej mobility na svojich internetových stránkach a aby ich propagovali medzi svojimi členmi.

1.11   Aby sa po vydaní zelenej knihy posilnil politický proces, Výbor odporúča definovať pojem „vzdelávacia mobilita“ a vymedziť vekové rozpätie osôb, na ktoré sa vzťahuje.

1.12   Výbor verí, že na podporu vzdelávacej mobility by sa výučba jazykov mala stať prioritou osnov vzdelávacích zariadení a inštitúcií odbornej prípravy na všetkých úrovniach. Odporúča tiež preskúmať možnosti stanoviť ročný pobyt v zahraničí za povinný pre učiteľov jazykov všetkých inštitúcií vyššieho vzdelávania a žiadať od členských štátov, aby sa prostredníctvom politiky vzdelávania snažili dosiahnuť cieľ, podľa ktorého by každý občan EÚ ovládal aspoň dva ďalšie jazyky EÚ.

2.   Zhrnutie zelenej knihy Komisie

2.1   Európska komisia 8. júla 2009 uverejnila zelenú knihu na tému „Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o tom, ako možno najlepšie podporiť príležitosti pre mladých Európanov rozvinúť svoje vedomosti a zručnosti prostredníctvom pobytu v inej krajine zameraného na študijnú alebo pracovnú skúsenosť, verejnoprospešné práce alebo dodatočné odborné vzdelávanie v kontexte celoživotného vzdelávania.

2.2   Záber zelenej knihy je široký. Jej cieľom je riešiť situáciu všetkých mladých ľudí vo všetkých rozličných kontextoch vzdelávania, t. j. v škole, na univerzitách na úrovni bakalárskeho, magisterského a ašpirantského štúdia, ako aj na stážach, v učňovskej výchove, v rámci výmen mládeže, pri dobrovoľníckej činnosti alebo v odbornom vzdelávaní v Európskej únii alebo mimo nej (1). Zelená kniha sa snaží podporovať organizovanú vzdelávaciu mobilitu so zameraním na fyzickú mobilitu mladých ľudí (16 – 35 rokov), hoci uznáva aj význam virtuálnej mobility (v zmysle vytvárania partnerstiev a projektov odborného vzdelávania a elektronického twinningu). Jej cieľom je vyzvať na skúmanie toho, ako možno existujúce a nové mechanizmy a nástroje lepšie zapojiť do podpory mobility mladých ľudí a ako mobilizovať rozličné úrovne vlády (úroveň EÚ, celoštátnu, regionálnu a miestnu) spolu s ostatnými zainteresovanými subjektmi (podnikmi, občianskou spoločnosťou a jednotlivcami). Vyzdvihuje niekoľko oblastí, na ktorých je potrebné ďalej pracovať a navrhuje ďalšie možné postupy, prípadne uvádza príklady osvedčených postupov. Na študentov, ktorí sa zapoja do mobility, čakajú možnosti financovania, programy vzdelávania a odbornej prípravy a praktické poradenstvo, ktoré však treba spropagovať a lepšie sprístupniť.

2.3   Dvadsať rokov skúseností programu Erasmus je dôkazom pozitívneho vplyvu mobility vyššieho vzdelávania. Európska komisia vo svojej správe o Lisabonskej stratégii z decembra 2007 zdôraznila, že mobilita založená na modeli programu Erasmus by sa mala stať prirodzenou súčasťou univerzitného vzdelávania (2). Komisia podčiarkla význam investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, t. j. do rozvíjania vedomostí a zručností na boj proti súčasnej hospodárskej kríze. Vzdelávacia mobilita by sa mala stať príležitosťou prístupnou všetkým mladým ľuďom v Európe, teda by sa mala stať pravidlom a nie výnimkou (3), aby sa tak zabezpečila budúca konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ. Mobilita vedomostí by sa mala stať 5. slobodou EÚ.

2.4   V komuniké z Leuvenu prijatom 29. apríla 2009 ministrami zodpovednými za vyššie vzdelávanie v krajinách, ktoré sa zapojili do Bolonského procesu, sa uvádza, že v roku 2020 najmenej 20 % ľudí, ktorí ukončia vyššie štúdium v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, by malo mať absolvovanú časť štúdia alebo odbornej prípravy v zahraničí (4).

2.5   Zelená kniha preto otvára verejnú diskusiu a hľadá odpovede na nasledujúce problémy a otázky:

—	ako podnietiť viac mladých ľudí, aby sa zúčastňovali na pobyte v zahraničí zameranom na štúdium, dodatočné odborné vzdelávanie, dobrovoľnícku činnosť alebo získanie pracovných skúseností,

—	aké sú hlavné prekážky mobility, ktoré je potrebné odstrániť,

—

ako dosiahnuť užšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami (školami, univerzitami, podnikmi a obchodnými organizáciami, vládnymi inštitúciami a miestnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími), ktorej cieľom by bolo presvedčiť mladých ľudí rôznych národností, aby k nim prišli nazbierať skúsenosti, ako motivovať spoločnosti k prijímaniu účastníkov programov mobility, vrátane mladých podnikateľov a učňov?

3.   Mobilita: prínos, prekážky a hrozby

3.1   Ako správne uvádza zelená kniha, vzdelávacia mobilita „je jedným zo základných spôsobov, ktorými jednotlivci, najmä mladí ľudia, môžu posilniť nielen svoje šance na získanie zamestnania v budúcnosti, ale aj svoj osobný rozvoj“.

Študijný pobyt v inej krajine, ako súčasť náplne práce, zameraný na rozšírenie pracovných skúseností alebo dobrovoľnícka činnosť, ponúka mladým ľuďom skutočnú príležitosť na rozšírenie obzorov. Avšak podľa štatistických údajov zelenej knihy súčasné programy mobility (5) ponúkli v roku 2006 takúto príležitosť približne 310 000 mladých ľudí, čo predstavuje iba 0,3 % všetkých obyvateľov EÚ vo veku 16 až 29 rokov. Údaje Eurostatu ukazujú, že okrem týchto programov sa študijného pobytu v zahraničí každý rok zúčastní ďalších 550 000 univerzitných študentov.

3.2.1   Mobilita však zostáva nízka aj napriek početným snahám európskych inštitúcií a ďalších subjektov a ich podporným programom a ďalším príležitostiam. Pre niektorých študentov je mobilita ľahšie dostupná než pre iných. Napríklad účastníci odborného vzdelávania a učni sa aj naďalej stretávajú s mnohými praktickými prekážkami, minimálne 80 % finančných prostriedkov je určených na vysokoškolské vzdelávanie.

3.3   Zelená kniha sa snaží o to, aby sa z výnimočne uskutočňovaných študijných či pracovných pobytov v zahraničí stal prirodzený krok, o ktorom budú mladí ľudia reálne uvažovať. Mladí ľudia potrebujú lepšie pochopiť množstvo výhod, ktoré im mobilita môže priniesť, vrátane lepších jazykových a iných znalostí a väčších medzikultúrnych kompetencií, ktoré budú v čoraz multikultúrnejšom svete využívať po celý život. Vďaka profesionálnej vzdelávacej mobilite získavajú mladí ľudia správny spôsob myslenia, vrátane zmyslu pre vlastnú iniciatívu, a stávajú sa otvorenými a sebaistými. Skúsenosti ukazujú, že tí, ktorí študovali v zahraničí, budú pravdepodobne mobilnejší počas svojho pracovného života.

3.4   EHSV plne podporuje väčšiu mobilitu mladých ľudí v rámci vzdelávania a rozširovania ich pracovných skúseností, pretože by to zvýšilo mobilitu všetkých vekových skupín. Aby sa takáto rozsiahla mobilita stala skutočnosťou, je potrebné povzbudzovať potenciálnych hostiteľov, aby pôsobili na mladých ľudí a pritiahli ich do svojich krajín a miest.

Vzdelávacia mobilita prináša najväčšie výhody mladým ľuďom, vzdelávacím a výskumným inštitúciám a podnikom. Z dlhodobejšieho hľadiska zvýši prostredníctvom vybudovania znalostnej spoločnosti konkurencieschopnosť EÚ a prostredníctvom posilnenia zmyslu pre európsku identitu a vytvorenia pozitívnejšieho prístupu k Európe medzi občanmi podporí európske občianstvo. Mobilita podporuje štúdium jazykov a viacjazyčnosť.

3.5.1   Mobilita študentov prispieva k voľnému pohybu vedomostí, ktorý možno považovať za 5. slobodu EÚ. Aby bolo možné vzdelávaciu mobilitu rozvinúť, systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa budú musieť stať otvorenejšími, a to najmä preto, aby sa zintenzívnila spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a aby sa ich práca stala efektívnejšou. Mobilita medzi jednotlivými podnikmi a medzi podnikmi a vzdelávacími a výskumnými inštitúciami bude mať tiež oveľa väčší vplyv na zoskupovanie a partnerstvo v oblasti technológií, ktoré posilnia konkurencieschopnosť Európy a jej inovačnú schopnosť.

3.5.2   Zo zvýšenej mobility budú mať prospech najmä vedúce akademické inštitúcie, ktoré budú profitovať zo zvýšenej kultúrnej rozmanitosti a možnosti zamestnať skutočne vynikajúce výskumné tímy. Väčšia mobilita bude výhodou aj pre podniky, ktoré majú multikultúrny a viacjazyčný charakter a pre všetky spoločnosti, ktoré obchodujú medzinárodne. Vo svete, kde rýchlo sa rozvíjajúce krajiny (Čína, India, Brazília, Juhoafrická republika a v súčasnosti aj mnohé ďalšie) predstavujú pre konkurencieschopnosť EÚ čoraz väčšiu výzvu, spočíva budúcnosť podnikov EÚ (predovšetkým budúcnosť kvalitných pracovných príležitostí) buď v dosiahnutí vedúceho postavenia v oblasti nových technológií a výroby produktov, ktoré na trhu chýbajú (čo predpokladá vysokú závislosť na zachovaní vedúceho postavenia EÚ v oblasti výskumu a vývoja), alebo v širšej oblasti služieb.

Vyskytnú sa však aj prekážky a riziká, ktorým bude treba predchádzať, vrátane:

—	možného sústredenia špičkového výskumu a s tým spojenej výučby a štúdia do niekoľkých popredných európskych stredísk najvyššej kvality, v ktorých sa zhromažďujú najlepší študenti, na úkor mnohých menej renomovaných zariadení,

—	možnej koncentrácie štúdia v hlavných svetových jazykoch (najmä v angličtine, francúzštine, španielčine a nemčine) na úkor tých členských štátov, ktorých jazyky nie sú veľmi známe mimo ich hraníc,

—

študenti a výskumníci, ktorí sa zúčastnia mobility, môžu byť z dôvodu narastajúceho používania angličtiny nabádaní presťahovať sa do anglicky hovoriacej krajiny vrátane USA, Číny, Japonska a iných častí východnej Ázie a ďalších, a neskôr môže byť náročné ich presvedčiť, aby sa vrátili do Európy. Akýkoľvek rozvoj EÚ v oblasti mobility bude vyžadovať dostatočné povzbudenie akademikov, ktorí sa zúčastňujú na mobilite, aby si z dlhodobejšieho hľadiska zvolili za svoju základňu EÚ,

—	väčší odliv mozgov, ktorý prinesie sprístupnenie pracovných možností v rozvojových krajinách so stredne vysokými príjmami (6),

—	najväčšie výhody získajú absolventi humanitných odborov, nie vedeckých, a to v hlavne preto, že v oblasti vedy si mnohé menšie spoločnosti budú môcť dovoliť zamestnať iba pracovníkov s kľúčovými znalosťami, pričom ostatné znalosti ako napr. jazykové je možné ľahko kúpiť.

3.6.1   Aby si Európa zachovala pozíciu kľúčového technologického lídra, je potrebné starať sa o najväčšie talenty. V súčasnosti USA aj naďalej vedie v tzv. vojne o talenty. Približne 400 000 Európanov s vedeckým a technickým vzdelaním žije a pracuje v Amerike. Spomedzi 50 najlepších univerzít sveta sa 36 nachádza v USA a iba 10 v EÚ. Ani vedúce postavenie USA však nezostane neprekonateľné. Nadanie už viac nie je výlučnou doménou západného sveta. Čína, India, Brazília, Rusko a ďalšie krajiny preberajú ústredné postavenie v celosvetovým pretekoch o inováciu a talent. Európske podniky budú čeliť silnej konkurencii v pestovaní, priťahovaní a udržiavaní talentov.

Napriek niekoľkým predchádzajúcim pokusom prostredníctvom podporných programov (7) a ďalších nástrojov (8) na posilnenie vzdelávacej mobility, existujú aj iné prekážky vrátane:

—	právnych prekážok (administratívna záťaž),

—	praktických prekážok (jazykové znalosti, kultúrne rozdiely, nedostatočné finančné zdroje, hospodárske nerovnosti, ťažkosti s prenositeľnosťou prostriedkov, nedostatok ľahko dostupných informácií o programoch mobility: najmä z dôvodu nedostatku obsažných internetových stránok),

—	prekážky vyplývajúce zo vzájomného uznávania kvalifikácií,

—	uznávanie vzdelávacej mobility v národných študijných programoch a problémy s právom na pobyt,

—	veľmi rozdielne systémy financovania a kontroly univerzít v rámci Európy: niektoré sú nezávislé (ako v Spojenom kráľovstve), iné sú viac kontrolované štátom,

—	nedostatočný záväzok členských štátov (9) a súkromného sektora (10).

3.7.1   Jazyk predstavuje významnú prekážku vzdelávacej mobility (11), keďže bez ovládania jazyka hostiteľskej krajiny je učenie sa a sociálna skúsenosť vážne sťažená. Za povšimnutie stojí fakt, že iba 18 % Európanov sa vysťahovalo zo svojho regiónu, pričom iba 4 % sa presťahovali do iného členského štátu než toho, v ktorom sa narodili a iba 3 % sa vysťahovali mimo EÚ. V USA žije mimo štátu, v ktorom sa narodili, 32 % obyvateľov. Môže to zásadne súvisieť s rozmanitosťou jazykov EÚ (12).

Avšak hlavnou prekážkou, ktorú treba prekonať, bude zaistiť, aby sa pre príslušných študentov, nestala cesta do zahraničia z akéhokoľvek dôvodu negatívnou skúsenosťou. Negatívne príbehy budú kontraproduktívne obzvlášť ak zraniteľnejší študenti, vrátane tých s postihnutím, menšinovou sexuálnou orientáciou, študentov zo slabých sociálnych vrstiev či z etnických menšín alebo inak znevýhodnených, budú mať negatívnu skúsenosť, čo by mohlo viac uškodiť ako pomôcť. Pobyt v zahraničí tiež musí byť dostatočne dlhý na to, aby bolo možné získať nové myšlienky a vytvoriť väčšiu pružnosť v prístupe a správaní. Virtuálna mobilita môže byť cenným nástrojom pre mladých ľudí s postihnutím. Mladí ľudia, ktorí nie sú schopní fyzickej mobility by sa mohli zúčastňovať na virtuálnej vzdelávacej mobilite prostredníctvom využívania nástrojov informačných technológií. Virtuálna vzdelávacia mobilita nesmie nahradiť fyzickú vzdelávaciu mobilitu.

3.8.1   Pre mladých študentov, najmä pre školopovinných, bude obzvlášť dôležité zabezpečiť dostatočnú starostlivosť s dohľadom, ktorá by im pomohla prispôsobiť sa zmene prostredia, zvládnuť jazykové problémy, poskytla by im vhodné ubytovanie počas celého trvania pobytu v zahraničí a plnú finančnú podporu (navýšenie existujúcich grantov je tu nevyhnutné) a zabezpečila by, aby boli všeobecne akceptovaní vo svojom novom spoločenstve.

4.   Riešenia: Odpoveď na otázky zelenej knihy

4.1   Všetky strany si musia uvedomiť a oceniť výhody, ktoré im vzdelávacia mobilita môže priniesť. Zamestnávateľov a obzvlášť malé a stredné podniky je potrebné presvedčiť, že vzdelávacia mobilita môže ich spoločnosti priniesť pridanú hodnotu, napríklad propagáciou medzinárodného odborného vzdelávania a stáží, alebo tým, že im pomôže vstúpiť na nový trh. V rámci voľného trhu sa však treba vyhnúť akejkoľvek nadmernej regulácii na úrovni EÚ.

4.2   Príprava na obdobie vzdelávacej mobility: informácie a poradenstvo

4.2.1   Výbor je presvedčený, že mladí ľudia často ani neuvažujú o tom, akým prínosom by pre nich mohla byť vzdelávacia mobilita, predovšetkým z hľadiska zlepšenia ich vyhliadok na trhu práce. Hoci boli vytvorené informačné internetové portály o mobilite (13) (okrem iných aj Európskou komisiou), stále existujú vážne pochybnosti, či sú dostatočne prístupné pre používateľov. Výbor podporuje zriadenie jednotného európskeho internetového portálu, na ktorom by bolo možné ľahko nájsť všetky informácie o celoeurópskych programoch vzdelávacej mobility a kde by podniky mohli získať informácie o mladých ľuďoch (životopisy študentov), ktorí hľadajú príležitosti na stáž alebo odbornú prax a naopak.

4.2.2   Európske siete spoločností a odborníkov (vrátane organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky) je potrebné povzbudiť, aby zverejnili informácie o programoch študentskej mobility na svojich internetových stránkach a aby ich propagovali medzi svojimi členmi.

Servisné strediská sú dôležité, lebo malým a stredným podnikom a ostatným zainteresovaným spoločnostiam poskytujú poradenstvo a povzbudzujú ich, aby vynaložili väčšie úsilie a ponúkli mladým ľuďom väčší počet miest.

4.2.3.1   Jazyky a kultúra

4.2.3.2   Ak chceme skutočne odstrániť jednu z hlavných prekážok vzdelávacej mobility a okrem toho aj splniť cieľ, aby každý občan EÚ ovládal aspoň dva ďalšie jazyky Únie (14), výbor odporúča preskúmať, či by bolo možné zaviesť pre učiteľov jazykov vo všetkých ustanovizniach vyššieho vzdelávania povinné ročné pobyty v zahraničí a požiadať členské štáty, aby sa prostredníctvom svojej vzdelávacej politiky väčšmi zasadzovali za naplnenie uvedeného cieľa.

4.3   Právne otázky

4.3.1   Výbor vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali právo Spoločenstva a aby ďalej odstraňovali prekážky v oblasti administratívy a legislatívy: povolenia na pobyt, práva sociálneho zabezpečenia a uznávanie študentských preukazov inej krajiny. Výbor je pevne presvedčený, že problémy s vízami, ktoré bránia mobilite, by sa mali okamžite riešiť. Pokiaľ ide o občanov nečlenských krajín, ktorí prichádzajú do EÚ za štúdiom, na neplatené stáže, školské výmeny alebo dobrovoľnícku činnosť na viac ako tri mesiace, v smernici 2004/114 sú stanovené osobitné podmienky na uľahčenie vízových postupov pre tieto osoby. Avšak kritériá stanovené v smernici pre príslušné skupiny by mohli pôsobiť aj ako prekážka voči mobilite (15). Výbor podporuje myšlienku, že členské štáty EÚ by mali zvážiť uplatňovanie „študentskej“ smernice 2004/114 aj na mladých ľudí, ktorí pôsobia v dobrovoľníckej službe EÚ alebo sa zúčastňujú na výmenách žiakov či prichádzajú na neplatené stáže.

4.4   Čo treba urobiť v záujme väčšej podpory mobility v smere do Európskej únie a z Európskej únie?

4.4.1   Mobilita by mala zohrávať dôležitú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a susedskými štátmi, ktoré by sa tiež mali zapojiť do diskusie o opatreniach a do organizácie programov v tejto oblasti.

4.4.2   Ako už bolo uvedené, obyvatelia Európy si potrebujú občerstviť svoje schopnosti, aby sa dokázali vyrovnať s výzvami globalizácie a zvyšujúcej sa konkurencie. Európski výskumníci musia mať prístup do najlepších svetových inštitúcií, aby mohli do európskeho výskumného priestoru priniesť svoje skúsenosti a poznatky. Takisto európski študenti by mali mať prístup do najlepších svetových vzdelávacích inštitúcií. Podpora mobility mladých Európanov, ako aj pritiahnutie mladých ľudí z tretích krajín do Európy je dôležitou súčasťou budúcej konkurencieschopnosti Európy. Na ich prilákanie je potrebné, aby v EÚ existovali najlepšie univerzity. Európske univerzity a podnikatelia hľadajú príležitosti, ako zlepšiť spoluprácu a zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti výskumu a rozvoja (16).

4.4.3   Výbor sa nazdáva, že na realizáciu tohto cieľa by sa mal zvýšiť počet nečlenských krajín dlhodobo zapojených do programov mobility EÚ. Výbor zastáva názor, že geografické rozšírenie programu Erasmus Mundus bolo správnym krokom a o podobnom postupe by sa malo uvažovať aj pri programe Erasmus pre mladých podnikateľov.

4.4.4   Výbor verí, že dlhodobé postupné rozšírenie programov vzdelávacej mobility do tretích krajín ako je Čína, India, Japonsko, USA atď. by bolo rozumnou investíciou.

4.4.5   Výbor dôrazne odporúča súčasne vyvinúť veľké úsilie, ktoré by zabránilo odlivu mozgov z Európy a urobilo by z nej atraktívny priestor pre vedcov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

4.5   Uznávanie a validácia

4.5.1   Neúplná (alebo neexistujúca) validácia a uznávanie formálneho a neformálneho vzdelávania stále predstavuje významnú prekážku mobility. Zo štúdie PRIME, ktorú vykonala sieť ESN vyplýva, že tretina študentov má problémy s uznávaním štúdia v zahraničí. Je jasné, že inštitúcie vyššieho vzdelávania a vlády tu ešte musia vykonať veľa práce. Výbor odporúča, aby všetky členské štáty okamžite uznali, ratifikovali a začali riadne uplatňovať Lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií.

4.5.2   Výbor podporuje myšlienku, podľa ktorej by mala byť vzdelávacia mobilita dostupná pre mladých ľudí zapojených do všetkých foriem vzdelávania a všetkých foriem učenia sa, t.j. do formálneho, neformálneho aj informálneho. Je potrebné propagovať vzdelávaciu mobilitu medzi rôznymi úrovňami vzdelávania. Musíme prepojiť všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a vyššie vzdelávanie. Okrem toho by sa mali všade uplatňovať kreditné systémy, aby sa uľahčila mobilita v odbornom vzdelávaní a príprave aj v prípadoch, keď sa štruktúry jednotlivých štátov značne líšia. Ďalej by sa mali vytvoriť prepojenia medzi počiatočným a celoživotným vzdelávaním. Na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité urýchlene a dôsledne implementovať Európsky kvalifikačný rámec.

4.5.3   Vždy, keď je to potrebné, musia sa plne uznávať rozdiely medzi krajinami v požiadavkách na diplomy o dosiahnutí vyššieho vzdelania, vzájomne uznávať ocenenia, rozdiely v preplácaní školného a iných štipendiách a iné kritériá. Napríklad požiadavky na získanie európskeho titulu „master“ nie sú zhodné s požiadavkami na získanie japonského titulu „master“. Japonský študent by musel ďalej platiť školné svojej univerzite, čo by neprijateľne predražilo jeho štúdium v Európe.

4.6   Nové partnerstvo pre vzdelávaciu mobilitu

4.6.1   Ciele vzdelávacej mobility možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude existovať plná a široká spolupráca a budú do nej zapojené všetky úrovne (EÚ, členské štáty, regióny, vzdelávacie inštitúcie, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti aj samotní mladí ľudia). Na dosiahnutie pokroku v oblasti vzdelávacej mobility je nevyhnutné, aby členské štáty boli skutočne pripravené konať.

4.7   Mali by sa stanoviť ciele v oblasti mobility v rámci EÚ?

4.7.1   Výbor sa nazdáva, že treba venovať väčšiu pozornosť štatistickým údajom použitým v zelenej knihe, keďže len dôsledné štatistické záznamy nám môžu povedať, nakoľko efektívne sú súčasné programy vzdelávacej mobility (17) a pomôcť nám navrhnúť kvalitné stratégie do budúcnosti a stanoviť ciele (%) v oblasti skutočnej mobility pre rozličné cieľové skupiny.

4.7.2   Je dôležité, aby Bolonský proces stanovil jasné ciele v oblasti mobility a podobné ciele by sa mali stanoviť aj v iných oblastiach vzdelávania. Výbor preto podporuje myšlienku stanoviť ciele v oblasti mobility pre odbornú prípravu a vzdelávanie, pre učiteľov, žiakov škôl a pre neformálne vzdelávanie. Tieto ciele by sa mali stanoviť nielen pre EÚ ako celok, ale aj pre všetky členské štáty. Regióny a vzdelávacie inštitúcie by si okrem toho mali stanoviť vlastné ciele. Pri stanovovaní týchto cieľov by mala byť prvoradá kvalita opatrení v oblasti vzdelávania

---

(1)  Vzdelávanie môže byť formálne (v rámci vzdelávacieho systému) alebo neformálne (ako súčasť mládežníckej výmeny a dobrovoľníckej činnosti).

(2)  Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010), KOM(2007) 803.

(3)  Správa fóra expertov na vysokej úrovni pre mobilitu, jún 2008, http://ec.europa.eu/education/doc/2008/mobilityreport_en.pdf.

(4)  http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/conference/documents/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqué_April_2009.pdf.

(5)  Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig, Marie Curie, program Kultúra, Mládež v akcii, európska dobrovoľnícka služba v rámci programu Mládež v akcii, program Európa pre občanov.

(6)  Tunisko, Brazília, Juhoafrická republika.

(7)  Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig, Marie Curie, program Kultúra, Mládež v akcii, európska dobrovoľnícka služba v rámci programu Mládež v akcii, program Európa pre občanov.

(8)  Europass, Európsky systém prenosu a započítavania kreditov (ECT, pre vysokoškolské vzdelávanie), dodatok k diplomu, Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Youthpass, EURAXESS, „smernica o študentských vízach“ a balík „vedeckých víz“.

(9)  Doktorandské programy sú v každom členskom štáte iné a systémy odborného vzdelávania a prípravy sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia.

(10)  Súkromný sektor nie je dostatočne informovaný o programoch na podporu vzdelávacej mobility a je diskutabilné, aký prínos môže mať pre zamestnávateľov.

(11)  Údaje (2002 – 2003) ukazujú, že v rámci nižšieho a vyššieho stredného vzdelávania pripadá na jedného študenta členského štátu výučba 1,3 a 1,6 cudzieho jazyka. Študenti odborného vzdelávania a prípravy sú od dosiahnutia ovládanie dvoch cudzích jazykov ešte ďalej.

(12)  Iba 3 % malých a stredných podnikov v Európe majú dcérske spoločnosti, pobočky alebo spoločné podniky v inej krajine.

(13)  PLOTEUS (portál o možnostiach vzdelávania v Európe), Európsky portál pre mládež, internetová stránka štúdia v Európe, Euraxess (internetové stránky mobility pre výskumných pracovníkov, akcií Marie Curie, Vašej Európy a organizácie Euroguidance), portál pracovnej mobility EURES, Eurodesk, internetová stránka programu Erasmus pre mladých podnikateľov a portál pre malé a stredné podniky.

(14)  Cieľ stanovený na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone.

(15)  V smernici sa napríklad stanovuje minimálna výška finančných prostriedkov na pokrytie nákladov na živobytie, ktoré musia mať k dispozícii študenti z krajín mimo EÚ.

(16)  Pozri aj oznámenie Komisie „Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi“, KOM(2009) 158 v konečnom znení.

(17)  Mali by sa zvážiť aj porovnávacie analýzy s bilaterálnymi schémami vzdelávacej mobility ako napríklad Vulcanus v Európe a Japonsku (pre študentov technických a vedeckých smerov), pretože sú účinné a správne cielené.

---