22.9.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/19

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločný postup na podporu kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ“

(2010/C 255/03)

Samostatný spravodajca: Pedro ALMEIDA FREIRE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Spoločný postup na podporu kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Almeida Freire.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 174 hlasmi za, pričom 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

—	Posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe a podpora mobility sú kľúčovými faktormi vytvorenia Európskeho výskumného priestoru a zachovania konkurencieschopnosti EÚ na celosvetovej úrovni, ako aj jej schopnosti čeliť hlavným výzvam budúcnosti.

—	Treba prijať naliehavé opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi politikami vzdelávania, výskumu, práce a sociálneho zabezpečenia, aby sa nástroje politiky vzdelávania, vedy a sociálnej politiky rozvíjali koordinovaným spôsobom v snahe dosiahnuť európske ciele v tejto oblasti.

—

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje, aby sa posilnili a lepšie skoordinovali existujúce programy v oblasti ľudských zdrojov a podpory mobility, a najmä, aby sa využila príležitosť, ktorá sa naskytla v súvislosti s diskusiou o ôsmom rámcovom programe pre výskum a vývoj v EÚ, okrem iného na podporu zložky ľudského kapitálu a podporu vytvorenia platformy pre ďalšie vzdelávanie v oblasti výskumných činností.

—

EHSV zároveň navrhuje vytvorenie Strediska na monitorovanie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe, ktoré by bolo schopné zhromažďovať, analyzovať a poskytovať súvislé a porovnateľné informácie o vývoji v tejto oblasti a o národných politikách v oblasti ľudských zdrojov v Európe aj vo svete.

—	EHSV vyzýva ku koordinovanej činnosti na zlepšenie kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ v oblasti podmienok zamestnania a osobného kariérneho rozvoja, najmä pri nábore, kariérnom postupe a sociálnych právach.

—	EHSV žiada, aby nový európsky pakt za inováciu, ktorý pripravuje EÚ, a budúce preskúmanie Lisabonskej stratégie vzali do úvahy potrebu zvýšenia počtu a kvalifikácie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

2.   Úvod

2.1   Politiky v oblasti výskumu, technologického rozvoja a inovácie zohrávajú v rámci Lisabonskej stratégie čoraz dôležitejšiu úlohu, a to na úrovni Spoločenstva ako aj na národnej úrovni.

2.2   Novým impulzom pre Európsky výskumný priestor a v tejto súvislosti aj podpora rozvoja ľudského kapitálu v rámci európskej stratégie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, sú dôkazom toho, že posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe a mobilita sú kľúčom k úspechu tejto stratégie.

2.3   Európska únia pripravuje vypracovanie novej stratégie v oblasti inovácie, ktorá bude viac integrovaná a sociálne orientovaná a v ktorej by sa mala pozornosť sústrediť najmä na vedomostný trojuholník. V tejto súvislosti je najdôležitejší ľudský kapitál, aby si EÚ zachovala svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni a aby v nasledujúcich desaťročiach dokázala čeliť hlavným výzvam.

2.4   Hlavy štátov a vlád postupne uznali voľný pohyb vedomostí a mobilitu ako kľúčové faktory politiky v oblasti vzdelávania a výskumu EÚ a v rámci európskej spolupráce. Mnoho rôznych európskych programov sa snaží v rámci svojej oblasti pôsobnosti odpovedať na tieto výzvy, a to konkrétne: – program Erasmus vzťahujúci sa na mobilitu mladých ľudí v oblasti vysokoškolského vzdelávania; – program Erasmus Mundus na posilnenie spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom spoločných magisterských a doktorandských programov a vytváraním partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania; – rámcový program pre výskum a vývoj, v rámci ktorého zohráva kľúčovú úlohu špecifický program s názvom Ľudia zameraný na podporu mobility výskumníkov známejší ako program Marie Curie. Samotný bolonský proces v oblasti vysokoškolského vzdelávania je určený na podporu európskeho rozmeru vysokoškolského vzdelávania, mobility a spolupráce. Avšak aj napriek existujúcim programom a vynaloženému úsiliu je vo všeobecnosti jasné, že treba ešte vykonať veľa práce.

2.5   Na základe stanoviska k oznámeniu Komisie na tému „Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“ (1) sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol vypracovať predkladané stanovisko z vlastnej iniciatívy, aby znova prispel k stratégii zameranej na podporu ľudského kapitálu v Európskej únii a aby podporil novú politiku výskumu a stratégiu v oblasti inovácie, ktoré zohľadňujú ľudské zdroje v kontexte politiky integrácie – čo výbor vždy podporoval – a v kontexte agendy sociálnej politiky.

2.6   V roku 2010 sa Lisabonská stratégia obnoví a spustí sa nový európsky plán inovácie a Európsky výskumný priestor zároveň obnoví svoju víziu na rok 2020.

2.7   Vzhľadom na hospodársku krízu by mala medzi priority národných politických programov a celej EÚ patriť podpora vyšších investícií – verejných aj súkromných – do oblasti výskumu a vývoja a posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

2.8   Preto existuje naliehavá potreba nastaviť spoločné ciele na úrovni EÚ a podporovať opatrenia zamerané na zabezpečenie úrovne ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky potrebnej na dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si EÚ stanovila.

2.9   Medzi tieto ciele patrí: zabezpečenie pozitívneho prílevu mladých ľudí študujúcich v oblasti vedy a techniky (od matematiky po prírodné vedy a od technických štúdií po sociálne a humanitné vedy) a zvýšenie počtu doktorandov v týchto oblastiach, podpora vyššieho počtu žien v oblasti vedy a zabezpečenie podmienok, ktoré by zvýšili atraktívnosť Európy a udržali by v nej potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti vedy a techniky, s cieľom vyrovnať aktuálny deficit v transatlantických vzťahoch a zabezpečiť pozitívnu bilanciu tokov medzi Európou a zvyškom sveta. Ide o nové ciele, ktoré by mali zaktualizovať lisabonskú agendu v tejto oblasti.

2.10   Dosiahnutie týchto cieľov si bude v Európe vyžadovať vybudovanie centier a sietí výnimočných znalostí, ktoré dokážu medzinárodne pritiahnuť tých najnadanejších, ako aj nevyhnutné rozšírenie sociálnej základne vzdelávania a kultúry vedy a techniky.

3.   Potreba silnej politiky ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky na národnej aj európskej úrovni

3.1   EHSV si uvedomuje príležitosť, ktorú prináša zelená kniha o Európskom výskumnom priestore (2), ktorá za jednu z hlavných priorít Európskeho výskumného priestoru stanovuje európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov s lepšou kariérou a vyššou mobilitou, ako aj vyššie spomínané oznámenie Komisie, ku ktorému výbor vypracoval stanovisko. Predkladaným stanoviskom sa EHSV snaží ísť ešte ďalej a podporiť návrhy uvedené v dokumente „Európske partnerstvo na zvýšenie atraktívnosti kariéry vo výskume a technickom rozvoji a zlepšenie podmienok mobility výskumných pracovníkov v Európe, Navrhované prioritné činnosti“, ktorý vypracoval José Mariano Gago (portugalský minister) a François Biltgen (luxemburský minister) 30. apríla 2009 (3) v spolupráci s ostatnými ministrami, čím prostredníctvom praktických opatrení podporili pokrok v európskej politike ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

3.2   EHSV oceňuje významnú prácu, ktorá bola v tejto oblasti vykonaná na úrovni EÚ. EHSV už vypracoval niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy v oblastiach spojených s touto témou.

3.3   Ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ od marca 2000. V roku 2002 bol na summite v Barcelone stanovený európsky cieľ zvýšiť do roku 2010 percento HDP venované výskumu a vývoju na 3 %. Pokiaľ ide o nárast v oblasti ľudských zdrojov, tento cieľ predpokladal zvýšenie počtu výskumných pracovníkov asi o pol milióna (4).

3.4   Na základe toho vznikla odôvodnená potreba spoločnej európskej politiky v tejto oblasti, ktorá by v mnohom presahovala otvorenú metódu koordinácie národných politík a ktorá by priniesla aj zmenu podmienok zamestnávania a rozvoja kariéry samotných výskumných pracovníkov, vrátane mladých výskumníkov, a to v oblastiach náboru, kariérneho postupu a sociálnych práv.

3.5   Aj napriek tomu, že investičný cieľ v oblasti výskumu a vývoja predpokladá, že 2 % zo stanovených 3 % HDP sa získajú zo súkromného sektora, priemysel nedokáže uniesť toto bremeno samostatne a vlády majú v tejto oblasti značnú zodpovednosť. Vzhľadom na to, že väčšinu pracovných príležitostí pre výskumných pracovníkov poskytuje priemysel, v Európe je potrebné zabezpečiť lepšie podmienky na vykonávanie výskumu v súkromnom sektore, vrátane malých a stredných podnikov, aby sa stanovené ciele splnili, a to napríklad prostredníctvom podnetov na vytvorenie sietí a klastrov podnikov v odvetviach kľúčových pre európske hospodárstvo.

3.6   Úroveň verejného financovania výskumu na jedného výskumného pracovníka v Európe je stále podstatne nižšia ako v USA a v Japonsku. Podmienky a vyhliadky zamestnávania vo verejnom sektore by preto mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť cieľov politiky európskych vlád v oblasti vedy. Takisto existuje obrovský nepomer pokiaľ ide o počet výskumných pracovníkov na celkovú populáciu v porovnaní s USA a s Japonskom: približne 6 výskumných pracovníkov na 1 000 obyvateľov v EÚ, pričom v USA a v Japonsku je tento pomer 9 až 10 výskumných pracovníkov na 1 000 obyvateľov.

3.7   Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia ako orgány primárne zodpovedné za vzdelávanie výskumných pracovníkov prísť s novými spôsobmi lepšieho začlenenia vzdelávania a odbornej prípravy do svojich študijných plánov a lepšej spolupráce s priemyslom s cieľom zlepšiť proces celoživotného vzdelávania. Tieto inštitúcie musia v rámci svojej úlohy vzdelávať ľudské zdroje pre spoločnosť založenú na vedomostiach zmeniť svoj pohľad na túto otázku, a to prostredníctvom reštrukturalizácie študijných plánov a podporou vzdelávania v súvislosti s výskumom a vývojom v priemysle, pričom poskytnú nové príležitosti, a to aj pre ľudí, ktorí začali svoju kariéru v oblasti výskumu neskôr, umožnia prístup ženám, etnickým menšinám a znevýhodneným skupinám, vrátane ľudí so špeciálnymi potrebami, ktorí by prostredníctvom výskumu a vývoja mohli v dnešnej spoločnosti dosiahnuť spoločenský a osobný rozvoj.

3.8   Zapojenie študentov, a to nie len študentov 2. a 3. cyklu, ale aj študentov 1. cyklu, do výskumných činností ako riadny prvok študijného plánu (aj v súkromnom sektore) je stále obmedzené a malo by sa podstatne viac rozšíriť.

3.9   Stále prevláda potreba prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili vyššiu atraktivitu kariéry v oblasti vedy, techniky a technológie pre mladých ľudí, pričom nemožno opomenúť spoločenské a humanitné vedy. Rozdiel medzi kariérami v priemysle a na univerzitách alebo vo verejnom sektore je obrovský, ale národné vlády a Európska komisia by mali v tejto oblasti zohrávať hlavnú a koordinačnú úlohu. Ide o kľúčový faktor pre rozvoj Európskeho výskumného priestoru a budúcej prosperity a konkurencieschopnosti EÚ.

3.10   Vzdelávanie v oblasti vedy je ďalším dôležitým faktorom, pretože môže posilniť zvedavosť detí a mladých ľudí a ich záujem o kariéru v oblasti vedy. Potreba podporovať kvalifikáciu a kvalitu vzdelávania, ktorá sa začína už na základnej a strednej škole, je dôležitá pre úspech Európskeho výskumného priestoru. Mala by sa realizovať prostredníctvom experimentálnej práce a kontaktov s vedeckými kruhmi a priemyslom, ako aj zabezpečením vhodnej kvalifikácie samotných učiteľov (5).

3.11   Už bola uznaná významná úloha stratégií na popularizáciu a podporu vedy zameraných na to, aby spoločnosť, a najmä mladí ľudia, vedu lepšie pochopila a aby sa jej viac priblížila. Preto by mali byť tieto stratégie viac podporované, a to aj na európskej úrovni, prostredníctvom podpory iniciatív verejného záujmu vzhľadom na ich význam najmä v globalizovanom svete, v ktorom je základom potreba pochopiť kontroverzné otázky a sprostredkovať vedecké úspechy.

3.12   Otázka žien pôsobiacich vo vedných odboroch je ďalším veľmi dôležitým faktorom. Aj napriek tomu, že situácia sa za posledných dvadsať rokov podstatne zmenila, ženy sú stále v mnohých oblastiach vedeckého výskumu v mnohých krajinách málo zastúpené a predovšetkým nezastávajú vedúce pozície. Európska komisia a niektoré členské štáty už v tejto oblasti vyvinuli značné úsilie, ale stále ešte zostáva veľa práce. Ženy aj naďalej predstavujú najväčšiu rezervu, ktorou možno posilniť ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe, aj napriek tomu, že podporné opatrenia nedokážu úspešne zosúladiť politiku v oblasti vedy so sociálnymi a hospodárskymi politikami na podporu žien.

3.13   Pokiaľ ide o problematiku ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky, nemožno prehliadať medzinárodný rozmer Európskeho výskumného priestoru (6). EÚ by sa mala na medzinárodnej úrovni snažiť, aby pritiahla čo najkvalifikovanejších ľudí a aby im zabezpečila podmienky, ktoré by ich udržali v Európe, a to prostredníctvom lepšej koordinácie národných politík a politiky Spoločenstva. Všetko by však malo prebiehať v rámci spolupráce s cieľom podporiť cirkuláciu a presun znalostí, ako aj mobilitu na recipročnom základe, a zároveň, najmä pokiaľ ide o výskumných pracovníkov z rozvojových krajín, prispieť k posilneniu kvalifikácií v ich krajine pôvodu.

4.   Potreba konkrétnych politických opatrení zameraných na dosahovanie okamžitého pokroku v oblasti európskeho programu pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky

4.1   Výbor by chcel zdôrazniť význam spoločného európskeho prístupu s praktickými politickými opatreniami zameranými na dosahovanie okamžitého pokroku v oblasti ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe.

Potvrdzuje svoje vyjadrenia v stanovisku k oznámeniu Komisie o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o nábor výskumných pracovníkov a príslušné podmienky zamestnávania. Trvalo udržateľný a kontinuálny rozvoj v EÚ, ktorý by predstavoval zvýšenie približne o 5 % ročne počas nasledujúcich desiatich rokov považuje za žiaduci a realistický. Pomohlo by to zvýšiť aktuálnu úroveň ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky o viac ako 50 % za desať rokov. Výbor navrhuje, aby sa tieto opatrenia uplatnili nasledujúcimi spôsobmi:

4.2.1   zvýšiť počet a pomer mladých ľudí, ktorí si zvolia štúdium predmetov spojených s vedou a technikou;

4.2.2   zvýšiť počet a pomer absolventov, ktorí pokračujú v doktorandskom štúdiu, ako aj diverzifikovať profily doktorandského štúdia a posilniť mechanizmy na zabezpečenie kvality;

4.2.3   pritiahnuť a udržať v európskych inštitúciách vyššie percento študentov v oblasti vedy a techniky pochádzajúcich z Európy a zo sveta a zdvojnásobiť počet doktorandov mimo krajiny pôvodu študentov;

4.2.4   zdôrazniť význam poskytnutia právneho, administratívneho a finančného rámca na podporu realizácie vyššie popísaných opatrení v oblasti koordinácie politiky výskumu a zamestnania a sociálnej politiky.

4.3   Počet mladých ľudí, ktorí si zvolia štúdium predmetov spojených s vedou a technikou, sa vo väčšine európskych krajín zvýšil, hoci pomer vo vzťahu k celkovému počtu študentov sa nezmenil. Existuje množstvo opatrení na pritiahnutie mladých ľudí k vede a technike, medzi ne patria: – zlepšenie výučby v oblasti vedy a techniky a pomoc pri rozvoji vedeckých sietí škôl, učiteľov vedných odborov a výskumných pracovníkov na národnej aj medzinárodnej úrovni; – zavádzanie opatrení na podporu vednej kultúry a rozšírenie sociálnej základne vedeckého a technologického rozvoja, najmä vo forme vedných centier a vedných múzeí; – poskytovanie informačných a poradenských služieb pri výbere študijného odboru a kariéry, ktoré budú schopné reagovať na potreby spoločnosti pokiaľ ide o študijné odbory v oblasti vedy a techniky.

4.4   Ďalším okamžitým cieľom, avšak bez toho, aby došlo k narušeniu záruky kvality, by malo byť vytvorenie podnetov na zvýšenie počtu doktorandských programov a diverzifikáciu ich profilov, pričom by sa v prípade potreby zapojil aj priemysel. S týmto cieľom by sa mohli podporiť opatrenia na: – zvýšenie pomeru udelených štipendií na doktorandské štúdium na základe otvoreného výberového konania na národnej alebo medzinárodnej úrovni; – pritiahnutie absolventov z tretích krajín na doktorandské štúdium v Európe; – rozšíriť význam pripisovaný doktorandskému štúdiu, aby sa zvýšila úroveň profesionálnej kvalifikácie v rôznych oblastiach, a nielen v kariére v oblasti výskumu.

4.5   Cieľom by malo byť dosiahnutie atraktívnosti na medzinárodnej úrovni, a to: – zlepšovaním a podporou mobility študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov medzi inštitúciami a sektormi a medzi jednotlivými štátmi, konkrétne medzi akademickou oblasťou a priemyslom; – podporou otvoreného, konkurenčného a transparentného náboru výskumných pracovníkov; – zlepšovanie životných podmienok pre rodiny výskumných pracovníkov a zlepšovanie prístupu na trh práce pre partnerov výskumných pracovníkov; – výrazné zníženie byrokracie súvisiacej s financovaním verejného výskumu.

4.6   Zlepšenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania výskumných pracovníkov je kľúčovým faktorom zvýšenia mobility a záujmu o vedeckú kariéru a zvýšenia pomeru žien v oblasti výskumu, pričom musí byť zabezpečená vhodná sociálna ochrana. Postupné zjednodušovanie získania pracovných zmlúv s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a atraktivitu kariéry v tejto oblasti, ako aj poskytovanie vhodných podmienok zamestnávania mužov aj žien, vrátane materskej a rodičovskej dovolenky a iných sociálnych opatrení na podporu mobility výskumných pracovníkov, predstavuje kľúčové faktory úspechu každej politiky v oblasti výskumu a inovácie.

4.7   EHSV podporuje úsilie členských štátov, ktoré skúmajú možnosti prijatia opatrení zjednodušujúcich prevod dodatočných penzijných práv mobilných výskumných pracovníkov, s využitím existujúceho právneho rámca a prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych dohôd. Výbor očakáva výsledky štúdie o tom, či je možné vytvoriť celoeurópsky penzijný fond pre výskumných pracovníkov EÚ, ktorá je financovaná z prostriedkov Spoločenstva, pričom podporuje všetky naliehavé opatrenia potrebné na zjednodušenie presunu dodatočných penzijných práv výskumných pracovníkov.

4.8   EHSV zároveň podporuje a obhajuje naliehavé opatrenia na zjednodušenie koordinácie medzi politikami v oblasti vzdelávania, výskumu, práce a sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť koordinovaný rozvoj nástrojov politiky vzdelávania a vedy a sociálnej politiky, aby sa podarilo splniť európske ciele týkajúce sa ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

Medzi konkrétne opatrenia na úrovni EÚ zamerané na plnenie vyššie uvedených cieľov a úloh by EHSV zaradil tieto:

4.9.1   v súvislosti s diskusiou o budúcom ôsmom rámcovom programe pre výskum a vývoj EÚ, ktorá čoskoro začne, treba stanoviť, aby výskumné činnosti podporované rámcovým programom automaticky tvorili platformu pre ďalšie vzdelávanie, konkrétne pre doktorandské štúdium, ktorá bude na kompetitívnom základe otvorená študentom zo všetkých krajín;

4.9.2   návrh na vybudovanie Strediska na monitorovanie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe, ktoré by poskytovalo konzistentné a porovnateľné informácie o vývoji v tejto oblasti a o národných politikách ľudských zdrojov v Európe alebo vo svete (7);

4.9.3   v kontexte ôsmeho rámcového programu v oblasti výskumu a vývoja rozšíriť činnosti v rámci programu Marie Curie na podporu mobility výskumných pracovníkov a súvisiace činnosti, a tiež a posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti ľudských zdrojov; posilniť program Erasmus Mundus ako prostriedok na podporu spolupráce s tretími krajinami v oblasti ďalšieho vzdelávania.

4.10   EHSV napokon apeluje na to, aby sa pri budúcej revízii Lisabonskej stratégie vzal do úvahy význam zvyšovania počtu a kvalifikácie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky a aby sa zabezpečil dlhodobý rozvoj spoločnej politiky v tejto oblasti na európskej úrovni.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 81.

(2)  „Zelená kniha – Európsky výskumný priestor: nové perspektívy“ [KOM(2007) 161 v konečnom znení] zo 4. apríla 2007].

(3)  Dokument Rady 10003/09, 18. mája 2009.

(4)  Pozri správu skupiny na vysokej úrovni pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe „Report by the High Level Group on Increasing Human Resources for Science and Technology in Europe 2004“ Európske spoločenstvo, 2004.

(5)  Pozri publikácie „Encouraging Student Interest in Science and Technology Studies“ (Podpora záujmu študentov o vedné a technické študijné odbory), Global Science Forum, OECD 2008, „Mathematics, Science and Technology Education Report, The Case for a European Coordinating Body“ (Správa o vzdelávaní v oblasti matematiky, vedy a techniky, prípad pre Európsky koordinačný orgán), European Roundtable of Industrialists (ERT), august 2009.

(6)  Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Európsky strategický rámec pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu“, spravodajca: Gerd Wolf (Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 13).

(7)  Ide o návrh, ktorý už bol predložený v roku 2004 skupinou na vysokej úrovni pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe - High Level Group on Human Resources for Science and Technology in Europe (pozri poznámku pod čiarou 4).

---