29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/69

1.1

V nasledujúcich rokoch dôjde k nárastu vnútornej mobility európskych občanov a prisťahovalectva príslušníkov tretích krajín do Európy. Tieto migračné procesy zvýšia národnostnú, etnickú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť Európskej únie (1). Nárast mobility a prisťahovalectva predstavuje výzvu na miestnej a regionálnej úrovni.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odsudzuje nedávne postupy, ktoré obmedzujú voľný pohyb v rámci schengenského priestoru, a s cieľom spolupracovať s Európskou radou z dňa 24. júna vypracoval stanovisko (2).

1.2

Jedna z hlavných zásad stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa týka integrácie prisťahovalcov. EHSV chce pripomenúť, že integráciu uľahčuje hospodársky rast a rast zamestnanosti, zlepšenie odbornej prípravy a úrovne verejných služieb.

1.3

Je veľmi dôležité, aby mala EÚ kvalitné spoločné právne predpisy, aby sa prisťahovalectvo regulovalo prostredníctvom právnych a transparentných postupov. Spoločné právne predpisy musia vychádzať z rešpektovania Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby sa tak prisťahovalcom zaistili rovnaké práva a povinnosti, rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia v práci a v spoločnosti.

1.4

V období hospodárskej a sociálnej krízy rastie v celej EÚ intolerancia, xenofóbia a rasizmus, a to tiež v politických programoch niektorých vlád. Inštitúcie EÚ musia byť veľmi aktívne v boji proti xenofóbii a diskriminácii namierenej voči prisťahovalcom a menšinám, musia podporovať rovnosť príležitostí, sociálnu súdržnosť a mobilitu. Médiá musia konať zodpovedne a výchovne.

1.5

Miestne a regionálne samosprávy majú k dispozícii politické, regulačné a rozpočtové nástroje na rozvoj integračných politík. V mnohých prípadoch sa národné politiky zameriavajú na kontrolu migračných tokov, sú však veľmi vzdialené od miestnej a regionálnej úrovne, ktorá musí riešiť problém integrácie. Rozvinuli sa rozličné druhy politík: proaktívne, preventívne, nápravné a reaktívne. Miestne orgány upustili od prístupu, podľa ktorého je integrácia prirodzeným bezproblémovým procesom, ktorý si nevyžaduje aktívne a špecifické politiky.

1.6

EHSV sa domnieva, že integrácia nie je právny akt, ale zložitý dlhodobý sociálny proces s početnými rozmermi a zúčastnenými stranami, a to najmä na miestnej úrovni. Sociálny proces integrácie sa rozvíja v štruktúrach spoločnosti a rozličných oblastiach života ľudí: v rodine, v mestskej štvrti, v meste, v práci, v škole, vo vzdelávacom zariadení, na univerzite, v združeniach, náboženských inštitúciách, športových kluboch atď.

1.7

Sociálny proces integrácie musí vychádzať z regulačného rámca, ktorý zaručí postupné vyrovnanie povinností a práv prisťahovalcov s ostatným obyvateľstvom a zabezpečí prístup k tovarom a službám a občianskej účasti za podmienok rovnakého zaobchádzania (3). Prvá zo spoločných základných zásad integračnej politiky Európskej únie uvádza (4), že „integrácia je dynamický, obojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkými prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov“ (5).

1.8

Politiky integrácie a sociálneho začlenenia podporované miestnymi a regionálnymi samosprávami sa musia zameriavať na rôzne oblasti  (6): prvé prijatie, vyučovanie jazykov, zákonov a zvykov, bývanie, zdravie, boj proti chudobe, boj proti diskriminácii, politiku zamestnanosti a odbornej prípravy, rovnosť mužov a žien, vzdelávanie mládeže, politiku rodiny, politiku mládeže, zdravotnú starostlivosť, rozšírenie sociálnych služieb a umožnenie občianskej účasti. Verejné orgány musia mať medzi svojimi zamestnancami osoby, ktorých prítomnosť je vyjadrením etnickej a kultúrnej rozmanitosti a úradníci musia absolvovať odbornú prípravu týkajúcu sa multikultúrneho prostredia. Na miestnej a regionálnej úrovni je potrebné podporovať dialóg a spoluprácu medzi kultúrami a náboženstvami.

1.9

Demokratická správa vecí verejných vychádza zo zásady, že všetci členovia politickej komunity by mali byť schopí zapojiť sa priamo alebo nepriamo do vládneho rozhodovacieho procesu. Ak majú byť integračné politiky úspešné, občianska spoločnosť a miestne a regionálne samosprávy musia aktívne spolupracovať pri ich tvorbe, uplatňovaní a hodnotení.

1.10

Demokratická spoločnosť si vyžaduje, aby všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje kolektívne rozhodovanie, mohli mať vplyv na tieto rozhodnutia a mohli sa zúčastňovať na procese ich prijímania. Je potrebné zlepšiť demokraciu v európskych multikultúrnych mestách 21. storočia prostredníctvom účasti rezidentov, ktorí majú obmedzené práva na účasť na politickom živote, teda rezidentov z tretích krajín  (7).

1.11

EHSV vyzval (8) na udelenie občianskych práv štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s trvalým pobytom v EÚ. Takisto požaduje, aby boli národné naturalizačné politiky flexibilnejšie.

1.12

EHSV by mohol spolupracovať pri uvádzaní záverov konferencie v Zaragoze do praxe prostredníctvom stanoviska o ukazovateľoch aktívneho občianstva.

1.13

Deviata zo spoločných základných zásad integračnej politiky, podľa ktorej „účasť prisťahovalcov na demokratickom procese a tvorení integračných politík a opatrení, najmä na miestnej úrovni, podporuje ich integráciu“, nebola v členských štátoch dostatočne rozvinutá. V treťom vydaní štúdie MIPEX (9) (ukazovatele týkajúce sa integrácie v 31 krajinách Európy a Severnej Ameriky) sa konštatuje, že väčšina prisťahovalcov má málo príležitostí zapojiť sa do tvorby politík, ktoré ich ovplyvňujú.

1.14

EHSV sa domnieva, že treba uviesť do praxe proaktívne integračné politiky s obojsmerným prístupom, zamerané na hostiteľskú spoločnosť i na prisťahovalcov s cieľom vytvoriť spoločnosť, v ktorej by mali všetci občania bez ohľadu na svoj pôvod rovnaké práva a povinnosti a uznávali by rovnaké hodnoty demokratickej, otvorenej a pluralitnej spoločnosti.

1.15

Občianska spoločnosť v európskych mestách je veľmi aktívna a snaží sa zlepšiť občianske spolužitie a integráciu. Tieto organizácie predstavujú obrovský sociálny kapitál a vo všetkých oblastiach svojej činnosti sú schopné podporovať inkluzívne spoločnosti. EHSV navrhuje, aby miestne a regionálne samosprávy podporovali činnosti občianskej spoločnosti, aby ju konzultovali a zapájali prostredníctvom verejných a transparentných postupov, a aby mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Systémy financovania nesmú obmedzovať nezávislosť týchto organizácií.

1.16

Na uľahčenie integrácie je potrebné zlepšiť správu vecí verejných prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti. EHSV preto navrhuje, aby sa posilnila úloha existujúcich miestnych a regionálnych participačných a poradných orgánov a aby sa vytvorili nové fóra a platformy v mestách a regiónoch, ktoré ich ešte nemajú, pretože prostredníctvom participačných systémov sa verejná činnosť stáva úspešnejšou.

1.17

EHSV navrhuje, aby mestské úrady a regionálne orgány v Európe zriadili poradné orgány, fóra a platformy, aby sa tak mohla občianska spoločnosť (organizácie prisťahovalcov a na podporu prisťahovalcov, organizácie na podporu ľudských práv, organizácie žien, sociálni partneri – odbory a podnikateľské organizácie – a ďalšie mimovládne organizácie, ktoré majú záujem) zapojiť a byť konzultovaná v otázkach integračnej politiky. Na komunálnej úrovni by sa mohli participačné štruktúry upraviť podľa miestnych podmienok a mohli by mať stabilný alebo flexibilnejší charakter. Miestne a regionálne samosprávy sa musia snažiť odstrániť prekážky, ktoré bránia účasti.

1.18

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by v novom programe na začlenenie migrantov mala zdôrazniť význam miestnej a regionálnej úrovne a podporiť spoluprácu medzi politickými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti. Integrácia sa uskutočňuje najúčinnejšie na miestnej úrovni, kde sa rozvíja pocit spolupatričnosti. Pre nadobudnutie pocitu spolupatričnosti je nevyhnutná účasť na spoločenskom a politickom živote.

1.19

Komisia musí v oznámení navrhnúť, aby sa na miestnej úrovni vytvorili štruktúry na konzultácie s prisťahovalcami a občianskou spoločnosťou. Európsky fond pre integráciu by mohol spolupracovať s miestnymi orgánmi v otázke financovania týchto činností týkajúcich sa účasti a zaručiť nezávislosť týchto organizácií.

1.20

EHSV sa nazdáva, že pred nadchádzajúcim hodnotením v polovici obdobia by sa mal navýšiť rozpočet fondu a mali by sa mu poskytnúť flexibilnejšie systémy financovania miestnych a regionálnych orgánov. Okrem toho by mala Komisia spravovať až 20 % fondu s cieľom financovať činnosti Spoločenstva, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Výbor chápe obavy mnohých organizácií prisťahovalcov, pretože fond financuje len projekty, ktoré predložia veľké organizácie schopné zaistiť vysokú mieru spolufinancovania, a nefinancuje malé miestne organizácie.

2.1

EHSV prostredníctvom rozličných stanovísk prispel k tomu, aby mala EÚ spoločný prístup k integračným politikám: Spoločný program pre zahrnutie, Spoločné základné zásady, Európsky fond pre integráciu, usporadúvanie ministerských konferencií, sieť národných kontaktných miest, príručky o integrácii, výročné správy, webové stránky, ako aj vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu.

2.2

Lisabonská zmluva poskytla Európskej únii právny základ (článok 79 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ) na ustanovenie opatrení na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.3

V roku 2006 schválil EHSV stanovisko z vlastnej iniciatívy (10) s cieľom prispieť z miestnej a regionálnej perspektívy k rozvoju integračných politík Spoločenstva. EHSV v ňom zdôraznil, že integračné politiky nie sú vo výlučnej kompetencii členských štátov, ale tiež v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv.

2.4

Je potrebná dobrá správa vecí verejných, aby tento sociálny proces mohol mať podporu verejných samospráv prostredníctvom vhodných opatrení. Miestne a regionálne samosprávy v jednotlivých členských štátoch disponujú v rámci svojich právomocí politickými, legislatívnymi a finančnými nástrojmi, ktoré musia adekvátne využívať na účely integračnej politiky. Na zaistenie účinnosti a celkovej súdržnosti programov a činností je potrebné, aby sa vhodne dopĺňali, koordinovali a vyhodnocovali na troch úrovniach (národnej, regionálnej a miestnej).

2.5

EHSV chce zdôrazniť, že na miestnej a regionálnej úrovni má organizovaná občianska spoločnosť záujem o integračné politiky a boj proti diskriminácii a zapája sa do nich: organizácie prisťahovalcov a na podporu prisťahovalcov, odbory, podnikateľské združenia, mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami a bojom proti rasizmu, náboženské komunity, organizácie žien, mládeže, miestnych obyvateľov, vzdelávacie, kultúrne a športové organizácie atď.

2.6

EHSV už v minulosti pripomenul, že zamestnanosť predstavuje podstatnú časť sociálneho procesu integrácie, pretože „zamestnanie v dôstojných podmienkach je nevyhnutné pre dosiahnutie finančnej samostatnosti imigrantov, pomáha rozvíjať sociálne vzťahy a vzájomné spoznávanie medzi hostiteľskou spoločnosťou a prisťahovalcami“ (11).

2.7

Vzdelávanie a odborná príprava sú základnými nástrojmi pre integráciu a rovnosť príležitostí. Je potrebné posilniť systémy celoživotnej odbornej prípravy v podnikoch, aby sa tak zamestnancom z radov prisťahovalcov umožnilo uznanie ich odborných kvalifikácií. EÚ musí zaviesť systémy, ktoré budú flexibilnejšie pri uznávaní akademických a odborných kvalifikácií získaných v krajine pôvodu.

2.8

EHSV preskúmal (11) hlavné problémy sociálnej integrácie, ktorým čelia nelegálni prisťahovalci a navrhol, aby sa umožnili individualizované procesy regularizácie situácie nelegálnych prisťahovalcov, pri ktorých by sa zohľadnil stupeň ich sociálneho a pracovného etablovania, na základe záväzku Európskej rady v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (12). Individuálne regularizácie sa majú uskutočňovať v súlade s národnými právnymi predpismi, a to z humanitárnych alebo hospodárskych dôvodov, zohľadňujúc pritom väčšiu zraniteľnosť žien.

2.9

Článok 19 revidovanej Európskej sociálnej charty  (13) ako nástroja Rady Európy uvádza zoznam požiadaviek pre integráciu pracovníkov z radov prisťahovalcov a ich rodín, ktorý by podľa EHSV mal predstavovať základ pre rozvoj obyvateľov miest. Spomedzi 47 členských krajín Rady Európy ju ratifikovalo 30. Charta zahŕňa dôležitý systém kolektívnych sťažností, ktoré môžu využívať odbory, podnikatelia a organizácie občianskej spoločnosti (len 14 krajín ratifikovalo tento systém).

2.10

Okrem toho budú mať občania a zastupiteľské združenia väčšiu možnosť vyjadrovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ. V stanovisku z roku 2010 privítal EHSV toto ustanovenie ako míľnik v úsilí o vytvorenie Európy občanov (14) prostredníctvom horizontálneho a vertikálneho dialógu a európskej iniciatívy občanov. EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť kritériá reprezentatívnosti (kvantitatívne a kvalitatívne) na zapojenie združení a navrhuje, aby sa do európskej iniciatívy občanov mohli zapájať aj štátni príslušníci tretích krajín s trvalým pobytom v EÚ.

3.1

EHSV schválil v roku 2008 na žiadosť Európskej komisie prieskumné stanovisko (15), ktoré slúžilo ako základ pre vytvorenie fóra, ktorého plenárne zasadnutia sa konajú každých šesť mesiacov v priestoroch EHSV. Doteraz sa uskutočnilo päť plenárnych zasadnutí fóra. Toto stanovisko je príspevkom EHSV k 5. plenárnemu zasadnutiu, ktoré sa konalo v máji 2011, a na ktorom sa diskutovalo o význame miestnej a regionálnej úrovne pre integráciu.

3.2

Na fóre sa zúčastňujú inštitúcie EÚ, rozliční odborníci a stovka zástupcov organizácií občianskej spoločnosti (organizácie prisťahovalcov, organizácie na ochranu ľudských práv, sociálni partneri a ďalšie príslušné mimovládne organizácie). Fórum poskytuje konzultácie inštitúciám EÚ, zaisťuje výmenu informácií, vypracúva odporúčania s cieľom podporiť integráciu v rámci európskej politiky a zohľadňuje národné osvedčené postupy. Fóru pomáha predsedníctvo zložené zo štyroch členov (Komisia, EHSV a dvaja zástupcovia organizácií). Na rozdiel od iných konzultačných systémov Komisie, fórum štruktúrovaným, trvalým a proaktívnym spôsobom vyjadruje názor občianskej spoločnosti.

3.3

Výbor prevzal na seba záväzok aktívne sa zapájať do činnosti fóra a rozhodol sa zriadiť v rámci odbornej sekcie SOC stálu študijnú skupinu Prisťahovalectvo a integrácia. Stála študijná skupina vypracúva stanoviská, organizuje verejné diskusie a podieľa sa na činnosti fóra.

3.4

Štokholmský program (16) tiež vyzýva Komisiu, aby podporila snahy členských štátov o zlepšenie konzultácií s občianskou spoločnosťou a jej zapojenia a aby zároveň zohľadnila potreby integrácie v rôznych politických oblastiach. Európske fórum pre integráciu a európska internetová stránka o integrácii musia zohrávať dôležitú úlohu.

3.5

V rozličných členských štátoch a tiež v rámci niektorých regionálnych orgánov vznikli konzultačné fóra a platformy, do ktorých sa môžu zapojiť organizácie občianskej spoločnosti. Tieto formy konzultácie a zapojenia občianskej spoločnosti a organizácií prisťahovalcov fungujú vo väčšej miere na miestnej úrovni. Majú rozličnú podobu a zohľadňujú odlišné situácie a sociálne a politické kultúry v Európe.

3.6

Pred štvrtým zasadnutím Európskeho fóra pre integráciu poveril EHSV skupinu pre migračnú politiku vypracovaním správy s cieľom vyhodnotiť postavenie národných konzultačných orgánov pre integráciu (17). V 11 členských štátoch existujú celoštátne poradné orgány (v Nemecku a v Taliansku existuje len právny rámec, ale nie inštitúcia, v Írsku vznikla nedávno). V 15 štátoch existujú poradné systémy na miestnej úrovni. Desať štátov má poradné orgány na regionálnej úrovni (napríklad Nemecko a ďalšie federálne štáty). V troch štátoch (Rakúsko, Francúzsko a Grécko) fungujú poradné orgány na miestnej, ale nie na národnej úrovni.

4.1

EHSV sa podieľal na príprave poslednej ministerskej konferencie o integrácii, ktorá sa konala v Zaragoze (18), a to prostredníctvom dvoch stanovísk (19). Po prvý raz sa na ministerskej konferencii zúčastnili dvaja zástupcovia fóra.

4.2

V záveroch z konferencie sa vyzdvihuje potreba vypracovať nový program na začlenenie migrantov. Európska komisia dokončuje práce na príprave nového programu na začlenenie migrantov, ku ktorému EHSV vypracoval informačný dokument (20).

4.3

Vo vyhlásení zo Zaragozy sa zdôrazňuje, že občianska spoločnosť zohráva aktívnu úlohu v procese integrácie a že je potrebné podporiť pilotný projekt zameraný na vyhodnotenie integračných politík.

4.4

Štáty, regióny a miestne samosprávy musia posilniť miestne integračné iniciatívy a metodológie týkajúce sa občianskej účasti. Bude sa podporovať vytvorenie sietí a foriem dialógu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizovanou občianskou spoločnosťou.

4.5

Ukazovatele, ktoré sú uvedené vo vyhlásení, sa týkajú zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia a tiež aktívneho občianstva, pretože zapojenie prisťahovalcov ako aktívnych občanov do demokratického procesu prispieva k ich integrácii a posilňuje pocit spolupatričnosti.

4.6

EHSV, ktorý sa zúčastnil na konferencii, poukázal na to, že okrem kvantitatívnych ukazovateľov bude potrebné vypracovať aj kvalitatívne ukazovatele. EHSV by okrem toho mohol spolupracovať pri uvádzaní záverov konferencie v Zaragoze do praxe prostredníctvom stanoviska o ukazovateľoch aktívneho občianstva.

5.1

V preambule Európskej charty miestnej samosprávy z roku 1985 (21) sa uvádza, že „právo občanov podieľať sa na riadení verejných vecí je jedným z demokratických princípov uznávaných členskými štátmi Rady Európy“. Toto právo sa môže najlepšie uplatňovať na miestnej úrovni.

5.2

V Dohovore Rady Európy č. 144 o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni z roku 1992  (22) sa konštatuje, že aktívna účasť cudzincov na živote miestnej spoločnosti podporuje jej rozvoj a prosperitu. V dohovore sa uvádza, že rezidentom pochádzajúcim z tretích krajín sa musí zaručiť sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, že treba podporovať poradné orgány zastupujúce cudzincov na miestnej úrovni a podporovať volebné právo v komunálnych voľbách. Tento nástroj však podpísalo len veľmi málo členských štátov Rady Európy. Výbor preto vyzýva členské štáty na jeho ratifikáciu.

5.3

Európska charta o ochrane ľudských práv v meste  (23), ktorú prijalo v roku 2000 v St. Denis vyše 70 európskych miest, uvádza, že mesto je politickým a sociálnym priestorom pre demokraciu blízku občanom. Aktívna účasť občanov podmieňuje charakter mesta. Mestá, ktoré podpísali dohovor, sa zaväzujú uznať právo na účasť na miestnom dianí prostredníctvom slobodných a demokratických volieb miestnych zástupcov, bez toho, aby robili rozdiely medzi štátnymi príslušníkmi a rezidentmi pochádzajúcimi z iného štátu, a navrhujú, aby sa aktívne a pasívne volebné právo udeľovalo osobám, ktorých dĺžka pobytu v danom meste dosahuje minimálne dva roky. Vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z národných právnych predpisov požadujú posilnenie demokracie zapojením občanov a občianskych združení do prijímania rozhodnutí, ktorý sa týkajú záujmov miestnej komunity (prostredníctvom verejných debát, komunálnych referend, verejných schôdzí, verejných podujatí atď.).

5.4

Členovia siete Eurocities, ktorú tvorí 128 veľkých európskych miest, prijali v roku 2003„Príspevok k dobrej správe vecí verejných v oblasti integrácie prisťahovalcov a prijímania žiadateľov o azyl“ (24). Tento dokument, ktorý vypracovali mestá a ktorý je určený mestám, obsahuje všeobecné zásady pre riešenie otázky integrácie. Uznáva, že miestne integračné politiky sú účinnejšie, ak majú podporu celej komunity.

5.5

Výbor regiónov (VR) je v oblasti integrácie obzvlášť aktívny. Vypracoval viaceré stanoviská (25), v ktorých upozorňuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú v popredí v otázke vypracúvania, uplatňovania, hodnotenia a monitorovania integračnej politiky, a preto by mali byť považované za kľúčových aktérov pri ich rozvoji (26). VR tiež vyzdvihuje význam aktívnej úlohy miestnych a regionálnych samospráv v oblasti integrácie prisťahovalcov a spolupracuje s Európskou komisiou.

5.6

EHSV prijal stanovisko (27) z vlastnej iniciatívy určené Konventu, ktorý vypracoval neúspešnú Ústavnú zmluvu a navrhlo v ňom, aby sa európske občianstvo udelilo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom. Výbor vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby prijali nové iniciatívy v snahe zaistiť, aby prisťahovalci s dlhodobým pobytom mohli získať občianske práva, predovšetkým na národnej úrovni.

5.7

V druhom vydaní Príručky o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov z praxe (28), ktorú vypracovala Komisia, sa odporúča investovať do mobilizácie a organizácie spoločnosti, do štrukturalizácie komunikácie a dialógu a do posilnenia sietí miestnej integrácie.

5.8

Iniciatíva SMART CITIES (29) (inteligentné mestá) vznikla v roku 2007 ako nástroj na priebežné hodnotenie, do ktorého sa zapája 70 stredne veľkých európskych miest so spoločnými stratégiami udržateľného rozvoja v oblasti hospodárstva, občanov, správy vecí verejných, mobility, životného prostredia a kvality života. Využívajú sa rozličné ukazovatele. EHSV navrhuje, aby sa zohľadnili návrhy uvedené v tomto stanovisku, ktoré sa týkajú ukazovateľov v oblasti občanov a správy vecí verejných.

5.9

Program Medzikultúrne mestá (ICC) je spoločnou iniciatívou Rady Európy a Európskej komisie, ktorá vznikla v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008. Jeho cieľom je prispieť k rozvoju modelu medzikultúrnej integrácie v mestských komunitách, ktoré sú charakterizované svojou rozmanitosťou. Multikulturalitu chápe ako koncepciu na podporu politík a postupov, ktoré posilňujú interakciu, porozumenie a rešpekt medzi rozličnými kultúrami a etnickými skupinami.

5.10

V dokumente s názvom Občania a účasť v medzikultúrnom meste (30) program ICC analyzuje metódy a postupy, ktoré môžu uplatniť mestá na zintenzívnenie medzikultúrneho dialógu a interakcie. Dokument znovu potvrdzuje zásady Dohovoru Rady Európy o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni z roku 1992 a zaujíma kreatívny prístup, keď vyzdvihuje význam flexibilných foriem konzultácií pri neformálnych príležitostiach. Ide o doplňujúci a cenný prístup k dlhodobým stratégiám správy vecí verejných založený na poradných orgánoch.

5.11

Značný počet členských štátov zaručuje cudzincom (úplne alebo čiastočne) hlasovacie právo: Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Aktívna účasť cudzincov je však obmedzená. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné stimulovať verejné činnosti v spolupráci s občianskou spoločnosťou s cieľom zvýšiť túto účasť.

5.12

Podľa štúdie MIPEX III sa príslušníci tretích krajín môžu v Európe uchádzať o zvolenie v komunálnych voľbách v 13 štátoch, voliť v komunálnych voľbách môžu v 19 štátoch, voliť v regionálnych voľbách môžu v 7 štátoch a v celoštátnych voľbách v dvoch (Portugalsko a Spojené kráľovstvo). Ako už bolo uvedené, v 11 štátoch existujú celoštátne a v 15 miestne poradné orgány.

5.13

Z údajov MIPEX III vyplávajú veľmi dôležité skutočnosti, a to nielen o štátoch, ktoré konzultujú s prisťahovalcami, ale aj o rozvoji skutočných integračných politík. Štáty, v ktorých existujú silné poradné štruktúry, zaručujú politické slobody všetkým osobám, podporujú občiansku spoločnosť tvorenú prisťahovalcami dostatočnými finančnými prostriedkami, udeľujú hlasovacie právo a plné občianstvo a vyvíjajú väčšie úsilie na podporu plného zapojenia všetkých obyvateľov do poradných orgánov, ktoré sa zaoberajú zamestnanosťou, vzdelávaním, zdravím a bývaním. MIPEX upozorňuje, že poradné orgány nenahrádzajú volebné právo.

5.14

Najstabilnejšie poradné orgány v Európe sú tie, ktoré fungujú najdlhšie (niektoré už od 70. a 80. rokov) a existujú v štátoch s najväčšou tradíciou prisťahovalectva. Naopak, najslabšie z nich pôsobia v štátoch, kde dochádza k prisťahovalectvu v poslednom období, teda na juhu Európy. Štáty strednej Európy, ktoré prijímajú prisťahovalcov len krátko, majú tieto systémy málo rozvinuté.

5.15

Z analýzy týchto platforiem na základe kritérií Rady Európy (31) vyplýva, že musí ísť o štruktúry, ktorých vznik a stálosť nebude závisieť od vôle orgánov a vlády, ale ktoré si vyžadujú konkrétne právne predpisy. Musia byť schopné vyvíjať iniciatívy a získavať reakcie a spätné informácie z oblastí, ktoré boli s nim prekonzultované, a to, ako vyplýva z výpovedí získaných na 5. Európskom fóre pre integráciu, nie je bežné. Musí ísť o zastupiteľské štruktúry, ktorých vedenie musí jasne pochádzať z radov prisťahovalcov, a musia mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky (32). EHSV poukazuje na to, že je potrebné zaručiť zastupiteľský charakter organizácií a účasť žien.

5.16

Počas prípravy stanoviska sa 30. marca 2011 uskutočnila vo Valencii verejná diskusia, ktorú zorganizoval EHSV a vláda autonómnej oblasti Valencia, a ktorej témou bola spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a organizáciami občianskej spoločnosti. V jednotlivých príspevkoch boli predstavené skúsenosti s konzultáciami a účasťou z Ríma (Taliansko), Flámska (Belgicko), Štrasburgu (Francúzsko), Dublinu (Írsko), Hesenska (Nemecko), Aarhusu (Dánsko) a Valencie (Španielsko). Toto stanovisko obsahuje mnohé zo skúseností a názorov prezentovaných na schôdzi.

5.17

EHSV sa domnieva, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány podporili uplatňovanie práva osôb prisťahovaleckého pôvodu na združovanie, pretože národné právne predpisy uznávajú príslušníkom tretích krajín obmedzený štatút občana (nedostatočné a nerovné uznanie práva na politickú účasť prostredníctvom aktívneho volebného práva). Združenia podporujú organizovanú účasť, posilňujú siete solidarity, zlepšujú podmienky pre usadzovanie sa a blahobyt občanov a prinášajú úžitok celej komunite.

5.18

Miestne a regionálne orgány musia podporovať zakladanie združení, predovšetkým pokiaľ ide o prisťahovalcov, a podporovať ich technickými prostriedkami (poradenstvo týkajúce sa riadenia združení, demokratického, hospodárskeho, finančného riadenia a riadenia komunikácie, činnosti týkajúce sa budovania kapacít a vedenia, predovšetkým žien z radov prisťahovalcov, iniciátori fór a sietí, výmena osvedčených postupov atď.), finančnými prostriedkami (dotácie, dohody alebo uzatváranie zmlúv o poskytovaní služieb), materiálnymi prostriedkami (infraštruktúra pre subjekty: priestory a základné zdroje na rozvoj činnosti) a osobitnú pozornosť treba venovať činnostiam zameraným na digitálne začlenenie.

5.19

Miestne a regionálne orgány musia podporovať začlenenie prisťahovalcov do organizácií občianskej spoločnosti ako radových členov a členov vedenia. Obzvlášť dôležité sú združenia miestneho obyvateľstva, združenia rodičov vo vzdelávacích zariadeniach, združenia žien, kultúrne a športové združenia, združenia voľného času, náboženské komunity a odborové a podnikateľské organizácie. Odborové organizácie v Európe majú dávnu tradíciu, pokiaľ ide o členstvo a účasť pracovníkov z radov prisťahovalcov, majú členov pochádzajúcich z rozmanitých etník a kultúr a plnia významnú úlohu sociálnej mediácie.

5.20

Takisto je potrebné posilniť vzťahy medzi združeniami prisťahovalcov a zvyšnou časťou organizovanej občianskej spoločnosti, podporiť vytváranie sietí založených na sociálnych cieľoch, ktoré sú spoločné pre všetkých občanov (vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, územné plánovanie a rozvoj miest). Európsky rok dobrovoľníckej práce ponúka príležitosť vyjadriť uznanie a podporu týmto organizáciám.

5.21

Tie môžu mať v EÚ rozličné podoby: fóra, poradné platformy alebo rady, diskusné skupiny. V treťom vydaní Príručky o integrácii pre tvorcov politiky a odborníkov sa uvádza, že platforma pre dialóg je občianskym priestorom, „v ktorom sa má začať otvorená a slušná výmena názorov medzi prisťahovalcami, so spolurezidentmi alebo vládou.“. Cieľom je, aby účastníci získali pocit vzájomného porozumenia a dôvery.

5.22

EHSV sa nazdáva, že Európske fórum pre integráciu by malo fungovať v sieti s inými fórami a poradnými orgánmi, ktoré existujú v EÚ. Na úrovni členských štátov musia miestne a regionálne fóra tiež vytvoriť siete (významný je prípad v Dánsku, kde radu pre etnické menšiny tvorí 14 členov, ktorých volí 42 miestnych fór).

5.23

EHSV by chcel v Európe presadzovať demokratickejšie mestá, podporiť spoločné občianstvo, ktoré sa viaže na bydlisko v meste (mestské občianstvo, ako ho nazvala zástupkyňa primátora Rotterdamu), zohľadňujúc pritom skutočnosť, že mesto je dôležitým priestorom, v ktorom sa rozvíja pocit spolupatričnosti medzi rozličnými osobami. Väčšina prisťahovalcov sa stotožní skôr s mestom, v ktorom žijú, než so štátom. Mesto je privilegovaným miestom, kde majú ľudia rovnaké problémy, projekty a sny.

6.1

Na 5. Európskom fóre pre integráciu sa diskutovalo o fungovaní fondu v rámci priebežného hodnotenia, ktoré uskutočňuje Európska komisia. V súlade so závermi EHSV navrhuje tieto kroky: