This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009AE1953
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Trade and Food Security’ (exploratory opinion)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Obchod a potravinová bezpečnosť“
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Obchod a potravinová bezpečnosť“
Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, p. 1–9
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
22.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 255/1 |
458. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 16. A 17. DECEMBRA 2009
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Obchod a potravinová bezpečnosť“
(prieskumné stanovisko)
(2010/C 255/01)
Spravodajca: pán CAMPLI
Pomocný spravodajca: pán PEEL
Pani Margot Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, listom z 21. januára 2009 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému
„Obchod a potravinová bezpečnosť.“
Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Campli a pomocným spravodajcom pán Peel.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 191 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Závery a odporúčania
1.1 Závery
1.1.1 EHSV považuje za základné občianske práva aj právo na potraviny a právo občianskej spoločnosti zasiahnuť do potravinového vývoja. Medzi základné ľudské práva počíta aj celosvetovú potravinovú bezpečnosť.
1.1.2 Vo svete, v ktorom sa vyrába také množstvo potravín, že postačuje na výživu všetkých ľudí, v súčasnosti viac ako miliarda osôb nemá prístup k dostatočnému množstvu potravín. Hlavnou príčinou tejto nedostatočnej potravinovej bezpečnosti je chudoba v kontexte rozpadu miestnych ekonomík, narušenia miestnych potravinových tradícií a trhových infraštruktúr spôsobená medzinárodnými stratégiami od 80. rokov 20. storočia.
1.1.3 EHSV si je vedomý toho, že v oblasti doplnkových rozvojových politík zameraných na zmenšenie chudoby a rast príjmov môže regulovaný obchod prispieť k tomu, aby sa osoby a skupiny osôb vymanili z nedostatku potravín aj v rámci rozvoja regionálnych trhov.
1.1.4 Rozsiahle využívanie protekcionistických opatrení nepomáha pri snahe dosiahnuť celosvetovú potravinovú bezpečnosť, lebo nezaručuje potrebnú pružnosť a predovšetkým v Afrike obmedzuje akúkoľvek konkrétnu formu regionálnej integrácie.
1.1.5 EHSV sa domnieva, že regulovaný obchod musí do svojich rozhodovacích a vykonávacích postupov začleniť zásadu práva na výživu a že štáty sa musia vyvarovať tomu, že dohodnú medzinárodné záväzky, ktoré budú v rozpore s touto zásadou.
1.1.6 EHSV si uvedomuje, že politika smerujúca k potravinovej sebestačnosti je ekonomicky nákladná a nie je v súlade s prístupom globálneho riadenia. Zároveň uznáva potravinovú nezávislosť ako prístup, ktorý je legitímnym právom národa nezávisle určovať politiku na dosiahnutie vlastnej potravinovej bezpečnosti a stabilnej výživy obyvateľstva pri súčasnom rešpektovaní potravinovej nezávislosti ostatných národov.
1.1.7 EHSV potvrdzuje, že je potrebné reformovať nástroje, orgány a politiku globálneho riadenia potravinovej bezpečnosti a obchodu podľa zásady a postupov „súdržnosti politík v záujme rozvoja“.
1.1.8 EHSV sa domnieva, že všetky možné a užitočné stratégie zamerané na boj proti chudobe a na zvyšovanie potravinovej bezpečnosti môžu priniesť plodné a trvalé výsledky, ak sa zároveň bude pokračovať v demokratických procesoch a ak sa posilní právny štát v krajinách, ktoré nemajú dostatočnú potravinovú bezpečnosť.
1.2 Odporúčania
1.2.1 S odkazom na celosvetový politický prístup EHSV predkladá nasledujúce všeobecné odporúčania:
1.2.1.1 Európskej únii, aby uplatňovala európsky konsenzus o politike rozvoja, vďaka čomu by mala jednoznačnú politickú stratégiu, ktorú môže prezentovať medzinárodným partnerom, a aby bola účinným partnerom pri hĺbkovej reforme systému FAO-WFP-IFAD;
1.2.1.2 Európskej únii, aby zásadu práva na výživu začlenila do štruktúr svojej obchodnej politiky a podnikla vhodné kroky na dosiahnutie dohody s ostatným členmi WTO, a aby táto zásada bola začlenená do štruktúry mnohostranných rokovaní;
1.2.1.3 Európskej únii, aby hľadala spôsoby, vďaka ktorým by bolo možné v rámci politiky sociálnej zodpovednosti podnikov sledovať, ako hospodárska a obchodná činnosť európskych podnikov alebo podnikov so sídlom v EÚ vplýva na celosvetovú potravinovú bezpečnosť. V súvislosti s tým sa EHSV zaväzuje pripraviť zodpovedajúce stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Európske poľnohospodárske podnikanie vo svete – stratégie, výzvy a osvedčené postupy“;
1.2.1.4 Európskej únii, aby do budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve a iných dohôd o voľnom obchode zakotvila inštitucionálnu úlohu občianskej spoločnosti, ako to už bolo stanovené v dohode Cariforum – ES;
1.2.1.5 medzinárodným finančným orgánom, aby stanovili primeranú reguláciu finančných trhov, ktorá by zabránila špekulácii s poľnohospodárskymi surovinami;
1.2.1.6 medzinárodným organizáciám venujúcim sa otázkam ľudského zdravia a životného prostredia, aby odrádzali od životosprávy s nadmerným podielom bielkovín živočíšneho pôvodu;
1.2.1.7 medzinárodnému spoločenstvu, aby vytvorilo systém medzinárodných potravinových rezerv, ktorý by bol prísne koordinovaný so systémom včasného varovania stanoveným FAO;
1.2.1.8 medzinárodnému spoločenstvu, aby preskúmalo klasifikáciu OSN s cieľom jasne rozlišovať medzi rozvojovými krajinami so stredne vysokými príjmami a chudobnejšími krajinami a krajinami menej rozvinutými.
1.2.1.9 všetkým členom WTO, a predovšetkým Európskej únii, aby do mandátov na vyjednávania zahrnuli posúdenie vplyvu a zraniteľnosti určitých krajín a určitých skupín osôb;
1.2.1.10 členom WTO, aby uznávali oprávnené dočasné reštriktívne vývozné opatrenia, ktoré umožňujú účinne udržiavať ceny potravín v rozvojových krajinách na prijateľnej úrovni, a tak pomáhajú kontrolovať vznik potravinovej krízy v určitých sociálnych skupinách;
1.2.1.11 vládam rozvojových krajín, aby neustále zapájali organizácie poľnohospodárov do plánovania rozvoja poľnohospodárstva, podporovali všetky formy organizácie výroby vytvárané poľnohospodármi a podporované pracovníkmi a spotrebiteľmi.
1.2.2 S odkazom na prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) EHSV odporúča EÚ, aby
1.2.2.1 predovšetkým v Afrike konala v prospech väčšej regionálnej integrácie ako rozhodujúceho činiteľa podpory jednak rozvoja, jednak potravinovej bezpečnosti, ako aj základného prvku pri prehodnotení Dohody z Cotonou plánovanom na rok 2010;
1.2.2.2 zabezpečila synergiu medzi rozličnými iniciatívami regionálnej integrácie, ktoré sa vzájomne prekrývajú, a medzi rozličnými dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a celosvetovými dohodami;
1.2.2.3 konala tak, aby sa rokovania mohli rýchlo prispôsobovať schopnostiam a možnostiam krajín Afriky a karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) a zaručila tak bezprostredné výsledky v jednotlivých odvetviach, napríklad zjednodušenie pravidiel preukazovania pôvodu;
1.2.2.4 povzbudila čo najväčší počet krajín AKT, aby sa prednostne zameriavali na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;
1.2.2.5 ďalej zvyšovala sumu vo výške viac ako 2 miliárd eur, ktorú EÚ stanovila na podporu obchodu a pomoci v obchodnej oblasti, pričom má zohľadniť aj účinky vyvolané hospodárskou krízou;
1.2.2.6 podporila rozvoj a rast afrického spracovateľského priemyslu s vysokou pridanou hodnotou, hlavne potravinárskych výrobkov aj prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry;
1.2.2.7 podstatne uprednostňovala technologický výskum a vývoj na miestnej úrovni, hlavne v odvetviach súvisiacich s poľnohospodárstvom.
1.2.3 S odkazom na prebiehajúce rokovania o dohodách v rámci rozvojového programu WTO z Dauhy (DDA) EHSV odporúča:
1.2.3.1 členom WTO, aby strategické preskúmanie obchodnej politiky slúžilo na opätovné otvorenie diskusie o tom, ako sa budú musieť v budúcnosti viesť obchodné rokovania v poľnohospodárskej oblasti, v ktorých sa prizná osobitný význam potravinovej bezpečnosti a ako bude musieť v budúcnosti vyzerať technická pomoc rozvojovým krajinám;
1.2.3.2 členom WTO, aby jednotlivé kolá rokovaní z Dauhy (DDA) skončili do roku 2010, ako to žiada skupina G20 s cieľom preukázať vernosť záväzku prijatému v oblasti rozvoja i v oblasti rozvojových cieľov tisícročia;
1.2.3.3 Európskej únii, aby skôr skonsolidovala ústupky, ktoré urobila rozvojovým krajinám, než aby hľadala ďalšie úľavy sama pre seba;
1.2.3.4 Európskej únii, aby rozšírila iniciatívu EBA (Všetko okrem zbraní) na všetky krajiny, ktoré sa podľa FAO nachádzajú v „potravinovej kríze“ alebo sú „veľmi ohrozené“, aj keď to nie sú menej rozvinuté krajiny ani krajiny AKT;
1.2.3.5 Európskej únii, aby využila komerčné nástroje na podporu väčšej potravinovej bezpečnosti, napríklad predčasné uplatňovanie dohovoru o uľahčovaní obchodu navrhovaného WTO, pomoc v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti alebo podporu malých nezávislých poľnohospodárov nezačlenených do kontrolovaného dodávateľského reťazca.
2. Potravinová bezpečnosť čeliaca dvom krízam
2.1 Vymedzenie pojmov
2.1.1 EHSV sa stotožňuje so všeobecne uznávanou definíciou stanovenou na Svetovom potravinovom summite v roku 1996, ktorá pojem „potravinová bezpečnosť“ vymedzuje ako „stav, keď má každá osoba kedykoľvek fyzicky, ekonomicky a sociálne prístup k bezpečným a výživným potravinám podľa svojich stravovacích potrieb a preferencií v množstve potrebnom na zdravý aktívny život“.
2.1.2 Vzhľadom na tento význam EHSV podčiarkuje, že potravinová bezpečnosť predstavuje komplexný problém, pri ktorom treba brať do úvahy tieto jeho štyri aspekty
a) |
kvantitatívnu dostupnosť potravín; |
b) |
yzický, ekonomický a sociálny prístup; |
c) |
správne využitie; |
d) |
časovú stálosť dostupnosti, prístupu a využitia. |
2.2 Súčasný stav a dve krízy (potravinová a finančná)
2.2.1 Z analýzy nedostatku potravín sú zrejmé nasledujúce základné charakteristiky (1): a) zvyšuje sa a v súčasnosti po dvoch krízach je ním postihnutých viac ako jedna miliarda ľudí; b) stále viac sa sústreďuje (89 % pripadá na Áziu, tichomorskú oblasť a subsaharskú Afriku); c) zostáva prevažne vidieckym javom (70 % osôb trpiacich nedostatkom potravín žije na vidieku), ale nadobúda význam aj v mestských a prímestských sídlach.
2.2.2 Ukazuje sa, že hlavným dôvodom nedávneho zvýšenia počtu osôb trpiacich nedostatkom potravín je spoločné pôsobenie krízy v oblasti poľnohospodárskych cien a finančnej krízy. Okrem toho zaznamenávame zvýšenie počtu katastrofických udalostí s účinkom na potravinovú bezpečnosť. Spomedzi pohrôm vyvolaných človekom okrem iného nadobúdajú sociálno-ekonomické pohromy stále väčší význam v porovnaní s vojnami a konfliktami.
2.2.3 Ceny poľnohospodárskych surovín boli v posledných tridsiatich rokoch charakteristické svojimi výkyvmi, avšak zo strednodobého hľadiska s klesajúcim trendom reálnych cien. Ich náhly nárast v rokoch 2007 – 2008 bol zvlášť výrazný ako rozsahom, tak aj rýchlosťou (za o niečo viac ako 12 mesiacov sa index cien potravín FAO zvýšil asi o 60 %). Treba však brať do úvahy, že ceny aj v čase, keď boli najvyššie (v marci 2008), zostali pod úrovňou historicky najvyšších hodnôt zaznamenaných počiatkom 70. rokov 20. storočia.
2.2.4 Pokiaľ ide o posledný vývoj, treba zdôrazniť, že po tom, ako praskla bublina finančných špekulácií, poľnohospodárske ceny neustále klesali, ale aj tak zostali na úrovni vyššej, než boli pred krízou v rokoch 2007 a 2008.
2.2.5 EHSV zdôrazňuje, že dôvodom tohto kolísavého vývoja cien a ich značnej a rastúcej nestálosti sú súčasne štrukturálne príčiny, ako aj príčiny súvisiace s vývojom hospodárskeho cyklu a špekuláciami.
2.2.6 EHSV predovšetkým konštatuje veľkú súvislosť medzi nedávnym vývojom cien poľnohospodárskych výrobkov a cenou ropy, ktorá ovplyvňuje jednak výrobné náklady v poľnohospodárstve, jednak výhodnosť výroby biopalív, hlavne keď je podporovaná z verejných zdrojov.
2.2.7 Iné sprievodné príčiny potravinových kríz sú: postupné znižovanie investícií v poľnohospodárstve a chronicky nízke výnosy poľnohospodárskych plodín v chudobných krajinách, zrýchlená urbanizácia, rast príjmov niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (Čína a India) s následným prechodom na stravu s veľkou spotrebou mäsa a rozpad sústav udržiavania potravinových zásob.
2.2.8 EHSV podčiarkuje, že v týchto zmenených podmienkach sa potvrdzuje väčšia tendencia zo strany špekulatívneho kapitálu a investičných fondov, aj európskych, zaradiť do portfólia cenné papiere súvisiace s poľnohospodárskymi surovinami, čo zvyšuje kolísanie cien a narúša trh s futures.
2.2.9 Preto EHSV zdôrazňuje, že ak sa nezasiahne rýchlymi a účinnými reformami finančných trhov, v najbližších mesiacoch a v budúcnosti sa pri cenách poľnohospodárskych surovín znova zintenzívnia špekulatívne procesy, ktoré môžu mať vážne následky, pokiaľ ide o zhoršenie potravinovej bezpečnosti.
2.2.10 Finančná kríza, ktorá sa pripojila ku kríze v oblasti cien poľnohospodárskych surovín, vyvolala v rozvojových krajinách vzájomne prepojené procesy, napríklad zníženie toku zahraničných kapitálových investícií, zníženie objemu peňažných prevodov vysťahovalcov, neschopnosť vlád rozhodnúť o plánoch verejných výdavkov, tendenciu návratu k viazaným príspevkom, znižovanie domácich investícií, zvyšovanie chudoby, obmedzenie výsevu s predpokladom nižších úrod a opätovného zvýšenia cien potravín.
2.2.11 Najpostihnutejšie sociálne skupiny sú tie, ktoré vykazujú hlavné prvky zraniteľnosti: vidiečania bez pôdy, rodiny, v ktorých je živiteľkou žena a mestská chudoba. Pokiaľ ide o rozličné krajiny, najpostihnutejšie sú tie, ktoré sa vyznačujú svojou strategickou závislosťou od dovozu, čo je dôkazom, že rozvoj miestneho poľnohospodárstva je životne dôležitý.
2.2.12 EHSV vzhľadom na tieto scenáre zdôrazňuje, že sa urýchlene musia zvýšiť medzinárodné finančné zdroje určené na rozvoj. EHSV preto podporuje myšlienku zdaniť finančné transakcie (2) a príjmy z tohto zdanenia použiť na intervencie v prospech potravinovej bezpečnosti.
2.2.13 Rovnako podstatné je, aby krajiny AKT na zvýšenie potravinovej bezpečnosti inak využívali prostriedky ERF. Napriek tomu, že 70 % obyvateľstva, ktoré trpí nedostatkom potravín, sídli vo vidieckych oblastiach, vlády krajín AKT vyčlenili z deviateho Európskeho rozvojového fondu (2000 – 2007) na rozvoj vidieka iba 7,5 % a na činnosti vyslovene súvisiace s poľnohospodárstvom iba 1,5 %.
2.3 Vznikajúce problémy
2.3.1 Pri dlhodobej analýze nedostatočnej potravinovej bezpečnosti si treba uvedomiť ďalšie vznikajúce javy, ktoré majú štrukturálnu súvislosť:
— |
Voda: vzájomný vzťah medzi potravinovou bezpečnosťou a tematikou vody bol potvrdený rezolúciou OSN z 20. apríla 2001. Je potrebné, aby sa pojem „právo na prístup k vode“ uznával politicky i právne, keďže prístup k pitnej vode je základnou podmienkou zdravia obyvateľstva a predstavuje prvok kvalitatívne zodpovedajúcej výživy. |
— |
Rozpredávanie pôdy: K nedostatku poľnohospodársky využiteľnej pôdy sa nedávno pridal nový, hospodársky a politicky významný jav: skupovanie rozsiahlych pozemkov štátmi, súkromnými spoločnosťami a investičnými fondmi, ktoré si zaisťujú kontrolu nad výrobou a dokonca ohrozujú nezávislosť štátov (3). Preto sa musí urýchlene navrhnúť dvojstranný a mnohostranný právny rámec, ktorý stanoví spravodlivé rozdelenie výhod s ohľadom na prácu, ekologické normy, technologický rozvoj a potravinovú bezpečnosť príslušnej krajiny. |
— |
Klíma: Ľudia, ktorí sú najviac postihnutí dôsledkami klimatických zmien sú drobní roľníci, ktorí sa nedokážu tak dobre prispôsobiť, a pracovníci v odvetví rybolovu v rozvojových krajinách. |
— |
Biopalivá: EHSV už v iných stanoviskách upozornil na dosah výroby biopalív na rast cien potravín a ich kolísanie. |
— |
Demografická problematika: Vzhľadom na nízke investície v poľnohospodárstve rast produktivity v tomto odvetví v posledných rokoch nezodpovedal rastu svetovej populácie. Preto hlavne v najohrozenejších krajinách zostáva rozhodujúcou konkrétna demografická politika. |
3. Právo na výživu
3.1 EHSV zdôrazňuje potrebu doplniť nástroje na usmerňovanie trhových trendov a ich príslušných inštitúcií vypracovaním nových medzinárodných právnych predpisov. Kombináciou úplného uplatňovania ľudských práv a postupného zlepšovania účinnosti nástrojov trhového hospodárstva môže vzniknúť nový strategický rámec riadenia potravinovej bezpečnosti v jej komplexnosti a globálnosti.
3.2 Takáto stratégia by mohla priniesť plodné a trvalé výsledky, ak sa zároveň bude pokračovať v demokratických procesoch a ak sa posilní právny štát v krajinách, ktoré nemajú dostatočnú potravinovú bezpečnosť.
3.3 EHSV uznáva vymedzenie pojmu práva na výživu ako práva na pravidelný, neustály a voľný prístup, buď priamo alebo prostredníctvom nákupu, ku kvantitatívne a kvalitatívne zodpovedajúcemu a dostatočnému množstvu potravín, ktoré zodpovedajú kultúrnym tradíciám obyvateľstva, ku ktorému spotrebiteľ patrí, a ktoré sú vhodné na zabezpečenie telesného a duševného života, individuálneho a kolektívneho, bez strachu, uspokojujúceho a dôstojného (4). Táto definícia je úzko spätá s koncepciou potravinovej bezpečnosti vyjadrenou v prvom odseku „Akčného plánu svetového potravinového summitu“ a analyzovanom v predchádzajúcom bode stanoviska.
3.4 V novembri 2004 sa členské štáty FAO dohodli na dobrovoľných usmerneniach (5), aby bolo možné interpretovať toto sociálne, ekonomické a kultúrne právo a odporúčať konkrétne kroky, ktoré treba podniknúť na skutočné zaručenie práva na výživu.
3.5 Dnes majú rozličné krajiny sveta ústavu, v ktorej sa právo na výživu výslovne uvádza, avšak veľmi málo krajín schválilo konkrétny zákon na skutočnú ochranu tohto práva, okrem iných to bola Južná Afrika a Brazília, ktoré prijali aj všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom priznávajú, že právo na potraviny a vodu môže predstavovať dôvod na právne kroky (obrátiť sa na súd, atď.)
3.6 V súvislosti s tým zvláštny spravodajca OSN o práve na výživu v rámci svojej misie pri WTO určil štyri usmernenia (6): úloha obchodu sa musí určiť v súlade s ľudskými právami a rozvojovými cieľmi, pri obchode sa musí sa klásť dôraz na dôležitosť mnohostranného rámca, treba sa usilovať o zmenu perspektívy: prestať merať vplyv liberalizácie na súhrnné hodnoty (napr. HDP na obyvateľa) a zamerať sa na potreby osôb trpiacich nedostatkom potravín, Vplyvy na zdravie, výživu a životné prostredie sa musia stať trvalou súčasťou rokovaní. Štáty by sa teda mali vyvarovať tomu, že dohodnú medzinárodné záväzky, ktoré budú v rozpore s týmito základnými cieľmi.
3.7 V tomto zmysle začali niektoré štáty uplatňovať cielené stratégie a začali potravinovú bezpečnosť považovať za verejný statok. Mnohé rozvojové krajiny zasa požiadali o konkrétne opatrenia na ochranu svojej potravinovej bezpečnosti zavedením kategórie rozvoj/potravinová bezpečnosť do dohody o poľnohospodárstve. Iné krajiny počas rokovaní navrhli, aby sa vytvorila „doložka o potravinovej bezpečnosti“, ktorá by uznala zvláštne potreby pri zaručení potravinovej bezpečnosti. Vďaka takejto doložke by bolo možné do programu rokovania zaradiť prípadné výnimky, ktoré by určitým krajinám poskytli väčšiu samostatnosť pri ochrane ich výroby základných potravín, keďže potravinová bezpečnosť sa považuje za základ národnej bezpečnosti.
3.8 EHSV žiada od EÚ rozhodnú politickú iniciatívu zameranú na výslovné dodržiavanie práva na výživu a začlenenie záväzku k právu na výživu definovaného Organizáciou spojených národov do budúcich rokovacích mandátov.
4. Obchod a potravinová bezpečnosť
4.1 Vzájomné vzťahy a vplyvy
4.1.1 EHSV uznáva, že otvorené medzinárodné trhy podliehajúce pravidlám majú význam pri zlepšovaní efektívnosti svetovej poľnohospodárskej výroby.
4.1.2 EHSV však vyjadruje znepokojenie nad narastajúcou zraniteľnosťou hroziacou krajinám, ktoré sa v dôsledku špecializácie výroby stávajú čoraz závislejšími od medzinárodných trhov. Potravinovú bezpečnosť môže ohroziť prílišná závislosť od vývoja vývozných cien vlastných produktov a cien dovážaných potravín, ktoré zaznamenali v uplynulých rokoch značné výkyvy.
4.1.3 Okrem toho treba zdôrazniť, že otvorenie trhov istým spôsobom ovplyvňuje distribúciu a má za následok často neúnosné náklady niektorých vrstiev obyvateľstva na prispôsobenie sa novej situácii.
4.1.4 EHSV zdôrazňuje, že otvorenie trhov môže byť významnou príležitosťou na rozvoj vidieka prostredníctvom zvýšenia vývozu, ak sa bude pôsobiť na nevyvážené trhové sily v celom výrobnom reťazci a na infraštruktúrne, technologické alebo inštitucionálne nedostatky, ktoré môžu zmeniť pozitívny vplyv otvorených trhov na prístup k potravinám na negatívny.
4.1.5 Väčšinu osôb nachádzajúcich sa v situácii nedostatočnej potravinovej bezpečnosti tvoria drobní vlastníci pôdy alebo poľnohospodárski robotníci. Predovšetkým oni, keďže im chýbajú úvery, infraštruktúra, technologické poznatky a znalosti trhu, nie sú schopní zmeniť svoje tradičné výrobné postupy, čo je predpokladom na využitie príležitosti, ktorú ponúka otvorenie trhov.
4.1.6 EHSV upozorňuje na to, že sa svetový obchod s potravinárskymi výrobkami čoraz viac sústreďuje do rúk niekoľkých hospodárskych subjektov, a to najmä v sektore obilnín. EHSV so znepokojením konštatuje, že k tomuto javu dochádza v celom poľnohospodársko-potravinovom reťazci, počínajúc od sektora osív.
4.1.7 EHSV konštatuje, že ak tento proces nebude vhodne riadený a regulovaný, postupné otváranie trhu môže zvýrazniť tieto oligopolistické tendencie. Preto je potrebné zachovať hospodársku súťaž na trhu.
4.1.8 Vzájomné vzťahy medzi obchodom a potravinovou bezpečnosťou sú teda mnohoraké a môžu mať rôzne dôsledky. Z ekonometrických analýz vo všeobecnosti vyplýva, že hospodársky rast navodený postupnou liberalizáciou obchodu sám osebe nestačí na podstatné zníženie počtu osôb, ktoré žijú v chudobe a nemajú zaručenú potravinovú bezpečnosť, ak ho nebudú sprevádzať ďalšie doplnkové opatrenia a kroky.
4.1.9 Globálna stratégia na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti sa preto člení na tieto politické opatrenia a zákroky: zmiernenie chudoby a zvýšenie príjmov, politika sociálneho štátu a sociálneho zabezpečenia, poľnohospodárska politika a rozvoj vidieka, výskum a vývoj; obchod a integrovaný regionálny rozvoj, potravinová pomoc, demografická politika, boj proti korupcii.
4.2 Obchodné rokovania: aktuálne problémy a výzvy
4.2.1 Je potrebné okamžite konať v rámci rokovaní WTO (Doha Development Round) a nevyhnutne obnoviť rozvojový program z Dauhy (DDA), aby sa preukázala snaha ukončiť tieto rokovania do roku 2010, ako to navrhuje skupina G20.
4.2.2 Komisia tvrdí, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní potravinovej krízy, ale nie je jej hlavným faktorom. V tomto kontexte sú významnými faktormi klimatické zmeny, politická nestabilita a chýbajúca bezpečnosť, vláda a právny štát, korupcia, demografický rast a hospodárska a energetická kríza, nehovoriac o čoraz väčšej hrozbe problémov so zásobovaním vodou v mnohých oblastiach sveta a narastajúcich cenách palív. Ak sa však obchodná politika používa správne, môže zmierniť problém, ale zároveň ak sa použije nevhodne, môže situáciu zhoršiť. Navyše je dôležité jasne rozlišovať medzi okamžitou potrebou potravinovej pomoci a dlhodobejšou potravinovou bezpečnosťou.
4.2.3 EHSV konštatuje, že niektoré štáty prijali protekcionistické opatrenia na zvládnutie potravinovej a finančnej krízy (v roku 2008 WTO zaregistrovala viac než 60 prípadov), ktoré z dlhodobého hľadiska neprispievajú k dosiahnutiu potravinovej bezpečnosti, nezaručujú potrebnú flexibilitu, bránia akejkoľvek konkrétnej forme regionálnej integrácie, najmä v Afrike, a sú v rozpore s celosvetovým prístupom k otázke potravinovej bezpečnosti.
4.2.4 Podľa správy (7), ktorú EHSV vypracoval pri príležitosti desiateho regionálneho seminára krajín AKT a EÚ v júni 2009 v Gaborone, predstavuje medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi a potravinovými výrobkami sotva 10 až 11 percent (z hľadiska hmotnosti) celkových aktuálnych celosvetových potravinových zásob.
4.2.5 Napriek tomu treba obchodnú politiku EÚ prehodnotiť tak z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska. Z krátkodobého hľadiska treba spomenúť predovšetkým doteraz zablokované multilaterálne rokovania o rozvojom programe WTO z Dauhy, ďalej sériu bilaterálnych obchodných rokovaní EÚ v súlade s oznámením Komisie o globálnej Európe z októbra 2006 a napokon prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) s krajinami AKT. Doteraz bola uzavretá jediná DHP, a to s krajinami Cariforum, ktorá bude mať značný vplyv na budúce zapojenie občianskej spoločnosti. Avšak aj dočasné dohody o hospodárskom partnerstve uzavreté s inými krajinami AKT majú veľký význam.
4.2.6 Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné strategické prehodnotenie. Potravinovej bezpečnosti treba priznať osobitné postavenie. Opäť by sa malo začať diskutovať o tom, ako vyvážiť vzťahy v rámci budúcich obchodných rokovaní WTO v poľnohospodárskej oblasti, najmä medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, so zreteľom na klimatické zmeny, očakávaný nedostatok vodných zdrojov a podobné problémy. Okrem toho by sa malo stanoviť, aký druh technickej pomoci treba do budúcnosti zaručiť rozvojovým krajinám, a zvážiť, či je potrebné naďalej trvať na celom balíku dohôd, ktorý často škodí záujmom týchto krajín. Technická pomoc by sa mala skôr zamerať na rozvoj schopností krajín resp. regiónov koncipovať obchodnú politiku a viesť príslušné rokovania, než len na vytvorenie podmienok na zvládnutie uplatňovania dohovoru.
4.2.7 Z krátkodobého hľadiska je dôležité zistiť, ktoré nástroje sú v rámci otvoreného a regulovaného systému obchodovania najvhodnejšie na zaručenie potravinovej bezpečnosti v najchudobnejších krajinách a na dosiahnutie prvého rozvojového cieľa tisícročia, a tým zníženie podielu osôb trpiacich podvýživou a zvýšenie svetovej produkcie potravín na uspokojenie očakávaného zvýšeného dopytu.
4.2.8 Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vytypovala 17 krajín, ktoré sa podľa nej nachádzajú v „potravinovej kríze“, t. j. v ktorých je ohrozená potravinová bezpečnosť, a 17 ďalších, ktoré sú „veľmi ohrozené“. Z týchto 34 (8) krajín je 23 členmi WTO, 25 krajín je menej rozvinutých a 25 z nich patrí medzi krajiny AKT. Niektoré z týchto krajín sú dlhoročnými členmi WTO, ale zohrávali len okrajovú úlohu pri rokovaniach v rámci rozvojového programu z Dauhy. Iné, ako napríklad Keňa a Zimbabwe, museli riešiť zložité situácie. Keňa je v rámci rokovaní najaktívnejšou krajinou. Jedine Nikaragua sa v súčasnosti zúčastňuje na bilaterálnych rokovaniach v rámci programu „Globálna Európa“, zatiaľ čo väčšina krajín sa zapája do rokovaní o DHP.
4.2.9 Po začlenení niektorých rozvojových krajín do skupiny G20 sa EHSV nazdáva, že je potrebné prehodnotiť klasifikáciu OSN s cieľom jasne rozlišovať medzi rozvojovými krajinami so stredne vysokými príjmami a chudobnejšími rozvojovými krajinami a menej rozvinutými krajinami.
4.2.10 Pokiaľ ide o rokovania o poľnohospodárskych otázkach v rámci DDA (rozvojového programu z Dauhy):
— |
Pre všetkých partnerov rokovaní by bol návrat k pilierom štátnej pomoci a podpory vývozu na zaručenie väčšej potravinovej bezpečnosti nevhodný. |
— |
EÚ ani nemusí radikálne meniť svoj postoj k tretiemu pilieru (prístup na trhy), pod ktorý spadajú úrovne očakávaného zníženia colných sadzieb a ďalšie otázky, ktoré viedli k súčasnej patovej situácii pri realizácii dauhaského programu, hoci ku koncu roku 2008 došlo k výraznému pokroku v mnohých oblastiach, napríklad v otázke novej flexibility „rozvojových krajín, ktoré sú čistými dovozcami potravín“ (NFIDCS), čo výbor obzvlášť uvítal. |
— |
Výbor sa nazdáva, že EÚ by sa mala skôr zamerať na konsolidáciu ústupkov, ktoré už urobila v kľúčových oblastiach – akými sú napríklad osobitný ochranný mechanizmus (ktorý rozvojovým krajinám umožňuje dočasne zvýšiť colné sadzby, ak dôjde k prudkému nárastu dovozu alebo poklesu cien), špeciálne produkty (pre ktoré je povolené miernejšie znižovanie úrovne colných sadzieb, predovšetkým kvôli potravinovej bezpečnosti) alebo zavedenie colných kvót – než sa snažiť o uzavretie dohody, ktorá by bola výhodnejšia pre ňu na úkor rozvojových krajín. Tieto opatrenia však nesmú ohrozovať rozvoj vzájomného obchodu medzi krajinami južnej pologule. |
— |
Výbor ďalej vyzýva EÚ, aby rozšírila pôsobnosť svojej iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ (ktorá je už sama osebe pekným výsledkom) a ústupky naplánované voči 49 menej rozvinutým krajinám v podobe bezcolného a kvótami neobmedzeného prístupu na trhy v rámci DDA na ďalších 9 krajín (9), ktoré sú uvedené v zozname FAO (ak to nebude neprijateľné z politického hľadiska) v súlade s dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a možnosťou zahrnúť ďalšie krajiny, ak ich FAO zaradí do svojho zoznamu. Práve v tomto duchu môže EÚ najzmysluplnejšie prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou obchodných nástrojov. |
4.2.11 Výbor sa však nazdáva, že Komisia môže EÚ najviac prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou prebiehajúcich rokovaní o DHP a najmä preskúmaním dohody z Cotonou plánovanom na rok 2010.
4.2.12 EÚ právom pokladá obchod za jednu z prioritných oblastí svojej rozvojovej politiky. Vďaka týmto rokovaniam plánuje EÚ a krajiny AKT uzavrieť sedem nových dohôd na regionálnej báze a v súlade s pravidlami WTO, ktoré by mali postupne odstrániť prekážky vo vzájomnej obchodnej výmene a podporiť spoluprácu vo všetkých oblastiach súvisiacich s obchodom. Práve to sa považuje za nástroj na podporu rozvoja. Treba pripomenúť, že medzi pôvodnými cieľmi boli podpora trvalo udržateľného rozvoja, odstránenie chudoby, regionálna integrácia a postupné začlenenie krajín AKT do svetového hospodárstva. Tieto ciele musia byť i naďalej stredobodom všetkých prebiehajúcich rokovaní.
4.2.13 Prostredníctvom týchto rokovaní by sa EÚ mala snažiť o dosiahnutie cieľov, medzi ktoré patria:
— |
Väčšia regionálna integrácia: predovšetkým v Afrike ide o dôležitý cieľ, keďže je rozhodujúcim faktorom podpory jednak rozvoja, jednak potravinovej bezpečnosti, ako aj základným prvkom pri prehodnocovaní dohody z Cotonou. |
— |
Synergia medzi rozličnými iniciatívami regionálnej integrácie, ktoré sa vzájomne prekrývajú, a rozličnými dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a celosvetovými dohodami. |
— |
Rokovania, ktoré by sa dokázali rýchlo prispôsobovať schopnostiam a možnostiam krajín Afriky a karibskej a tichomorskej oblasti, čím by sa zaručili bezprostredné výsledky v jednotlivých odvetviach, napríklad zjednodušenie pravidiel preukazovania pôvodu (čo by malo podporiť rozvoj poľnohospodárskeho priemyslu) a právna istota na zabezpečenie bezcolného a kvótami neobmedzeného prístupu na trhy EÚ. Tieto rokovania by nemali zároveň slúžiť na nastolenie iných otázok, ktoré nesúvisia s DHP, konkrétne obstarávanie, alebo na vyvolanie nátlaku, aby sa tieto otázky začali riešiť. |
— |
Snaha, aby sa čo najviac krajín AKT prednostne zameriavalo na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (len 4 krajiny zo 78 sa zamerali na poľnohospodárstvo a len 15 ďalších sa zameralo na rozvoj vidieka v rámci deviateho Európskeho rozvojového fondu, pre ktorý EÚ vyčlenila približne 522 miliónov EUR na regionálnu integráciu a pomoc pri obchodovaní) s dodatočnými prostriedkami vyčlenenými osobitne na citeľnú podporu výskumu a vývoja v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na miestnej úrovni. |
— |
Ďalšie zvýšenie sumy vo výške viac než 2 miliardy EUR na podporu obchodu a pomoci v obchodnej oblasti do roku 2010, ktorú EÚ stanovila a EHSV odobril. Toto zvýšenie je potrebné na zvládnutie dôsledkov svetovej hospodárskej krízy. |
4.2.14 EHSV (10) konštatoval, že „v rámci hospodárskeho rozvoja Afriky je predovšetkým nutné prehĺbiť jej vnútorný trh tak, aby dokázal podporovať vnútorný rast, vďaka ktorému by sa kontinent mohol stabilizovať a zaujať miesto na svetovej hospodárskej scéne. Regionálna integrácia a rozvoj vnútorného trhu sú odrazovými mostíkmi, ktoré umožnia Afrike pozitívne sa otvoriť voči svetovému obchodu.“ EHSV opätovne pripomína túto výzvu najmä v záujme zaručenia väčšej potravinovej bezpečnosti.
4.2.15 Spracovateľský priemysel vytvára produkty s vysokou pridanou hodnotou, a preto by sa mal stimulovať jeho rozvoj a rast. Najmä v poľnohospodárskom sektore sa miestny spracovateľský priemysel založený na potravinárskych výrobkoch môže rozvíjať len v prítomnosti dostatočne rozsiahleho miestneho trhu, a napriek tomu je vnútorný africký trh naďalej extrémne obmedzený a jeho podiel na celkovom objeme afrického obchodu predstavuje menej než 15 %.
4.2.16 DHP sú v podstate regionálne alebo bilaterálne dohody. Preto je dôležité, aby netvorili prekážku multilateralizmu a aby sa považovali za podporu multilaterálneho prístupu a boli s ním zlučiteľné a prípadne ho posilňovali (11). Výbor sa nazdáva, že prípadné výsledky regionálnych a bilaterálnych dohôd by mohli stimulovať proces multilaterálnych rokovaní, keďže ide o prístupy, ktoré umožňujú detailnejšie diskusie a väčšie zosúladenie postojov. Je dôležité, aby pozícia chudobnejších rozvojových krajín a menej rozvinutých krajín pri rokovaniach nebola oslabená na žiadnej úrovni rokovaní.
4.2.17 EÚ musí okrem toho väčšou mierou prispieť k dosiahnutiu celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou mechanizmov súvisiacich s obchodovaním, ako napríklad:
— |
Posilniť cielené iniciatívy na vytváranie kapacít krajín, v ktorých je ohrozená potravinová bezpečnosť, ako napríklad efektívneho systému podpory obchodovania ako neoddeliteľnej súčasti multilaterálnych rokovaní, najmä prostredníctvom podpory miestneho výskumu a vývoja, posilniť technologický transfer a zaviesť lepšie výrobné normy, ako aj rozsiahlejšie využívať odbornú pomoc v obchodnej oblasti v súlade s rokovaniami o DHP. |
— |
Uľahčiť obchodovanie: uzavrieť a uplatňovať akýkoľvek predbežný dohovor o rešpektovaní podmienok celého balíku dohôd v rámci dauhaského rozvojového programu. |
— |
Výraznejšie podporovať sanitárne a fytosanitárne opatrenia: otázky zdravia obyvateľstva, zvierat a rastlín, napríklad nadmerné používanie antibiotík, prasacia chrípka alebo slintačka a krívačka. |
— |
Iniciatívy ako napríklad rozšírený systém všeobecných preferencií (GSP+), ktorého využívanie je podmienené dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv, dobrej správy veci verejných, pracovného práva, environmentálnych požiadaviek a etického obchodu (podpora zásad spravodlivého a solidárneho obchodovania, ktoré by zohľadnili otázku sledovateľnosti pôvodu, a rozšírenie tohto postoja aj na burzový predaj). |
— |
Podporiť rozvoj spracovateľského sektora v rozvojových krajinách, predovšetkým vyslaním kľúčových aktérov európskeho priemyslu. Túto prax už zaviedla Komisia v spolupráci s Konferenciou OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD). |
— |
Hľadať možné ochranné opatrenia proti negatívnym dôsledkom, ktoré môžu mať špekulácie so surovinami pre pestovateľov a výrobu (kakao, káva atď.). |
4.2.18 Napriek tomu, že DHP sú uzatvárané čiastočne s cieľom predísť narušeniu systému preferencií, ešte stále ostávajú nevyriešené zásadné otázky, ktoré sa bližšie týkajú obchodovania medzi rozvojovými krajinami navzájom. V rozpore so záujmami ostatných zainteresovaných strán, hlavne krajín AKT, požadujú niektoré krajiny Latinskej Ameriky rýchlejšiu a rozsiahlejšiu liberalizáciu obchodovania s tropickými produktmi vrátane banánov a cukru, ktoré sú dôvodom dlhoročných sporov. V hre je možnosť niektorých krajín, ktoré sú čistými vývozcami potravín, konkurovať iným krajinám cenami potravinových komodít, vrátane cukru, a tým ohroziť rentabilnosť týchto plodín práve tam, kde sú najpotrebnejšie. Aj tento aspekt je jedným z hlavných dôvodov ohrozenia potravinovej bezpečnosti.
4.2.19 Okrem toho treba zohľadniť dosah straty príjmov zo sadzieb v prípade tých rozvojových krajín, ktoré by znížili colné poplatky, aj s vplyvom na ich sociálnu politiku.
4.2.20 Napriek tomu musí EÚ podporovať vzájomný obchod medzi rozvojovými krajinami južnej pologule najmä preto, že toto obchodovanie je dôležitým faktorom rastu a umožňuje dôsledne čeliť riziku vzniku čoraz väčšieho ohrozenia potravinovej bezpečnosti.
4.3 Reformy globálneho riadenia
4.3.1 EHSV v prvom rade zdôrazňuje, že dosiahnutie potravinovej bezpečnosti si vyžaduje vypracovanie globálnej koncepcie socio-ekonomického rozvoja, ktorá by mala byť výsledkom dvojakého súladu: medzi jednotlivými opatreniami (sociálnej, hospodárskej a územnej politiky) a medzi jednotlivými štátnymi a medzinárodnými inštitúciami. Tento špecifický zákrok vlády si vyžaduje podnety a spoluprácu organizovanej občianskej spoločnosti.
4.3.2 Predovšetkým pokiaľ ide o zákroky inštitúcií a orgánov zodpovedných v súčasnosti za globálne riadenie potravinovej bezpečnosti, EHSV sa nazdáva, že nie je potrebné vytvárať nové orgány, ale skôr dôkladne reorganizovať a zreformovať tie existujúce podľa dvojakého kritéria špecializácie úloh každého z nich (čím sa teda predíde duplicitnému úsiliu a mrhaniu ľudskými a finančnými zdrojmi) a jednotnosti globálneho riadenia, a to najmä v súvislosti so systémom Spojených národov (FAO, IFAD a WFP), ktorý by mal prevziať vedúcu úlohu v otázke potravinovej bezpečnosti. Vhodne zreformovaný a obnovený Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť by mohol byť nástrojom na koordináciu politických opatrení na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a jednotlivých úrovní, na ktorých sa tieto opatrenia rozvíjajú.
4.3.3 EHSV ďalej zdôrazňuje neodkladnú nevyhnutnosť zahrnúť do koordinovaného prístupu aj opatrenia Svetovej banky a iných relevantných inštitúcií v oblasti potravinovej bezpečnosti, vo vzťahu s ktorými by mala EÚ vystupovať ako jeden celok.
4.3.4 EHSV ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ ide o toky potravinovej pomoci smerujúce z krajín severnej pologule do krajín južnej pologule, zákroky v podobe obrovských objemov potravinovej pomoci môžu zásadne narušiť miestne trhy, a tým ohroziť potravinovú bezpečnosť samotných poľnohospodárskych výrobcov. EHSV preto podporuje Svetový potravinový program v rozhodnutí zamerať sa na odlišnú koncepciu zákrokov.
5. Reakcie a úloha občianskej spoločnosti
Reakcie európskej občianskej spoločnosti
5.1 EHSV v súvislosti s kľúčovou otázkou potravy dospel k týmto zásadným scenárom:
a) |
väčšina konkrétnych starostí v každodennom živote osôb sa týka stravy (potrava ako výživa), |
b) |
značná časť ašpirácií osôb na pohodlný a príjemný život sa týka stravy (potrava ako kultúra a životný štýl), |
c) |
pre podstatnú časť ľudstva je aj v súčasnosti, na začiatku tretieho tisícročia, strava každodenným bojom s neistým výsledkom (potrava ako život). |
5.2 EHSV ako predstaviteľ európskej organizovanej občianskej spoločnosti preto na jednej strane zdôrazňuje, že súčasná otázka výživy (zdravé, kvalitné a dostupné potraviny) sa stala trvalou súčasťou vzťahov medzi jednotlivcami i sociálnymi vrstvami, ako aj informácií v masmédiách. Na druhej strane medzi základné občianske práva počíta aj právo občianskej spoločnosti zasiahnuť do potravinového vývoja a radí aj celosvetovú potravinovú bezpečnosť medzi práva: prístup k potravinám sa teda musí považovať medzi základné ľudské práva.
5.3 EHSV ďalej konštatuje, že potravinová a neskôr finančná kríza vyvolali rozdielne a miestami až protichodné reakcie jednotlivých zložiek občianskej spoločnosti vo svete a v Európe, čo potvrdzuje význam účasti občianskej spoločnosti na ovplyvňovaní potravinového trendu, ako aj jej bezradnosť: vzbury kvôli hladu (ktorých bolo až 22 v roku 2008, s ľudskými obeťami), pozornosť časti európskych spotrebiteľov voči špecifickým špekulatívnym finančným produktom naviazaným na ceny potravinových komodít, rozšírené nepokoje medzi poľnohospodárskymi výrobcami v Európe i vo svete a vo všeobecnosti narastajúce obavy všetkých občanov v súvislosti s otázkami potravinovej bezpečnosti a hospodárenia s vodou.
Úloha občianskej spoločnosti
5.4 Na margo úsilia o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi potravinovou bezpečnosťou a regulovaným obchodom EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu občianskej spoločnosti a nevyhnutné navodiť štruktúrovanejší dialóg medzi ňou a rozhodujúcimi činiteľmi na všetkých úrovniach. Osobitne vyzdvihuje úlohu, ktorú zohrávajú kolektívne vyjednávania organizácií poľnohospodárskych výrobcov a význam, ktorý majú jednotlivé formy organizácie poľnohospodárskej výroby.
5.5 EHSV preto považuje za strategicky dôležité zapojenie organizácií poľnohospodárov do vypracúvania opatrení jednotlivých štátov v prospech rozvoja a ich účasť na procese rozhodovania a hodnotení dosahu obchodných rokovaní a ich uplatňovania ich výsledkov.
5.6 Na tento účel je potrebné vyčleniť špecifickú finančnú pomoc na odbornú prípravu poľnohospodárov a predovšetkým žien na ich strategickú úlohu vo vidieckych oblastiach, aby sa dokázali presadiť ako aktívni protagonisti politického diania a technologického vývoja.
5.7 EHSV rovnako zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva a jeho podnikov a organizácií v krajinách AKT aj pri zvládaní rôznych dôsledkov potravinovej a finančnej krízy, s osobitným dôrazom na osoby, ktoré pracujú v neformálnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach (12).
5.8 EHSV sa na záver opätovne hlási k svojej špecifickej aktívnej úlohe. Vďaka svojim skúsenostiam dokáže vytypovať potenciálnych partnerov v iných krajinách vo všetkých oblastiach občianskej spoločnosti (výrobcovia, zamestnanci a spotrebitelia) v záujme posilnenia ich úlohy vo vlasti, čo má nesmierny význam pre riešenie problémov na miestnej úrovni. Zároveň môže EÚ využiť EHSV ako „barometer“ efektívnosti svojich iniciatív v jednotlivých krajinách a prípadne zlepšiť ich účinnosť. Poradný výbor občianskej spoločnosti Cariforum a ES je z tohto pohľadu dobrým príkladom.
V Bruseli 16. decembra 2009
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Mario SEPI
(1) Pozri správu FAO za rok 2008 a 2009 o nedostatočnej potravinovej bezpečnosti vo svete.
(2) Stanovisko CESE na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 57.
(3) Pozri FAO, IIED a IFAD: Land grab or development opportunity?, 2009.
(4) OSN: Právo na výživu, rezolúcia Komisie pre ľudské práva č. 2001/25 a správa osobitného spravodajcu Jeana Zieglera o práva na výživu, odsek 14, 7. februára 2001.
(5) Rada FAO: Voluntary Guidelines to support the progressive realization of the right to adeguate food in the context of national food security, november 2004.
(6) Správa Olivera De Schuttera, zvláštneho spravodajcu OSN o práve na výživu, zastúpenie pri Svetovej obchodnej organizácii, 9. marca 2009.
(7) DI CESE 34/2009 Ensuring sustainable food security in ACP countries („Zabezpečiť trvalo udržateľnú potravinovú bezpečnosť v krajinách AKT“).
(8) Kamerun, Stredoafrická republika, Komory, Konžská demokratická republika, Pobrežie Slonoviny, Džibuti, Eritrea, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea Bissau, Haiti, Keňa, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Mongolsko, Mozambik, Nikaragua, Niger, Palestína, Rwanda, Senegal, Sierra Leone, Šalamúnove ostrovy, Somálsko, Svazijsko, Tanzánia, Tadžikistan, Východný Timor, Jemen, Zambia a Zimbabwe.
(9) Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Keňa, Mongolsko, Nikaragua, Palestína, Svazijsko, Tadžikistan, Zimbabwe.
(10) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 148.
(11) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82.
(12) MPO, „Declaration and Plan of action for the promotion of social economy enterprises and organizations in Africa.“ Johannesburg, 19. – 21. októbra 2009.