(1)

V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu vyžadovať, aby boli kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte, a na to, aby podliehali osobitnému verejnému dohľadu a mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj vo svojej podstate. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v práve Únie.

(2)

V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov mať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel stanovenia podmienok, ktoré sa majú spĺňať, aby investori do krytých dlhopisov získali takéto preferenčné zaobchádzanie, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Iné právne akty Únie, ako sú delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (5) a (EÚ) 2015/61 (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré využívajú preferenčné zaobchádzanie pre investorov do krytých dlhopisov podľa uvedených aktov. Znenie uvedených aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, a preto sa pojem „krytý dlhopis“ nepoužíva konzistentne.

(4)

Celkovo vzaté, zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje rovnako nástrojom, ktoré sú vo svojej podstate, ako aj úrovňou rizika a ochranou investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca a neexistencia spoločne dohodnutého vymedzenia pojmu „krytý dlhopis“ by mohli vytvárať prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu s krytými dlhopismi. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, by mohli vytvárať riziká pre finančnú stabilitu, pretože kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych aktov Únie.

(5)

Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych rámcov založených na určitých najlepších postupoch, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali by sa obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by umožnili alternatívne bezpečné investície.

(6)

Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) vo svojom odporúčaní z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (8) vyzval príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporučil, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní takisto vyzval EBA, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a podávať správy ESRB a Komisii.

(7)

V decembri 2013 si Komisia vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

EBA v správe sprevádzajúcej jeho stanovisko z 1. júla 2014 reagoval na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a na žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 a odporučil vyššiu mieru konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu nad krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)

EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na základe tohto monitorovania EBA predložil ESRB, Rade a Komisii 20. decembra 2016 druhé stanovisko a správu o krytých dlhopisoch (10). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)

Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Samotným účelom krytých dlhopisov je poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. V súlade s tým, aby kryté dlhopisy mohli využívať preferenčné zaobchádzanie podľa práva Únie, vyžaduje sa, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)

Tým, že sa emisia krytých dlhopisov obmedzí iba na úverové inštitúcie, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, ktoré chránia investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi, ako aj protistrane derivátovej zmluvy priznáva nárok voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam. Obmedzenie emitovania krytých dlhopisov iba na úverové inštitúcie preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím sa prispieva k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. To je tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)

Preto je vhodné, aby iba úverové inštitúcie v zmysle ich vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli podľa práva Únie oprávnené emitovať kryté dlhopisy. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale prijímajú iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také patria do vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému úverové inštitúcie podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)

Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy. Je tiež kľúčovým znakom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si uplatnia pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam podľa harmonizovaných podmienok.

(14)

Oddelenie od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta môže narušiť poradie investorov do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie. Oddelenie od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)

Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nároku na platbu a zabezpečenia takýchto krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality oprávnených krycích aktív.

(16)

Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci krytých dlhopisov. Krycie aktíva, ktoré už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 ods. 1 uvedeného nariadenia, by mali byť naďalej považované za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality môžu byť tiež oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako zabezpečenie zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Expozície voči úverovým inštitúciám by mali byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti na tom, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by mali tiež byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES (11) alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi môžu byť oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností.

Okrem toho by takéto verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, podliehať verejnému dohľadu a mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo aktíva zabezpečené týmito podnikmi, mali by náležite zvážiť možný vplyv takýchto aktív na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie a poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Členské štáty by navyše mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť z oprávnenosti na zaradenie do krycieho súboru. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycom súbore a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(17)

Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam v krycom súbore. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia krycích aktív je však dosiahnuť, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov.

(18)

Umiestnenie aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa malo tiež regulovať, aby sa zabezpečilo presadenie práv investorov. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá pre zloženie krycieho súboru. V tejto smernici by sa navyše mali určiť požiadavky na krytie, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie rizika, ako napríklad pokiaľ ide o menové a úrokové sadzby. Výpočet krytia a podmienky, za ktorých môžu byť derivátové zmluvy zahrnuté do krycieho súboru, by mali byť tiež vymedzené v záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným normám pre vysokú kvalitu v celej Únii. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre istinu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že daná iná metóda je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú krycie aktíva čitateľom a záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia krytých dlhopisov, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie stanovená v tejto smernici.

(19)

Viacero členských štátov už vyžaduje, aby osoba monitorujúca krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie. Preto je dôležité v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii jasne vymedziť úlohy a zodpovednosti osoby monitorujúcej krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby monitorujúcej krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami stanovenými v ustanoveniach vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu.

(20)

V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok, ktoré musia spĺňať kryté dlhopisy zabezpečené subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ krycieho aktíva, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti uvedenej výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako krycie aktíva na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy (ďalej len „štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov“) a mala by byť povolená bez obmedzenia s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci tej istej skupiny. Naviac, keďže používanie štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, interne a externe emitované kryté dlhopisy by sa v čase emisie mali kvalifikovať do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo do 2. stupňa kreditnej kvality v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality schválenou príslušnými orgánmi. Ak interne alebo externe emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nekvalifikujú ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nespadajú pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1b uvedeného nariadenia.

Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by byť aj tak oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky stanovené v tejto smernici, a preto by malo byť takisto možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené vo forme uvedených interne emitovaných krytých dlhopisov alebo iných aktív, ktoré sú v súlade s touto smernicou, používali označenie „európsky krytý dlhopis“. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť používanie takýchto štruktúr. Z toho vyplýva, že aby bola uvedená možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali uvedenú možnosť uplatniť a príslušné ustanovenie transponovať do svojho práva.

(21)

Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je tiež mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako krycích aktív pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh s krytými dlhopismi. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (12) na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť a oddelenie krycích aktív podľa práva Únie.

(22)

Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Právo Únie zahŕňa pravidlá týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce takéto právo Únie týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť minimálnu spoločnú úroveň informácií, ku ktorej by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť uvedené minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(23)

Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, platobné záväzky z derivátových zmlúv a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa tejto smernice by mali monitorovať dodržiavanie požiadavky na vankúš likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia, aby zabezpečili, že úverová inštitúcia dodržiava požiadavku na vankúš. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu stanovených úverovým inštitúciám v súlade s inými právnymi aktmi Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných právnych aktoch Únie, ktoré slúžia na odlišné ciele než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených právnych aktov Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto ďalšia požiadavka.

Takéto rozhodnutia by mali zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky rôznymi likvidnými aktívami v rovnakom období. Možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, by sa mala opätovne posúdiť v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity na základe konečného dátumu splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(24)

Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív priamo k investorom do krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa stanovili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité a aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom uvedených podmienok je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešenie nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(25)

Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však neurčuje povaha a obsah takého dohľadu alebo orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa jasne stanovili úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich takýto dohľad.

(26)

Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie verejného dohľadu nad krytými dlhopismi, ktoré sú iné ako príslušné orgány, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je však potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s tými príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami, ako aj prípadne s orgánom pre riešenie krízových situácií.

(27)

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre udelenie uvedeného povolenia. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (13), len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Táto smernica by preto mala stanoviť podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov.

(28)

Rozsah povolenia by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov. Uvedený program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ďalej len „ISIN“)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne indikovať existenciu viacerých samostatných programov krytých dlhopisov.

(29)

Keď sa začnú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, by sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nemalo vyžadovať získanie nového povolenia. Pokiaľ ide o kryté dlhopisy emitované podľa existujúcich programov krytých dlhopisov po dátume začatia uplatňovania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich túto smernicu, by však úverové inštitúcie mali dodržiavať všetky požiadavky stanovené v tejto smernici. Nad takýmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre daný program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(30)

Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takýchto osobitných správcov a prevádzkových požiadaviek pre nich. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(31)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli správne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť namiesto správnych sankcií trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(32)

Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam správnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné správne opatrenia než sú správne sankcie. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo takéto poškodenie napraviť. V takých prípadoch by mal adresát dostať príležitosť byť vypočutý až po uložení opatrenia.

(33)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení v celej Únii. Členské štáty by mohli zahrnúť správne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti do štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(34)

S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu negatívne postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(35)

Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať správne sankcie a prijímať iné správne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici aj ďalšie sankcie.

(36)

Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov do krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie a kvalitu krycieho súboru. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(37)

Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie. Zdá sa preto vhodné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretej krajiny osobitné označenie „európsky krytý dlhopis“, a to pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak takéto kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“. Toto označenie, ktoré naznačuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených dvoch označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si svoje vnútroštátne rámce pre názvy a označenia súčasne s uvedenými dvoma označeniami.

(38)

V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako zabezpečenie pre emisiu krytých dlhopisov. Keďže používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá, Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade tiež správu o fungovaní štruktúr krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie takýchto krytých dlhopisov.

(39)

Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať najlepšie postupy definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posudzovať, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(40)

V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(41)

Kryté dlhopisy sa vyznačujú stanovenou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované pred 8. júlom 2022, neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Takéto kryté dlhopisy by malo byť aj naďalej možné uvádzať ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred 8. júlom 2022, s výhradou niekoľkých obmedzení.

(42)

V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Vzhľadom na to, že uvedené vymedzenie by sa malo zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred 8. júlom 2022, uvedené kryté dlhopisy by sa mali naďalej uvádzať ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(43)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(46)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (15) a 12. októbra 2018 vydal stanovisko.

(47)

Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Podobne aj spracúvanie osobných údajov EBA keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (17),