EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019L2162

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Text s významom pre EHP)

PE/86/2019/REV/1

OJ L 328, 18.12.2019, p. 29–57 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/2162/oj

18.12.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/29


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2162

z 27. novembra 2019

o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu vyžadovať, aby boli kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte, a na to, aby podliehali osobitnému verejnému dohľadu a mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj vo svojej podstate. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v práve Únie.

(2)

V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov mať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel stanovenia podmienok, ktoré sa majú spĺňať, aby investori do krytých dlhopisov získali takéto preferenčné zaobchádzanie, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Iné právne akty Únie, ako sú delegované nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (5) a (EÚ) 2015/61 (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré využívajú preferenčné zaobchádzanie pre investorov do krytých dlhopisov podľa uvedených aktov. Znenie uvedených aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, a preto sa pojem „krytý dlhopis“ nepoužíva konzistentne.

(4)

Celkovo vzaté, zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje rovnako nástrojom, ktoré sú vo svojej podstate, ako aj úrovňou rizika a ochranou investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca a neexistencia spoločne dohodnutého vymedzenia pojmu „krytý dlhopis“ by mohli vytvárať prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu s krytými dlhopismi. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, by mohli vytvárať riziká pre finančnú stabilitu, pretože kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych aktov Únie.

(5)

Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych rámcov založených na určitých najlepších postupoch, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali by sa obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by umožnili alternatívne bezpečné investície.

(6)

Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) vo svojom odporúčaní z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (8) vyzval príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporučil, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní takisto vyzval EBA, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a podávať správy ESRB a Komisii.

(7)

V decembri 2013 si Komisia vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

EBA v správe sprevádzajúcej jeho stanovisko z 1. júla 2014 reagoval na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a na žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 a odporučil vyššiu mieru konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu nad krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)

EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na základe tohto monitorovania EBA predložil ESRB, Rade a Komisii 20. decembra 2016 druhé stanovisko a správu o krytých dlhopisoch (10). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)

Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Samotným účelom krytých dlhopisov je poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. V súlade s tým, aby kryté dlhopisy mohli využívať preferenčné zaobchádzanie podľa práva Únie, vyžaduje sa, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)

Tým, že sa emisia krytých dlhopisov obmedzí iba na úverové inštitúcie, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, ktoré chránia investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi, ako aj protistrane derivátovej zmluvy priznáva nárok voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam. Obmedzenie emitovania krytých dlhopisov iba na úverové inštitúcie preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím sa prispieva k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. To je tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)

Preto je vhodné, aby iba úverové inštitúcie v zmysle ich vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli podľa práva Únie oprávnené emitovať kryté dlhopisy. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale prijímajú iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také patria do vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému úverové inštitúcie podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)

Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy. Je tiež kľúčovým znakom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si uplatnia pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči krycím aktívam podľa harmonizovaných podmienok.

(14)

Oddelenie od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta môže narušiť poradie investorov do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie. Oddelenie od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)

Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nároku na platbu a zabezpečenia takýchto krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality oprávnených krycích aktív.

(16)

Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci krytých dlhopisov. Krycie aktíva, ktoré už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 ods. 1 uvedeného nariadenia, by mali byť naďalej považované za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality môžu byť tiež oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako zabezpečenie zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Expozície voči úverovým inštitúciám by mali byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti na tom, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by mali tiež byť oprávnenými krycími aktívami podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES (11) alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi môžu byť oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností.

Okrem toho by takéto verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, podliehať verejnému dohľadu a mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo aktíva zabezpečené týmito podnikmi, mali by náležite zvážiť možný vplyv takýchto aktív na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie a poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Členské štáty by navyše mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť z oprávnenosti na zaradenie do krycieho súboru. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycom súbore a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(17)

Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam v krycom súbore. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia krycích aktív je však dosiahnuť, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov.

(18)

Umiestnenie aktív poskytnutých ako zabezpečenie by sa malo tiež regulovať, aby sa zabezpečilo presadenie práv investorov. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá pre zloženie krycieho súboru. V tejto smernici by sa navyše mali určiť požiadavky na krytie, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie rizika, ako napríklad pokiaľ ide o menové a úrokové sadzby. Výpočet krytia a podmienky, za ktorých môžu byť derivátové zmluvy zahrnuté do krycieho súboru, by mali byť tiež vymedzené v záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným normám pre vysokú kvalitu v celej Únii. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre istinu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že daná iná metóda je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú krycie aktíva čitateľom a záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia krytých dlhopisov, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie stanovená v tejto smernici.

(19)

Viacero členských štátov už vyžaduje, aby osoba monitorujúca krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie. Preto je dôležité v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii jasne vymedziť úlohy a zodpovednosti osoby monitorujúcej krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby monitorujúcej krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami stanovenými v ustanoveniach vnútroštátneho práva transponujúceho túto smernicu.

(20)

V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok, ktoré musia spĺňať kryté dlhopisy zabezpečené subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ krycieho aktíva, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti uvedenej výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako krycie aktíva na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy (ďalej len „štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov“) a mala by byť povolená bez obmedzenia s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci tej istej skupiny. Naviac, keďže používanie štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, interne a externe emitované kryté dlhopisy by sa v čase emisie mali kvalifikovať do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo do 2. stupňa kreditnej kvality v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality schválenou príslušnými orgánmi. Ak interne alebo externe emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nekvalifikujú ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nespadajú pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1b uvedeného nariadenia.

Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by byť aj tak oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky stanovené v tejto smernici, a preto by malo byť takisto možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené vo forme uvedených interne emitovaných krytých dlhopisov alebo iných aktív, ktoré sú v súlade s touto smernicou, používali označenie „európsky krytý dlhopis“. Členské štáty by mali mať možnosť povoliť používanie takýchto štruktúr. Z toho vyplýva, že aby bola uvedená možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali uvedenú možnosť uplatniť a príslušné ustanovenie transponovať do svojho práva.

(21)

Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je tiež mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako krycích aktív pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh s krytými dlhopismi. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (12) na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť a oddelenie krycích aktív podľa práva Únie.

(22)

Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Právo Únie zahŕňa pravidlá týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce takéto právo Únie týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť minimálnu spoločnú úroveň informácií, ku ktorej by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť uvedené minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(23)

Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, platobné záväzky z derivátových zmlúv a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa tejto smernice by mali monitorovať dodržiavanie požiadavky na vankúš likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia, aby zabezpečili, že úverová inštitúcia dodržiava požiadavku na vankúš. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu stanovených úverovým inštitúciám v súlade s inými právnymi aktmi Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných právnych aktoch Únie, ktoré slúžia na odlišné ciele než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených právnych aktov Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto ďalšia požiadavka.

Takéto rozhodnutia by mali zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky rôznymi likvidnými aktívami v rovnakom období. Možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, by sa mala opätovne posúdiť v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity na základe konečného dátumu splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(24)

Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív priamo k investorom do krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa stanovili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité a aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom uvedených podmienok je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešenie nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(25)

Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však neurčuje povaha a obsah takého dohľadu alebo orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa jasne stanovili úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich takýto dohľad.

(26)

Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie verejného dohľadu nad krytými dlhopismi, ktoré sú iné ako príslušné orgány, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je však potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s tými príslušnými orgánmi, ktoré vykonávajú všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami, ako aj prípadne s orgánom pre riešenie krízových situácií.

(27)

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre udelenie uvedeného povolenia. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (13), len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Táto smernica by preto mala stanoviť podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov.

(28)

Rozsah povolenia by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov. Uvedený program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ďalej len „ISIN“)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne indikovať existenciu viacerých samostatných programov krytých dlhopisov.

(29)

Keď sa začnú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, by sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nemalo vyžadovať získanie nového povolenia. Pokiaľ ide o kryté dlhopisy emitované podľa existujúcich programov krytých dlhopisov po dátume začatia uplatňovania ustanovení vnútroštátneho práva transponujúcich túto smernicu, by však úverové inštitúcie mali dodržiavať všetky požiadavky stanovené v tejto smernici. Nad takýmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre daný program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(30)

Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takýchto osobitných správcov a prevádzkových požiadaviek pre nich. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(31)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli správne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť namiesto správnych sankcií trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(32)

Správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam správnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné správne opatrenia než sú správne sankcie. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo takéto poškodenie napraviť. V takých prípadoch by mal adresát dostať príležitosť byť vypočutý až po uložení opatrenia.

(33)

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií alebo iných správnych opatrení v celej Únii. Členské štáty by mohli zahrnúť správne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti do štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(34)

S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu negatívne postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(35)

Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať správne sankcie a prijímať iné správne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako správna sankcia alebo iné správne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici aj ďalšie sankcie.

(36)

Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov do krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie a kvalitu krycieho súboru. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(37)

Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie. Zdá sa preto vhodné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretej krajiny osobitné označenie „európsky krytý dlhopis“, a to pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak takéto kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“. Toto označenie, ktoré naznačuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených dvoch označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si svoje vnútroštátne rámce pre názvy a označenia súčasne s uvedenými dvoma označeniami.

(38)

V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako zabezpečenie pre emisiu krytých dlhopisov. Keďže používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá, Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade tiež správu o fungovaní štruktúr krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie takýchto krytých dlhopisov.

(39)

Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať najlepšie postupy definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posudzovať, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(40)

V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(41)

Kryté dlhopisy sa vyznačujú stanovenou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované pred 8. júlom 2022, neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Takéto kryté dlhopisy by malo byť aj naďalej možné uvádzať ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred 8. júlom 2022, s výhradou niekoľkých obmedzení.

(42)

V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Vzhľadom na to, že uvedené vymedzenie by sa malo zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred 8. júlom 2022, uvedené kryté dlhopisy by sa mali naďalej uvádzať ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(43)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(44)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(45)

Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(46)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (15) a 12. októbra 2018 vydal stanovisko.

(47)

Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (16). Podobne aj spracúvanie osobných údajov EBA keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (17),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.

požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.

štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.

verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.

požiadavky na uverejňovanie v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„krytý dlhopis“ je dlhový záväzok, ktorý emituje úverová inštitúcia v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú povinné požiadavky tejto smernice, a ktorý je zabezpečený krycími aktívami, na ktoré majú investori do krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.

„program krytých dlhopisov“ sú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov, ktoré sú určené podľa zákonných pravidiel a zmluvných podmienok, v súlade s povolením udeleným úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

3.

„krycí súbor“ je jasne vymedzený súbor aktív, ktoré zabezpečujú platobné záväzky z krytých dlhopisov a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

4.

„krycie aktíva“ sú aktíva zahrnuté do krycieho súboru;

5.

„aktíva poskytnuté ako zabezpečenie“ sú fyzické aktíva a aktíva vo forme expozícií, ktoré zabezpečujú krycie aktíva;

6.

„oddelenie“ sú opatrenia vykonané úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy na identifikovanie krycích aktív a dosiahnutie toho, aby boli zo zákona mimo dosahu veriteľov, ktorí nie sú investormi do krytých dlhopisov a protistranami derivátových zmlúv;

7.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.

„špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne alebo najmä prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale ktorá prijíma od verejnosti iné návratné peňažné prostriedky;

9.

„automatické zosplatnenie“ je situácia, v ktorej sa krytý dlhopis automaticky stáva okamžite splatným pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie emitenta a v súvislosti s ktorou investori do krytých dlhopisov majú vymáhateľný nárok na vyplatenie v čase pred pôvodným dátumom splatnosti;

10.

„trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11.

„hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„základné aktíva“ sú dominantné krycie aktíva, ktoré určujú povahu krycieho súboru;

13.

„doplňujúce aktíva“ sú krycie aktíva, ktoré prispievajú k splneniu požiadaviek na krytie, a sú iné než základné aktíva;

14.

„nadmerné zabezpečenie“ je celková zákonná, zmluvná alebo dobrovoľná úroveň zabezpečenia, ktorá presahuje požiadavku na krytie, ako sa uvádza v článku 15;

15.

„požiadavky na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi záväzkami a aktívami, ktoré sa stávajú splatnými, boli zosúladené, a to tak, že sa v zmluvných podmienkach zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv stávali splatnými pred uskutočnením platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, aby mali prijaté sumy minimálne takú istú hodnotu ako platby, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, a aby boli sumy prijaté od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv zahrnuté do krycieho súboru v súlade s článkom 16 ods. 3 až do splatnosti platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv;

16.

„čistý záporný tok likvidity“ sú všetky záporné peňažné toky splatné v jeden deň, zahrňujúce platbu istiny a úrokov, ako aj platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov, po odpočítaní všetkých kladných peňažných tokov z krycích aktív splatných v ten istý deň;

17.

„štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o vopred určené časové obdobie a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

18.

„verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

19.

„osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu, alebo keď sa v prípade takejto úverovej inštitúcie určilo, že zlyháva alebo pravdepodobné zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo ak za mimoriadnych okolností dotknutý príslušný orgán určí, že je vážne ohrozené riadne fungovanie danej úverovej inštitúcie;

20.

„riešenie krízovej situácie“ je riešenie krízovej situácie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/59/EÚ;

21.

„skupina“ je skupina v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 138 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

22.

„verejný podnik“ je verejný podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

KAPITOLA 1

Dvojitá ochrana a oddelenie od úpadku

Článok 4

Dvojitá ochrana

1.   Členské štáty stanovia pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, na tieto nároky:

a)

nárok voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostná pohľadávka na istinu a alikvotné a budúce úroky z krycích aktív;

c)

v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku uvedenú v písmene b) nemožno v plnej miere uspokojiť, nárok voči konkurznej podstate uvedenej úverovej inštitúcie, ktorý má rovnocenné postavenie s nárokmi bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.   Nároky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky z krytých dlhopisov.

3.   Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, prizná nárok, ktorý je nadradený nároku bežných nezabezpečených veriteľov tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadený akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5

Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty zabezpečia, aby platobné záväzky z krytých dlhopisov nepodliehali automatickému zosplatneniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

KAPITOLA 2

Krycí súbor a krytie

Oddiel I

Oprávnené aktíva

Článok 6

Oprávnené krycie aktíva

1.   Členské štáty vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy trvale zabezpečené:

a)

aktívami, ktoré sú oprávnené podľa článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy spĺňa požiadavky uvedené v článku 129 ods. 1a až 3 uvedeného nariadenia;

b)

krycími aktívami vysokej kvality, ktoré zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy mala nárok na platbu, ako sa stanovuje v odseku 2, a ktoré sú zabezpečené aktívami poskytnutými ako zabezpečenie, ako je stanovené v odseku 3, alebo

c)

aktívami vo forme úverov pre verejné podniky alebo úverov zaručených týmito verejnými podnikmi za splnenia podmienok v odseku 4 tohto článku.

2.   Na nárok na platbu uvedený v odseku 1 písm. b) sa vzťahujú tieto právne požiadavky:

a)

aktívum predstavuje nárok na platbu peňažných prostriedkov, ktorých minimálnu hodnotu je možné kedykoľvek určiť, ktorý je právne platný a vymožiteľný, na ktorý sa nevzťahuje iná podmienka, ako je podmienka, že nárok je splatný k budúcemu dátumu, a ktorý je zabezpečený hypotékou, vecným bremenom, záložným právom alebo inou zárukou;

b)

vymožiteľnosť hypotéky, vecného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

c)

splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, vecného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

d)

hypotéka, vecné bremeno, záložné právo alebo iná záruka, ktoré zabezpečujú nárok na platbu, umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu získať späť hodnotu pohľadávky.

Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť nárokov na platbu a schopnosť speňažiť aktíva poskytnuté ako zabezpečenie pred tým, než ich zaradia do krycieho súboru.

3.   Aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v odseku 1 písm. b) musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)

v prípade fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie existujú normy oceňovania, ktoré sú všeobecne akceptované medzi odborníkmi a ktoré sú vhodné pre dotknuté fyzické aktívum poskytnuté ako zabezpečenie, a existuje verejný register, v ktorom sa zaznamenáva vlastníctvo fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie a nároky na tieto fyzické aktíva, alebo

b)

v prípade aktív vo forme expozícií bezpečnosť a spoľahlivosť protistrany expozície vyplývajú z právomocí vyberať dane alebo z toho, že sa na ne vzťahuje priebežný verejný dohľad nad prevádzkovou spoľahlivosťou a platobnou schopnosťou protistrany.

Fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku sa podieľajú na krytí záväzkov z krytého dlhopisu až do výšky menovitej hodnoty zaťaženej záložnými právami vrátane predchádzajúcich záložných práv a až do výšky 70 % hodnoty uvedených fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a), nemusia spĺňať limit 70 % ani limity uvedené v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak na účely prvého pododseku písm. a) tohto odseku neexistuje verejný register pre konkrétne fyzické aktívum poskytnuté ako zabezpečenie, členské štáty môžu stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva daného fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie a nárokov naň, pokiaľ táto forma certifikácie poskytuje ochranu, ktorá je porovnateľná s ochranou, ktorú poskytuje verejný register v tom zmysle, že zainteresovaným tretím stranám v súlade s právom dotknutého členského štátu umožňuje prístup k informáciám v súvislosti s identifikáciou zaťaženého fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie, prisúdením vlastníctva, dokumentáciou a prisúdením zaťaženosti a vymožiteľnosťou záložných práv.

4.   Na účely odseku 1 písm. c) kryté dlhopisy zabezpečené úvermi pre verejné podniky alebo úvermi zaručenými verejnými podnikmi ako základné aktíva podliehajú minimálnej úrovni 10 % nadmerného zabezpečenia a vzťahujú sa na ne všetky tieto podmienky:

a)

verejné podniky poskytujú základné verejné služby na základe licencie, koncesnej zmluvy alebo inej formy poverenia od orgánu verejnej moci;

b)

verejné podniky podliehajú verejnému dohľadu;

c)

verejné podniky majú dostatočné právomoci na vytváranie príjmov, čo je zabezpečené skutočnosťou, že tieto verejné podniky:

i)

majú primeranú flexibilitu na výber a zvyšovanie poplatkov, platieb a pohľadávok za službu poskytovanú s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť;

ii)

prijímajú dostatočné granty na základe zákona s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť výmenou za poskytovanie základných verejných služieb, alebo

iii)

uzatvorili dohodu s orgánom verejnej moci o prevode ziskov a strát.

5.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa metodiky a postupu pre oceňovanie fyzických aktív poskytnutých ako zabezpečenie, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Uvedenými pravidlami sa zabezpečuje prinajmenšom:

a)

aby pre všetky fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie v čase zahrnutia krycieho aktíva do krycieho súboru existovalo aktuálne ocenenie na úrovni trhovej hodnoty alebo hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania alebo na nižšej úrovni než uvedené úrovne;

b)

aby ocenenie vykonal oceňovateľ, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti, a

c)

aby bol oceňovateľ nezávislý od postupu rozhodovania o úvere, aby pri posudzovaní hodnoty fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby zdokumentoval hodnotu fyzického aktíva poskytnutého ako zabezpečenie transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy mali zavedené postupy na monitorovanie toho, či sú fyzické aktíva poskytnuté ako zabezpečenie, ktoré zabezpečujú aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, primerane poistené proti riziku poškodenia a či je poistný nárok oddelený v súlade s článkom 12.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy dokumentovali krycie aktíva uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a dodržiavanie svojich politík poskytovania úverov v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva transponujúceho tento článok.

8.   Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zabezpečí diverzifikácia rizika v krycom súbore v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou pre aktíva, ktoré nie sú oprávnené podľa odseku 1 písm. a).

Článok 7

Aktíva poskytnuté ako zabezpečenie umiestnené mimo Únie

1.   S výhradou odseku 2 môžu členské štáty umožniť úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy, aby do krycieho súboru zahrnuli aktíva zabezpečené aktívami poskytnutými ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené mimo Únie.

2.   Ak členské štáty umožnia zahrnutie aktív uvedených v odseku 1, zabezpečia ochranu investorov vyžadovaním toho, aby úverové inštitúcie overovali súlad uvedených aktív poskytnutých ako zabezpečenie so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 6. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené aktíva poskytnuté ako zabezpečenie poskytovali podobnú úroveň zábezpeky ako aktíva poskytnuté ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené v Únii, a aby realizácia uvedených aktív poskytnutých ako zabezpečenie bola právne vymožiteľná spôsobom, ktorý je rovnocenný účinku realizácie aktív poskytnutých ako zabezpečenie, ktoré sú umiestnené v Únii.

Článok 8

Štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa používania štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov, v rámci ktorých kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktoré patria do skupiny (ďalej len „interne emitované kryté dlhopisy“), sa používajú ako krycie aktíva pre externú emisiu krytých dlhopisov inou úverovou inštitúciou, ktorá patrí do tej istej skupiny (ďalej len „externe emitované kryté dlhopisy“). Uvedené pravidlá musia zahŕňať aspoň tieto požiadavky:

a)

interne emitované kryté dlhopisy sa predajú úverovej inštitúcii emitujúcej externe emitované kryté dlhopisy;

b)

interne emitované kryté dlhopisy sa používajú ako krycie aktíva v krycom súbore pre externe emitované kryté dlhopisy a zaznamenajú sa v súvahe úverovej inštitúcie, ktorá emituje externe emitované kryté dlhopisy;

c)

krycí súbor pre externe emitované kryté dlhopisy obsahuje len interne emitované kryté dlhopisy, ktoré emitovala len jedna úverová inštitúcia v rámci skupiny;

d)

úverová inštitúcia emitujúca externe emitované kryté dlhopisy má v úmysle ich predať investorom do krytých dlhopisov mimo skupiny;

e)

interne aj externe emitované kryté dlhopisy sa v čase emisie kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a sú zabezpečené oprávnenými krycími aktívami uvedenými v článku 6 tejto smernice;

f)

v prípade cezhraničných štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov sú krycie aktíva interne emitovaných krytých dlhopisov v súlade s požiadavkami pre externe emitované kryté dlhopisy na oprávnenosť a krytie aktív.

Na účely písmena e) prvého pododseku tohto článku príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 môžu umožniť, aby kryté dlhopisy, ktoré sa po zmene znižujúcej stupeň kreditnej kvality krytých dlhopisov kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, boli naďalej súčasťou štruktúry vnútroskupinových krytých dlhopisov za predpokladu, že tieto príslušné orgány dospeli k záveru, že zmenu stupňa kreditnej kvality nespôsobilo porušenie požiadaviek na povolenie uvedených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 2. Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 musia následne informovať EBA o každom rozhodnutí podľa tohto pododseku.

Článok 9

Spoločné financovanie

1.   Členské štáty umožnia, aby sa oprávnené krycie aktíva, ktoré boli vytvorené úverovou inštitúciou a ktoré boli nakúpené úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy, použili ako krycie aktíva pre emisiu krytých dlhopisov.

Členské štáty takéto nákupy regulujú s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 6 a 12.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka stanovená v druhom pododseku odseku 1 tohto článku môžu členské štáty umožniť prevody prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka stanovená v odseku 1 druhom pododseku, členské štáty môžu tiež umožniť, aby sa aktíva, ktoré boli vytvorené podnikom, ktorý nie je úverovou inštitúciou, používali ako krycie aktíva. Ak členské štáty využijú túto možnosť, musia vyžadovať, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy buď posúdila úverové štandardy na poskytovanie úverov podniku, ktorý vytvoril krycie aktíva, alebo aby sama vykonala dôkladné posúdenie úverovej bonity dlžníka.

Článok 10

Zloženie krycieho súboru

Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že stanovia pravidlá týkajúce sa zloženia krycích súborov. V uvedených pravidlách sa v príslušných prípadoch stanovia podmienky, za ktorých úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy zahrnú do krycieho súboru základné aktíva, ktoré majú odlišné vlastnosti, pokiaľ ide o štrukturálne znaky, životnosť alebo rizikový profil.

Článok 11

Derivátové zmluvy v krycom súbore

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že umožnia, aby derivátové zmluvy boli zahrnuté do krycieho súboru, len ak sú splnené aspoň tieto požiadavky:

a)

derivátové zmluvy sú zahrnuté do krycieho súboru výhradne na účely hedžingu rizika, ich objem sa upraví v prípade zníženia hedžovaného rizika a vyradia sa v prípade, keď hedžované riziko prestane existovať;

b)

derivátové zmluvy sú dostatočne zdokumentované;

c)

derivátové zmluvy sú oddelené v súlade s článkom 12;

d)

derivátové zmluvy nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy;

e)

derivátové zmluvy sú v súlade s pravidlami stanovenými podľa odseku 2.

2.   Členské štáty na účely zabezpečenia splnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 stanovia pravidlá pre derivátové zmluvy v krycom súbore. V uvedených pravidlách sa určia:

a)

kritériá oprávnenosti pre protistrany hedžingu;

b)

potrebná dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť v súvislosti s derivátovými zmluvami.

Článok 12

Oddelenie krycích aktív

1.   Členské štáty stanovia pravidlá upravujúce oddelenie krycích aktív. Uvedené pravidlá zahŕňajú aspoň tieto požiadavky:

a)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy je schopná vždy identifikovať všetky krycie aktíva;

b)

všetky krycie aktíva podliehajú právne záväznému a vymožiteľnému oddeleniu úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy;

c)

všetky krycie aktíva sú chránené pred všetkými pohľadávkami tretích strán a netvoria súčasť konkurznej podstaty úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, pokiaľ nebude uspokojená prednostná pohľadávka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b).

Krycie aktíva na účely prvého pododseku zahŕňajú akékoľvek zabezpečenie prijaté v spojitosti s pozíciami v derivátových zmluvách.

2.   Oddelenie krycích aktív uvedené v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 13

Osoba monitorujúca krycí súbor

1.   Členské štáty môžu požadovať, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vymenovali osobu monitorujúcu krycí súbor, ktorá bude vykonávať priebežné monitorovanie krycieho súboru s ohľadom na požiadavky stanovené v článkoch 6 až 12 a článkoch 14 až 17.

2.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, stanovia pravidlá, ktoré sa týkajú aspoň týchto aspektov:

a)

vymenúvania a odvolávania osoby monitorujúcej krycí súbor;

b)

všetkých kritérií oprávnenosti pre osobu monitorujúcu krycí súbor;

c)

úlohy a povinností osoby monitorujúcej krycí súbor, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

d)

povinnosti informovať príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2;

e)

práva na prístup k informáciám potrebným na vykonávanie povinností osoby monitorujúcej krycí súbor.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, osoba monitorujúca krycí súbor musí byť oddelená a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a od audítora uvedenej úverovej inštitúcie.

Členské štáty však môžu povoliť osobu monitorujúcu krycí súbor, ktorá nie je oddelená od úverovej inštitúcie (ďalej len „interná osoba monitorujúca krycí súbor“), ak:

a)

interná osoba monitorujúca krycí súbor je nezávislá od postupu rozhodovania o úveroch v úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby interná osoba monitorujúca krycí súbor nebola odvolaná zo svojej funkcie osoby monitorujúcej krycí súbor bez predchádzajúceho schválenia riadiacim orgánom úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy v jeho funkcii dohľadu, a

c)

v prípade potreby má interná osoba monitorujúca krycí súbor priamy prístup k riadiacemu orgánu vo funkcii dohľadu.

4.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, oznámia to EBA.

Článok 14

Informácie pre investorov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy poskytovali informácie o svojich programoch krytých dlhopisov, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby investorom umožnili posúdiť profil a riziká daného programu a postupovať s náležitou starostlivosťou.

2.   Členské štáty na účely odseku 1 zabezpečia, aby sa tieto informácie poskytovali investorom aspoň raz za štvrťrok a aby zahŕňali tieto minimálne informácie o portfóliu:

a)

hodnotu krycieho súboru a nesplatených krytých dlhopisov;

b)

zoznam medzinárodných identifikačných čísel cenných papierov (ISIN) pre všetky emisie krytých dlhopisov v rámci daného programu, ktorým bolo pridelené ISIN;

c)

geografické rozloženie a druh krycích aktív, objem úverov a metódu oceňovania;

d)

podrobnosti v súvislosti s trhovým rizikom vrátane úrokového rizika a menového rizika, a kreditného rizika a rizika likvidity;

e)

štruktúru splatnosti krycích aktív a krytých dlhopisov prípadne vrátane prehľadu spúšťačov predĺženia splatnosti;

f)

úrovne požadovaného a dostupného krytia a úrovne zákonného, zmluvného a dobrovoľného nadmerného zabezpečenia;

g)

percentuálny podiel úverov, pri ktorých sa predpokladá, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a v každom prípade, ak sú úvery viac ako 90 dní po splatnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade externe emitovaných krytých dlhopisov v rámci štruktúr vnútroskupinových krytých dlhopisov uvedených v článku 8 poskytovali investorom, pokiaľ ide o všetky interne emitované kryté dlhopisy skupiny, informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku, alebo odkaz na ne. Členské štáty zabezpečia, aby sa uvedené informácie poskytovali investorom aspoň na súhrnnom základe.

3.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú, aby na svojom webovom sídle uverejňovali informácie sprístupnené investorom v súlade s odsekmi 1 a 2. Členské štáty nesmú vyžadovať, aby uvedené úverové inštitúcie uverejňovali uvedené informácie v papierovej forme.

Oddiel II

Požiadavky na krytie a likviditu

Článok 15

Požiadavky na krytie

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby programy krytých dlhopisov vždy spĺňali aspoň požiadavky na krytie uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.   Všetky záväzky z krytých dlhopisov musia byť kryté nárokmi na platbu spojenými s krycími aktívami.

3.   Záväzky uvedené v odseku 2 zahŕňajú:

a)

povinnosti splatiť menovitú hodnotu nesplatených krytých dlhopisov;

b)

povinnosti splatiť všetky úroky z nesplatených krytých dlhopisov;

c)

platobné záväzky z derivátových zmlúv držaných v súlade s článkom 11 a

d)

očakávané náklady súvisiace s udržiavaním a správou na účely ukončenia programu krytých dlhopisov.

Na účely písmena d) prvého pododseku môžu členské štáty povoliť paušálny výpočet.

4.   Predpokladá sa, že na požiadavke na krytie sa podieľajú nasledujúce krycie aktíva:

a)

základné aktíva;

b)

doplňujúce aktíva;

c)

likvidné aktíva držané v súlade s článkom 16 a

d)

nároky na platbu spojené s derivátovými zmluvami držanými v súlade s článkom 11.

Nezabezpečené pohľadávky, ak sa konštatuje, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepodieľajú na krytí.

5.   Členské štáty stanovia na účely odseku 3 prvého pododseku písm. c) a odseku 4 prvého pododseku písm. d) pravidlá týkajúce sa oceňovania derivátových zmlúv.

6.   Výpočet požadovaného krytia zabezpečuje, aby sa súhrnná menovitá hodnota všetkých krycích aktív rovnala súhrnnej menovitej hodnote nesplatených krytých dlhopisov alebo ju prevyšovala (ďalej len „nominálna zásada“).

Členské štáty môžu umožniť iné zásady výpočtu za predpokladu, že ich výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu na základe nominálnej zásady.

Členské štáty stanovia pravidlá výpočtu všetkých splatných úrokov z nesplatených krytých dlhopisov a úrokových výnosov z krycích aktív, ktoré musia odrážať spoľahlivé prudenciálne zásady v súlade uplatniteľnými účtovnými štandardmi.

7.   Odchylne od odseku 6 prvého pododseku môžu členské štáty spôsobom, ktorý odráža spoľahlivé prudenciálne zásady, a v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi umožniť, aby boli budúce úrokové výnosy z krycieho aktíva po odpočítaní budúcich splatných úrokov z príslušného krytého dlhopisu zohľadnené s cieľom vyrovnať akékoľvek nedostatočné krytie záväzku úhrady menovitej hodnoty spojeného s krytým dlhopisom, ak existuje úzka spojitosť v zmysle vymedzenia v uplatniteľnom delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

platby prijaté počas životnosti krycieho aktíva a potrebné na krytie platobného záväzku z príslušného krytého dlhopisu sú oddelené v súlade s článkom 12 alebo sú zahrnuté do krycieho súboru vo forme krycích aktív uvedených v článku 6 až do splatnosti platieb, a

b)

predčasné splatenie v prípade krycieho aktíva je možné len prostredníctvom uplatnenia možnosti dodania v zmysle vymedzenia v uplatniteľnom delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krytých dlhopisov vypovedateľných v menovitej hodnote úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy tak, že dlžník krycieho aktíva zaplatí aspoň menovitú hodnotu vypovedaného krytého dlhopisu.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výpočet krycích aktív a záväzkov zakladali na rovnakej metodike. Členské štáty môžu umožniť odlišné metodiky výpočtu krycích aktív na jednej strane a záväzkov na strane druhej za predpokladu, že výsledkom použitia týchto odlišných metodík nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade použitia tej istej metodiky na výpočet krycích aktív a záväzkov.

Článok 16

Požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby krycí súbor vždy zahŕňal vankúš likvidity zložený z likvidných aktív, ktoré sú k dispozícii na krytie čistého záporného toku likvidity programu krytých dlhopisov.

2.   Vankúš likvidity krycieho súboru musí kryť maximálny kumulovaný čistý záporný tok likvidity počas nasledujúcich 180 dní.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby vankúš likvidity krycieho súboru uvedený v odseku 1 tohto článku pozostával z týchto druhov aktív, oddelených v súlade s článkom 12 tejto smernice:

a)

aktív, ktoré spĺňajú podmienky vymedzenia ako aktíva úrovne 1, úrovne 2A alebo úrovne 2B podľa uplatniteľného delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sú ocenené v súlade s uvedeným delegovaným nariadením, a ktoré neemituje samotná úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy, jej materská spoločnosť iná ako subjekt verejného sektora, ktorá nie je úverovou inštitúciou, jej dcérska spoločnosť ani iná dcérska spoločnosť jej materskej spoločnosti ani účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou, s ktorou je úverová inštitúcia úzko prepojená;

b)

krátkodobých expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality, alebo krátkodobých vkladov úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty môžu obmedziť druhy likvidných aktív, ktoré sa majú použiť na účely prvého pododseku písm. a) a b).

Členské štáty zabezpečia, aby sa nezabezpečené pohľadávky z expozícií, v prípade ktorých sa konštatuje zlyhanie podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nemohli podieľať na vankúši likvidity krycieho súboru.

4.   Ak sa na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy vzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré majú za následok prekrývanie s vankúšom likvidity krycieho súboru, členské štáty môžu rozhodnúť, že sa nebudú uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponujú odseky 1, 2 a 3, počas obdobia uvedeného v daných právnych aktoch Únie. Členské štáty môžu uvedenú možnosť využívať iba do dňa začatia uplatňovania zmeny uvedených právnych aktov Únie na odstránenie prekrývania a informujú o využití tejto možnosti Komisiu a EBA.

5.   Členské štáty môžu umožniť, aby sa výpočet menovitej hodnoty v prípade štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti zakladal na konečnom dátume splatnosti v súlade so zmluvnými podmienkami krytého dlhopisu.

6.   Členské štáty môžu stanoviť, aby sa odsek 1 neuplatňoval na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie.

Článok 17

Podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti

1.   Členské štáty môžu umožniť emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, ak je ochrana investorov zabezpečená aspoň týmito prvkami:

a)

splatnosť možno predĺžiť len pri splnení objektívnych spúšťačov určených vo vnútroštátnom práve, a nie len na základe uváženia úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

b)

spúšťače predĺženia splatnosti sú určené v zmluvných podmienkach krytého dlhopisu;

c)

informácie o štruktúre splatnosti poskytnuté investorom sú dostatočné na to, aby im umožnili určiť riziko krytého dlhopisu, a obsahujú podrobný opis:

i)

spúšťačov predĺženia splatnosti;

ii)

dôsledkov, ktoré má platobná neschopnosť alebo riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy na predĺženie splatnosti;

iii)

úlohy príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 a v náležitých prípadoch osobitného správcu v súvislosti s predĺžením splatnosti;

d)

je možné vždy určiť dátum konečnej splatnosti krytého dlhopisu;

e)

v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy nemajú predĺženia splatnosti vplyv na poradie investorov do krytých dlhopisov ani nemenia poradie pôvodného harmonogramu splatnosti programu krytých dlhopisov;

f)

predĺžením splatnosti sa nemenia štrukturálne znaky krytých dlhopisov v súvislosti s dvojitou ochranou uvedenou v článku 4 a oddelením od úpadku uvedeným v článku 5.

2.   Členské štáty, ktoré umožňujú emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, to oznámia EBA.

HLAVA III

VEREJNÝ DOHĽAD NAD KRYTÝMI DLHOPISMI

Článok 18

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov stanovením toho, že sa na emisiu krytých dlhopisov vzťahuje verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

2.   Členské štáty na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi uvedeného v odseku 1 určia jeden alebo viacero príslušných orgánov. O týchto určených orgánoch informujú Komisiu a EBA a uvedú akékoľvek rozdelenie funkcií a povinností.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 monitorovali emisiu krytých dlhopisov s cieľom posudzovať dodržiavanie požiadaviek stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy registrovali všetky svoje transakcie vo vzťahu k programu krytých dlhopisov a aby mali zavedené primerané a vhodné dokumentačné systémy a postupy.

5.   Členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom určeným podľa odseku 2 tohto článku získavať informácie potrebné na posúdenie dodržania požiadaviek stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, vyšetrenie možných porušení týchto požiadaviek a uloženie správnych sankcií a iných správnych opatrení v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 23.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 mali odborné znalosti, zdroje, prevádzkové kapacity, právomoci a nezávislosť, ktoré sú potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

Článok 19

Povolenie pre programy krytých dlhopisov

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že požadujú, aby program krytých dlhopisov získal povolenie pred emisiou krytých dlhopisov v rámci daného programu. Členské štáty zverujú právomoc udeľovať takéto povolenie príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2.

2.   Členské štáty stanovia požiadavky na udelenie povolenia uvedeného v odseku 1, a to aspoň vrátane:

a)

primeraného programu činností, v ktorom sa stanovuje emisia krytých dlhopisov;

b)

primeraných politík, postupov a metodík zameraných na ochranu investorov v oblasti schvaľovania, zmeny, obnovenia a refinancovania úverov, ktoré sú súčasťou krycieho súboru;

c)

manažmentu a pracovníkov vyčlenených na program krytých dlhopisov, ktorí majú primeranú kvalifikáciu a znalosti, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov a správu programu krytých dlhopisov;

d)

administratívneho usporiadania krycieho súboru a jeho monitorovania, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 20

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie

1.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracujú s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežného a správneho riadenia programu krytých dlhopisov počas procesu riešenia krízovej situácie.

2.   Členské štáty môžu stanoviť vymenovanie osobitného správcu s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň overovaním toho, že počas nevyhnutného obdobia je program krytých dlhopisov nepretržite a riadne riadený.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, môžu vyžadovať od svojich príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2, aby schvaľovali vymenúvania a odvolávania osobitného správcu. Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, musia vyžadovať aspoň to, aby sa s týmito príslušnými orgánmi uskutočnili konzultácie týkajúce sa vymenúvania a odvolávania osobitného správcu.

3.   Ak členské štáty stanovia vymenovanie osobitného správcu v súlade s odsekom 2, prijmú pravidlá, v ktorých stanovia úlohy a zodpovednosti daného osobitného správcu aspoň vo vzťahu k:

a)

splácaniu záväzkov spojených s krytými dlhopismi;

b)

správe a realizácii krycích aktív vrátane ich prevodu spolu so záväzkami z krytých dlhopisov na inú úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy;

c)

právnymi úkonmi potrebnými na riadnu správu krycieho súboru, na priebežné monitorovanie krytia záväzkov z krytých dlhopisov, na začatie konania s cieľom vrátiť aktíva do krycieho súboru a na prevod zostávajúcich aktív do konkurznej podstaty úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy, po uhradení všetkých záväzkov z krytých dlhopisov.

Na účely písmena c) prvého pododseku môžu členské štáty umožniť, aby osobitný správca v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy vykonával činnosť na základe povolenia držaného uvedenou úverovou inštitúciou, ak sa uplatňujú rovnaké prevádzkové požiadavky.

4.   Členské štáty zabezpečia koordináciu a výmenu informácií na účely platobnej neschopnosti alebo postupu riešenia krízovej situácie medzi príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2, osobitným správcom, ak bol takýto správca vymenovaný, a v prípade riešenia krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 21

Ohlasovanie príslušným orgánom

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú ohlasovanie informácií uvedených v odseku 2 týkajúcich sa programov krytých dlhopisov príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2. Toto ohlasovanie sa vykonáva pravidelne, ako aj na žiadosť týchto príslušných orgánov. Členské štáty stanovia pravidlá o frekvencii tohto pravidelného ohlasovania.

2.   V rámci ohlasovacích povinností, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 1, sa požaduje, aby informácie, ktoré sa majú poskytovať, zahŕňali informácie aspoň o týchto prvkoch:

a)

oprávnenosť aktív a požiadavky na krycí súbor v súlade s článkami 6 až 11;

b)

oddelenie krycích aktív v súlade s článkom 12;

c)

prípadne fungovanie osoby monitorujúcej krycí súbor v súlade s článkom 13;

d)

požiadavky na krytie v súlade s článkom 15;

e)

vankúš likvidity krycieho súboru v súlade s článkom 16;

f)

prípadne podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti v súlade s článkom 17.

3.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 2 úverovými inštitúciami emitujúcimi kryté dlhopisy príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 22

Právomoci príslušných orgánov na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi

1.   Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že dávajú príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 všetky právomoci dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úlohy verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.   Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

právomoc udeľovať alebo zamietať povolenie podľa článku 19;

b)

právomoc pravidelne preskúmavať program krytých dlhopisov s cieľom posúdiť súlad s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica;

c)

právomoc vykonávať kontroly na mieste a na diaľku;

d)

právomoc ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 23;

e)

právomoc prijímať a vykonávať usmernenia týkajúce sa dohľadu v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov.

Článok 23

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zavádzajú primerané správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa uplatnia aspoň v týchto situáciách:

a)

úverová inštitúcia získala povolenie pre program krytých dlhopisov na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

b)

úverová inštitúcia už nespĺňa podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie pre program krytých dlhopisov;

c)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy bez toho, aby získala povolenie v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19;

d)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 4;

e)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 5;

f)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré nie sú zabezpečené v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 6;

g)

úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy, ktoré sú zabezpečené aktívami umiestnenými mimo Únie, pričom porušuje požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 7;

h)

úverová inštitúcia zabezpečuje kryté dlhopisy v štruktúre vnútroskupinových krytých dlhopisov, pričom porušuje požiadavky uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 8;

i)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre spoločné financovanie uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 9;

j)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na zloženie krycieho súboru uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 10;

k)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky týkajúce sa derivátových zmlúv v krycom súbore uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 11;

l)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na oddelenie krycích aktív v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 12;

m)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie, pričom porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 14;

n)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy opakovane alebo nepretržite neudržiava vankúš likvidity krycieho súboru, pričom porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 16;

o)

úverová inštitúcia, ktorá emituje kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti nespĺňa podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti uvedené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 17;

p)

úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie o svojich povinnostiach, čím porušuje ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 21 ods. 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia správne sankcie alebo iné správne opatrenia za porušenia, na ktoré sa podľa ich vnútroštátneho práva vzťahujú trestné sankcie. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

2.   Sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zahŕňať aspoň:

a)

odňatie povolenia pre program krytých dlhopisov;

b)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby a povaha porušenia v súlade s článkom 24;

c)

príkaz vyžadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa jeho opakovania;

d)

správne peňažné sankcie.

3.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 účinne vykonávali.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných sankcií zohľadňovali v náležitých prípadoch všetky tieto okolnosti:

a)

závažnosť a trvanie porušenia;

b)

mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)

finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, vrátane uvedenia celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)

významnosť dosiahnutých ziskov v dôsledku porušenia fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, alebo strát, ktorým sa v dôsledku tohto porušenia zabránilo, pokiaľ tieto zisky alebo straty možno určiť;

e)

straty spôsobené tretím stranám v dôsledku porušenia, pokiaľ tieto straty možno určiť;

f)

úroveň spolupráce zo strany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2;

g)

všetky predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)

všetky skutočné alebo potenciálne systémové dôsledky porušenia.

5.   Ak sa ustanovenia uvedené v odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty takisto zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uplatňovali správne sankcie a iné správne opatrenia stanovené v odseku 2 tohto článku voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pred prijatím každého rozhodnutia o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení uvedených v odseku 2 tohto článku poskytli dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe možnosť jej vypočutia. Výnimky z práva na vypočutie sa môžu uplatňovať v prípade prijatia týchto iných správnych opatrení, ak je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany alebo závažnému poškodeniu finančného systému. V takýchto prípadoch sa dotknutej osobe poskytne príležitosť jej vypočutia čo najskôr po prijatí správneho opatrenia a v prípade potreby sa toto opatrenie preskúma.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie o uložení správnych sankcií alebo iných správnych opatrení stanovených v odseku 2 bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa.

Článok 24

Uverejňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, zahŕňali pravidlá vyžadujúce, aby boli správne sankcie a iné správne opatrenia bez zbytočného odkladu uverejnené na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2. Tie isté povinnosti sa uplatňujú v prípade, keď sa členský štát rozhodne stanoviť trestné sankcie podľa článku 23 ods. 1 druhého pododseku.

2.   V pravidlách prijatých podľa odseku 1 sa vyžaduje aspoň uverejnenie všetkých rozhodnutí, voči ktorým nie je možné podať odvolanie alebo voči ktorým sa už nemožno odvolať a ktoré sa ukladajú za porušenie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby takéto uverejňovanie zahŕňalo informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa ukladá sankcia alebo opatrenie. Za splnenia podmienok uvedených v odseku 4 členské štáty ďalej zabezpečia, aby sa takéto informácie uverejňovali bez zbytočného odkladu po tom, ako je adresát informovaný o uvedenej sankcii alebo opatrení, ako aj o uverejnení rozhodnutia o uložení danej sankcie alebo opatrenia na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2.

4.   Ak členské štáty povolia uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcií alebo iných opatrení, proti ktorým prebieha odvolacie konanie, príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejnia na svojich oficiálnych webových sídlach bez zbytočného odkladu aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejňovali rozhodnutie o uložení sankcií alebo opatrení anonymne a v súlade s vnútroštátnym právom za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)

ak sa sankcia alebo opatrenie ukladajú fyzickej osobe a uverejnenie osobných údajov sa považuje za neprimerané;

b)

ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)

ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým úverovým inštitúciám alebo fyzickým osobám, pokiaľ sa táto škoda dá určiť.

6.   Ak členský štát uverejní rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe, môže umožniť, aby sa uverejnenie príslušných údajov odložilo.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo aj každé konečné rozhodnutie súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby každé uverejnenie podľa odsekov 2 až 6 zostalo na oficiálnych webových sídlach príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 najmenej päť rokov od dátumu uverejnenia. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou uverejnenia, sa ponechávajú na oficiálnom webovom sídle počas obdobia, ktoré je nevyhnutné, a v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany osobných údajov. Toto obdobie na ponechanie údajov sa určuje s prihliadnutím na premlčacie lehoty stanovené v právnych predpisoch dotknutých členských štátov, ale v žiadnom prípade nesmie byť dlhšie ako 10 rokov.

9.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 informujú EBA o všetkých uložených správnych sankciách a iných správnych opatreniach, prípadne vrátane všetkých odvolaní proti nim a o ich výsledku. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené príslušné orgány dostali informácie a podrobnosti o konečnom rozsudku vo vzťahu ku všetkým uloženým trestným sankciám, ktoré uvedené príslušné orgány takisto predkladajú EBA.

10.   EBA vedie centrálnu databázu správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré jej boli ohlásené. Táto databáza je prístupná len príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú uvedené príslušné orgány v súlade s odsekom 9 tohto článku.

Článok 25

Povinnosti v oblasti spolupráce

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade s príslušným právom Únie uplatniteľným na tieto inštitúcie a s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

2.   Členské štáty ďalej zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolu úzko spolupracovali. Táto spolupráca zahŕňa aj vzájomné poskytovanie všetkých informácií, ktoré sú relevantné pre výkon úloh dohľadu iných orgánov podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.   Členské štáty na účely druhej vety odseku 2 tohto článku zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 oznamovali:

a)

na požiadanie iného príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 všetky relevantné informácie a

b)

z vlastnej iniciatívy všetky dôležité informácie ostatným príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v ostatných členských štátoch.

4.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracovali s EBA alebo v príslušných prípadoch s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (18) na účely tejto smernice.

5.   Na účely tohto článku sa informácie považujú za dôležité, ak by mohli podstatne ovplyvniť posúdenie emisie krytých dlhopisov v inom členskom štáte.

Článok 26

Požiadavky na zverejňovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na svojich oficiálnych webových sídlach uverejňovali tieto informácie:

a)

znenie ich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov, správnych predpisov a všeobecných usmernení prijatých v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov;

b)

zoznam úverových inštitúcií s povolením emitovať kryté dlhopisy;

c)

zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis“, a zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“.

2.   Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 musia byť dostatočné na to, aby umožňovali zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov určenými podľa článku 18 ods. 2. Tieto informácie sa aktualizujú tak, aby sa zohľadnili všetky zmeny.

3.   Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 každoročne oznámia EBA zoznam úverových inštitúcií uvedený v odseku 1 písm. b) a zoznamy krytých dlhopisov uvedené v odseku 1 písm. c).

HLAVA IV

OZNAČOVANIE

Článok 27

Označovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a požiadavky uvedené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2160 (19).

HLAVA V

ZMENY INÝCH SMERNÍC

Článok 28

Zmena smernice 2009/65/ES

Článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES sa mení takto:

1.

Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„4.

Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 25 % v prípade, ak boli dlhopisy emitované pred 8. júlom 2022 a spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku platné k dátumu ich emisie, alebo ak dlhopisy spadajú pod vymedzenie krytých dlhopisov článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (*1).

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29).“"

2.

Tretí pododsek sa vypúšťa.

Článok 29

Zmena smernice 2014/59/EÚ

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa bod 96 nahrádza takto:

„96.

‚krytý dlhopis‘ je krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 (*2) alebo vo vzťahu k nástroju, ktorý bol emitovaný pred 8. júlom 2022, dlhopis uvedený v článku 52 ods.4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (*3), ako je uplatniteľná v znení k dátumu jeho emisie;

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby kryté dlhopisy emitované pred 8. júlom 2022, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako je uplatniteľná v znení k dátumu ich emisie, nepodliehali požiadavkám stanoveným v článkoch 5 až 12 a v článkoch 15, 16, 17 a 19 tejto smernice, ale aby mohli byť aj naďalej uvádzané ako kryté dlhopisy v súlade s touto smernicou až do ich splatnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 tejto smernice monitorovali súlad krytých dlhopisov emitovaných pred 8. júlom 2022 s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako je uplatniteľná v znení k dátumu ich emisie, ako aj s požiadavkami tejto smernice v rozsahu, v akom sú uplatniteľné v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.

2.   Členské štáty môžu uplatňovať odsek 1 na navyšované emisie krytých dlhopisov, v prípade ktorých došlo k otvoreniu ISIN pred 8. júlom 2022 až na 24 mesiacov po uvedenom dátume za predpokladu, že tieto emisie spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)

dátum splatnosti krytého dlhopisu je pred 8. júlom 2027;

b)

celková veľkosť emisie navyšovaných emisií po 8. júli 2022 neprevyšuje dvojnásobok celkovej veľkosti emisie krytých dlhopisov nesplatených k uvedenému dátumu;

c)

celková veľkosť emisie krytého dlhopisu v čase splatnosti neprevyšuje sumu 6 000 000 000 EUR alebo ekvivalentnú sumu v domácej mene;

d)

aktíva poskytnuté ako zabezpečenie sú umiestnené v členskom štáte, ktorý uplatňuje odsek 1 na navyšované emisie krytých dlhopisov.

Článok 31

Preskúmanie a správy

1.   Komisia do 8. júla 2024 v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom, o tom, či by bolo možné, a ak áno, akým spôsobom by bolo možné zaviesť režim rovnocennosti pre úverové inštitúcie tretích krajín emitujúce kryté dlhopisy a pre investorov do týchto krytých dlhopisov, s prihliadnutím na medzinárodný vývoj v oblasti krytých dlhopisov, najmä na vývoj legislatívnych rámcov v tretích krajinách.

2.   Komisia do 8. júla 2025 v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, pokiaľ ide o úroveň ochrany investorov a vývoj v oblasti emisie krytých dlhopisov v Únii. Správa obsahuje všetky odporúčania pre ďalšie opatrenia. Správa musí zahŕňať informácie o:

a)

vývoji, pokiaľ ide o počet povolení na emitovanie krytých dlhopisov;

b)

vývoji, pokiaľ ide o počet krytých dlhopisov emitovaných v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a s článkom 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

vývoji, pokiaľ ide o aktíva zabezpečujúce emisiu krytých dlhopisov;

d)

vývoji, pokiaľ ide o úroveň nadmerného zabezpečenia;

e)

cezhraničných investíciách do krytých dlhopisov vrátane prílevu investícií z tretích krajín a odlevu investícií do tretích krajín;

f)

vývoji, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti;

g)

vývoji, pokiaľ ide o riziká a prínosy vyplývajúce z používania expozícií uvedených v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

fungovaní trhov s krytými dlhopismi.

3.   Členské štáty do 8. júla 2024 zašlú Komisii informácie o záležitostiach uvedených v odseku 2.

4.   Komisia do 8. júla 2024 po tom, čo zadá a dostane štúdiu, v ktorej sa posúdia riziká a prínosy vyplývajúce z krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, a po konzultácii s EBA prijme správu a uvedenú štúdiu a správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

5.   Komisia do 8. júla 2024 prijme správu o možnosti zavedenia nástroja dvojitej ochrany s názvom európske zabezpečené dlhové cenné papiere. Komisia uvedenú správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

Článok 32

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 8. júla 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia začnú uplatňovať najneskôr od 8. júla 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 27. novembra 2019

Za Európsky parlament

Predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

T. TUPPURAINEN


(1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2019.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(8)  Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (Ú. v. EÚ C 119, 25.4.2013, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)  Správa EBA o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov pre kryté dlhopisy v EÚ (2016), EBA-Op-2016-23.

(11)  Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(13)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(14)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2160 z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).


Top