52005IP0218

P6_TA(2005)0218

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva a boj proti podvodom

Uznesenie Európskeho parlamentu o ochrane finančných záujmov Spoločenstva a boji proti podvodom (2004/2198(INI))

Európsky parlament,

- zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k predchádzajúcim výročným správam Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

- so zreteľom na výročnú správu Komisie o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a boj proti podvodom (KOM(2004)0573), vrátane príloh (SEC(2004)1058, SEC(2004)1059),

- so zreteľom na oznámenie Komisie: Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev, boj proti podvodom, akčný plán 2004-2005 (KOM(2004)0544),

- so zreteľom na správu o činnosti OLAF za vykazovaný rok, končiaci v júni 2004 [1],

- so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru [2] OLAF za vykazované obdobie medzi júnom 2003 a júlom 2004,

- so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov za rozpočtový rok 2003 [3],

- so zreteľom na článok 276 ods. 3 a článok 280 ods. 5 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na článok 45 svojho rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre rozpočtovú kontrolu ako aj stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0151/2005),

Rozsah hlásených nezrovnalostí a podvodov

1. konštatuje, že v roku 2003 boli v oblasti vlastných zdrojov, výdavkov na poľnohospodárstvo a štrukturálno-politické opatrenia členskými štátmi hlásené nezrovnalosti a podvody vo celkovej výške okolo 922 miliónov EUR; čísla nahlásené členskými štátmi do Bruselu sa dajú rozložiť na nasledovné položky:

- vlastné zdroje: 269,9 miliónov EUR (rok 2002: 341,9 miliónov EUR),

- Záručná sekcia Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF): 169,7 miliónov EUR (rok 2002: 198,1 miliónov EUR),

- štrukturálno-politické opatrenia: 482,2 miliónov EUR (rok 2002: 614,1 miliónov EUR);

2. konštatuje, že celkový objem škôd bol v roku 2002 na úrovni 1,15 miliárd EUR a bol teda väčší ako v roku 2003; pripomína, že význam takýchto výkyvov výšky škôd v jednotlivých rokoch sa nesmie preceňovať a môže byť ovplyvnený celým radom faktorov;

3. zdôrazňuje však, že v správe EPUZF obsiahnuté objemy škôd dlhodobo výrazne klesajú, kým v oblasti štrukturálnych fondov možno zaznamenať silný nárast; tak napríklad v roku 2000 bol v správe EPUZF nahlásený objem škôd vo výške 474,6 miliónov EUR, pričom v oblasti štrukturálnych fondov bola v roku 2000 škoda nie viac ako 114,3 miliónov EUR; medzičasom je trend štatistík podvodov analyzovaný v týchto dvoch oblastiach takmer opačný;

4. vyzýva členské štáty, aby prijali adekvátne opatrenia na zlepšenie systémov kontroly a riadenia štrukturálnych fondov a na zaručenie toho, že hrozba podvodov sa výrazne zníži, a že ustanovenia nariadenia (ES) č. 1681/94 [4] sa plne uplatnia, najmä vzhľadom na postup včasného, jasného a podrobného informovania;

5. konštatuje, že v období pokrytom správou OLAF zaznamenal 637 nových prípadov, pričom objem finančných škôd zo všetkých prípadov, ktoré boli 30. júna ešte predmetom prebiehajúceho vyšetrovania bol odhadovaný na 1,37 miliárd EUR;

6. okrem toho konštatuje, že celková škoda všetkých prípadov, pre ktoré OLAF na konci vykazovaného obdobia (júl 2003 - jún 2004) prijal následné opatrenia dosahovala výšku 1,76 miliárd EUR [5];

7. konštatuje, že na konci obdobia, vykazovaného v správe OLAF prebiehalo 55 vyšetrovaní v nových členských a pristupujúcich krajinách; tieto vyšetrovania sa týkali predovšetkým sektorov vonkajšia pomoc, cigarety a poľnohospodárstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje užitočnosť Koordinačného systému proti podvodom;

8. ľutuje doterajšiu nedostatočnú porovnateľnosť správ, ktoré predložila Komisia a OLAF, víta terajšiu zámernú harmonizáciu období, za ktoré sú správy vypracované;

Spätné získanie nadmerne alebo omylom vyplatených prostriedkov

9. pripomína, že v oblastiach vlastných zdrojov, výdavkov na poľnohospodárstvo a štrukturálno-politických opatrení bolo nutné z prostriedkov poskytnutých za rok 2003 a predchádzajúce roky získať späť celkove 3 miliardy EUR [6];

10. prihovára sa za zjednodušenie definícií jednotlivých druhov podvodov a spôsobov ich odhaľovania; vyzýva Komisiu a OLAF, aby sa dohodli na rozdelení práce v odvetví poľnohospodárstva, na základe ktorého bude OLAF v budúcnosti zodpovedný za vyšetrovania, pretože GR AGRI bude zodpovedať za vrátenie prostriedkov;

11. zároveň pripomína mimoriadnu správu č. 3/2004 Európskeho dvora audítorov o spätnom získaní prostriedkov poskytnutých proti predpisom v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky [7]: medzi rokom 1971 a septembrom 2004 boli v sektore podľa správy hlásené nezrovnalosti v celkovej výške 3,1 miliárd EUR; z toho 626 miliónov EUR (20,2 %) bolo opätovne získaných od príjemcov, z čoho 156 miliónov EUR (5 %) muselo byť zaplatených EPUZF, a 144 miliónov EUR (4,6 %) členskými štátmi; zostávalo teda ešte 2,2 miliardy EUR (70 %), ktoré bolo treba opätovne získať;

12. zdôrazňuje hlavnú zodpovednosť členských štátov za rýchle a účinne vrátenie stratených rozpočtových prostriedkov; ľutuje, že členské štáty si túto úlohu doteraz len veľmi málo plnia a najmä, že si nedostatočne plnia svoju povinnosť podávať hlásenia Komisii;

13. víta prácu pracovnej skupiny "Vrátenie" pri riešení nedoplatkov v oblasti poľnohospodárstva, ktorá mala do marca 2005 spracovať približne 4000 prípadov; v tejto súvislosti vyjadruje vďaku za mimoriadnu správu č. 3/2004 Európskeho dvora audítorov o spätnom získaní neoprávnených platieb uskutočnených v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky;

14. vysoko hodnotí pokrok, ktorý pracovná skupina "Vrátenie" doteraz dosiahla, pričom z 2,18 miliárd EUR bolo 812 miliónov EUR blokovaných prebiehajúcimi súdnymi konaniami a 247 miliónov EUR je členskými štátmi považované za nevymožiteľné (napr. z dôvodu konkurzu); z toho vyplýva, že k súčasnému dátumu by malo byť opätovne získaných 1,12 miliárd EUR;

15. víta skutočnosť, že konkrétne kontroly jednotlivých prípadov umožnili znížiť celkovú sumu, ktorú je potrebné vrátiť, z 1,12 miliárd EUR na 765 miliónov EUR (napr. vylúčením duplicitných položiek);

16. konštatuje, že na základe analýzy pracovnej skupiny z uvedených 765 miliónov EUR 115 miliónov EUR by malo byť vrátených z EPUZF a 650 miliónov EUR členskými štátmi; členské štáty o tom už boli písomne upovedomené;

17. kritizuje skutočnosť, že často tie krajiny, ktorých hlásené nezrovnalosti vedú k najväčším finančným škodám (2003: Španielsko 112367457 EUR, Taliansko 16896556 EUR a Francúzsko 12221826 EUR) vykazujú zároveň najnižšiu mieru spätne získaných prostriedkov (2003: Španielsko 4,9 %, Taliansko 13,9 % a Francúzsko 15,6 %); u exportných náhrad je Španielsko zodpovedné za takmer 50 % celkovej škodovej sumy (2003: 8694350 EUR z celkovej sumy 17514557 EUR), ale spätne získať dokázalo len 9,3 %;

18. dúfa, že pracovná skupina zriadená v roku 2003, ktorá má preskúmať prípady, ktoré sa týkajú obdobia pre rokom 1999, prispeje k navráteniu časti zostávajúcich prostriedkov;

19. opäť pripomína rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev [8], ktorý už vo svojom rozsudku z 11. októbra 1990 (vec: C-34/89, Talianska republika/Komisia) [9] upozorňoval členské štáty na dodržiavanie povinnej starostlivosti;

20. zastáva názor, že ak sa neoprávnene vyplatené prostriedky do štyroch rokov nezískajú späť (prostredníctvom správnych opatrení) alebo do ôsmych rokov (súdnou cestou), dôjde k hrubému porušeniu povinnej starostlivosti; postihnutá krajina bude potom musieť dlžnú sumu sama splatiť; týmto spôsobom by mohli byť členské štáty stimulované k tomu, aby včas prevzali svoju zodpovednosť a aktívne napravovali chyby; takýto postup uľahčí prácu Komisii, ktorá je zodpovedná Európskemu parlamentu; pozitívne preto hodnotí návrhy Komisie idúce týmto smerom [10];

21. ďalej víta zámer Komisie vylepšiť systém "čiernych listín", vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti na pretvorenie tohto nástroja na účinný prostriedok boja proti podvodom a prípadne ho rozšíriť aj na iné oblasti ako poľnohospodárstvo; túto možnosť už začali využívať Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Holandsko, Španielsko a Veľká Británia;

22. opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila správu o nedostatkoch systému "čiernych listín" (nariadenie Rady (ES) č. 1469/95 z 22. júna 1995 o opatreniach, ktoré sa majú prijať s ohľadom na určitých príjemcov operácií financovaných záručnou sekciou EPUZF [11]);

23. dúfa, že na základe tejto správy bude možné zvážiť, či sa vykonajú výrazné zmeny tohto systému, alebo sa nahradí účinnejším nástrojom;

24. je znepokojený skutočnosťou, že celý rad členských štátov, predovšetkým Nemecko, Francúzsko a Španielsko svoje hlásenia nepodávajú v predpísaných lehotách; 90 percent prípadov sa dostane Komisií len do dvoch rokov, čo ovplyvňuje šancu na spätné získanie omylom vyplatených súm;

25. poukazuje na to, že z najnovšej správy o činnosti OLAF u vyplýva, že celková suma škôd všetkých vyšetrovateľmi spracovaných prípadov za posledných 5 rokov bola odhadnutá na 5,34 miliárd EUR; ďalej konštatuje, že z toho bolo spätne získaných zatiaľ len asi 100 miliónov EUR; toto predstavuje iba 1,87 % celkovej odhadnutej sumy škôd; od OLAF očakáva analýzu príčin pre túto nízku mieru spätného získania prostriedkov v prípadoch, spracovávaných úradom;

Podvody s pančovaným maslom

26. pripomína, že finančná škoda, ktorá vznikla Spoločenstvu prostredníctvom veci Italburro (pančované maslo) odhaleného v roku 1999 je viac ako 100 miliónov EUR a je znepokojený tým, že členské štáty (Belgicko, Nemecko, Francúzsko) doteraz získali naspäť len 10 % zo škody odhadovanej na 100 miliónov EUR; toto by mohlo byť hrubým porušením povinnosti týkajúcej sa starostlivosti členských štátov;

27. kritizuje, že dodnes nie sú objasnené prípadné riziká súvisiace so zdravím, ktoré mohli vzniknúť pri pančovaní masla; ďalej pripomína, že pančovanie bolo odhalené skôr náhodou v rámci vyšetrovania vrážd súvisiacich s mafiou, a že zrejme neexistujú bežné kontroly, ktoré by zabránili takýmto manipuláciám; očakáva od Komisie, že predloží návrhy na účinné zníženie rizík súvisiacich so zdravím spôsobených pančovaním potravín;

28. vyzýva preto Komisiu, aby najneskôr do 31. októbra 2005 predložila správu o stave trestnoprávnych konaní a postupov spätného získania prostriedkov a možných vzniknutých rizikách pre zdravie, ktorá bude obsahovať aj návrhy účinného zníženia zdravotných rizík spôsobených pančovaním potravín; pripomína, že členské štáty sa pri odhalení aféry v roku 2000 zdráhali zverejniť tieto poznatky pred Komisiou;

29. s počudovaním konštatuje, že štátne úrady Spolkovej republiky Nemecko predložili postihnutej spoločnosti požiadavku na zaplatenie sumy iba vo výške 141737 EUR, ktorú medzitým spoločnosť poprela a že belgická a francúzska prokuratúra po uplynutí piatich rokov nezačali znovu trestné konanie;

Boj proti pašovaniu cigariet

30. poukazuje na to, že v roku 2003 podľa odhadu členských štátov tieto získali približne o 200 miliónov EUR menej vlastných zdrojov kvôli pašovaniu cigariet, a že celková škoda môže byť ešte omnoho vyššia;

31. v súvislosti s týmto výslovne víta dohodu o boji proti pašovaniu cigariet medzi Komisiou (spolu s Belgickom, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom, Holandskom, Portugalskom a Fínskom) a Philip Morris International (PMI); v súvislosti s tým schvaľuje úspešný spôsob, akým Komisia úspešne spolupracovala s OLAF a víta rozhodnú operačnú podporu pracovnej skupiny OLAF pre boj proti pašovaniu cigariet; dohoda ustanovuje dlhodobé opatrenia na predchádzanie pašovaniu cigariet snaží sa o ukončenie diskusií medzi Spoločenstvom a podnikom; okrem toho, PMI vyplatí v budúcich 12 rokoch čiastku vo výške približne 1,25 miliárd USD Spoločenstvu a členským štátom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využili tieto platby na podporu opatrení na predchádzanie a boj proti pašovaniu cigariet, vrátane aktivít zameraných proti falšovaniu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na využitie podstatnej časti týchto príjmov, a ak to bude potrebné, aby predložila predbežný návrh opravného rozpočtu a návrhy právneho základu;

32. víta, že k dohode sa pripojilo aj Írsko, Malta a Rakúsko; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa pridali k dohode; vyzýva Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť takéto dohody aj s inými výrobcami cigariet; členské štáty by mali upustiť od toho, aby uzatvárali vlastné dohody týmito výrobcami, pretože Komisia má väčšie možnosti pri rokovaniach;

33. varuje, že zvyšovanie zdanenia cigariet spôsobí na jednej strane zmenu spotrebiteľského chovania občanov (napr. orientácia na lacnejšie výrobky), na druhej strane vysoká daň z tabaku povzbudzuje protiprávne aktivity (napr. pašovanie alebo falšovanie cigariet);

34. konštatuje, že protiprávny maloobchod (predovšetkým falšovanie cigariet) stúpa, a boj s ním prináša so sebou značné ťažkosti;

35. poukazuje na to, že cesty, ktorými sa pašujú cigarety môžu práve tak dobre byť využívané pašerákmi drog a iných tovarov;

36. varuje, že rozdiely v cenách cigariet medzi starými a novými štátmi robia pašovanie atraktívnym, lebo hoci dočasne platia množstevné obmedzenia pre súkromný dovoz cigariet z nových do starých členských štátov, osoby a autá sú podrobované len náhodným kontrolám;

37. považuje preto za potrebné zlepšiť postupy administratívnej pomoci a vzájomné informovanie medzi zodpovednými orgánmi členských štátov; ďalej by mali byť napravené nedostatky v oblasti nízkeho stavu colných úradníkov, zaoberajúcich sa vyšetrovaním a colné orgány vo zvýšenej by mali byť posilnené mobilnými pohotovostnými jednotkami, financovanými členskými štátmi z prostriedkov dohody s PMI;

38. s poľutovaním berie na vedomie, že úrady členských štátov nepostupujú ich poznatky o falšovaných cigaretách a aktivitách falšovania ako i o dopravných uzlových bodoch (napr. juhovýchodná Ázia) na OLAF; vyzýva členské štáty, aby na základe článku 280 zmluvy preskúmali, ako by sa dali takéto informácie pre OLAF dodatočne za pomoci administratívnej spolupráce vypracovať; žiada Dvor audítorov, aby poskytol urýchlene stanovisko k zdokonaleniu administratívnej spolupráce medzi OLAF a členskými štátmi; pritom žiada preskúmať aj to, či by mohlo pomôcť, keby sa zriadili vlastné pobočky OLAF na sledovanie dopravných uzlov obchodu s pašovaným tovarom;

39. poukazuje na to, že doterajšie skúsenosti s akciami JCO (Spoločné colné operácie) vyzdvihli výhody lepšej spolupráce medzi úradmi členských štátov; odporúča dať tejto spolupráci trvalý charakter formou trvalých pracovných skupín a Europol by mal byť intenzívnejšie začlenený do boja proti tejto forme organizovanej kriminalite zapojiť;

40. ďalej vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie pôsobnosti agentúry EÚ pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach na oblasť vyšetrovania colných úradov;

Spolupráca so Švajčiarskom

41. víta dohodu o boji proti podvodom medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej; [12], blahoželá všetkým tým vrátane OLAF, ktorí sa podieľali na jej vypracovaní; ustanovenia dohody pokrývajú mnohé aspekty, ktoré sú zahrnuté v druhom protokole k Dohode o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev, najmä ustanovenia o pomoci poskytnutej správnym orgánom inému orgánu, pri prehliadke, zabavení majetku a spätnom získaní; vyslovuje svoje nepochopene, že tento protokol z roku 1997 ešte stále neratifikovali tri zo starých členských štátov – Taliansko, Luxembursko a Rakúsko;

42. vyzýva Českú republiku, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko a Slovinsko, aby vyššie spomínaný protokol čo najskôr ratifikovali, tak ako už urobilo Estónsko ( 3. februára 2005), Litva ( 28. mája 2004) a Slovensko ( 30. septembra 2004);

43. nalieha sa v tejto súvislosti na rýchle prijatie návrhu Komisie pre nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a iným protiprávnym konaniam [13];

Prenos úloh európskych verejných služieb na súkromné firmy

44. pripomína, že ako dôsledok rôznych záležitostí, pri ktorých príjemcovia zákaziek od Komisie, čiastočne s vedomím a súhlasom zodpovedných úradníkov, spreneverili peniaze a zmanipulovali výberové konanie (záležitosť ECHO, MED), bolo už koncom 1998 včlenené do nariadenia o rozpočtových pravidlách ustanovenie: "Komisia a iné inštitúcie nesmú na externé subjekty alebo organizácie v akejkoľvek forme alebo z akéhokoľvek dôvodu prenášať úlohy pri plnení rozpočtu, ktoré súvisia s úlohami Európskej verejnej služby; toto platí predovšetkým pre ich právomoci pri zadávaní verejných zákaziek" [14];

45. považuje za neprijateľnú skutočnosť, že Komisia v novembri 1999 proti pravidlám schválila v rámci spolupráce zákazky pre služby, dodávky a výstavbu v prospech tretích krajín tak, že do procesu mohli zapojiť tzv. agentúry verejného obstarávania, ktoré potom organizovali postup výberových konaní, podpis zmlúv a vykonávali platby pre zvýhodnené strany;

46. očakáva, že Komisia do 1. septembra 2005 predloží zoznam všetkých zmlúv, uzavretých od roku 2000 s takýmito agentúrami verejného obstarávania; tento zoznam by mal obsahovať aj také údaje, ako doba trvania zmlúv, postupy verejného obstarávania a výšku jednotlivých platieb;

Priority a perspektívy pre prácu OLAF

47. pripomína, že princíp subsidiarity platí aj pre OLAF, čo znamená sústredenie sa na oblasti, pre ktoré orgány členských štátov nie sú príslušné, alebo sa v nich náležite neangažujú;

48. na tomto základe a v súvislosti s výdavkami, ktoré priamo spravuje Komisia zdôrazňuje – navzdory intervencii OLAF v rámci princípu subsidiarity v ostatných operačných oblastiach – že priorita sa musí klásť vnútorným vyšetrovaniam v inštitúciách;

49. poukazuje na to, že Zmluva o Ústave pre Európu v článku III-274 určuje, že pre boj proti trestným činom, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie môže byť z Eurojustu vytvorená Európska prokuratúra;

50. zdôrazňuje, že sa musí zohľadniť táto možnosť pri rokovaní o budúcom vývoji OLAF; očakáva od Komisie a Rady, že do 31. decembra 2005 predložia konkrétne návrhy týkajúce sa budúcej úlohy OLAF vzhľadom na Európskeho prokurátora a Eurojust;

Vyšetrovania OLAF a ochrana základných slobôd

51. pripomína odôvodnenie 10 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) [15] (nariadenie OLAF), podľa ktorého musia byť pri vyšetrovaniach OLAF v plnom rozsahu zachované základné ľudské práva a slobody;

52. vyzýva Komisiu a OLAF, aby plne dodržiavali slobodu tlače tak, ako ju zaručujú právne predpisy v členských štátoch a článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach vrátane príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa ochrany spravodajských zdrojov;

53. s obavou berie na vedomie, že podľa hodnotenia dozorného výboru OLAF nie sú súčasné pravidlá postupu vyšetrovaní, stanovené samotným OLAF ("OLAF- manuál") pravdepodobne dostatočné na to, aby sa zaručili práva osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka a prípustnosť výsledkov vyšetrovania pred súdom môže byť napadnutá; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, ktoré súvisia s nastávajúcou reformou OLAF, ktoré odstránia tieto pochybnosti a tým zabezpečia právnu istotu ako aj právnu ochranu;

OLAF a ombudsman

54. vyzdvihuje význam Súdneho dvora pri dodržiavaní, výklade a uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstiev na základe jeho súdnej právomoci podľa článku 255 zmluvy ako i prácu ombudsmana pri odhaľovaní a odstraňovaní prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva;

55. berie na vedomie stanovisko generálneho riaditeľa OLAF z 8. marca 2005, podľa ktorého nie je OLAF v konaní 2485/2400/GG schopný riadiť sa návrhom odporúčania ombudsmana a pripustiť, že v súvislosti s týmto vyšetrovaním sťažnosti 1840/2002/GG urobil nesprávne a zavádzajúce výpovede;

56. očakáva od Komisie, že vzhľadom na osobitnú správu ombudsmana z 12. mája 2005 a na chýbajúce stanovisko Parlamentu, na ešte očakávané konečné rozhodnutie ombudsmana podnikne potrebné kroky na to, aby mohla prípadne zodpovedných ľudí postaviť pred súd a prinavrátiť OLAF jeho dôveryhodnosť;

Postup pri vymenovaní generálneho riaditeľa OLAF

57. víta rozhodnutie Komisie, že sa miesto generálneho riaditeľa OLAF bude obsadzovať verejným vypísaním konkurzu v úradnom vestníku, aby mohla prebehnúť ozajstná a hodnoverná voľba a aby sa zdôraznil význam mandátu a dostatočná hodnovernosť postu generálneho riaditeľa;

58. berie na vedomie rozhodnutie Komisie (1691. zasadanie) z 22. februára 2005 poveriť doterajšieho generálneho riaditeľa až do rozhodnutia o novom obsadení miesta riadením bežnej agendy;

59. je toho názoru, že by bolo lepšie, keby v súčinnosti s Parlamentom a Radou vymenoval dočasného riaditeľa, ktorý by vo svojom konaní nebol nijako obmedzovaný; zastáva názor, že ustanovenia týkajúce sa vymenovania dočasného riaditeľa sa musia stať súčasťou nariadenia OLAF;

60. pripomína, že už v článku 55 svojho uznesenia zo 4. decembra 2003 ku správe Komisie o hodnotení činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) [16] požadoval včasné vypísanie verejného konkurzu na miesto generálneho riaditeľa OLAF a že terajšie zdržanie je vinou Komisie, ktorá zostávala príliš dlho nečinná predtým, ako urobila potrebné kroky;

61. považuje v tomto prípade za obzvlášť dôležité, aby nedošlo k ďalším nevyhnutným prieťahom a aby sa rozhodnutie o novom obsadení miesta prijalo čo možno najrýchlejšie;

62. zdôrazňuje, že na základe článku 12 nariadenia OLAF možno zoznam do úvahy prichádzajúcich kandidátov zostaviť až po súhlasnom stanovisku dozorného výboru OLAF tak, aby mal dozorný výbor príležitosť všetky kandidatúry dôkladne preskúmať a vyhodnotiť, aby na základe toho Komisia mohla zostaviť zoznam vhodných kandidátov;

63. zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia vymenuje generálneho riaditeľa OLAF po dohode s Parlamentom a Radou, musí teda dôjsť k zhode názorov; pripomína, že táto úprava bola zavedená preto, že sa ďalekosiahle právomoci generálneho riaditeľa OLAF (začatie a ukončenie vyšetrovaní, postup informácií národným súdnym orgánom) vzťahujú nielen na členov a zamestnancov Komisie, ale aj na Parlament, Radu a ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva;

64. očakáva, že keď sa bude rozhodovať o novom obsadení generálneho riaditeľa OLAF, zúčastnené inštitúcie ponechajú priechod rovnakej neutralite, priehľadnosti a spravodlivosti, aby sa predišlo podobným udalostiam ako pri prvom vymenovaní; [17]

Správa a stanovisko Dvora audítorov

65. očakáva, že dlho očakávaná osobitná správa Dvora audítorov bude načas k dispozícii tak, aby jej závery bolo možné pri vypočutí kandidátov na miesto generálneho riaditeľa OLAF zohľadniť;

66. žiada, aby sa Dvor audítorov vo svojom stanovisku k pripravovaným legislatívnym návrhom podľa článku 280 Zmluvy o ES osobitne venoval nasledovným otázkam:

- Ako možno posilniť nezávislé vyšetrovanie OLAF?

- Dajú sa príslušné právomoci OLAF pre vyšetrovanie zhrnúť do jediného právneho textu?

Reakcie na poznámky a požiadavky z minulých rokov

67. vyzýva OLAF, aby pokračoval v rozhovoroch, ktoré sa začali v novembri 2004, týkajúce sa toho, k akým informáciám môže mať prístup Parlament v súvislosti s jeho činnosťou, vzhľadom na nájdenie spôsobu rešpektovania kontrolných právomocí Parlamentu a zároveň zaručenia utajenosti vyšetrovania OLAF;

68. konštatuje, že pracovná skupina Eurostat spracovala za vykazované obdobie 14 prípadov: štyri externé a desať interných vyšetrovaní, z ktorých deväť nebolo ešte v roku 2004 ukončených; päť výsledkov vyšetrovania bolo postúpených luxemburským, či francúzskym orgánom činným v trestnom konaní; očakáva najneskôr 1. októbra 2005 priebežné hlásenie od Komisie a od OLAF;

69. konštatuje, že podľa rozhodnutia súdu boli vo viedenskom zastúpení Komisie existovali v záležitostiach týkajúcich sa zamestnancov porušené predpisy pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia; pýta sa, aký výsledok prinieslo vyšetrovanie OLAF a aké opatrenia prijala Komisia; kladie si navyše otázku, aké náklady doteraz vznikli pre Komisiu z toho, že tieto pracovnoprávne spory prehrala a musí doplatiť sociálne príspevky; pýta sa tiež, aké ďalšie náklady s tým ešte môžu byť spojené;

70. víta vývoj, ktorý je možné zaznamenať v niektorých členských štátoch, akým je zavádzanie právnych predpisov týkajúcich sa sankcií pri zistení nezrovnalostí;

71. berie na vedomie, že bolo preskúmané [18] údajné zneužívanie peňažných prostriedkov z programu Leonardo da Vinci a podklady odovzdané rumunským orgánom činným v trestnom konaní;

72. berie na vedomie, že v minulosti došlo pri vývoze živého dobytka do Libanonu [19] k zneužitiu exportných náhrad a že Nemecko, Francúzsko a Rakúsko vydali výmery o vrátení náhrad;

73. ľutuje, že Komisia doteraz nebola schopná zostaviť prehľad, ktorého by sa dalo zistiť, ktoré medzinárodné poradenské firmy boli pre Komisiu činné v oblasti priamych a nepriamych výdavkov [20]; očakáva, že do 1. júla 2005 takýto prehľad konečne dostane;

74. pripomína Komisii, že má Parlamentu podať oznámenie, v ktorom navrhne, ako by sa rozličné právne nástroje, používané OLAF pri vyšetrovaní, dali preniesť do spoločného právneho rámca [21];

75. so znepokojením berie na vedomie tlačové správy, podľa ktorých OLAF konštatoval, že nesprávnym riadením vo vnútri komisie mala údajne vzniknúť pri renovácii budovy Berlaymont škoda približne do výšky 180 miliónov EUR; vyzýva OLAF, aby stav veci objasnil; očakáva od Komisie, že do 1. septembra 2005 podá správu o tom, aké opatrenia na základe správy OLAF prijala;

76. je sklamaný negatívnou reakciou Komisie na odsek 123 uznesenia z 21. apríla 2004 [22] o udelení absolutória Komisii za rok 2002, v ktorom sa uvádza, že "... Komisia povoľuje, aby bol tovar, ktorý bol nesprávne alebo zle deklarovaný, pokladaný za neprejdený tranzitným postupom, čoho výsledkom je, že nie je možné získať záruku, že doklady budú vrátené štátu, cez ktorý sa tovar dostal do EÚ, a že kampaň na boj proti podvodom sa zdržiava; (…)" ; opätovne vyzýva Komisiu, aby bezodkladne ukončila takýto postup a navrhla príslušnú zmenu a doplnenie colného sadzobníka;

77. zastáva názor, že sledovanie výdavkov Únie je úlohou Výboru pre rozpočtovú kontrolu, ktorý by mal byť schopný určiť, či sa platby uskutočňujú v súlade s nariadeniami o rozpočtových pravidlách, a stanoviť politické ciele; odporúča aby predsedníctvo povolilo tomuto výboru vyslať malé delegácie svojich členov na vyšetrovacie služobné cesty aj vtedy, ak sa v opodstatnených prípadoch vyžaduje uskutočniť tieto služobné cesty mimo územia Únie;

*

* *

78. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, dozornému výboru OLAF a OLAF.

[1] http://europa.eu.int/comm/anti_fraud/reports/olaf/2003-2004/en2.pdf.

[2] Dokument bol v januári 2005 zaslaný elektronickou cestou zo sekretariátu výboru a jeho francúzska verzia sa dá stiahnuť z webovskej stránky OLAF.

[3] Ú. v. EÚ C 293, 30.11.2004, s. 1.

[4] Nariadenie Komisie (ES) č. 1681/94 z 11. júla 1994 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti (Ú. v. EÚ L 178, 12.7.2004, s. 43).

[5] Finančná škoda všetkých prípadov vyšetrovaných OLAFom a jeho predchodcami sa odhaduje na 5,34 miliardy EUR (viď SEC(2004)1370, príloha II).

[6] Zo systému pre manažment prípadov OLAFu vyplýva, že medzi 1999 a 2004 bolo získaných späť 100 miliónov EUR. To zodpovedá 1,87 % celkových finančných škôd za rovnaké obdobie, ktoré sa odhadujú na 5,34 miliardy EUR.

[7] Ú. v. EÚ C 269, 4.11.2004, s. 1.

[8] Pozri bod 22 uznesenia Európskeho parlamentu z 30. marca 2004 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a výročnú správu boja proti podvodom za rok 2002 (Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 435).

[9] Zb. 1990, I-3603.

[10] KOM(2004)0489.

[11] Ú. v. ES L 145, 29.6.1995, s. 1.

[12] KOM(2004)0559.

[13] KOM(2004)0509.

[14] Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 1; pozri aj Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1, článok 54 ods. 1 a článok 57 ods. 1.

[15] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[16] Ú. v. EÚ C 89 E, 14.4.2004, s. 153.

[17] Zdôrazňuje, že sa musí zabrániť tomu, aby nastala situácia ako v roku 1999, kedy boli vyjadrené pochybnosti o spravodlivosti postupu a kandidát stiahol svoju žiadosť potom, čo sa generálny tajomník Komisie v prípravnom štádiu pozitívne vyjadril k určitým kandidátom;

[18] Pozri body 13 a 14 vyššie spomenutého uznesenia z 30. marca 2004.

[19] Pozri bod 23 a nasledujúce body vyššie spomenutého uznesenia z 30. marca 2004.

[20] Pozri bod 52 vyššie spomenutého uznesenia z 30. marca 2004.

[21] Pozri bod 41 vyššie spomenutého uznesenia z 30. marca 2004.

[22] Ú. v. EÚ L 330, 4.11.2004, s. 82.

--------------------------------------------------