22.1.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 16/44

---

Európska únia a údaje PNR

P6_TA(2008)0561

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva

(2010/C 16 E/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na vyhlásenie Komisie počas rozpravy 21. októbra 2008, v nadväznosti na otázku na ústne zodpovedanie B6-0476/2008 týkajúcu sa návrhu rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva (KOM(2007)0654),

—	so zreteľom na aktuálne diskusie v Rade na úrovni ministrov a pracovných skupín týkajúce sa vyššie uvedeného návrhu,

—	so zreteľom na stanoviská, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia (1) o dohode medzi EÚ a USA o PNR (2), o dohode medzi EÚ a Kanadou o PNR (3) a o dohode medzi EÚ a Austráliou o PNR (4),

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zásady ochrany údajov, ktoré majú plniť inštitúcie EÚ a členské štáty, sú uvedené v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), v článku 7 a článku 52 Charty základných práv Európskej únie (Charta základných práv), v článku 286 Zmluvy o ES, v článku 5 Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (Dohovor 108) a na sekundárnej úrovni v smernici 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) a v návrhu rámcového rozhodnutia Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce,

B.	keď že každý nový právny predpis EÚ by mal spĺňať zásady proporcionality a subsidiarity, tak ako sú uvedené v článku 5 Zmluvy o ES a jej protokole 30,

Procedurálne aspekty

1.   konštatuje potrebu intenzívnejšej spolupráce na európskej a medzinárodnej úrovni v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti; uznáva, že zber a spracúvanie údajov môžu byť hodnotnými nástrojmi na účely presadzovania práva;

2.   zastáva názor, že orgány zodpovedné za presadzovanie práva by mali dostať všetky potrebné nástroje na primerané vykonávanie svojich úloh vrátane prístupu k údajom; zdôrazňuje však, že odôvodnenosť takýchto opatrení, pokiaľ ide o potrebu, proporcionálnosť a užitočnosť pri dosahovaní stanovených cieľov, sa musí presvedčivo potvrdiť, pretože tieto opatrenia majú značný vplyv na osobnú sféru v živote občanov EÚ, a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť účinné záruky ochrany súkromia a právnej ochrany; je presvedčený, že pri nástroji, ktorý môžu občania považovať za neprimerané zasahovanie do ich súkromia, je to podmienkou dosiahnutia potrebnej politickej legitímnosti;

3.   vyslovuje poľutovanie nad tým, že vypracovanie návrhu Komisie a jeho opodstatnenosť sa spája s takou veľkou právnou neistotou, pokiaľ ide o jeho súlad s EDĽP a Chartou základných práv, ale aj o jeho právny základ, že to vyvolalo otázky o konkrétnej úlohe Európskeho parlamentu v legislatívnom postupe; konštatuje, že rovnaké znepokojenie týkajúce sa nedostatku právnej istoty návrhu:

—	je uvedené v stanoviskách, ktoré poskytla Agentúra pre základné práva, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu;

—	prinútilo Radu uskutočniť rozsiahle hodnotenie prípadného rozsahu pôsobnosti a dosahu budúcej iniciatívy EÚ v tejto oblasti a zhromaždiť značný podiel dodatočných informácií vrátane vyššie uvedených stanovísk;

4.   konštatuje, že za týchto podmienok si Európsky parlament musí vyhradiť právo poskytnúť svoje formálne stanovisko v súlade s formálnym konzultačným postupom vtedy, keď sa budú riešiť jeho výhrady uvedené v tomto uznesení a budú poskytnuté minimálne potrebné informácie;

5.   potvrdzuje svoje silné výhrady týkajúce sa potreby a pridanej hodnoty návrhu ustanovenia systému EÚ PNR a záruk, ktoré sa v ňom nachádzajú, a to napriek vysvetleniam a objasneniam Komisie a Rady, ktoré zatiaľ poskytli ústne alebo písomne; ďalej poznamenáva, že otázky, ktoré vzniesol Európsky parlament, pracovná skupina zriadená podľa článku 29, pracovná skupina pre policajnú a justičnú spoluprácu, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a Agentúra pre základné práva, neboli dostatočne zodpovedané;

6.   zdieľa názor Agentúry pre základné práva, že samotná dostupnosť databáz obchodných údajov neposkytuje automaticky dostatočný dôvod na ich využívanie na účely presadzovania práva, rovnaké alebo aj lepšie výsledky sa dajú navyše získať skvalitnením vzájomnej právnej pomoci medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie práva;

7.   vyzýva Radu, aby zohľadnila odporúčania uvedené v tomto uznesení v prípade, ak mieni pokračovať v skúmaní textu Komisie, a aby riadne odôvodnila podmienky naliehavej spoločenskej potreby, na základe ktorých by mohol byť tento nový krok EÚ „nevyhnutný“, ako to vyžaduje článok 8 EDĽP; domnieva sa, že to sú minimálne podmienky na podporu zavedenia systému EÚ PNR; je pripravený prispieť k tejto práci na všetkých úrovniach a zúčastniť sa na nej;

8.   opakovane žiada objasniť vzťah medzi využívaním PNR a ďalšími opatreniami, napríklad smernicou Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (6), navrhovaným systémom vstup – výstup, elektronickým systémom pre cestovné povolenia, biometrickými údajmi v pasoch a vízach, SIS, VIS, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (7) a vnútroštátnymi systémami ochrany hraníc; s poľutovaním konštatuje, že vykonávanie niektorých z týchto opatrení sa značne oneskoruje a že plné a systematické hodnotenie súčasných mechanizmov bezpečnostnej spolupráce EÚ a schengenskej zóny a nástrojov, ktoré sú zamerané na zaistenie leteckej bezpečnosti, na ochranu vonkajších hraníc a na boj proti terorizmu, by pomohlo vyhodnotiť pridanú hodnotu navrhnutého systému EÚ PNR;

9.   pripomína, že diskusia o vhodnom právnom základe návrhu je stále otvorená, a opakuje, že podľa článku 47 Zmluvy o EÚ by legislatívne opatrenie v rámci policajnej a justičnej spolupráce malo by byť doplnené aj nutnými sprievodnými opatreniami Spoločenstva, ktoré by mali byť prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu s Európskym parlamentom pri všetkých aspektoch v oblasti prvého piliera, a to najmä pri určovaní rozsahu povinností, ktoré majú splniť hospodárske subjekty (8);

10.   pripomína, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev už spochybnil dohodu EÚ a USA o PNR z dôvodu nesprávneho právneho základu; žiada preto Komisiu, aby pozorne preskúmala, ktorý právny základ je vhodný;

11.   domnieva sa, že pri predkladaní nových právnych predpisov sa musia národné parlamenty plne zapojiť do legislatívneho procesu, pretože návrh má dosah na občanov i na vnútroštátne právne poriadky členských štátov;

12.   zdôrazňuje, že prípadné budúce právne predpisy ustanovujúce systém EÚ PNR ako nový rámec policajnej spolupráce EÚ by mali obsahovať ustanovenia o pravidelnom hodnotení ich vykonávania, uplatňovania a užitočnosti a porušovania ochranných mechanizmov; domnieva sa, že by bolo potrebné vyzvať národné parlamenty, Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29 a Agentúru pre základné práva, aby plnili určitú úlohu pri ich preskúmavaní a hodnotení; preto sa domnieva, že súčasťou nového právneho predpisu by mala byť doložka o ukončení platnosti;

13.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý členský štát by mal niesť prvotnú zodpovednosť za zber údajov PNR a za ich ochranu; zdôrazňuje, že ochranné mechanizmy sú povinné pri odovzdávaní do iných členských štátov, ich vzájomnej výmene alebo prevode medzi členskými štátmi; zastáva preto názor, že prístup k údajom PNR, ktoré si členské štáty navzájom vymieňajú, by sa mal prísne obmedzovať na tie orgány, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu; domnieva sa, že iné orgány zodpovedné za presadzovanie práva by mali získať prístup na základe súdneho rozhodnutia;

Subsidiarita

14.   so znepokojením konštatuje, že nebola preukázaná potreba opatrení na úrovni Spoločenstva; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosť o tvrdení Komisie, že stanoveným cieľom návrhu je harmonizácia vnútroštátnych systémov, keďže len niekoľko členských štátov má zavedený systém využívania údajov PNR na účely presadzovania práva a na ďalšie účely, alebo má plány na zavedenie takéhoto systému; domnieva sa preto, že návrhom Komisie sa vnútroštátne systémy neharmonizujú (keďže tieto neexistujú), ukladá sa ním len povinnosť členských štátov zriadiť takýto systém;

15.   konštatuje, že Komisia navrhuje „decentralizovaný systém“, čo znamená, že ešte viac sa znejasňuje otázka európskej pridanej hodnoty;

Proporcionalita

16.   pripomína, že článok 8 EDĽP a článok 52 Charty základných práv vyžadujú, aby bol takýto veľký zásah do práv na ochranu osobných údajov legitímny a odôvodnený naliehavou sociálnou potrebou, upravený zákonom a primeraný sledovanému cieľu, ktorý musí byť z hľadiska demokratickej spoločnosti potrebný a legitímny; v tejto súvislosti odsudzuje skutočnosť, že účel tohto očakávaného opatrenia v oblasti policajnej spolupráce sa neobmedzuje na otázky boja proti terorizmu a organizovanému zločinu;

17.   je znepokojený tým, že návrh v skutočnosti poskytuje orgánom presadzovania práva prístup ku všetkým údajom bez súdneho príkazu; poukazuje na to, že Komisia nepreukázala potrebu nových právomocí v oblasti presadzovania práva, ani skutočnosť, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť pomocou menej ďalekosiahlych opatrení; kritizuje skutočnosť, že neexistujú žiadne informácie o tom, v čom sú súčasné právomoci v oblasti presadzovania práva nedostatočné a v ktorých prípadoch príslušným orgánom preukázateľne chýbali právomoci potrebné na daný účel; pred ďalším rozvojom systému EÚ PNR požaduje uskutočniť analýzu ďalej uvedených existujúcich opatrení;

18.   berie na vedomie tvrdenie Komisie, že „EÚ už mala možnosť posúdiť význam údajov PNR a uvedomiť si ich potenciál na účely presadzovania práva“, avšak zdôrazňuje, že dodnes nejestvuje žiaden dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie, keďže:

—	všetky informácie, ktoré doposiaľ USA poskytli, sú neoficiálne a USA nikdy dostatočne nepreukázali, že v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti je potrebné rozsiahle a systematické využívanie PNR,

—	doposiaľ sa uskutočnilo len jedno spoločné hodnotenie dohody o PNR medzi USA a EÚ, pričom sa hodnotila len implementácia a nie výsledky,

—

predbežné závery týkajúce sa systému využívania PNR v Spojenom kráľovstve odkazujú na presadzovanie práva v iných oblastiach, než je oblasť boja proti terorizmu, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti návrhu Komisie, a využívanie údajov PNR v jednotlivých prípadoch pri prebiehajúcom vyšetrovaní, a to na základe súdneho príkazu a z náležitého dôvodu; neposkytujú dosiaľ žiadne dôkazy o užitočnosti masového zhromažďovania a využívania údajov PNR na protiteroristické účely;

Obmedzenie účelu

19.   zdôrazňuje, že zásada obmedzenia účelu je jednou so základných zásad ochrany údajov; poukazuje najmä na to, že Dohovor 108 uvádza, že osobné údaje musia byť „uchovávané na konkrétne a oprávnené účely a nesmú sa využívať spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi“ (článok 5 písm. b)); konštatuje tiež, že odchýlky od tejto zásady sa povoľujú len vtedy, ak ich umožňuje zákon a predstavujú nevyhnutné opatrenie v demokratickej spoločnosti v záujme, okrem iného, „potláčania trestnej činnosti“ (článok 9); poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tieto odchýlky musia byť v zmysle článku 8 ods. 2 EDĽP primerané, presné a predvídateľné;

20.   odsudzuje nedostatočne presné obmedzenie účelu, ktoré je nevyhnutnou zárukou pri prijímaní reštriktívnych opatrení, pričom takáto ochrana je ešte dôležitejšia v prípade opatrení utajeného sledovania vzhľadom na zvýšené riziko svojvoľného konania v týchto podmienkach; domnieva sa, že v dôsledku toho, že uvedený účel a jeho vymedzenia nie sú jasné a sú otvorené, mali by byť presne určené, aby sa zabránilo právnej spochybniteľnosti systému EÚ PNR;

21.   znovu pripomína, že údaje PNR môžu byť veľmi užitočnými a opornými doplnkovými dôkazmi pri konkrétnom vyšetrovaní osôb podozrivých z teroristických činov a ich spoločníkov; poukazuje však na to, že neexistujú dôkazy o tom, že údaje PNR sú užitočné pri rozsiahlom automatizovanom vyhľadávaní a analýze na základe rizikových kritérií alebo modelov (napr. profilovanie a vyťažovanie údajov) vyhľadávania potenciálnych teroristov (9);

22.   ďalej zdôrazňuje, že pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov obmedzujú využívanie profilovania na základe osobných údajov (článok 8 Charty základných práv a EDĽP); súhlasí preto s názorom Agentúry pre základné práva, že profilovanie vychádzajúce z PNR údajov byť mali riadiť len spravodajské služby, a to v jednotlivých prípadoch a na základe faktických parametrov;

23.   pripomína svoje znepokojenie z opatrení, ktoré predpokladajú svojvoľné využívanie PNR údajov na profilovanie a vymedzenie parametrov hodnotenia rizika; pripomína, že akékoľvek profilovanie založené na rasovom pôvode, národnosti, náboženstve, sexuálnej orientácii, pohlaví, veku alebo zdravotnom stave by malo byť výslovne zakázané ako nezlučiteľné so zákazom diskriminácie stanoveným v zmluvách a v Charte základných práv;

24.   pripomína, že v prípade akéhokoľvek rozšírenia rozsahu pôsobnosti návrhu by Komisia a Rada mali pre každý uvedený účel detailne objasniť spôsob využitia údajov PNR a dôvod, pre ktorý nie sú aktuálne právomoci v oblasti presadzovania práva dostatočné; domnieva sa, že na každý konkrétny účel sa musí stanoviť príslušný právny základ;

Ochrana súkromných údajov

25.   zdôrazňuje, že prijatie adekvátneho rámca ochrany údajov v treťom pilieri je absolútnou podmienkou akéhokoľvek systému EÚ PNR, ako aj konkrétnych pravidiel prenosu a využívania údajov PNR, na ktoré sa nevzťahuje rámec EÚ pre ochranu údajov v prvom a druhom pilieri; zdôrazňuje, že je potrebné vyjasniť, ktoré pravidlá ochrany údajov sa uplatňujú pre útvary členského štátu zodpovedné za informácie o cestujúcich, a zabezpečiť sledovateľnosť prístupu, prenosu a využívania údajov PNR;

26.   zdôrazňuje, že citlivé údaje možno využiť len v jednotlivých prípadoch v rámci pravidelného vyšetrovania alebo stíhania a získať na základe súdneho príkazu; berie na vedomie obavy leteckých spoločností, že citlivé údaje nie je možné filtrovať od všeobecných údajov; žiada preto určenie presných podmienok spracovávania týchto údajov útvarmi členského štátu zodpovednými za informácie o cestujúcich, ako to vo svojom stanovisku vyjadrila Agentúra pre základné práva;

Podrobnosti vykonávania

27.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dĺžku uchovávania, Komisia neposkytla odôvodnenie pre navrhovanú dĺžku; domnieva sa však, že na účely vypracovania rizikových ukazovateľov a vytvorenia modelov cestovania a správania by mali postačovať anonymizované údaje; domnieva sa tiež, že v prípade rozšírenia systému PNR sa musí v každom konkrétnom prípade poskytnúť odôvodnenie príslušnej lehoty uchovávania;

28.   znovu opakuje, že prenos údajov by sa mal uskutočňovať len pasívnym spôsobom (metóda PUSH) a že tretie krajiny by nemali mať priamy prístup k údajom PNR z rezervačných systémov EÚ;

29.   víta skutočnosť, že pokiaľ ide o prístup k údajom PNR, v návrhu sa uvádza, že všetky subjekty s prístupom k údajom PNR by mali byť uvedené v podrobnom zozname;

30.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o následný prenos údajov do tretích krajín, tieto sa nesmú ďalej odovzdávať, ak nie je zaručená adekvátna úroveň ochrany (podľa smernice 95/46/ES a právnych nástrojov, ktorými sa zriadil Europol a Eurojust) alebo pokiaľ príslušné tretie strany nezabezpečia vhodné záruky (podľa Dohovoru 108), a zdôrazňuje tiež, že prenos by sa mal uskutočňovať ak to vyžadujú okolnosti jednotlivých prípadov;

31.   opakuje, že cestujúci musia byť v plnom rozsahu a prístupným spôsobom informovaní o podrobnostiach systému a o svojich právach a že za poskytovanie týchto informácií sú zodpovedné orgány členského štátu; navrhuje, že by sa mal využiť príklad informácií súvisiacich s odmietnutím nástupu do lietadla na letiskách; považuje za potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa práva cestujúcich na prístup, nápravné opatrenia a odvolanie sa;

32.   požaduje zavedenie podrobných a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti údajov PNR, pokiaľ ide o riešenia v oblasti informačných technológií a tiež pravidlá poskytovania oprávnení a prístupu;

Dôsledky pre letecké spoločnosti

33.   konštatuje, že leteckí prepravcovia zhromažďujú údaje PNR na komerčné účely a že údaje sa nezískavajú systematicky tak, aby pokryli všetky dátové polia PNR; naliehavo žiada, aby sa od leteckých spoločností nepožadovalo zhromažďovať iné údaje, než sú údaje, ktoré získavajú na svoje komerčné účely; domnieva sa, že leteckí prepravcovia by nemali niesť zodpovednosť za overovanie úplnosti a presnosti záznamov a že by sa nemali udeľovať pokuty za nekompletné alebo nesprávne údaje; žiada jasné vyhodnotenie nákladov v rámci systému EÚ PNR; domnieva sa, že všetky ďalšie náklady by mali znášať strany, ktoré údaje žiadajú;

Sprostredkovatelia/útvary zodpovedné za informácie o cestujúcich (PIU)

34.   požaduje vyjasnenie úlohy a právomocí útvarov zodpovedných za informácie o cestujúcich (PIU), predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, a s cieľom stanoviť primerané pravidlá ochrany údajov; požaduje, aby sa úloha PIU obmedzila na prenos údajov príslušným orgánom s cieľom zabezpečiť vykonávanie hodnotenia rizika výlučne príslušnými orgánmi a v kontexte vyšetrovania; požaduje objasnenie toho, ktorý zákon sa bude vzťahovať na hodnotenie rizík uskutočnené PIU, a na právomoci orgánov zodpovedných za ochranu údajov v prípadoch spolupráce členských štátov pri založení PIU;

*

* *

35.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, Agentúre pre základné práva, pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupine pre policajnú a justičnú spoluprácu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 381; Ú. v. EÚ C 81 E, 31.3.2004, s. 105; Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 665; Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 464; Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 250; Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 349; Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 564; Prijaté texty, 22.10.2008, P6_TA(2008)0512.

(2)  Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 18.

(3)  Ú. v. EÚ L 82, 21.3.2006, s. 15.

(4)  Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 49.

(5)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(6)  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24.

(7)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1.

(8)  Pozri najmä stanovisko právnej služby Rady k tejto veci a návrhy generálneho advokáta zo 14. októbra 2008 vo veci C-301/06, Írsko/Európsky parlament a Rada Európskej únie, k smernici 2006/24/ES o uchovávaní údajov.

(9)  Správa CRS pre Kongres USA Data Mining and Homeland Security: An Overview autora Jeffreyho Seiferta; Effective Counter-terrorism and the Limited Role of Predicative Data Mining vypracovaná inštitútom CATO Institute Protecting Individual Privacy in the Struggle Against Terrorists: A Framework for Program Assessment; No dream ticket to security autora Franka Kuipersa, Clingendael Institute, august 2008.

---