31.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/1

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor už vypracoval niekoľko stanovísk s úmyslom prispieť k vypracovaniu politiky cestovného ruchu v európskom meradle. V tejto súvislosti navrhuje teraz vypracovať stanovisko, ktoré by bolo referenčným dokumentom pre využívanie určitých iniciatív v oblasti cestovného ruchu v rámci činnosti európskych, národných, regionálnych a miestnych inštitúcií, sociálnych partnerov a iných organizácií sociálnej spoločnosti a organizácií zainteresovaných v oblasti cestovného ruchu. Okrem toho sa tým zjednotí úsilie a príslušným oblastiam – a najmä občanom a podnikom, ktoré sú tu usídlení a vykonávajú ziskovú činnosť – budú ponúknuté možnosti pre zárobkovú činnosť aj s pozitívnymi dopadmi, ktoré z nej plynú.

1.2

Tento dokument by mal prispieť k potrebnému novému zameraniu rôznych oblastí v celej Európe, ktoré sa z rôznych dôvodov ocitli v sociálno-ekonomickom úpadku. Prínos dokumentuje je v tom, že sa sústredí na možnosti, ktoré môže týmto oblastiam ponúknuť turistický priemysel.

1.3

Pri príprave stanoviska bol použitý nasledujúci postup:

1.4

Je potrebné mať na zreteli dvojakú skutočnosť, dve hľadiská, ktoré sa vzájomne pozitívne dopĺňajú:

2.1

Stanovisko sa nesnaží poukázať na procesy, ktoré viedli tieto oblasti do spomínanej situácie, ani sa nesnaží analyzovať aktivity obnovy, uskutočnené v iných odvetviach (priemysel, baníctvo, poľnohospodárstvo, atď.), hoci v určitých otázkach by tieto aktivity mohli byť ukazovateľmi pri príprave návrhov týkajúcich sa cestovného ruchu.

2.2

Analýza sa začína určením, či daná oblasť prechádza určitou konkrétnou reštrukturalizáciou, alebo či je to oblasť v úpadku, kde sa ešte priemysel nerozvinul a kde cestovný ruch môže byť východiskovým bodom a hnacím motorom pre ďalší rozvoj.

2.3

Na základe tejto úvahy bola pre stanovisko navrhnutá nasledujúca štruktúra:

2.3.1

Analýza situácie v oblastiach v úpadku a vyšpecifikovanie základných aspektov – sociálnych, pracovných, podnikateľských aktivít, zapojenia inštitúcií a iných, ktoré treba brať do úvahy v budúcich návrhoch týkajúcich sa cestovného ruchu. Veľmi dôležité je presne definovať, čo pojem „oblasti v úpadku“ znamená, keďže rôzne okolnosti a podmienky môžu viesť k niekoľkým alternatívam.

2.3.2

Na základe uvedeného sa stanovisko zameriava na nasledujúce aspekty:

2.3.2.1

Situácia v oblastiach v úpadku: definovať nedostatky týchto oblastí z rôznych aspektov, pričom treba uskutočniť analýzu každého jedného z nich. Niektoré problémy pochádzajúce z minulosti, zo závislosti na jednom druhu priemyslu a podnikania, neadekvátnosť a zhoršovanie stavu životného prostredia, nedostatočná infraštruktúra alebo jej úplná absencia sťažujúca prechod na nové aktivity cestovného ruchu, pracovná sila so špecializáciou z iných odvetví nekompatibilných s prácou v cestovnom ruchu, spoločenské prostredie nevhodné pre adaptáciu a integráciu nových činností, okrem iných aj cestovného ruchu. Treba mať hlavne na pamäti, že oblasti s priemyselným úpadkom nie sú prirodzenými turistickými oblasťami, čo sťažuje hľadanie vhodného typu cestovného ruchu: kultúrneho a historicko-priemyselného, športového, vzdelávacieho cestovného ruchu a mnoho iných foriem odlišných od tých tradičných. Je známe, že „pozitívna skúsenosť“ je základom pre každý produkt cestovného ruchu a je to práve táto „skúsenosť“, ktorú treba nájsť a propagovať.

2.3.2.2

Zapojenie inštitúcií: Toto stanovisko predstavuje výzvu na nevyhnutnú spoluprácu medzi rôznymi orgánmi a inštitúciami, pričom by malo poukázať na typy, scenáre a modely spolupráce medzi inštitúciami a verejné zdroje, ktoré by mohli prispieť k iniciovaniu aktivít cestovného ruchu. Je potrebné vyzdvihnúť význam európskych štrukturálnych fondov pri obnove oblastí v úpadku. Inštitúcie musia zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní potrebného vzdelávania, pri rekvalifikácií pracovných síl z priemyselných oblastí v úpadku pre zamestnania v sektore služieb.

2.3.2.3

Spoločenské väzby ako cieľ: upadajúce priemyselné odvetvia a oblasti, v ktorých sa počas mnohých rokov vyvíjali a neskôr upadli, sú spolu už mnohé roky späté. Toto umožnilo obyvateľom spomínaných oblastí (rôznych veľkostí) v priebehu rokov a generácií postupné vytváranie väzieb spoločenského i pracovného charakteru. Plánované iniciatívy v oblasti cestovného ruchu by sa vo veľkej miere mali snažiť zachovať tieto väzby, a to vytvorením vhodných podmienok napríklad: v otázkach bývania, služieb, dopravy, atď. Ďalším spôsobom podpory týchto spoločenských väzieb je vytvorenie stálych pracovných miest, pretože hoci je cestovný ruch dobrým zdrojom pracovných príležitostí, veľkým problémom je sezónnosť, ktorá môže sťažovať sociálne väzby a nútiť ľudí k nežiadúcej migrácii v určitých obdobiach roka.

2.3.2.4

Sociálny dialóg – základ analýzy a vývoja alternatív. Priamy a sociálny dialóg prostredníctvom odborových zväzov a združení by mal byť základným kameňom pre pracujúcich a zamestnávateľov, zaväzujúcich sa realizovať projekty a iniciatívy. Tento bipartitný dialóg by mal viesť k tripartitnému dialógu po začlenení orgánov do procesu hľadania uskutočniteľných alternatív. Iné organizácie občianskej spoločnosti a sektorov cestovného ruchu by mali tiež prispieť k realizácií projektov.

2.3.2.5

Podnety pre trvalé iniciatívy v oblasti cestovného ruchu: Napriek sociálnym ťažkostiam, ktoré pre veľké oblasti vyplývajú zo sociálneho a hospodárskeho úpadku by malo byť ukázané, že prostredníctvom novo vyvinutých iniciatív je možné nielen opraviť chyby, ktoré vznikli pri koncipovaní predchádzajúcich aktivít, ale aj uplatňovať výborom propagované sociálne, hospodárske a ekologické parametre trvalo udržateľného cestovného ruchu.

2.3.2.6

Životné prostredie ako ťažisko pre relaxáciu a plánovanie turistických aktivít:

2.3.2.7

Zachovanie a posilnenie podnikateľských aktivít a podpora produktívnych investícií: Má byť vypracovaný čo možno najkonkrétnejší zoznam iniciatív na podporu podnikateľských aktivít. Podnikanie v oblastiach v úpadku je založené na špecializácii na pôvodné hospodárske aktivity, či už priamym podieľaním sa na predchádzajúcich podnikoch alebo dodávateľskými službami. Z tohto dôvodu sa stanovisko venuje rôznym iniciatívam na zachovanie a vytváranie podnikov, na vzdelávanie a odbornú prípravu podnikateľov, ako aj vytvorenie podmienok pre konkurencieschopnosť, výskum a vývoj, dizajn, umiestnenie produktov na trh a podobne. Okrem toho podporuje koncepty ako reklama, partnerstvo a spolupráca medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a úradmi, a vytvorenie sietí medzi podnikateľmi, oblasťami a sektormi. Zvláštnu pozornosť je pri tom potrebné venovať mikropodnikom, ako aj malým a stredným podnikom.

2.3.2.8

Priorita zachovania a vytvárania pracovných miest: Najvyššie sociálne náklady pri sociálnom a hospodárskom úpadku podnikov a sektorov vznikajú stratou pracovných miest. Práve preto je najdôležitejším cieľom iniciatív pre obnovu týchto oblastí udržanie zamestnanosti, a pokiaľ možno jej zvýšenie. Preto stanovisko navrhuje – pominúc prechodné mechanizmy sociálnej ochrany – podporovať pri vytváraní iniciatív v oblasti cestovného ruchu investície, ktoré vytvoria pracovné miesta, podporovať vzdelávanie a preškoľovanie, ako ja kultúru samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva.

2.3.2.9

Zohľadnenie všetkých aspektov politiky cestovného ruchu: Projekty v oblasti cestovného ruchu zamerané na sociálnu a hospodársku obnovu oblastí v úpadku musia byť optimálnym impulzom pre všetky aspekty, ktoré sú súčasťou politiky cestovného ruchu. Preto je potrebné zistiť, do akej miery zohrávajú v tejto politike úlohu aspekty z oblasti kultúry, histórie, kultúrneho dedičstva, prírody a športu.

2.3.2.10

Dôležitá úloha, ktorá už bola v niektorých oblastiach s pozitívnym výsledkom splnená, spočíva v zohľadnení častí predchádzajúcich aktivít pri plánovaní nových alternatív cestovného ruchu.

2.3.3

Je dôležité presne analyzovať úspešné projekty z niektorých krajín Európskej únie, a to nielen preto, aby sa dali zopakovať v upravenej podobe v inom prostredí, ale preto, aby bolo možné ich podporovať a posilniť. Projekty, ktoré majú pozitívny priebeh však nie sú veľmi početné, takže nie je jednoduché zostaviť čo možno najširšiu a najrozmanitejšiu paletu úspešných projektov.

2.3.4

Najmä je potrebné zohľadniť – rozumnú – možnosť združovať rôzne turistické ciele v oblastiach v úpadku do sietí, ktoré by vytvárali silný základ pre reklamu a vzájomnú podporu.

2.3.5

Posilnenie a podpora samostatnej zárobkovej činnosti je bezpochyby dôležitým faktorom pre zlepšenie podmienok prispôsobenia sa pracovných síl novým skutočnostiam. Preskúmanie tohto prínosu bude určite užitočné pre oblasti v úpadku pri premene na turistické oblasti, predovšetkým oblasti vidieckeho cestovného ruchu. Je potrebné preskúmať, akú podporu si takáto forma zamestnania vyžaduje, aby v tomto zložitom procese bola účinným nástrojom.

2.3.5.1

Niekoľko iniciatív, ktoré je potrebné v tejto oblasti vyvinúť:

2.3.5.1.1

V Európskej únii sa pod pojmom „samostatná zárobková činnosť“ rozumie schopnosť a rozhodnutie pracovných síl, samostatne alebo v spolupráci s inými vykonávať nezávislú činnosť. Samostatne zárobkovo činný je v prvom rade pracovník, ktorý v rámci vykonávania svojej práce udržiava sociálne kontakty so zákazníkmi a dodávateľmi.

2.3.5.1.2

Po dlhé roky predstavovala samostatná zárobková činnosť spôsob riešenia hospodárskych kríz v priemysle, keďže umožňovala zachovanie pracovných miest a zodpovedala požiadavkám pre vytváranie nových pracovných príležitostí.

2.3.5.1.3

V súčasnosti sa vydávajú na cestu samostatnej zárobkovej činnosti predovšetkým mladší pracovníci a ženy.

2.3.5.1.4

Ponuka cestovného ruchu na základe samostatnej zárobkovej činnosti musí obsahovať impulzy pre získanie nových profesijných kvalifikácií, aby bola úspešná. K novým vidieckym povolaniam by mohli patriť napríklad:

2.3.6

Rovnako by sa dalo veľa hovoriť o sociálnom cestovnom ruchu, ktorý bude určite v budúcnosti jednou z možností pre mnohé oblasti v úpadku, ktoré budú v cestovnom ruchu hľadať novú hospodársku činnosť. Vďaka svojim rozličným znakom je sociálny cestovný ruch mimoriadne vhodným nástrojom riešenia problému sezónnosti a rozdelenia prázdnin na dlhšie časové obdobie.

2.3.7

Nový európsky scenár pre podnietenie možností v oblasti cestovného ruchu v oblastiach úpadku: V stanovisku je zdôraznená príležitosť, ktorú v tejto oblasti ponúka rozšírená Európa na zostavenie rozsiahlych vzťažných rámcov v tejto oblasti, napríklad pre opatrenia, výmenu informácií, partnerstvá projektov, začatie osvedčených postupov alebo vývin spolupráce súkromného a verejného sektora.

2.3.8

Okrem toho umožňuje Zmluva o Ústave so všetkými jej záväzkami voči občanom, ich právam, ako aj najviac znevýhodneným regiónom, dať v tomto stanovisku – okrem výpovedí týkajúcich sa cestovného ruchu, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o Ústave – európsku odpoveď prispôsobenú národným, regionálnym a miestnym podmienkam.

2.4

Zohľadnenie akčných smerovaní, ktoré by mohli viesť k alternatívam: V stanovisku sú zohľadnené aj predchádzajúce stanoviská EHSV, iniciatívy Komisie a Európskeho parlamentu, ako aj skúsenosti inštitúcií ako Svetovej organizácie pre cestovný ruch a Medzinárodnej kancelárie pre sociálny cestovný ruch.

2.5

Skúsenosti ako základná os: Toto stanovisko sa zameriava na blízkosť realite a úžitok, najmä pre tie oblasti, ku ktorých obnove má prispieť. Preto uvádza aj výpočet osvedčených postupov pre vývoj takýchto iniciatív.

3.1

Nie je jednoduché presne definovať, čo sa má rozumieť pod názvom tohto stanoviska „oblasti v úpadku“, a to nielen kvôli množstvu znakov, ktoré tieto oblasti vykazujú, príčinám a dôvodom takéhoto úpadku, dosahu a rozsahu jeho následkov alebo geografickému roztrúseniu týchto oblastí, ale najmä kvôli ďalekosiahlym dôsledkom pre ľudí, ktorí v týchto oblastiach žijú a podniky, ktoré v nich sídlia.

3.2

Možno by na charakteristiku a typologické rozdelenie rozličných oblastí v úpadku bolo potrebné najskôr analyzovať hospodársku históriu zodpovedajúcej oblasti na základe rôznych indikátorov, ktoré by mali jasne ukázať, či súčasná situácia vznikla len nedávno a kvôli vonkajším technologickým, sociálnym alebo hospodárskym zmenám, alebo či ide o stálu situáciu, a táto oblasť nikdy v histórii nezažila hospodársky vývoj, ktorý by jej obyvateľom umožnil bohatstvo a blahobyt. Bezpochyby má tento rozdiel vážny vplyv na to, ako problém úpadku optimálne riešiť a ako hľadať najlepšie alternatívy. Podnikateľské skúsenosti, vzdelanie obyvateľov, a nakoniec aj možnosť, nájsť náhradnú alebo novú činnosť, sú prípad od prípadu odlišné.

3.3

V prípade oblastí, ktoré ešte nedosiahli primeraný hospodársky rozvoj môžu byť dôvody súčasnej situácie veľmi rôznorodé: geografická okrajová poloha, extrémne podmienky v oblasti životného prostredia, nedostačujúca infraštruktúra, malý podnikateľský duch miestneho obyvateľstva a nakoniec aj početné dôvody, ktoré viedli a vedú k migrácii miestneho obyvateľstva do oblastí s lepšími podmienkami hospodárskeho rozvoja, a to ako v rámci ich krajiny, tak aj do iných krajín. V konečnom dôsledku je postupné vyľudňovanie a z neho vyplývajúce narušené sociálne väzby ľudí z veľkých, najmä vidieckych oblastí Európy problémom, ktorý sa EÚ pokúša odhodlane riešiť prostredníctvom politických opatrení a nástrojov regionálneho rozvoja. Cestovný ruch a s ním spojený rozvoj sú cieľom mnohých cenných aktivít v tejto oblasti.

3.4

V prípade oblastí, ktoré v určitom období svojich dejín profitovali zo silnej hospodárskej aktivity na základe rôznych činností – poľnohospodárstvo, baníctvo alebo rozličný priemysel (textilný, metalurgický alebo chemický) – a ktoré túto činnosť museli opustiť, je problémom najmä kolaps spoločenského modelu so všetkými jeho dôsledkami pre obyvateľstvo a podnikateľskú štruktúru príslušnej oblasti. V takýchto prípadoch hospodárska monokultúra, resp. malá diverzifikácia priemyslu dodatočne sťažujú nájdenie alternatívy pre pracovné miesta stratené hospodárskym úpadkom.

3.5

Dôvody, ktoré môžu ovplyvniť a aj ovplyvňujú úpadok kedysi aktívnej, rentabilnej a konkurencieschopnej oblasti, ktorá vytvárala pracovné miesta a blahobyt, sú rôznorodé, celkovo ale pravdepodobne spočívajú v globalizácii hospodárskej činnosti a technologických zmenách. Trhy sa vyvíjajú rýchlo, často neočakávane, a stabilita, ktorú priemysel ponúkal tým národom, ktoré vedeli správne používať priemyselné princípy v minulých storočiach, sa vytratila. Na jej miesto nastúpili technologické a sociálne zmeny, rozširovanie trhov, celosvetové informácie v reálnom čase, globálna hospodárska súťaž, ako aj presúvanie výroby tovaru a poskytovania služieb. Náklady na prácu boli prezentované ako hlavné kritérium pre sídlo priemyslu, sú to však výskumné kapacity, vývoj a inovácia, blízkosť a kvalita poskytovaných služieb, ako aj kvalifikácia vedúcich pracovníkov a profesionalita personálu, ktoré spolu s prístupom k technológii vytvárajú konkurencieschopnosť hospodárskej aktivity. Zvládnutie procesu deindustrializácie v Európe a úspešné hľadanie alternatív vytvárajúcich pracovné miesta je pravdepodobne najväčšou výzvou, pred ktorou Európa stojí, čo dokazujú aj ciele Lisabonskej stratégie.

3.6

Vplyv úpadku určitej oblasti na jej obyvateľstvo a podniky je rôznorodý: strata pracovných miest, všeobecná chudoba, demografické zmeny a vysťahovalectvo, strata priemyselnej štruktúry a mnohé ďalšie. Je však dôležité poukázať na skutočnosť, že tieto dopady pokračujú v rôznej forme počas niekoľkých generácií. Pre generáciu, ktorá bezprostredne zažíva hospodársky úpadok predstavujú mechanizmy sociálnej ochrany neželané ale nutné formy náhrady, pokiaľ z nich poberajú nevyhnutné príjmy. Toto platí najmä v prípade zatvárania veľkých priemyselných a ťažobných firiem, kedy sú mladí ľudia a ľudia stredného veku, ktorí sú potenciálne práceschopní pracovníci, odsúdení k nečinnosti a prežívaniu svojho života vďaka sociálnej podpore. Hoci to nie je ideálna situácia, pre nasledujúcu generáciu, ktorá nemá ani prácu, ani podporu, je situácia ešte desivejšia. V takýchto prípadoch sú podnikateľský duch, diverzifikácia aktivít, ako aj vzdelávanie a odborná príprava nie len pomocným prostriedkom, ale nevyhnutnosťou.

3.7

V konečnom dôsledku môže cestovný ruch pre tieto oblasti v úpadku, ktoré ešte neboli hospodársky rozvinuté alebo v ktorých sa hospodársky vývoj zasekol, predstavovať realizovateľnú alternatívu pre iniciáciu hospodárstva prostredníctvom priemyslu cestovného ruchu, ktorý sa ukázal byť silný a stabilný, ponúka dobré vyhliadky do budúcnosti a príležitosti rastu, vytvára pracovné miesta a podporuje trvalo udržateľný hospodársku, sociálnu a ekologickú rovnováhu. Kultúrne a hospodárske zmeny, ktoré so sebou prináša, samozrejme nie sú jednoduché a nie vždy je jednoduché ich zvládnuť, ale oblasti v úpadku majú len málo iných možností, a vytvorenie podmienok pre ne je možno ešte ťažšie.

3.8

Rovnako nesmieme zabúdať, že aj v blízkom okolí väčších miest – a to aj miest s prosperujúcim hospodárstvom – občas vznikajú zanedbané okrajové oblasti s malou alebo žiadnou hospodárskou činnosťou. V takomto prípade môžu rôzne medzinárodné podujatia pomôcť zvýšiť hodnotu a opäť iniciovať hospodárstvo takýchto častí. Príklady takejto aktivity sú svetové výstavy EXPO v Seville a Lisabone, olympijské hry v Barcelone alebo pred nedávnom v Aténach, ktoré sa ukázali byť základným kameňom rekonštrukcie infraštruktúry a novým impulzom – často aj so znakom a s podmienkami novej turistickej oblasti.

4.1

Po analyzovaní situácie, vzniku a základných znakov oblastí v úpadku je zmysluplné stanoviť, akými cieľmi a postupmi je možné dosiahnuť prínos cestovného ruchu – ohlásený v názve tohto stanoviska – k hospodárskej obnove oblastí v sociálnom a hospodárskom úpadku.

4.1.1

Ako prvú a zásadnú vec je potrebné podotknúť, že základný cieľ akéhokoľvek opatrenia pre hospodársky rozvoj spočíva len vo vytvorení vhodných podmienok osobného a sociálneho rozvoja pre miestne obyvateľstvo, aby nebolo nútené sa vysťahovať alebo odsťahovať, teda v skratke: v zachovaní sociálnych väzieb na bezprostredné okolie, ktoré existujú už po generácie. Navrhovaná alternatívy v oblasti cestovného ruchu musia preto zabezpečiť nielen potrebné podmienky v rámci infraštruktúry, ale aj trvalú zamestnanosť ľudí, ktorých zamestnáva cestovný ruch v najširšom slova zmysle. Zavádzanie trvalo udržateľných a dlhodobo rentabilných produktov cestovného ruchu je jedným z rozhodujúcich cieľov pre poskytovanie alternatív k nezamestnanosti vznikajúcej zo sociálneho a hospodárskeho úpadku, pokiaľ má byť zachovaný základný cieľ – sociálna väzba.

4.2

Aj diverzifikácia hospodárskej činnosti patrí k cieľom každého opatrenia pre hospodársky rozvoj v oblastiach v úpadku. Pokiaľ je jeden z dôvodov úpadku oblastí s jediným druhom priemyslu technologická zmena alebo zmena trhu, zdá sa byť logické, že je potrebné celé spektrum vzájomne sa dopĺňajúcich a rozdielnych aktivít, ktoré budú v budúcnosti tvoriť hospodársky základ regiónu, aby sa takáto situácia neopakovala. Cestovný ruch je ako činnosť, spadajúca do viacerých sektorov hospodárstva, na ktorej sa podieľa množstvo aktérov, podnikov rôznych veľkostí, rodinné podniky a nadnárodné spoločnosti, podniky s rôznymi sociálnymi cieľmi a rôznym obchodným zameraním, vhodným prostriedkom diverzifikácie výrobného systému oblastí.

4.3

Ďalším cieľom každého opatrenia pre rozvoj v oblastiach v úpadku je trvalo udržateľná rovnováha v nich vykonávaných činností v hospodárskej, sociálnej oblasti a najmä v oblasti životného prostredia. Veľmi často priemysel resp. baníctvo v úpadku napáchal v príslušnej oblasti veľké škody: budovy potrebujúce rekonštrukciu a opustené budovy, jedovatý priemyselný odpad, pokles pôdy a zamorená pôda sú často výsledkom zastaralej priemyselnej činnosti a samozrejme nie sú zrovna ideálnymi predpokladmi pre vybudovanie aktivít cestovného ruchu, pre ktoré sú obvykle hľadané oblasti, v ktorých sa príroda ukazuje zo svojej najkrajšej stránky.

4.3.1

V podstate je ale zodpovednosťou priemyselných podnikov v danej oblasti obnoviť pôvodné prírodné danosti, alebo aspoň danú oblasť upraviť v takom rozsahu, ako je možné. Samozrejme nie je jednoduché uplatňovať túto zásadu v praxi, keďže práve úpadok podnikov je prekážkou a je preto úlohou verejných inštitúcií jednať namiesto nich, aby okolie zostalo v dobrom stave. Úprava podnikmi je obzvlášť dôležitá v prípade, pokiaľ podniky, ktoré presúvajú svoju výrobu, dostali od štátu finančnú pomoc pri zakladaní podniku. Na základe ich sociálnej zodpovednosti by mali tieto podniky potom znášať dodatočné náklady ich aktivít.

4.4

Na uskutočnenie týchto zložitých cieľov je potrebné použiť metódy, ktoré sľubujú úspech a pri tom je samozrejme sociálny dialóg ako najdôležitejšia pracovná podmienka kľúčovým momentom pre vytváranie alternatív. Tento sociálny dialóg medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi, medzi zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom odborov a združenia zamestnávateľov je základom pre plánovanie projektov a iniciatív. Aj občianska spoločnosť sa môže a musí vo svojich rozličných formách, ako napríklad združeniach spotrebiteľov alebo občianskych združeniach, zapojiť do tohto procesu.

4.4.1

Najmä je však potrebné zohľadniť verejnú správu a jej zapojenie, ako aj snažiť sa o jej aktívnu účasť na podpore alternatív v oblastiach v úpadku, nech sú to už spomínané alternatívy v oblasti cestovného ruchu, iného druhu priemyslu alebo oblasti poskytovania služieb. Prostredníctvom spolupráce s rôznymi úrovňami verejnej správy a úradov je potrebné zabezpečiť všeobecné podmienky pre úspech iniciatív a pokiaľ je to potrebné aj podporu pre hospodársku ziskovosť projektov. Štrukturálne fondy EÚ sú uprednostňovaným prostriedkom pre koordinované postupy na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri hľadaní vhodných regionálnych projektov a iniciatív rozvoja pre obnovu oblastí v úpadku a ich realizáciu.

4.5

Vzdelávanie a ďalšia odborná príprava ľudí v oblastiach v úpadku je ďalším kľúčovým prvkom v procese premeny týchto oblastí. Na jednej strane je potrebné zabezpečiť preškolenie nezamestnaných s cieľom zabezpečiť, že ich bude možné zamestnať v rámci alternatívnych aktivít, pre ktoré sú spravidla potrebné úplné iné schopnosti než pre predchádzajúce aktivity. Skúsenosť ukazuje, že toto preškolenie predstavuje veľkú výzvu, a že len prostredníctvom rozsiahlych a rozšírených vzdelávacích opatrení je možné pracovníkov z priemyslu preškoliť na sektor služieb. To isté platí aj pre nasledujúcu generáciu, ktorá nezažila priamo stratu pracovného miesta, ktorá ale vo svojom okolí nemá možnosť získať pracovné miesto v tradičnom miestnom priemysle. Odborná príprava je jedinou možnosťou, ako zmeniť tieto negatívne vyhliadky.

4.6

Súčasný proces európskeho rozširovania môže na jednej strane priniesť veľké problémy, keďže počet slabo rozvinutých oblastí je vyšší a len ťažko bude možné vyrovnať sa s ich minulosťou priemyslu, baníctva a poľnohospodárstva; na druhej strane je očividné, že dopyt po mobilite v oblasti voľného času a cestovného ruchu môže významne narásť, čo by malo za následok posilnenie priemyslu cestovného ruchu. Pre niektoré oblasti v úpadku by sa opatrenia na podporu trvalo udržateľného cestovného ruchu v celej Európe na základe kritérií európskeho modelu cestovného ruchu mohli stať účinným nástrojom pre rozvoj ich hospodárstva.

5.1

Jeden z hlavných cieľov tohto stanoviska spočíva v zozbieraní, zhrnutí a zhodnotení rôznych vzorových postupov, prostredníctvom ktorých sa oblasti v úpadku úspešne preorientovali na cestovný ruch.

5.1.1

K tomu boli zozbierané, okrem skúseností, ktoré EHSV nazbieral na vypočutí organizovanom EHSV a orgánmi provincie Córdoba, aj ďalšie iniciatívy, ktoré je potrebné ďalej skúmať a analyzovať na základe ich pedagogického prínosu, aby mohli prípadne poslúžiť ako vzor.

5.2

Projekt Astúrie (Španielsko) je jedným z úspešných prípadov, kedy celý v minulosti výrazne priemyselný a banícky región musel, vzhľadom na úpadok a stratu pracovných miest v uvedených sektoroch, reagovať na zmenené podmienky a rozhodol sa venovať intenzívne cestovnému ruchu. Na tento účel vypracoval turistické značky a produkty, ktoré boli úzko späté s konceptom Astúrie a prírody:

5.2.1

Táto nová stratégia pre miestny rozvoj je veľmi úspešná: zamestnanosť v regióne vzrástla v posledných rokoch o 8 %. Samozrejme bola v tomto prípade v centre pozornosti ekologická trvalá udržateľnosť kvalitného cestovného ruchu, a ako hospodárski tak aj sociálni aktéri a verejné orgány podporovali aktívne túto premenu a tento nový regionálny model.

5.3

Projekt Zabrze (Poľsko): V celej oblasti Sliezska viedla zmena hospodárstva a zmeny trhu k zatváraniu početných podnikov, čo malo za následok stratu niekoľko tisíc pracovných miest a spustnutie krajiny s množstvom opustených priemyselných zariadení. Bolo podniknuté veľké úsilie na podporu cestovného ruchu, ale región má ešte stále svoj tradičný imidž priemyselného regiónu so šedivou krajinou a zničeným životným prostredím. Táto pre turistov málo atraktívna predstava by však mohla byť pozitívnym prvkom pre sociálny a hospodársky život regiónu, keby sa, ako si to prajú a plánujú úrady, podarilo využiť priemyselné dedičstvo na účely cestovného ruchu. Ide o to, premeniť priemyselné zariadenia tým, že dostanú nové využitie, najmä v tej oblasti cestovného ruchu, ktorá nie je až tak postihnutá sezónnosťou. Tak zostane zachované priemyselné dedičstvo a aj pôvodný ráz miest a regiónu.

5.3.1

Aj tento zámer však naráža na početné ťažkosti. K zlému technickému stavu a schátralosti budov sa pridávajú aj problémy s majetkovým vysporiadaním, chýbajúce financie, kvalifikovaný personál a infraštruktúra potrebná pre cestovný ruch, ako aj ďalšie faktory, ktoré vedú k tomu, že len obmedzený počet týchto zariadení priemyselnej kultúry spĺňa podmienky potrebné pre transformáciu na ziskové produkty cestovného ruchu. Európske štrukturálne fondy ako EFRE a ESF môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní problémov v oblasti financovania kapitálu a odbornej prípravy obyvateľov.

5.3.2

Na regionálnej úrovni bol vypracovaný projekt využitia starých priemyselných zariadení: „Cesta priemyselnej kultúry“, v ktorom je zahrnutých 30 vybraných zariadení, ktoré sú rozdelené podľa rôznych kritérií, ako napríklad dostupnosť, atraktivita, kapacita a bezpečnosť návštevníkov.

5.3.3

V konkrétnom prípade komúny Zabrze, stredne veľkého mesta na juhu Poľska, vedeli miestne úrady oceniť význam priemyselného cestovného ruchu a od roku 2003 je Zabrze považované za uznávaný vzor priemyselného cestovného ruchu, ktorý už bol ocenený dôležitými cenami v tejto oblasti. Zabrze sa nielen podarilo zrealizovať alternatívu k priemyselnému úpadku jeho baníctva, ale stalo sa aj miestom reflexií a inšpirácie pre budúce projekty rozvoja priemyselného cestovného ruchu v Poľsku aj v Európe. Mesto usporiadalo aj medzinárodné konferencie na preskúmanie „Bohatstva priemyselného dedičstva pre cestovný ruch a voľný čas“, napríklad v septembri 2004 a v máji 2005. Výsledkom týchto konferencií sú rozhodnutia zo Zabrze, ktoré poskytujú dôležité pohľady na využívanie priemyselného dedičstva pre cestovný ruch a voľný čas. Tu je potrebné poukázať na ochotu svetovej organizácie pre cestovný ruch, podieľať sa na vytvorení siete priemyselného cestovného ruchu, ktorá by prispela k podpore produktu.

5.3.4

Celkovo ponúka projekt zo Zabrze veľmi cenné spektrum poznatkov a skúseností, ktoré môžu byť pre iné oblasti s podobnými znakmi, ktoré chcú získať na turistickej atraktivite, užitočné. Výbor výslovne uznáva tieto poznatky a skúsenosti, podporuje ich a bude ich vo vhodnej chvíli ďalej šíriť.

5.4

Projekt baníckeho múzea Río Tinto v Huelva (Španielsko): Baňa v Río Tinto bola v antike bohatým zdrojom vzácnych kovov, ktoré boli pokladané už vtedy za bohatstvo. V roku 1982 bola baňa zatvorená a oblasť hospodársky upadla. V baníckom múzeu v Río Tinto sú dnes uchované pozostatky všetkých týchto zmien. Múzeum je informačným centrom parku baníctva v Río Tinto, tematického parku, ktorý zahŕňa aj dediny a krajinu baníckeho revíru. Banícky park má rozlohu 900 hektárov a návštevníci sa môžu previezť vlakom po starej trati, po ktorej bola prevážaná ruda z bane do mesta Huelva, ako aj navštíviť staré štôlne, rímsky cintorín a banícku štvrť vybudovanú anglickou spoločnosťou, ktorej baňa na konci 19. storočia patrila. V skratke, miesto, ktoré už nebolo využívané bolo zmenené na miesto trávenia voľného času a získané späť ako kultúrny tovar. „Zážitok“ ako základ každej turistickej aktivity umožňuje v tomto prípade, ako aj v iných, prevádzkovateľom využívať na zisk miesta, ktoré by inak museli byť opustené.

5.5

Banícka a priemyselná oblasť Peñarroya-Pueblonuevo (Španielsko) disponuje cenným priemyselným dedičstvom, pozostatkami priemyselného centra z 20. storočia, ktoré je v súčasnosti rekonštruované, aby mohlo slúžiť miestnemu obyvateľstvu a návštevníkom na rôzne aktivity v rámci voľného času. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa viaceré dediny vo Valle del Alto Guadiato v provincii Córdoba spojili a začali projekt na zatraktívnenie rôznych atrakcií ako napríklad geologického múzea baníctva v Peñarroya-Pueblonuevo. Hľadajú spôsob, ako prilákať turistov, ktorí by mohli prispieť k hospodárskej obnove niektorých dedín, v ktorých obyvatelia prišli v dôsledku zatvárania baní o prácu. Tento projekt je súčasťou koordinovanej celkovej ponuky, ktorá zahŕňa bývalé priemyselné a geologické centrá, gastronomické, športové a kultúrne ponuky a na ktorej spolupracujú obyvatelia rôznych miest danej oblasti, ako napríklad Fuenteovejuna, Bélmez a iné.

5.6

Zväz múzea vedy a techniky v Katalánsku (Španielsko) obsahuje okolo 20 miest, ktoré sú zaujímavé z hľadiska priemyselnej kultúry regiónu Katalánsko a týkajú sa rôznych odvetví ako napr. textilný, papiernický, kožiarsky a dopravný priemysel. Bezpochyby bol katalánsky priemysel v predchádzajúcich storočiach nielen hospodársky, ale aj kultúrne, architektonicky a spoločensky mimoriadne viditeľný a dôležitý, a je súčasťou kolektívnej identity Katalánska. Zväz múzea vedy a techniky je koncipovaný tak, že podporuje cestovný ruch na všetkých 20 miestach, a v skutočnosti teda funguje ako sieť zložená z rôznych miest turistického a kultúrneho záujmu. Tento postup je vhodný aj pre iné projekty s porovnateľnými znakmi.

5.7

Ďalší zaujímavý projekt bol realizovaný pod záštitou medzinárodnej kancelárie pre sociálny cestovný ruch a prispel k alternatívnemu rozvoju uhoľného revíru v La Roche-en-Ardenne (Belgicko), ktorý bol v úpadku: tu bolo vybudované prázdninové centrum v oblasti sociálneho cestovného ruchu, ktoré prispieva významnou mierou k zamestnanosti v regióne.

5.8

V celej Európe sú realizované rozličné inovatívne projekty v oblasti cestovného ruchu, prostredníctvom ktorých sú hľadané aspoň čiastkové riešenia situácie hospodárskeho úpadku. Ako príklad môže slúžiť projekt tradičných rybárov, ktorí ponúkajú turistom možnosť zúčastniť sa aktívne pracovného dňa na palube rybárskej lode. Turisti tak zažijú turisticky veľmi atraktívnu pracovnú a kultúrnu skutočnosť a súčasne si rybári trochu vylepšia príjem zo svojej aktivity, ktorá upadá.

5.9

EHSV podporuje spoločné vyhlásenie Európskej konfederácie odborových zväzov pracovníkov v potravinárskom, pochutinárskom priemysle a pracovníkov poľnohospodárskeho sektora a sektora cestovného ruchu a podobných odvetví (EFFAT) a Zväzu hotelov, reštaurácií a kaviarní v Európe (HOTREC) o usmerneniach aktivít na udržanie a rozvoj zamestnanosti v sektore cestovného ruchu v oblastiach v úpadku.

6.1

Počas rôznych schôdzí pracovnej skupiny poverenej vypracovaním tohto stanoviska, ako aj počas plodného vypočutia v Córdoba bolo možné nazbierať nielen názory, ktoré boli zhrnuté v predchádzajúcom texte, ale aj veľmi cenné závery a odporúčania.

6.2

Ako ukazujú rôzne dokumenty Komisie a samotného EHSV a ako dokazujú rôzne výskumné zdroje, cestovný ruch je hospodárskou aktivitou, ktorá má nielen čisto hospodársky, ale aj veľký sociálny a ekologický význam Najmä je potrebné poukázať na skutočnosť, že cestovný ruch je výkonným, stabilným priemyslom s dobrými perspektívami do budúcnosti, ktorý vytvára kvalitné pracovné miesta, pokiaľ sa krátko-, stredne- či dlhodobo zameria na trvalú udržateľnosť.

6.3

Dôvody sociálneho a hospodárskeho úpadku oblastí v rozličných krajinách Európy a jeho rozsah sú rozdielne, ale vo všetkých oblastiach sú najzjavnejším prejavom a najcitlivejším dôsledkom pre obyvateľstvo pokles zamestnanosti a chýbajúce hospodárske alternatívy, ktoré často obyvateľov nútia pri hľadaní alternatív k tradičným aktivitám oblasti vysťahovať sa. Vyľudňovanie veľkých poľnohospodárskych, priemyselných alebo baníckych oblastí je nežiadúcim výsledkom zmenenej hospodárskej štruktúry.

6.4

Sociálne väzby miestneho obyvateľstva sú základným cieľom každej politiky zameranej na vytvorenie regionálnej rovnováhy, a preto musí týmto oblastiam v úpadku ponúknuť schodné alternatívy. V tomto ohľade zohrávajú aj európske štrukturálne fondy, ako nástroje takejto politiky sociálnych väzieb, rozhodujúcu úlohu. Zachovanie a vytvorenie pracovných miest musí mať preto ako nástroj sociálneho začlenenia najvyššiu prioritu.

6.5

Cestovný ruch predstavuje pravdepodobne v rozdielnych situáciách úpadku dobrú alternatívu ako zdroj hospodárskej činnosti s veľkým sociálnym, podnikateľským potenciálom rozvoja a potenciálom rozvoja v oblasti zamestnanosti. Potvrdzujú to rôzne skúsenosti na všetkých úrovniach.

6.6

Ale oblasti v úpadku, ktoré hľadajú v cestovnom ruchu alternatívu musia prekonať všemožné prekážky a ťažkosti. Najmä je potrebné podotknúť, že oblasti v úpadku nie sú „prirodzenými“ turistickými oblasťami, skôr naopak, keďže im občas chýba turistická atraktívnosť. Je ťažké upraviť spustnuté okolie a vytvoriť oblasti, v ktorých sa môže cestovný ruch rozvíjať v udržateľnej forme. Preto je o to dôležitejšie vytvoriť produkty a ponuku, ktoré vytvárajú dopyt.

6.7

Prekážky, ktoré stoja cestovnému ruchu ako alternatíve pre oblasti v úpadku v ceste sú rozdielne a týkajú sa najmä:

6.8

Ale práve možnosť nájdenia alternatívy v cestovnom ruchu a s týmto procesom spojené problémy by mali mobilizovať verejné orgány, ako aj sociálnych aktérov a obyvateľov všeobecne a pohnúť ich k tomu, aby prijali výzvu na realizáciu tohto potenciálu. Európska regionálna politika a aj ostatné oblasti európskej politiky – ako cestovný ruch, kultúra, zamestnanosť, doprava a infraštruktúra – sú oblasti politického jednania, ktoré umožňujú zvládnutie tejto výzvy a musia k nemu prispieť. Ignorovať situáciu oblastí v úpadku alebo sa nepostaviť rizikám a prekážkam alternatívy cestovného ruchu nevyzerá byť rozumnou stratégiou. Iné alternatívy pre oblasti v úpadku než cestovný ruch nie sú ani početné, ani bezproblémové.

6.9

Aby sa cestovný ruch stal schodnou alternatívou pre oblasti v úpadku, musia byť splnené rôzne kritériá:

6.10

Samozrejme sa produkty cestovného ruchu vybrané pre jednotlivé oblasti od seba v početných faktoroch odlišujú, a je preto ťažké povedať, čo je v danom konkrétnom prípade najlepšie. Ako príklad je však potrebné uviesť niektoré aktivity, spojené priamo či nepriamo s cestovným ruchom, ktoré môžu tvoriť alternatívnu oblasť cestovného ruchu: poľnohospodársky a vidiecky cestovný ruch, ktorý je dopĺňaný remeslami, ako aj výrobou a predajom miestnych potravín, priemyselný cestovný ruch, z ktorého bolo už skôr uvedených niekoľko pozitívnych príkladov, ako aj zdravotný cestovný ruch. Inštitucionálna podpora vidieckeho cestovného ruchu je pre jeho dlhodobú schopnosť existencie nevyhnutná.

6.11

Zatriedenie podnikov, prostredníctvom ktorých by sa dali v oblastiach v úpadku rozvíjať produkty a aktivity cestovného ruchu sa neodlišuje od podnikov inde, napriek tomu je potrebné výslovne zdôrazniť nasledujúce skutočnosti:

6.12

Na zabezpečenie životaschopnosti podnikov cestovného ruchu, založených ako alternatíva v oblastiach v úpadku, je rozhodujúce, aby v okolí vznikli rozličné doplňujúce aktivity, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu spoločného cieľa, vytvoriť skutočný „Zväz cestovného ruchu“, v ktorom by sa každý podnik chápal ako súčasť celkovej ponuky cestovného ruchu. Tento zväz kultúry, gastronómie, prírody, ubytovania a v konečnom dôsledku všetkých hospodárskych aktivít, ktoré majú vplyv na „turistickú atraktívnosť“, musí byť koordinovaný za zohľadnenia verejných i súkromných aspektov. V prípade vytvorenia v oblastiach v úpadku je takýto zväz, ktorý sčasti existuje aj v tradičnom cestovnom ruchu, na základe extrémnych ťažkostí a slabosti podnikov nevyhnutne nutný. „Turistická trasa“, na ktorej sa podieľa množstvo aktérov by napríklad bola jednou z konkrétnych foriem takéhoto zväzu. V každom prípade je potrebná podpora takejto spolupráce medzi podnikmi zo strany všetkých hospodárskych a sociálnych aktérov.

7.1

Sociálna a hospodárska obnova európskych oblastí v úpadku je veľkou a zložitou výzvou pre všetky úrovne verejných orgánov, pre hospodárskych a sociálnych aktérov ako aj pre obyvateľov, ale zdolanie tejto výzvy je nevyhnutné pre to, aby sa zabránilo vyľudňovaniu niektorých oblastí Európy, životu v biede alebo migrácii obyvateľstva v týchto oblastiach. Cestovný ruch je jednou z viacerých alternatív, ale vzhľadom na jeho prínos, potenciál v oblasti zamestnanosti a perspektív do budúcnosti je vhodné ho uprednostniť.

7.2

Ako v politike EÚ, tak aj v dokumentoch európskych inštitúcií je toto riešenie preferované: Európska komisia, Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor sa prikláňajú k tejto alternatíve a podporujú ju, finančná podpora zo štrukturálnych fondov EÚ pre opatrenia v tejto oblasti je však ešte stále nepostačujúca, a je stále ťažšie, využiť tieto fondy na nové hospodárske impulzy. Výbor preto navrhuje Komisii uskutočniť na základe úspešných projektov pilotný projekt, aby sa v praxi overilo, ako je možné čo najlepšie využiť štrukturálne fondy v oblastiach v hospodárskom a sociálnom úpadku.

7.3

Ostatné inštitúcie, ako napríklad Svetová organizácia cestovného ruchu a medzinárodná kancelária pre sociálny cestovný ruch zavádzajú opatrenia veľkého strategického dosahu tým, že vytvárajú a podporujú siete pre reklamu a vzájomnú komunikáciu, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre ďalšiu existenciu projektov cestovného ruchu v oblastiach v úpadku.

7.4

V členských štátoch by mala byť začatá koordinácia na rôznych – národných, regionálnych, a miestnych – úrovniach štátnej správy. Úrady pre pozorovanie cestovného ruchu, ktoré by analyzovali možnosti sektora ako aj plánovali rôzne integrované stratégie a politické opatrenia pre rozvoj cestovného ruchu, sú dobrými diagnostickými a operačnými nástrojmi.

7.5

Výbor sa v rámci rôznych stanovísk k cestovnému ruchu zasadzuje za vypracovanie európskej politiky, v ktorej centre bude stáť vytvorenie európskeho modelu cestovného ruchu. Tento model nemá byť nutne založený na normách, ale na hodnotách a princípoch ako trvalá udržateľnosť, ochrana životného prostredia, kvalita služieb, produktov a pracovných miest, spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom, dostupnosť pre všetkých, zvýšenie hodnoty miestneho kultúrneho dedičstva a miestnej kultúry, ako aj ďalších hodnotách. Tým by malo byť zabezpečené, že cestovný ruch vo vnútri EÚ aj mimo nej krátko- stredne- aj dlhodobo bude rešpektovať základné princípy trvalej udržateľnosti. Toto stanovisko bude integrované do tejto strategickej a politickej dokumentácie. V rámci nej bude pozitívny prínos cestovného ruchu k sociálnej a hospodárskej obnove oblastí v úpadku vykreslený ako podstatná súčasť tohto európskeho modelu cestovného ruchu.

8.

Európsky hospodársky a sociálny výbor uverejní toto stanovisko pod názvom „ Vyhlásenie z Córdoby k prínosu cestovného ruchu k sociálnej a hospodárskej obnove oblastí v úpadku “ ako svoj príspevok k európskemu fóru cestovného ruchu v októbri 2005 na Malte.