8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/113

1.1

Výboru boli predložené aj vysvetľujúce dokumenty Európskej komisie Rade (dokument 10865/04 z 25. júna 2004 a dokument 11153/04 z 5. júla 2004 k článku 24), ako aj pracovné dokumenty Európskeho parlamentu z 25. marca 2004 (Výbor pre právo a spoločný trh – spravodajkyňa: Evelyne Gebhard) a z 26. marca 2004 (Výbor pre zamestnanosť a sociálne záležitosti – spravodajkyňa: Anne E.M. van Lancker).

1.2

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravnými prácami uskutočnila 24. mája 2004 vypočutie, podľa vopred rozoslaného dotazníka, za účasti zástupcov sektora služieb a využila vyše 100 doplňujúcich ústnych a písomných podaní.

2.1

Podľa lisabonského dohovoru nadobúda odvetvie služieb pri uskutočňovaní európskeho spoločného trhu kľúčovú úlohu a má zásadný význam pre hospodársky rast v EÚ. Komisia predkladá návrh smernice o poskytovaní služieb na spoločnom trhu s vysvetleniami ako súčasť európskeho procesu hospodárskych reforiem, vďaka ktorému sa EÚ do roku 2010 má stať najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárskym priestorom sveta, schopným trvalého hospodárskeho rastu, spojeného s kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a vyššou sociálnou súdržnosťou. Návrh smernice má k tomu poskytnúť významný základný prvok a ponúknuť spoľahlivý právny rámec pre medzinárodný pohyb služieb a zakladanie pobočiek medzi členskými štátmi v oblasti priemyslu, obchodu, podnikania a slobodných povolaní, pre prácu na plný a čiastočný úväzok a pre prácu na dobu určitú. Nový horizontálny prístup upravuje najmä uľahčenie postupov, jednotné zabezpečenie kvality, ako aj zvýšenú transparentnosť predpisov, ktoré sa musia dodržovať vo vzťahu k spotrebiteľovi. Medzinárodné poskytovanie služieb je dôležitým prvkom spoločného trhu a odstránenie prekážok má pre hospodársky rozvoj tohto odvetvia a predovšetkým pre spotrebiteľov zásadný význam. Smernica môže viesť k tomu, že sa zväčší počet ponúk na trhu, a tým vznikne aj silnejšia konkurencia, čo by pre spotrebiteľov malo za následok ako nižšie ceny, tak aj väčšiu možnosť výberu. Výbor preto veľmi víta celkové ciele tohto návrhu smernice.

2.1.1

Fungujúci jednotný trh si okrem odstránenia prekážok vyžaduje aj primeranú reguláciu. Aby sa súčasne zvýšila európska konkurencieschopnosť, sú potrebné národné právne predpisy i predpisy platné v rámci EÚ, a tým aj harmonizované štandardy.

2.2

Výbor si je vedomý toho, že dokončenie spoločného trhu pre poskytovanie služieb je s ohľadom na rozdiely založené v právnom poriadku a kultúre jednotlivých členských štátov komplexnou záležitosťou. Výbor to uznal už vo svojom stanovisku INT/105 z 28. novembra 2001 (1) k oznámeniu Komisie o „Stratégii spoločného trhu pre odvetvie služieb“ a veľmi uvítal snahy Európskej komisie o dosiahnutie urýchlenia v uskutočňovaní spoločného trhu. Cieľ návrhu smernice vytvoriť pre spoločný trh ihneď rámec presahujúci jednotlivé odvetvia by mal preto poskytnúť nebyrokratické a pružné riešenia s využitím osvedčených systémov samočinnej regulácie v Európskej únii. Integračný proces sa bude musieť – v neposlednom rade pomocou ďalšieho návrhu smernice Európskej komisie o vzájomnom uznávaní odborného vzdelania – ďalej optimalizovať a nesmie spustiť zo zreteľa osvedčené sociálne, ekologické a spotrebiteľsko-právne (bezpečnostné) normy.

2.3

Návrh smernice je úzko spojený s návrhom smernice o uznávaní odbornej kvalifikácie a s oznámením o konkurencii v poskytovaní služieb slobodných povolaní, spolu so súčasnou diskusiou týkajúcou sa poskytovania služieb všeobecného záujmu a prebiehajúcimi konzultáciami o poskytovaní sociálnych služieb všeobecného záujmu, ako aj s Rímskym dohovorom I a navrhovaným Rímskym nariadením II. Všetky tieto návrhy sú zamerané na lepšie fungovanie spoločného trhu. Preto by bola žiadúca zvláštna a lepšia koordinácia v rámci Komisie pre potrebné skĺbenie prác a predpisov.

2.4

Stredobodom návrhu smernice sú dva druhy medzinárodnej slobody pohybu služieb a vytvárania pobočiek: i) poskytovateľ služieb z jedného členského štátu by sa chcel usadiť v inom členskom štáte, aby tam poskytoval služby; a ii) poskytovateľ služieb by chcel zo svojho štátu pôvodu poskytovať služby v inom členskom štáte, najmä keď sa v ňom dočasne usadil. Pre odstránenie prekážok predpokladaných doteraz Komisiou v tejto oblasti bol daný podnet k štyrom základným opatreniam:

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôkladne analyzoval návrh smernice z hľadiska požiadaviek, ktoré sa musia klásť na takto široko pojatú smernicu a dospel k presvedčeniu, že sú potrebné mnohé vysvetlenia a zmeny, aby sa dostatočne zodpovedali otvorené otázky a aby tento nový návrh pre podporu poskytovania služieb na spoločnom trhu bol skutočným krokom vpred. Tento dojem je možné získať tiež z nedostatočných analýz uskutočnených pred uverejnením návrhu smernice. Mnohé pochybnosti širších hospodárskych a spoločenských kruhov, ktoré boli predložené na vypočutie 24. mája 2004, nemohli byť doteraz tiež úplne odstránené ani dokumentmi Európskej komisie (dokument Rady 10865/04) predloženými Rade Európskej únie 25. júna. Širšie vyhodnotenie dôsledkov zo strany Komisie by bolo pre všetky zúčastnené strany účelné.

3.2.1

Výboru bolo nápadné, že v zdôvodnení k návrhu smernice nie sú uvedené žiadne spoľahlivé štatistické podklady ku kvantifikácii medzinárodného pohybu služieb a pobočiek. Hodnotiaca správa Komisie by preto mala byť doplnená o tieto údaje. Presné empirické podklady sa ukazujú ako veľmi dôležité pre to, aby sa v budúcnosti význam odvetvia služieb, ako aj – kladný alebo úplne záporný – vplyv zjednodušenia úpravy zamýšľaného v návrhu smernice, spoľahlivo odrazil na fungovaní spoločného trhu. Výbor považuje čo najpresnejšie podchytenie skutočných vzťahov v medzinárodnom pohybe služieb a pobočiek za nosný prvok pre uskutočnenie spoločného trhu.

3.2.2

Existujúce štatistické materiály vo verejnej správe, vo výskumných ústavoch, poisteniach a štruktúrach samosprávy rôznych členských štátov by sa mali brať na zreteľ vo zvýšenej miere.

3.2.3

Okrem toho sa výboru javí pri súčasných medzerách ako nevyhnutné nastúpiť nové cesty pri získavaní empirických údajov, ktoré by zamedzili najmä ďalšej byrokracii. Malo by sa tu prípadne uvažovať o zapojení jednotlivých prieskumov ako doplnku k úradným štatistikám.

3.3.1

Výbor dáva podnet k tomu, aby sa v návrhu smernice jasnejšie spracovala a presnejšie vzájomne vymedzila oblasť použitia a úprava výnimiek. Keď neexistujú jasne definujúce vymedzenia, zotrvávajú pri praktickom uplatňovaní nejasnosti v oblasti služieb, ktorých sa to týka, ako aj v spôsobe, akým sa ich to týka a v rozsahu platnosti.

3.3.2

Výbor podporuje definitorické oddelenie podnikateľských služieb a služieb slobodných povolaní. Vymedzenie definíciou bude žiaduce tiež v súvislosti s výborom navrhovaným zvýšením harmonizácie v určitých oblastiach (slobodné povolania a iné mimoriadne citlivé oblasti) počas prechodného obdobia. A to predovšetkým kvôli tomu, aby sa mechanizmy zabezpečovania kvality spracované v kapitole IV návrhu smernice mohli upraviť priaznivo z hľadiska ochrany spotrebiteľov. Európsky súdny dvor vypracoval vo svojom rozsudku z 11.10.2001 (prípad C-267/99) napríklad podstatné prvky slobodného povolania, ktoré môžu slúžiť ako základ pre definíciu na európskej úrovni.

3.3.3

Komisia predložila k téme zaistenia životného minima 2003 Zelenú knihu a 12. mája 2004 Bielu knihu, s tým, že sa ukazuje ako žiaduce, aby boli presnejšie spracované a vzájomne vymedzené dopady návrhu smernice na tieto citlivé oblasti v členských štátoch. Keďže sa Komisia zaviazala do konca roka 2005 vypracovať správu o uskutočniteľnosti a potrebe rámcového zákona, na čo sa explicitne odvoláva článok III-122 zmluvy o ústave, výbor sa domnieva, že by bolo vhodnejšie vylúčiť všetky služby všeobecného záujmu (hospodárskeho a nehospodárskeho) z rámca uplatnenia smernice o poskytovaní služieb, pokiaľ sa v rámci Spoločenstva nestanovia zásady a podmienky, najmä hospodárske a finančné, ktoré umožnia službám všeobecného záujmu plniť svoj účel.

3.3.4

Úprava výnimiek k zásade krajiny pôvodu v článku 17 bod 8 pre smernicu o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie – ktorá je ešte len v štádiu vzniku – nie je obmedzená na jednotlivé články alebo časti. Uplatňovanie zásady krajiny pôvodu sa musí koordinovať s realizáciou návrhu smernice o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie. Ak by sa úprava výnimiek v článku 17 bod 8 obmedzila len na časť II. návrhu na vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, vzniká otázka, ako by malo vyzerať rozdelenie úloh medzi takzvanými „vnútroštátnymi kontaktnými miestami“ (článok 53 návrhu smernice o uznávaní povolaní) a One-Stop-Shops predpokladanými na tomto mieste (článok 6 návrhu smernice). Ak by išlo o úrady, ktoré vykonávajú jednu a tú istú funkciu, malo by sa už vo fáze vzniku návrhov obidvoch Smerníc dbať o jednotné označenie.

3.3.5

Je nutné vysvetliť, či a ako treba presnejšie vzájomne vymedziť oblasť uplatňovania smernice – najmä s ohľadom na zásadu krajiny pôvodu – vo vzťahu k vnútroštátnym „kolíznym“ oblastiam národného zákonodarstva v daňovom systéme a v systéme trestného práva, aby sa zamedzilo kolíziám. Tak napríklad v niektorých členských štátoch platí pre audítorov, daňových poradcov a právnych zástupcov pod hrozbou trestu povinnosť a právo mlčanlivosti vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, zatiaľ čo v iných členských štátoch existuje pre príslušníkov týchto profesií povinnosť – aj keď obmedzená – podania správy alebo oznamovacia povinnosť vôbec. Môže príslušný poskytovateľ služieb, ktorý musí v jednom štáte poskytovať informácie a ktorý by bol podľa zásady krajiny pôvodu oprávnený a povinný toto nedodržať, obchádzať národný systém trestného práva? Trestné a daňové právo patrí do oblasti kompetencie členských štátov – nie do kompetencie EÚ, takže právne jednoznačné vymedzenie pre zamedzenie nežiaducich dôsledkov pre užívateľov je nutné. Takisto by sa malo presne overiť, či je možné skĺbiť sociálne systémy s rozpočtovými povinnosťami, ak bude platiť zásada krajiny pôvodu. Tam, kde sa v platnosti zásady krajiny pôvodu skrýva nebezpečenstvo celkového porušenia národných systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, by sa prípadne musela nájsť nejaká úprava výnimiek.

3.3.6

Takisto by sa malo presne overiť, či je možné skĺbiť sociálne systémy s rozpočtovými povinnosťami, ak bude platiť zásada krajiny pôvodu. Tam, kde sa v platnosti zásady krajiny pôvodu skrýva nebezpečenstvo celkového porušenia národných systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, budú potrebné výnimky.

3.3.7

Výbor dáva na zváženie, aby sa v oblasti zdravotníctva preskúmala otázka zahrnutia odvetvia nemocníc. Možno že by sa dalo dosiahnuť vykonávanie súdnej právomoci Európskeho súdneho dvora tiež v medzinárodnom prerokovávaní úhrady nákladov vytvorením kompatibilnejšej úpravy ad hoc pre zákonné systémy poistenia, ale mimo pôsobnosti navrhovanej smernice.

3.3.7.1

Výbor odporúča v oblasti poskytovania služieb v sociálnom a zdravotnom sektore počkať na oznámenie Komisie ohlásené na rok 2005, aby sa tak zabezpečila zodpovedajúca koordinácia. Poukazuje aj na skutočnosť, že sa množstvo hlasov prikláňa skôr k možnosti vyňatia tejto oblasti.

3.3.8

Taktiež by sa malo vysvetliť koherentné vymedzenie oblasti použitia 8. smernice Rady o schválení osôb poverených povinným overením účtových dokladov (článok 17 bod 15), ktorá sa v súčasnej dobe nachádza v procese revízie. Nie vo všetkých prekladoch návrhu Komisie sa to doteraz prejavilo tak zreteľne, ako by to bolo žiaduce.

3.3.9

Vysvetlenie nepoužívania ustanovení o pohybe služieb a pobočiek vo vzťahu k činnostiam výkonu štátnych orgánov a orgánov verejnej správy (článok 45 a 55 Zmluvy o ES) už obsiahnuté v zdôvodnení návrhu smernice by sa malo zahrnúť do samotného záväzného znenia smernice.

3.3.10

Aj v prípade práce na dobu určitú ide o obzvlášť citlivú oblasť, ktorá by mala byť výslovne vyňatá z celej pôsobnosti smernice. Pre národné ustanovenia potrebné v tejto oblasti je dôležitým cieľom ich celoeurópska harmonizácia. Výbor v tejto súvislosti poukazuje na avizovaný návrh smernice o pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov, rovnako ako Dohovor č. 181 o súkromných personálnych agentúrach prijatý ILO, ktorý vo svojom článku 3 ods. 2 explicitne stanovuje systém udeľovania licencií a osvedčení, aby boli chránení pracovníci a podporovaná kvalita práce týchto agentúr.

3.3.11

V niektorých členských štátoch existujú mimoriadne prísne právne predpisy na dodržovanie slobody tlače. Výbor aj v tomto prípade považuje za nutné jasne určiť terajšiu oblasť použitia vo vymedzení k návrhu smernice.

3.3.12

Komisia musí okrem toho jasne vysvetliť, či tento návrh platí tiež pre služby televízneho prenosu a ak áno, ako sa uvažuje o uvedení návrhu do súladu s ustanoveniami smernice „Televízia bez hraníc“. Podobne existuje potreba vysvetlenia, čo sa týka jej platnosti pre audiovizuálne služby všeobecne a najmä pre audiovizuálne služby poskytované na základe individuálneho dopytu („service on demand“ – služby na požiadanie), ktoré sú už predmetom špecifických predpisov Spoločenstva o určitých právnych aspektoch (smernica 2000/31/ES o elektronickom obchodnom styku).

3.3.13

Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru by sa však už v súčasnom štádiu museli tieto služby výslovne vyčleniť z platnosti navrhovanej smernice, najmä čo sa týka ustanovení o zásade krajiny pôvodu a pojmu „pobočka“ ako podstatný styčný bod a hlavné kritérium pre stanovenie príslušného členského štátu.

3.4.1

Myšlienku zjednodušenia postupu za pomoci vytvorenia jediného (prvého) rozbehového miesta pre poskytovateľov služieb je nutné uvítať. Výbor je však znepokojený tým, že návrh smernice pre slobodu zakladania pobočiek v článku 6 uvádza, že určité postupy – najmä pri zahájení nejakej činnosti – sa majú odvíjať na jedinom mieste. Výbor tu vidí problém v tom, že by toto so zreteľom na zákonnú povinnosť zápisu vo verejnom registri (napr. obchodný register) už muselo viesť k tomu, že jednotná kontaktná osoba bude odkazovať ďalej na príslušné registračné miesta. Tieto oblasti by takzvané „One-Stop-Shops“ nemohli „pokryť“ samé. Je potrebné vyjasniť, ako budú v praxi jednotlivé kontaktné osoby spolupracovať s existujúcimi kompetentnými úradmi pre registráciu.

3.4.2

V článku 53 návrhu smernice sa bude hovoriť o uznávaní odbornej kvalifikácie „kontaktných miest“, ktoré majú fungovať ako ústredné informačné miesta. Podľa článku 6 predmetného návrhu smernice sa majú takzvané „one-stop-shops“ vytvoriť ako ústredné rozbehové miesta. Musí sa tu dbať o koordináciu, aby sa nevytvárali nové rôzne úrady, ktoré by bránili nadriadenému cieľu zabezpečiť právo občanov na jednoducho dostupné informácie v rámci Európskej únie a na ich prácu. Počas obdobia mandátu novej Komisie by malo byť v popredí najmä zjednodušenie byrokratických prekážok. Musí sa zamedziť vytváraniu nových byrokratických prekážok v jednotlivých členských štátoch.

3.4.3

Okrem toho treba vysvetliť otázky ručenia za „jednotné kontaktné miesta“, keď sú informácie neúplné alebo naprosto nesprávne. Tie môžu mať medzi iným negatívne dôsledky pre poskytovateľov služieb, keď sa zabudne na určité povolenie, čím sa poruší zákon. Môže však dôjsť tiež k negatívnym dôsledkom pre spotrebiteľov, ak sa neoverí existencia dostatočnej ochrany povinného ručenia.

3.5.1

Výbor sa domnieva, že pre všeobecné uplatňovanie princípu krajiny pôvodu musia byť najprv vytvorené podmienky, pričom by sa mal uplatniť diferencovaný prístup uprednostňujúci harmonizáciu so zvýšenými normami zabezpečujúcimi ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a životného prostredia v jednotlivých sektoroch, aby bolo možné vybudovať vnútorný trh na primeranej kvalitatívnej úrovni.

3.5.2

Zásadná platnosť princípu krajiny pôvodu stanovená v článku 16 návrhu smernice predstavuje v spojení s výnimkami uvedenými v článku 17 podstatu návrhu. Hodí sa to však len tam, kde sa tieto služby dajú normalizovať ako tovar, alebo kde harmonizácia predpisov je natoľko pokročilá, že nehrozí porušovanie hospodárskej súťaže, uplatňovanie sociálneho dumpingu a nedôvera spotrebiteľov. Tam, kde normy neexistujú, alebo vôbec nemôžu byť spracované (takzvané nepopísateľné výkony), by sa tieto zvláštnosti museli mať na zreteli.

3.5.3

Výbor preto považuje zásadné uplatňovanie princípu krajiny pôvodu v oblasti medzinárodných služieb za predčasné. Zásada krajiny pôvodu predpokladá, že je možné vychádzať z existencie porovnateľných podmienok, a to ako reálnych, tak i na právnej úrovni. Podľa presvedčenia výboru sľubuje používanie zásady krajiny pôvodu výsledky len vtedy, keď existuje jasnosť práva a právna istota ohľadne oblasti používania. Uplatňovanie zásady krajiny pôvodu bez primeranej prechodnej lehoty by mohlo viesť k vzniku problémov, najmä keď existujúce súbory nástrojov harmonizácie jednotlivých odvetví sa výboru ešte nezdajú byť dostatočne využité. Pri uplatňovanie tohto princípu by preto hrozilo riziko konkurencie medzi systémami, čo by mohlo oslabiť spotrebiteľské, zamestnanecké a environmentálne normy za predpokladu, že v EÚ budú naďalej existovať rozdielne právne, sociálne a zdravotné systémy. Pomocou harmonizácie po jednotlivých odvetviach môže byť najmä vo zvlášť citlivých oblastiach dosiahnuté optimálnejšie prispôsobenie na výzvu spoločného trhu než pomocou uplatnenia čisto horizontálneho prístupu. Zároveň treba, v spolupráci so všetkými skupinami, ktorých sa to týka, najmä organizáciami na ochranu zdravia spotrebiteľov a sociálnymi partnermi, v rámci detailného odhadu dôsledkov, každé odvetvie preskúmať z hľadiska jeho vhodnosti pre zavedenie zásady krajiny pôvodu, a to aj z hľadiska sociálnych a ekologických aspektov. Pretože opatrenia harmonizácie predstavujú prinajmenšom rovnocenné nástroje pre uskutočnenie spoločného trhu, malo by sa v rámci primeraného časového obdobia dosiahnuť prispôsobenie rôznych predpisov v oblastiach, zdravotníctva, sociálnych vecí a práce, v ktorých majú členské štáty zvláštnu zodpovednosť. Medzitým by sa malo za pomoci Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady kladne rozhodnúť o tom, či harmonizácia v uvedených oblastiach dosiahla dostatočný pokrok. Podľa stavu harmonizácie právnych predpisov by bolo možné poskytnúť, pokiaľ by to bolo potrebné, poslednú dodatočnú lehotu na zosúladenie národných právnych predpisov. Výbor je presvedčený, že táto metóda – spolu s presne definovaným vymedzením týchto zvláštnych služieb (napríklad slobodných povolaní) – umožní postupnú úpravu v jednotlivých oblastiach, takže po uplynutí prechodného obdobia by sa mohol zaviesť princíp krajiny pôvodu, čím by bolo umožnené dokončenie spoločného trhu. Toto platí aj pre mechanizmy spoločnej a samočinnej regulácie.

3.5.4

Výbor považuje za účelné preskúmať, či by bol užitočný ústredný samosprávny register priestupkov a nekalých obchodných praktík v normalizovaných povolaniach v medzinárodnom pohybe služieb, na obsah ktorého by sa dalo aktuálne dopytovať. Do registra sa majú na príslušnom úrade zapisovať priestupky v povolaní. Cieľom je umožniť čo najmenej byrokratickú a čo najrýchlejšiu komunikáciu medzi príslušnými národnými úradmi a taktiež zaistiť efektívnu kontrolu a disciplinovanosť účastníkov trhu.

3.5.5

V návrhu smernice je stanovené, že členský štát pôvodu je povinný kontrolovať poskytovateľov služieb a nimi poskytované služby, a to aj keď ich poskytujú v inom členskom štáte. Toto ustanovenie znamená závažnú zodpovednosť a veľké pracovné zaťaženie pre krajinu pôvodu a jej príslušné úrady. V článku 6 b) návrhu smernice o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie sa však u medzinárodných služieb už zdôrazňuje nutnosť ohlásenia činnosti s určitou odbornou kvalifikáciou v prijímajúcom členskom štáte. Okrem toho môže dôjsť k neočakávaným deformáciám konkurencie, keď sa poskytovateľ služieb usadí v nejakom inom členskom štáte, kde platia prísnejšie predpisy. Takýmto deformáciám konkurencie by sa podľa presvedčenia výboru mohlo zamedziť postupným zbližovaním zákonodarstiev až po minimálne normy kvality na primeranej ochrannej úrovni pre spotrebiteľské, zamestnanecké a environmentálne prostredie. Je nevyhnutné upresniť podmienky a princípy, podľa ktorých budú vykonávané kontroly poskytovateľov služieb v ďalších členských štátoch. Spotrebitelia by mali byť uistení o tom, že služby, ktoré sú im poskytované zodpovedajú platným predpisom.

3.5.6

Zásadu krajiny pôvodu možno presadiť len vtedy, keď sú jednotlivé štátne orgány veľmi dobre organizované, a to tiež na regionálnej a miestnej úrovni. Súčasné siete kontroly a kooperácie na elektronickej báze sú nedostatočne prepojené. Predpokladaný dozor štátu pôvodu nad povolaniami – tak ako je to teraz stanovené v článku 36 a 37 návrhu smernice za pomoci „kooperácie“ štátu pôvodu a prijímajúceho štátu – by nezaručoval žiadnu efektívnosť.

3.5.7

Výbor je tiež presvedčený, že časové oneskorenie kvôli jazykovým bariéram a dlhým cestám komunikácie nemôže vykázať žiadny skutočný výsledok v prospech spotrebiteľa postihnutého alebo poškodeného nekvalitnými službami. Je nevyhnutné spotrebiteľom garantovať jednoduchý a účinný spôsob pre podanie reklamácie a uplatnenie svojich práv po nekvalitnom poskytnutí služieb. Podľa návrhu smernice by príslušné orgány v prijímajúcom štáte okrem toho nemohli nikdy sami pôsobiť, pretože ani nie sú pravidelne informované o tom, pod akým názvom, s akým poistením povinného ručenia atď. vstupuje cudzí poskytovateľ služieb do styku so spotrebiteľmi v prijímajúcom štáte. Oznamovacie povinnosti a disciplinárne oprávnenia pre príslušné úrady prijímajúceho štátu budú musieť byť preto prinajmenšom upravené v rozšírenom znení a mohli by byť splnené za pomoci navrhovaného ústredného registra. Návrhy na zmeny, ktoré sa toho týkajú, už Európsky parlament podchytil v 1. čítaní v rámci legislatívneho procesu k návrhu smernice o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie.

3.5.8

A nakoniec sa výbor obáva, že napriek postupnej úprave výnimiek v článku 17 bod 20 až 23 by bolo ohrozené úspešné vytvorenie jednotného právneho nástroja pre zmluvné a mimozmluvné záväzkové vzťahy, ako je to určené v nariadení Rome I a návrhu nariadenia Rome II. Obidve nariadenia sledujú univerzálny prístup: jednotne upravujú medzinárodné súkromné právo pre stav vecí tak vo vnútri EÚ, ako aj pre tretie štáty a tým sa starajú o zrozumiteľnosť práva pre všetky zmluvné strany.

3.6.1

Zmyslom smernice 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov je rozšíriť možnosť pre podniky poskytovať služby v iných členských štátoch a presadiť, aby sociálne minimálne normy pre pracovníkov boli uvedené do súladu. Smernica o vysielaní upravuje praktickú koordináciu pracovných a zamestnaneckých podmienok pre vyslaných pracovníkov. Komisia preto v článku 17 odsek 5 návrhu smernice stanovila výnimku z platnosti zásady krajiny pôvodu pre smernicu o vysielaní a tým ukázala, že presné vymedzenie súčasných oblastí použitia je žiaduce. Ale pri podrobnejšom posúdení článku 24 a 25 predmetného návrhu smernice považuje výbor za sporné, či je zamýšľaná úprava výnimiek formulovaná dostatočne jasne a zrozumiteľne.

3.6.1.1

Vzťah medzi smernicou o vysielaní pracovníkov a smernicou o službách evokuje množstvo otázok. Tieto otázky sa líšia od štátu k štátu v závislosti od rozličných systémov na trhu práce. Ak má byť smernica o službách akceptovateľná, je nevyhnutné starostlivo zvážiť názory sociálnych partnerov, tak európskych, ako aj národných.

3.6.1.2

Smernica o službách nesmie postihovať práva odborových zväzov, právo na organizovanie a kolektívne vyjednávanie, vrátane práva sociálnych partnerov na vyjednanie kolektívnych dohôd, alebo práva na protestné akcie zamestnancov. Navrhujeme, aby sa toto objasnilo v článku 3. S pracovníkmi z iného členského štátu sa musí zaobchádzať rovnako ako s pracovníkmi z krajiny, kde sa práca vykonáva. Toto je úplne jasné z anti-diskriminačnej perspektívy, ktorá podopiera zmluvy EÚ. Mzdy a pracovné podmienky sa preto majú vo všetkých významných aspektoch riadiť predpismi platnými v krajine, v ktorej sa práca vykonáva. Kontrola dodržiavania týchto predpisov vo všetkých významných aspektoch sa musí, ak má byť účinná, uskutočniť priamo na pracovisku. Smernica o službách musí preto objasniť, že cieľom vysielania pracovníkov je ochrániť pracovníkov a že podľa tejto smernice sa plne povoľuje mať lepšie predpisy, než záväzné minimálne požiadavky pre pracovníkov v určitej krajine, pokiaľ nie sú diskriminované zahraničné spoločnosti.

3.6.2

Výbor je presvedčený o tom, že predpokladaný zákaz kontrolných postupov stanovený v článku 24 a 25 návrhu smernice uvádza túto úpravu výnimiek článku 17 odsek 5 ad absurdum. Pretože zostáva otvorené, akým spôsobom má členský štát pôvodu vyžadovať správy o prípadných priestupkoch vo vysielajúcom štáte, ktorý už nesmie zo svojej strany vykonávať žiadne kontroly, ani stíhať. Aj keby to bolo možné, zostáva naďalej otvorené, ako má konať štát pôvodu v nejakom cudzom štáte, v ktorom nemá žiadne vlastné výsostné oprávnenia. Naproti tomu smernica o vysielaní umožňuje členským štátom stanoviť, aké vysvetlenia sa budú môcť požadovať od firiem (napr. v rámci zadávania verejných zákaziek) v prijímajúcom štáte, kto je vnútroštátny zmocnenec pre doručovanie pokút a žalôb a ako by malo fundovane odpadnúť ohlásenie činnosti. Takto by to malo zostať.

3.6.3

Hoci lepšia spolupráca medzi úradmi štátu pôvodu a vysielajúceho štátu je v budúcnosti určite žiaduca a zasluhuje si výhradnú podporu, skúsenosti z praxe ukazujú iný obraz, ktorý návrh smernice podľa názoru výboru neberie dostatočne do úvahy. Výbor preto dospel k záveru, že smernica o poskytovaní služieb musí byť jednoznačnejšie formulovaná, čo sa týka spolupráce medzi štátom pôvodu a vysielajúcim štátom.

3.6.4

Pri medzinárodnom vysielaní pracovníkov z tretích štátov musí byť podľa návrhu smernice úlohou členského štátu pôvodu zaistiť, aby poskytovateľ služieb vysielal len pracovníkov, či už sú občanmi Únie alebo nie, ktorí v členskom štáte pôvodu spĺňajú predpísané požiadavky na pobyt a náležité zamestnávanie. Prijímajúci členský štát nesmie podrobiť preventívnym kontrolám ani pracovníkov, ani poskytovateľov služieb. Dopady tohto návrhu by mohli byť nepriaznivé pre zrovnateľné problematiky, ako je to uvedené vyššie. Do tej miery by smernica mala preto tiež objasniť, že doterajší právny stav zostáva zachovaný.

3.7.1

Výbor uznáva, že u poskytovateľov služieb, ktorých poskytovanie služieb predstavuje zdravotné, bezpečnostné alebo finančné riziko pre prijímateľov, môže byť povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti pri výkone povolania nástrojom na podporu dôvery spotrebiteľov. Pre zachovanie rovnakých podmienok konkurencie medzi poskytovateľmi služieb môže byť tiež ohlásená jednotná úprava poistenia zodpovednosti pri výkone povolania v rámci celej EÚ. V súvislosti s argumentmi pre a proti je však povinné poistenie opodstatnené len vtedy, keď existuje prevažujúci záujem tretej strany alebo ochrany spotrebiteľa. Definícia takto závažných skupín povolaní a odvetví musí byť už v smernici. Ďalej je nutná dostatočne pružná úprava, aby sa mohlo prihliadnuť k jednotlivým rizikovým situáciám a potrebe poistenia veľkého množstva potencionálne registrovaných poistencov.

3.8.1

Výbor je presvedčený, že poskytovanie služieb založené na znalostiach už núti konkurentov k neustálemu zvyšovaniu kvalifikácie. Ti môžu obstáť len na základe najnovších vedeckých a technických noriem. Záručnými pečaťami a certifikátmi sa dosiahne vyššie zabezpečenie kvality len tam, kde je spotrebiteľ schopný pochopiť, aké normy sa schovávajú za týmito certifikátmi. Pre všeobecné uznanie sa musí dosiahnuť určitý stupeň oboznámenia. Inakšie by chýbala transparentnosť nutná pre spotrebiteľov. Spotrebitelia musia byť tiež informovaní o kvalite ponúkaných služieb. Vzhľadom k tomu, že na trhu sa objavuje veľa certifikátov, ktoré zákazníci nerozoznávajú, vzniká nebezpečenstvo ich možnej devalvácie a vzniku situácie, keď zákazníkom neposkytnú potrebné informácie.

3.9.1

Transparentnosť by mala existovať – tak ako je to už uvedené v článku 26 ods. 3 návrhu smernice – aj v oblasti tvorby cien a ich kalkulácie. Výbor tu považuje za účelné zvážiť zaistenie transparentnosti cien nielen v dopyte vzhľadom na spotrebiteľa (business to consumer), ale zamyslieť sa tiež nad nevyžadovaným ohlásením pri udelení zákazky. Táto transparentnosť by sa pre spotrebiteľov mohla dosiahnuť napríklad za pomoci zmluvných predpisov EU o poplatkoch a predpisov o úhrade nákladov. Toto sa dá eventuálne postrádať v styku „business to business“.

3.10.1

Výbor víta, že sa všetok priebeh postupov má uskutočňovať zásadne elektronicky. Je to požiadavka zameraná do budúcnosti, ktorú treba zásadne vítať. Nesmie sa však pustiť zo zreteľa – a toto sa dá tiež už vyrozumieť z obmedzenia v článku 5 návrhu smernice – že originálne doklady alebo overené preklady týchto originálnych dokladov u dôležitých dokumentov, ako sú osvedčenia, výpisy z registra atď., môžu byť predložené v elektronickej forme nanajvýš vtedy, ak sa ich autentickosť dá overiť podľa uznaného podpisu a pod. V jednoduchých elektronických informačných tokoch to ešte tak nie je a treba pre to vytvoriť zodpovedajúce technické predpoklady vo všetkých členských štátoch (pozri práce výboru k moderným médiám a komunikácii).

3.11.1

Výbor prikladá veľký význam tomu, aby pre spotrebiteľov boli možné obsiahle balíky riešenia v kooperáciách medzi jednotlivými profesiami pri poskytovaní služieb. Ale kvôli zvláštnemu postaveniu niektorých poskytovateľov služieb v právnych poriadkoch ich krajín treba prihliadnuť na to, že zákonnom dané výhody sú pre spoluprácu dôležité: V prípade práv a povinností určitých poskytovateľov služieb zachovávať mlčanlivosť bude kooperácia možná len tam, kde sú tieto práva a povinnosti jednotné pre súčasných príslušníkov rôznych povolaní v jednom úrade. V opačnom prípade hrozí porušenie práv jednotlivého spotrebiteľa garantovaných Európskou chartou ľudských práv.

3.12.1

Výbor podporuje návrh na zavedenie kódexov chovania na európskej úrovni. S ohľadom na rôzne národné úpravy pracovných predpisov a profesijného chovania predstavujú kódexy chovania jednu z mnohých možností zabezpečenia kvality poskytovaných služieb. Systémy zabezpečenia kvality vytvorené poskytovateľmi služieb sú dobrovoľnými dohodami bez právnej záväznosti. To v žiadnom prípade neznamená, že sú neúčinné, ale predstavuje to určité obmedzenie s ohľadom na možnosť uplatnenia. Zákonné výhrady existujúce v mnohých členských štátoch sťažujú realizáciu takýchto dohôd.

3.13.1

V rozšírenej Európskej únii existuje mnoho rozdielnych systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vytvárali po dlhé roky v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi. Výmena osvedčených postupov bola dôležitým nástrojom pre presadzovanie ďalšieho rozvoja systémov sociálneho zabezpečenia. Prejavuje sa to aj v návrhu smernice o poskytovaní služieb na spoločnom trhu. Musí sa zabezpečiť, aby sa spoločné sociálne politické vymoženosti nevytratili.

3.13.2

Netreba osobitne pripomínať, že sociálnym partnerom samozrejme pripadá dôležitá úloha v rozvoji odvetvia služieb. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na to, že odborové organizácie neboli výslovne uvedené v konzultáciách „dotknutých záujmových skupín“ obsiahnutých v návrhu smernice. Výbor dôrazne poukazuje na to, že konzultácie so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou sa musia uskutočniť pri rozvíjaní odvetvia služieb pri každej vhodnej príležitosti. Tiež sú vždy vítané vlastné iniciatívy zúčastnených strán.

3.13.3

Mimoriadne dôležitým bodom je v tejto súvislosti skutočnosť, že v návrhu smernice sa neberie do úvahy, že kolektívne zmluvy v niektorých členských štátoch nastupujú namiesto právnych predpisov. V praxi to znamená, že sú právne záväzné rovnako ako bežné právne predpisy. Táto špecifická úloha náleží často kolektívnym zmluvám najmä v severských krajinách, kde je obvyklou praxou, že nezávislí sociálni partneri zjednávajú mzdy a pracovné podmienky kolektíve. Preto sa musí návrh smernice účelne pozmeniť, aby boli kolektívne zmluvy výslovne uznané ako nástroj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice.

3.14.1

Navrhované obmedzenia možností členských štátov zavádzať alebo zachovať ich vlastný systém povolení sú veľmi prísne a budú viesť k zmenám v mnohých členských štátoch. Nevyhnutne tu vzniká otázka, či to neobmedzuje členské štáty v ich možnostiach požadovať uplatňovanie vlastných predpisov jednotlivých štátov napríklad v sociálnej oblasti, oblasti zdravotníctva a životného prostredia. Táto sloboda členského štátu určovať vlastné podmienky e existencia možností rozhodovania, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, sú podstatnými prvkami ovplyvňovania noriem kvality a bezpečnosti v sociálnom a zdravotníckom sektore. Práve rozhodnutia v oblasti sociálnej politiky súvisia aj s možnosťou určovania jednotlivých podmienok a nárokov na poskytovateľov služieb na mieste.

3.15.1

Návrh smernice stanoví v článku 2 výnimky vo sfére daňového systému pre oblasť použitia smernice. Výbor poukazuje na to, že jedna z hlavných prekážok pri uskutočňovaní spoločného trhu spočíva aj naďalej v tom, že v členských štátoch sa daňové predpisy nevykonávajú jednotne. Harmonizované predpisy na úrovni Spoločenstva tu môžu postupne zaistiť prispôsobenie. Ale ani v tejto oblasti sa nedá zásada krajiny pôvodu považovať za všeobecne použiteľnú: Európska komisia pri revízii 6. smernice (o dani z pridanej hodnoty) napr. navrhuje, aby služby podliehajúce daniam boli zdaňované v prijímajúcom štáte – a nie v štáte pôvodu. Koherencia v zjednodušení medzinárodných služieb tu nie je znateľná, bola by však účelná až nutná.

4.1

Výbor víta vytýčený cieľ Európskej komisie, ktorý sleduje návrh smernice o poskytovaní služieb na vnútornom trhu, a síce uskutočniť vnútorný trh a urobiť ďalší krok vpred k vzniku najkonkurencieschopnejšieho a najdynamickejšieho hospodárskeho priestoru založeného na vedomostiach, priestoru schopného trvalého hospodárskeho rastu, spojeného s kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a vyššou sociálnou súdržnosťou (Lisabonská stratégia). Trh služieb je významným násobiteľom pre vytváranie pracovných miest a hospodársky rast v celej EÚ. Okrem toho môže byť uskutočnenie spoločného trhu pre poskytovanie služieb, ktorý by mal za následok nižšie ceny a väčší výber, veľkým prínosom pre spotrebiteľov. Výbor okrem toho zastáva názor, že návrh smernice by mal podchytiť zmeny a upresnenia navrhnuté na tomto mieste, aby tento cieľ mohol byť skutočne dosiahnutý.

4.2

K ústredným vrcholovým bodom stanoviska patria:

4.2.1

Harmonizácia v dvojstupňovej prechodnej fáze pre určité služby: Výbor preto považuje principiálne používanie zásady krajiny pôvodu v oblasti medzinárodného poskytovania služieb za unáhlené. Výbor odporúča celkovo preskúmať zavedenie zásady krajiny pôvodu v rôznych odvetviach (napr. oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb) z hľadiska jej uskutočniteľnosti. Tam, kde sa zavedenie ukazuje v zásade ako možné, by sa mala venovať pozornosť nasledujúcemu: Harmonizácia a zásada krajiny pôvodu stoja vedľa seba ako prinajmenšom rovnocenné nástroje na vytvorenie spoločného trhu. Pre oddelene definované činností v národných zdravotných systémoch, v slobodných povolaniach a iných citlivých oblastiach. V súčasnej dobe je výbor znepokojený tým, že okamžité zavedenie zásady krajiny pôvodu by spôsobilo nivelizáciu „smerom dole“. Nové ustanovenia musia byť čo najpriaznivejšie pre uplatňovanie a musia byť čo najjasnejšie štruktúrované, aby ich vykonávanie prebiehalo jednoducho a hladko. Toto platí aj pre mechanizmy spoločnej a samočinnej regulácie.

4.2.2

Problematika sociálnej dimenzie: Návrh smernice nesmie viesť k zníženiu existujúcich sociálnych, platových a bezpečnostných noriem na pracovnom mieste, a to najmä v prípade smernice o vysielaní. Národné systémy pre kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy, vrátane národného vykonávania smernice o vysielaní pracovníkov (smernica 86/71/ES), ktoré s tým súvisí, nemajú byť dotknuté. Členské štáty musia byť schopné záväzne definovať pojmy pracovník, osoba samostatne zárobkovo činná a osoba zdanlivo samostatne zárobkovo činná, aby sa pre oblasť použitia smernice o vysielaní za obmedzenia zásady krajiny pôvodu vytvorili jednoznačné podklady pre použitie. Okrem toho treba členským štátom uložiť, aby pracovné podmienky všeobecne platné v ich krajinách pre príslušných pracovníkov presadili aj voči tým pracovníkom, čo tam prišli/boli vyslaní. Prípadne by jeden zo zamestnancov v prijímateľskej krajine mohol byť určený ako zmocnenec, ktorý bude mať pripravené potrebné pracovné doklady.

4.2.3

Oblasť platnosti a kolízne normy: Oblasť platnosti, úpravy výnimiek a kolízie v uplatňovaní zásady krajiny pôvodu je ešte nutné u medzinárodného pohybu služieb spracovať presnejšie a jasnejšie ich vzájomne vymedziť. Týka sa to vymedzenia oblasti použitia zamýšľanej smernice o vzájomnom uznávaní odbornej kvalifikácie, ako aj vysvetlenia, či a ako bude možné zamedziť napríklad kolíziám medzi normou krajiny pôvodu a sociálnymi, daňovými a trestnoprávnymi normami prijímajúceho štátu – podľa návrhu smernice už teraz prednostne platiacimi. Každopádne sa musí celkovo zabrániť právnej inkoherencii pre iné právne akty. Najmä Dohovory I a II majú zostať nedotknuté. Medzinárodné súkromné právo by ale v mnohých konšteláciách poskytovalo jasnú úpravu pre riešenie sporných otázok. Všetky služby všeobecného záujmu musia byť vyňaté z pôsobnosti smernice o poskytovaní služieb dovtedy, kým sa v tejto oblasti nevypracuje príslušný rámec Spoločenstva.

4.2.4

Ústredný register pre evidenciu medzinárodných aktivít: Výbor je toho názoru, že by bolo potrebné zvážiť, či by vytvorenie ústredného registra v rámci Únie na zaznamenávanie požiadaviek a priestupky zistených v rámci vykonávania dozoru bolo efektívnym a užitočným prostriedkom pre splnenie v návrhu smernice uvedených podmienok týkajúcich sa kontroly poskytovania špecifických služieb, ako napr. v oblasti slobodných povolaní.

4.2.5

Zlepšenie empirického zisťovania: Nástroje pre zisťovanie tokov spoločného trhu sa musia u služieb prehodnotiť a zdokonaliť, aby sa mohli lepšie určiť a vyhodnotiť príčiny a následky opatrení.

4.2.6

Zabezpečenie kvality a transparentnosť cien: Ochrana spotrebiteľov sa musí udržiavať za pomoci systémov zabezpečenia kvality a prípadne tiež aj za pomoci zavedenia povinnosti zjednať poistenie. V oblasti medzinárodného pohybu služieb sa musí dbať o to, aby spotrebiteľ v oblasti „business to consumer“ získal aj bez konkrétneho dopytu predstavu o tom, za akých podmienok a za aké náklady bude tento výkon poskytovaný. Jednou z ciest by mohli byť predpisy o poplatkoch a sadzbách, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi EÚ.

4.2.7

Harmonizácia daňových predpisov: Okrem množstva skutočných i subjektívne pociťovaných prekážok držia členské štáty a obce hlavnú prekážku pri realizácii spoločného trhu vo vlastných rukách: rôznorodosť a nejednotné uplatňovanie práva odvodov a daní. Výbor tieto subjekty vyzýva, aby tejto skutočnosti v budúcnosti venovali maximálnu pozornosť.

5.

Vo všeobecnosti je potrebné intenzívnejšie propagovať pozitívne aspekty spoločného trhu, predovšetkým smerom k malým a stredným podnikom (MSP) a samostatne zárobkovo činným osobám, pričom by sa mal využiť aj projekt výboru nazvaný „PRISM“. Ak nebudú poskytovatelia služieb a spotrebitelia presvedčení o výhodách spoločného trhu, nebude podľa názoru výboru možné aktivovať rastový potenciál v sektore služieb.