8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/22

1.

2.

3.

4.

5.

1.1

Využiteľná energia (1) je základom nášho dnešného spôsobu života a našej kultúry. Len za predpokladu, že budeme mať k dispozícii dostatok energie, dosahujeme súčasný životný štandard: priemernú dĺžku života, zásobovanie potravinami, všeobecný blahobyt a priestor pre osobný rozvoj, ktorý dosiahol vo veľkých a rozvíjajúcich sa priemyselných krajín takú úroveň, ktorá nemá v histórii obdoby. Bez dostatočného zásobovania energiou by tieto vymoženosti boli veľmi ohrozené.

1.2

Nevyhnutnosť zabezpečeného, cenovo výhodného, ekologického a udržateľného zásobovania využiteľnou energiou sa nachádza v centre pozornosti uznesení Rady z Lisabonu, Göteborgu a Barcelony. Na základe toho si Európska únia stanovila tri navzájom úzko súvisiace a rovnako dôležité ciele v oblasti energetickej politiky, a síce ochrana a zlepšenie (1) konkurencieschopnosti, (2) stability dodávok a (3) životného prostredia, pričom všetky tieto tri aspekty sú v zmysle udržateľného rozvoja.

1.3

Výbor vo viacerých stanoviskách (2) konštatoval, že príprava a využívanie energie sú spojené so znečisťovaním životného prostredia, rizikami, vyčerpaním zdrojov a problematickými zahraničnopolitickými závislosťami a nepredvídateľnými aspektmi (napr. súčasná cena ropy), a že najdôležitejším opatrením za účelom zníženia rizika dodávok, rizika hospodárskych kríz a iných rizík je podľa možnosti čo najvšestrannejšie a najvyváženejšie využívanie všetkých druhov a foriem energie, vrátane snáh o úspory a racionálne zaobchádzanie s energiou.

1.4

Žiadna z možností alebo stratégií, ktoré môžu prispieť k zásobovaniu energiou v budúcnosti, nie je technicky perfektná, každá z nich má nejaké rušivé vplyvy na životné prostredie, žiadna z nich nie je postačujúca pre všetky potreby, potenciál žiadnej z nich nie je dostatočne dlhodobo predvídateľný. Súčasný trend spolu s vývojom nákladov v prípade konvenčných nosičov energie, ako aj jej alternatívnych foriem, okrem toho demonštruje, že energia bude v budúcnosti sotva tak cenovo výhodne dostupná, ako to bolo doteraz v prípade spaľovania (3) fosílnych nosičov energie, ako napr. ropy, uhlia a zemného plynu.

1.5

Zodpovedná európska energetická politika, orientovaná dlhodobo, sa preto nemôže spoľahnúť ani na to, že zásobovanie energiou zohľadňujúce hore uvedené ciele môže byť zabezpečené len využívaním malého počtu nosičov energie.

1.6

Dlhodobo dostupné, ekologické a ekonomicky kompatibilné zásobovanie energiou teda nie je zabezpečené ani v Európe, ani v globálnom meradle (4). Kľúč k možným riešeniam sa môže nájsť len na základe ďalšieho intenzívneho výskumu a vývoja. To musí zahŕňať aj vypracovanie pilotných zariadení, ich technické a hospodárske preskúšanie a napokon ich postupné zavádzanie na trh.

1.7

Výbor okrem toho poukázal na skutočnosť, že riešenie problematiky energie by malo byť orientované globálnejšie a zamerané na podstatne dlhšie časové obdobie, keďže zmeny v energetickom hospodárstve prebiehajú len pomaly a emisia klimatických (skleníkových) plynov nepredstavuje regionálny, ale globálny problém. Okrem toho možno očakávať, že tento problém sa v budúcnosti – a to najmä v druhej polovici tohto storočia – ďalej prehĺbi.

1.8

Negatívny vplyv obmedzenia na strane zdrojov ako aj problematiky emisií sa totiž zväčší navyše aj tým, že na základe nárastu obyvateľstva a potreby menej rozvinutých krajín dobehnúť hospodársky vývoj sa svetová potreba energie do roku 2060 podľa všetkého zdvoj-, ba až strojnásobí. Vychádzajúc zo súčasného stavu poznania sa táto veľmi výrazná dodatočná potreba nebude dať vykompenzovať výlučne zvýšením efektívnosti a úsporami energie.

1.9

Stratégia a perspektíva vývoja preto musí zohľadniť aj obdobie po cieľovom horizonte roku 2060.

1.10

Ako už výbor skôr konštatoval, existuje pri vnímaní tejto problematiky zo strany občanov a vo verejnej diskusii široké spektrum názorov siahajúcich od podceňovania až po preceňovanie rizík a príležitostí.

1.11

Z toho vyplýva, že zatiaľ ešte neexistuje dostatočne zjednotená globálna energetická politika. Táto skutočnosť sťažuje navyše potrebnú rovnosť šancí EÚ v globálnej hospodárskej súťaži.

1.12

Dokonca aj v rámci členských krajín Únie existujú určité rozdiely v postojoch k energetickej problematike. Napriek tomu sa tu i na úrovni EÚ dosiahla v prevažnej miere zhoda v tom, že je potrebné ďalej rozvíjať všetky alternatívy – vo viacerých členských krajinách s výnimkou jadrovej energie. Pre tento účel prichádza veľký počet zodpovedajúcich vývojových a výskumných programov a ostatných, sčasti dokonca kumulatívnych podporných programov na aplikáciu, a síce na úrovni členských krajín ako aj zo strany EÚ.

1.13

Osobitným cieľom EÚ je pritom výrazné zvýšenie využívania obnoviteľných nosičov energií v stredno- až dlhodobom horizonte, čo môže byť prospešné aj z hľadiska ochrany klímy. V tejto súvislosti zohráva geotermálna energia dôležitú úlohu.

2.1

Pojmom využívanie geotermálnej energie sa označujú všetky postupy, ktoré sa napoja na tok tepelnej energie prúdiaci z veľmi horúceho vnútra Zeme na jej povrch a využívajú ho. Ako médium prenosu tepla sa pritom využíva voda (5) (vo forme kvapaliny/pary).

2.1.1

Hustota tohto prúdu tepla je však veľmi nízka. Teploty prevládajúce pod zemským povrchom sa zvyšujú rastúcou hĺbkou len veľmi pomaly: všeobecná priemerná hodnota je nárast teploty približne o 3 oC na 100 m hĺbky. Geologické zóny, v ktorých prichádza k výraznejšiemu nárastu teploty pri rastúcej hĺbke, sa označujú ako geotermálne anomálie.

2.1.2

Teplotný režim zemských vrstiev blízko povrchu môže byť ovplyvnený aj slnečným žiarením, čo sa však napriek tomu v ďalšom priebehu textu zahŕňa pod tepelnú energiu Zeme.

2.2

Rozlišujeme dve formy využívania tepelnej energie Zeme.

2.2.1

Na jednej strane pritom ide o využívanie tepla na kúrenie. Na kúrenie sa v súčasnosti v rámci EÚ využíva zhruba 40 % celkovej potreby energie, a pre tento účel spravidla postačujú relatívne nízke teploty (vody), už < 100oC.

2.2.1.1

Výlučne na kúrenie sa okrem iného používajú tzv. geotermálne sondy, pri ktorých voda protismerne preteká koaxiálnou rúrou (s hĺbkou 2,5 – 3 km) uzavretou na dolnom konci voči okolitému zemskému prostrediu a pritom prijíma využiteľný tepelný výkon až do max. 500 kWth.

2.2.1.2

Osobitný druh využitia zemského tepla v bezprostrednej blízkosti zemského povrchu sa zakladá na použití geotermálnych čerpadiel („obrátený chladiarenský stroj“) na vykurovanie budov (zhruba od 2 kWth do 2 MWth); pritom sa navyše používa „chladiaci prostriedok“ (6). V tomto prípade existuje viacero variant, ktoré sa vzťahujú na hĺbky – v závislosti od techniky – od jedného metra až do niekoľko sto metrov.

2.2.2

Na druhej strane pritom ide o výrobu elektrickej energie, pre ktorú sú na rozdiel od predchádzajúcej možnosti nevyhnutné vyššie teploty (vody), napr. > 120oC, pričom voda na ohrievanie sa zvyčajne vedie podložím pomocou dvoch vrtov vyhĺbených vo väčšom odstupe, pričom tento prietok je protismerný. Týmto spôsobom je možné docieliť väčší tepelný výkon, a síce okolo 5 až 30 MWth.

2.2.2.1

Ale aj tieto teploty (vody) sú ešte stále nízke vzhľadom na požadovanú termodynamickú účinnosť (na premenu tepelnej energie na energiu elektrickú) a vzhľadom na potrebné teploty varu pre obeh turbín.

2.2.2.2

Pre obeh turbín sa preto používajú prednostne pracovné prostriedky s teplotou varu, ktorá je oproti vode nižšia (ako napr. perfluórpentán C5F12). Pre tento účel sú vyvinuté špeciálne obehy turbín, ako napr. tzv. „organic rankine cycle“ (proces ORC) alebo tzv. proces Kalina.

2.2.3

Je veľmi výhodné skombinovať obe formy aplikácie (elektrinu a tepelnú energiu) a využiť teplo, ktoré nebolo využité pri výrobe elektriny alebo na výrobu elektriny, práve na kúrenie: súčasná produkcia vykurovacieho tepla a elektrickej energie.

2.3

Za účelom dodávky technicky využiteľnej energie najmä na výrobu elektriny sú však spravidla vhodné len ložiská tepla nachádzajúce sa dostatočne hlboko – a to niekoľko kilometrov – pod zemským povrchom. To si vyžaduje nákladné hĺbkové vrty.

2.3.1

Avšak náklady na rozbehnutie prevádzky a samotnú prevádzku takýchto zariadení výrazne stúpajú so vzrastajúcou hĺbkou. Preto je potrebné zvážiť v závislosti od plánovaného využívania najvhodnejšiu kombináciu hĺbky vrtu, miery účinnosti a objemu získaného tepla.

2.4

Preto boli vyhľadávané najprv predovšetkým ložiská tepla v tých geologických zónach, kde existujú geotermálne anomálie.

2.4.1

Takéto významné geotermálne anomálie (tzv. vysokoentalpické (7) ložiská) predovšetkým v regiónoch zvýšeného vulkanizmu (Island, Taliansko, Grécko, Turecko). Vysokoentalpické ložiská boli využívané už v staroveku ako liečebné kúpele a využívajú sa už približne sto rokov aj na výrobu elektriny (Larderello, Taliansko, 1904).

2.4.2

Naproti tomu sa mierne geotermálne anomálie (tzv. nízkoentalpické hydrotermálne ložiská), t. j. len mierny nárast teploty s vzrastajúcou hĺbkou, nachádzajú v tektonicky aktívnych oblastiach (Hornorýnska priekopa, Tyrhenské more, Egejská oblasť, atď.) a sú rozšírené aj v sedimentoch obsahujúcich vodu (Panónska panva v Maďarsku a Rumunsku, severonemecko-poľská panva).

2.5

Kvôli obmedzenému množstvu zón s geotermálnou anomáliou prebiehajú od polovice 80-tych rokoch v rastúcej miere snahy využiť teplo nachádzajúce sa aj v „normálnych“ geologických formáciách za účelom lepšieho uspokojenia rastúcej potreby úžitkovej energie a lepšieho prispôsobenia ponuky tepla, resp. energie, potrebám príslušného regiónu.

2.5.1

Preto sa od 90-tych rokov začalo s využívaním ložísk mimo geotermálnych anomálií – predovšetkým v nemecky hovoriacich oblastiach – na získavanie energie. Príprava elektrickej energie sa realizovala až v posledných štyroch rokoch v Altheime a Bad Blumau (Rakúsko) a v Neustadt-Glewe (Nemecko).

2.5.2

2.6

Výhody týchto postupov sú nasledovné:

2.7

Na druhej strane sú tu však nasledovné nevýhody:

3.1

Pri hĺbkovej geotermii ide v podstate o tri techniky sprístupnenia a využívania – zvyčajne s nutnosťou výkonu min. po dvoch vrtoch (dubleta) (8) – alebo ich varianty, t. j.

Okrem toho sa vyvíjajú aj povrchové techniky využívania tepla (9), ktoré majú umožniť zlepšený prenos, resp. využitie tepla.

3.2

V EÚ predstavuje súčasná kapacita výroby elektrickej energie z geotermálnych zariadení – v zásade prostredníctvom využívania geotermálnych anomálií – zhruba 1 GWel, teda asi 2‰ celkového elektrického výkonu inštalovaného EÚ, a to zväčša v Taliansku. Na bezprostredné využívanie tepla na vykurovanie je momentálne nainštalovaných okolo 4 GWth. Trendy projektované na rok 2010 však predpokladajú až 8 GWth alebo viac.

3.3

Oba druhy využívania tak nepredstavujú príspevok k zásobovaniu energiou v EÚ, ktorý by mal kvantitatívne veľkú váhu, a aj ich podiel na využívaní obnoviteľných zdrojov je doteraz zanedbateľný.

3.4

Využívanie geotermálnej energie v posledných rokoch však naznačuje výrazný nárast, a to v dôsledku podpory zo strany členských krajín, ako aj zo strany EÚ. Pokiaľ ide o rozsah tepelného výkonu od niekoľko MWth až po niekoľko desiatok MWth ponúka geotermia príspevok k decentralizovanému zásobovaniu energiou.

3.5

Podľa názoru výboru je to oprávnené a hodné podpory. Aj tu ako vo väčšine prípadov ide o pilotné zariadenia, pri ktorých majú byť vyskúšané a ďalej vyvíjané rôzne metódy.

3.6

Mimo oblasti s geotermálnymi anomáliami sú náklady na kWhel elektrickej energie v súčasnosti zhruba na úrovni polovice nákladov na výrobu elektriny zo solárnych zariadení a dvojnásobku nákladov na jej výrobu z veterných zariadení, a aj to väčšinou pri súčasnej výrobe tepla a elektrickej energie.

3.6.1

Ponuka geotermálnej energie (pozri vyššie) však môže byť do veľkej miery prispôsobená potrebám, čo pri rastúcich podieloch obnoviteľných zdrojov energie na trhu s energiou bude postupne čoraz väčšou výhodou. Potom si totiž výkyvy vo výkonoch veternej a solárnej energie budú vyžadovať čoraz viac regulačných a kompenzačných opatrení; potom zrejme nebude možné zaobísť sa bez energeticky náročných a nákladných akumulačných médií, ako napr. vodík.

4.1

Ak sa podarí vyriešiť obmedzenie na zóny geotermálnych anomálií (pozri aj body 2.4 a 2.5), má využívanie geotermálnej energie veľký potenciál a môže podstatne prispieť k ekologickému a udržateľnému zásobovaniu energiou (pozri aj bod 4.13).

4.2

Aby bolo možné tento potenciál sprístupniť a ďalej rozvíjať, sú pre hospodársky efektívnu výrobu elektriny potrebné vrty s minimálnou hĺbkou 4 až 5 km za účelom sprístupnenia tých vrstiev (hornín), ktoré vykazujú minimálne teploty na úrovni asi 150 oC. Okrem toho musí byť s touto horninou zaobchádzané tak, aby bola umožnená dostatočná výmena tepla medzi horúcou horninou a prirodzene sa vyskytujúcou, resp. dopravovanou vodou, a tiež dostatočné prúdenie vody.

4.2.1

Pre využívanie tepla výlučne na vykurovanie postačujú naproti tomu (pozri aj bod 2.2.1.1.) aj menšie hĺbky vrtov, napr. 2 – 3 km.

4.3

Príslušné technologické postupy sa už vyvíjajú a testujú na viacerých stanovištiach (napr. Soultz-sous-Forêts, Groß Schönebeck) rôznych geologických formácií v Európe. Potenciál ďalšieho rastu sa skrýva vo vývoji technológií využívania, ktoré by boli v čo najväčšej miere nezávislé od stanovišťa, čím by boli aplikovateľné kdekoľvek. Tento cieľ však ešte vyžaduje veľa úsilia v rámci vývoja a výskumu.

4.4

Na jednej strane je dôležité ďalej rozvíjať rôzne techniky, ktoré už boli (aspoň čiastočne) vypracované, do štádia umožňujúceho ich využitie a verifikovať hore uvedené predpoklady pre udržateľné využívanie geotermálnej energie.

4.4.1

Obzvlášť dôležitou otázkou je pritom, či v takto stimulovanom ložisku sú skutočne splniteľné hydraulické a termodynamické predpoklady pre dostatočnú udržateľnosť.

4.5

Na druhej strane je potrebné vylepšiť a zracionalizovať aj jednotlivé kroky postupov do tej miery, aby náklady na takéto využívanie energie boli konkurencieschopné (pozri nižšie). Preto je nevyhnutné vyvinúť príslušné úsilie v oblasti vývoja a výskumu (pozri bod 1.6), ale aj opatrenia zamerané na prípravu trhu, aby bolo možné dosiahnuť úspory nákladov podmienené výrobou.

4.6

Zo strednodobého hľadiska sa termínom „konkurencieschopný“ rozumie stav, keď využívanie geotermálnej energie bude môcť z hľadiska nákladov konkurovať využívaniu veternej energie. Toto možno očakávať v súvislosti so stále zreteľnejšími nevýhodami veternej energie. Tieto nevýhody sú: veľmi silno kolísajúca ponuka, čo – ako je známe – vedie k značným sekundárnym nákladom a aj emisiám na iných miestach, negatívne vplyvy pre obyvateľstvo žijúce v okolí ako aj pre vzhľad krajiny, a tiež k rastúcej potrebe opráv a údržby. Do celkového hodnotenia je potrebné zahrnúť aj náklady, ktoré musia znášať spotrebitelia, resp. štát.

4.7

Z dlhodobého hľadiska a pri zohľadnení pravdepodobne aj naďalej rastúcich cien ropy a zemného plynu (a možného poklesu ich množstva, ktoré bude k dispozícii) vzniká otázka všeobecnej konkurencieschopnosti geotermálne získanej energie. To znamená, či aj toto využívanie energie – pri zohľadnení externých nákladov všetkých techník premeny energie – môže byť dlhodobo konkurencieschopné bez akýchkoľvek dotácií, resp. preferenčných opatrení deformujúcich trh, a ak áno, v akom časovom horizonte.

4.8

Dovtedy je však potrebné (10), aby:

4.9

Výbor s uspokojením konštatuje, že v tejto oblasti sa už vykonalo veľa práce. Výbor v plnej miere podporuje Komisiu v jej výskumno-vývojových projektoch, ktoré v tejto súvislosti prebiehajú alebo boli vypísané, ako aj v jej zámere ešte raz výrazne posilniť príslušné opatrenia a snahy v budúcom výskumno-vývojovom rámcovom programe. Výbor podporuje aj členské krajiny v ich príslušných výskumno-vývojových projektoch a taktiež v ich snahách uľahčiť a už teraz stimulovať skúšobné zavedenie na trh pomocou podporných opatrení.

4.10

Výbor v tejto súvislosti opakuje svoje predošlé odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej, transparentnej, koordinovanej a všetkými partnermi podporovanej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM a urobiť z tohto výskumu podstatný prvok Siedmeho výskumno-vývojového rámcového programu a programu Euratom.

4.11

V tom by mali byť zahrnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie a mali by dostať primerané miesto, pokiaľ nebude možné lepšie odhadnúť a zhodnotiť dlhodobý vývoj nákladov a skutočne realizovateľný potenciál tejto technológie na energetickom trhu, ktorý aj tak podlieha neustálym zmenám.

4.12

Výbor okrem toho odporúča zahrnúť všetky výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie – t. j. aj tie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni – v zmysle otvorenej koordinácie v najväčšom možnom rozsahu do európskeho energetického výskumného programu a tým aj podporiť európsku kooperáciu.

4.13

Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že teraz vzniká šanca pre nové členské krajiny zúčastniť sa výskumno-vývojového rámcového programu EÚ. Obnova existujúcich energetických systémov, ktorá sa v týchto krajinách stáva aktuálnou otázkou, by mala byť využitá na rozbehnutie príslušných ukážkových a pilotných zariadení.

4.14

Výbor ďalej doporučuje, aby sa Komisia aj naďalej snažila v maximálnej miere harmonizovať účinné podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) v rámci EÚ, aby tak bola aspoň v rámci techniky „geotermie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ medzi technikami rovnakého druhu.

4.15

S ohľadom na súčasnú prípravu tepla na vykurovanie a elektrickej energie, ktorá sa v prípade geotermie ponúka a pre ktorú je geotermia obzvlášť vhodná, výbor okrem toho odporúča, aby sa Komisia zamerala aj na zodpovedajúce systémy na prenos tepelnej energie a jej využívanie.

5.1

Pojem „využívanie geotermálnej energie“ zastrešuje všetky techniky, ktoré využívajú prúd tepelnej energie vyvierajúci z vnútra Zeme na jej povrch.

5.2

Toto sa na prvom mieste týka zásobovania tepelnou energiou, ale aj elektrickou energiou alebo súčasnou prípravou oboch foriem energie.

5.3

V oblastiach geotermálnych anomálií sa využívanie geotermálnej energie už uplatňuje, jej relatívny prínos k celkovému zásobovaniu energiou je však veľmi malý.

5.4

Nasadením technológií, ktoré umožňujú využívanie aj v oblastiach mimo geotermálnych anomálií, môže mať využívanie geotermálnej energie potenciálne veľký význam pre udržateľné zásobovanie energiou, a síce v oblasti základného zásobovania. To je však spojené s hĺbkovými vrtmi do hĺbky okolo 4 až 5 km a dodatočnými „stimulačnými opatreniami“.

5.5

Sľubný rozvojový potenciál sa však skrýva aj vo využívaní „nehĺbkovej“ tepelnej energie Zeme s geotermálnymi čerpadlami na vykurovanie a klimatizáciu priestorov.

5.6

Potenciál pre základné zásobovanie energiou odlišuje geotermiu od postupov s kolísajúcou ponukou (ako veterná a solárna energia), ktoré sú alebo budú v rastúcej miere odkázané na regulačné, kompenzačné a akumulačné techniky a ktoré kvôli potrebe veľkých plôch a vplyvu na vzhľad krajiny narážajú na odpor obyvateľstva.

5.7

Výbor opakuje svoje odporúčanie využiť šance Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom rozsiahlej stratégie ENERGETICKÝ VÝSKUM.

5.8

V rámci toho by mali byť obsiahnuté aj potrebné výskumno-vývojové opatrenia pre rozvoj geotermie, ktoré by mali byť prijaté, ďalej rozvíjané a primerane zintenzívnené v kontexte už prebiehajúcich príslušných programov.

5.9

Výbor odporúča integrovať výskumno-vývojové programy týkajúce sa geotermie, ktoré boli doteraz podporované výlučne na národnej úrovni, v zmysle otvorenej koordinácie do takéhoto európskeho energetického výskumného programu a jeho integrujúcich opatrení.

5.10

Výbor odporúča vytvoriť vo všetkých členských krajinách úvodné, degresívne prebiehajúce stimuly a úpravy pre zavedenie na trh (napr. zákon o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) ako aj pre súkromných investorov, ktoré zatraktívnia sprístupnenie a predaj dočasne podporovanej energie, aby sa takýmto spôsobom prispelo k prevereniu, vylepšeniu a vyhodnoteniu hospodárskeho potenciálu tejto formy energie.

5.11

Výbor doporučuje harmonizovať v EÚ tieto podporné opatrenia do tej miery, aby bola v rámci techniky „využívania geotermálnej energie“ umožnená spravodlivá hospodárska súťaž v kontexte EÚ.