10.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 112/26

1.

Vyplýva z článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (1) pri výklade v spojení s odôvodnením 12 a s článkom 17 tohto nariadenia, že členský štát môže prijať rozhodnutie, ktoré predstavuje posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. d) tohto nariadenia, ktorá mu bola podaná, bez toho, aby sa výslovne rozhodlo o právomoci tohto členského štátu podľa uvedeného nariadenia, keď v konkrétnom prípade neexistujú žiadne dôkazy v prospech odchýlenia sa podľa článku 17 nariadenia?

2.

Vyplýva z článku 3 ods. 1 druhej vety nariadenia (EÚ) č. 604/2013 pri výklade v spojení s odôvodnením 54 smernice 2013/32/EÚ (2), že za okolností v konaní vo veci samej o žiadosti o medzinárodnú ochranu, keď nedochádza k odchýleniu podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, sa musí prijať rozhodnutie, ktorým sa členský štát zaväzuje posúdiť žiadosť podľa kritérií nariadenia, pričom rozhodnutie je založené na tom, že ustanovenia nariadenia platia pre žiadateľa?

3.

Treba článok 46 ods. 3 smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že súd v konaní o žalobe proti rozhodnutiu o nepriznaní medzinárodnej ochrany podľa odôvodnenia 54 smernice musí posúdiť, či pre žiadateľa platia ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013, keď členský štát výslovne nerozhodol o svojej právomoci posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa kritérií nariadenia? Treba na základe odôvodnenia 54 smernice 2013/32/EÚ vychádzať z toho, že v prípade, keď neexistujú žiadne indície pre uplatnenie článku 17 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a žiadosť o medzinárodnú ochranu posúdil členský štát, ktorému bola podaná na základe smernice 2011/95/EÚ (3), sa na právny stav príslušnej osoby vzťahuje pôsobnosť nariadenia aj vtedy, keď členský štát výslovne nerozhodol o svojej právomoci podľa kritérií nariadenia?

4.

Vyplýva z článku 10 ods. 1 písm. b) smernice 2011/95/EÚ, že za okolností konania vo veci samej predstavuje náboženstvo dôvod prenasledovania, keď žiadateľ v súvislosti so všetkými zložkami, na ktoré sa vzťahuje pojem náboženstvo v zmysle tohto predpisu a ktoré majú rozhodujúci význam pre príslušnosť dotknutej osoby k určitému náboženstvu, neposkytol vyhlásenia a nepredložil dokumenty?

5.

Vyplýva z článku 10 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ, že dôvody prenasledovania v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b), ktoré sú založené na náboženstve, existujú vtedy, keď žiadateľ za okolností v konaní vo veci samej uvádza, že bol prenasledovaný na základe svojho vierovyznania, ale v súvislosti s okolnosťami, ktoré sú charakteristické pre určité vierovyznanie a prenasledovateľa viedli k domnienke, že príslušná osoba je príslušníkom tohto vierovyznania, neposkytol žiadne vyhlásenia a nepredložil žiadne dôkazy, okrem iného o skutočnostiach, ktoré súvisia s vykonávaním, resp. nevykonávaním náboženských úkonov alebo s náboženskými prejavmi názoru alebo, pokiaľ ide o správanie jednotlivcov či spoločenstva, ktoré sa opiera o vierovyznanie alebo sa podľa daného vierovyznania predpisuje?

6.

Vyplýva z článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2011/95/EÚ pri výklade v spojení s článkami 18 a 10 Charty základných práv Európskej únie a s pojmom náboženstvo v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) smernice, že za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej:

7.

Vyplýva z článku 4 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ pri výklade v spojení s ods. 5 písm. b) tohto ustanovenia, s článkom 10 Charty základných práv Európskej únie a s článkom 46 ods. 3 smernice 2013/32/EÚ, že za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, sa vyhodnotenie skutočností a okolností môže uskutočniť len pomocou vyhlásení, ktoré podal, a dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, ale je prípustné požadovať preukázanie chýbajúcich zložiek, ktoré zahŕňa pojem náboženstvo v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) smernice, keď: