This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32004H0741
2004/741/EC: Council Recommendation of 14 October 2004 on the implementation of Member States' employment policies
2004/741/ES: Odporúčanie Rady zo 14. októbra 2004 pre vykonávanie politiky zamestnanosti v členských štátoch
2004/741/ES: Odporúčanie Rady zo 14. októbra 2004 pre vykonávanie politiky zamestnanosti v členských štátoch
Ú. v. EÚ L 326, 29/10/2004, p. 47–63
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Ú. v. EÚ L 153M, 07/06/2006, p. 49–65
(MT)
In force
29.10.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 326/47 |
ODPORÚČANIE RADY
zo 14. októbra 2004
pre vykonávanie politiky zamestnanosti v členských štátoch
(2004/741/ES)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 128 ods. 4,
so zreteľom na odporúčanie Komisie,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
keďže:
(1) |
Európska stratégia zamestnanosti zohráva vedúcu úlohu pri uskutočňovaní cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Úspešné uskutočnenie Lisabonskej agendy si vyžaduje, aby politika zamestnanosti členských štátov vyvážene napomáhala trom vzájomne sa doplňujúcim a podporujúcim cieľom plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce, sociálnej súdržnosti a začleneniu sa do spoločnosti. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje ďalšie štrukturálne reformy zamerané na 10 kľúčových konkrétnych priorít a lepšiu správu vecí verejných. |
(2) |
Reforma Európskej stratégie zamestnanosti v roku 2003 zdôraznila strednodobé zameranie a význam uskutočňovania politiky odporúčanej v usmerneniach pre politiku zamestnanosti v plnom rozsahu, usmernenia pre politiku zamestnanosti by sa teda mali plne revidovať iba raz za tri roky, pričom v priebežných rokoch by ich aktualizácia mala zostať prísne obmedzená. |
(3) |
Rada bezo zmien prijala Usmernenia pre politiku zamestnanosti členských štátov v roku 2004 rozhodnutím 2004/740/ES (1). |
(4) |
Rada 22. júla 2003 prijala odporúčanie k uskutočňovaniu politiky zamestnanosti členských štátov (2). Z preskúmania národných akčných plánov pre zamestnanosť členských štátov uvedeného v Spoločnej správe o zamestnanosti 2003–2004 vyplýva, že členské štáty a sociálni partneri zareagovali na tieto odporúčania Rady len v obmedzenom rozsahu. |
(5) |
Európska pracovná skupina pre zamestnanosť odporúčala, aby EÚ adresovala členským štátom účinnejšie odporúčania. Prioritu treba pripísať zvýšeniu prispôsobivosti pracovníkov a podnikov, pritiahnutiu väčšieho množstva ľudí k vstupu na trh práce a udržaniu sa na ňom, tomu, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých, aby sa čoraz efektívnejšie investovalo do ľudského kapitálu a celoživotného učenia a aby sa zabezpečila účinná realizácia reforiem prostredníctvom lepšej správy vecí verejných. Rada a Komisia majú na toto hodnotenie rovnaký názor a začlenili hlavné posolstvá politiky zo správy Pracovnej skupiny pre zamestnanosť do spoločnej správy o zamestnanosti. |
(6) |
Analýza realizácie usmernení a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti, ako aj všeobecných politických posolstiev všeobecnej politiky i posolstiev pre politiky jednotlivých štátov v správe pracovnej skupiny pre zamestnanosť poskytuje základ potrebný pre sformulovanie odporúčaní EÚ pre národnú politiku zamestnanosti pre rok 2004. |
(7) |
Usmernenia pre politiku zamestnanosti platia pre nové členské štáty od pristúpenia. Všetky nové členské štáty už v priebehu minulých rokov podávali správy o implementácii správ spoločného hodnotenia (JAP), ktoré sa odvolávajú na usmernenia pre politiku zamestnanosti. Nové členské štáty musia i naďalej spolu so sociálnymi partnermi vyvíjať snahu zmodernizovať svoje politiky zamestnanosti, aby mohli úspešne pokračovať v prebiehajúcej reštrukturalizácii svojich ekonomík. Pritom je podstatná nová vyváženosť medzi pružnosťou a istotou, vyššia účasť v zamestnávaní a investovaní do ľudského kapitálu prostredníctvom celoživotného učenia, ako aj potreba zlepšiť zdravie pracovnej sily. Sociálne partnerstvo a významné zlepšenie administratívnych schopností verejných orgánov sú stále vo väčšine nových členských štátov mimoriadne dôležité pre dosiahnutie plnej realizácie a účinného využívania podpory z Európskeho sociálneho fondu, hlavného nástroja na investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia. |
(8) |
Posolstvá pre jednotlivé krajiny obsiahnuté v správe Európskej pracovnej skupiny pre zamestnanosť sú v úplnom súlade s výsledkami preskúmania správ o implementácii JAP a môžu slúžiť ako návod na vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti v nových členských štátoch, |
TÝMTO ODPORÚČA členským štátom prijať opatrenia, ktoré sa ich konkrétne týkajú, ako sú uvedené v prílohe. Týmto odporúčaním sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. júla 2003.
V Luxemburgu 14. októbra 2004
Za Radu
predseda
P. VAN HEEL
(1) Pozri stranu 45 tohto úradného vestníka.
(2) Ú. v. EÚ L 197, 5.8.2003, s. 22.
PRÍLOHA
ODPORÚČANIA A PRIORITY PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY
Ponuka väčšieho počtu lepších pracovných príležitostí je najnaliehavejšou otázkou, ktorú treba riešiť. V kontexte celkovej stratégie zamestnanosti Európska rada na svojom jarnom zasadnutí zdôraznila, že členské štáty by mali prioritne venovať pozornosť štyrom konkrétnym výzvam: prispôsobivosti, pritiahnutiu väčšieho počtu ľudí na trh práce, zlepšeniu kvality zamestnania a investovaniu do ľudského kapitálu. Európska rada taktiež zdôraznila, že podpora a obhajoba zmeny musí siahať poza jednotlivé vlády. S cieľom vytvoriť takúto podporu vyzvala Európska rada členské štáty, aby vybudovali reformné partnerstvá, ktoré budú zahŕňať sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a orgány verejnej moci v súlade s vnútroštátnou úpravou a tradíciami.
Kľúčové posolstvá Rady pre zamestnanosť, sociálne partnerstvo, zdravie a záležitosti spotrebiteľov, ktorými sa stotožnila s hodnotením Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a s výsledkami analýzy vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti a odporúčaní Rady z roku 2003 v Spoločnej správe o zamestnanosti, ukazujú, že všetky členské štáty a sociálni partneri by mali priznať bezodkladnú prioritu:
— |
zvýšeniu prispôsobivosti pracovníkov a podnikov, okrem iného aj propagovaním pružnosti spojenej s istotou na trhu práce; modernizáciou a rozšírením koncepcie istoty pracovného miesta; maximalizovaním tvorby pracovných miest a zvyšovaním produktivity, |
— |
pritiahnutiu väčšieho počtu ľudí k vstupu a udržaniu sa na trhu práce: zabezpečiť, aby sa práca stala skutočnou možnosťou pre všetkých, okrem iného vybudovaním celkových stratégií aktívneho starnutia; ďalšími rozvojovými politikami zameranými pre zvýšenie účasti na trhu práce; posilňovaním aktívnych politík trhu práce s personalizovanými službami pre všetkých, ktorí hľadajú pracovné miesto; podporovaním politiky typu „nech sa práca vypláca“ prostredníctvom finančných aj nefinančných stimulov, |
— |
čoraz efektívnejšiemu investovaniu do ľudského kapitálu a celoživotného učenia, okrem iného spoločným znášaním nákladov a povinností medzi verejnými orgánmi, podnikmi a jednotlivcami; rozšírením ponuky odbornej prípravy, a to najmä pre tých, ktorí ju najviac potrebujú, napríklad nízko kvalifikovaní a starší pracovníci, a |
— |
zabezpečeniu účinnej realizácie reforiem prostredníctvom lepšej správy vecí verejných, okrem iného budovaním reformných partnerstiev, ktoré by mobilizovali podporu a účasť sociálnych partnerov a podľa potreby i rôznych dotknutých strán; vymedzením takých cieľov, ktoré by odrážali ciele stanovené na európskej úrovni, a zabezpečením efektívneho využívania verejných prostriedkov; podporovaním úlohy národných akčných plánov a zvyšovaním ich viditeľnosti; posilňovaním úlohy odporúčaní pre jednotlivé krajiny a vyvíjaním účinnejšieho vzájomného učenia. |
Odporúčania a priority pre jednotlivé krajiny sa v tomto rámci stanovujú takto:
ODPORÚČANIA PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY
BELGICKO
Napriek pozitívnym trendom od roku 1997 zostáva miera zamestnanosti v Belgicku výrazne pod priemerom EÚ a ani zďaleka nespĺňa ciele z Lisabonu. Miera zamestnanosti starších pracovníkov je najnižšia spomedzi EÚ-25. Miera zamestnanosti cudzích štátnych príslušníkov je zarážajúco nízka. Po niekoľkých rokoch stabilného poklesu sa začala zvyšovať nezamestnanosť. Účasť dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave stagnuje.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Belgicko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
DÁNSKO
Dánsko má mieru zamestnanosti pomerne vysoko nad lisabonskými cieľmi zamestnanosti a to aj pre ženy a starších pracovníkov. Napriek nedávnemu nárastu, ktorý zasiahol najmä absolventov a zhoršil dlhodobú nezamestnanosť, zostáva nezamestnanosť relatívne nízka. Vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti je kľúčovou prioritou Dánska zabezpečiť adekvátnu ponuku práce v dlhodobom horizonte.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v Spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Dánsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
NEMECKO
Nemecká miera zamestnanosti prevyšuje priemer EÚ, stále je však hlboko pod lisabonskými cieľmi. Miera zamestnanosti starších pracovníkov zaostáva. Miera zamestnanosti žien prevyšuje priemer EÚ, avšak stagnuje. Napriek tomu, že výkonnosť sa líši v závislosti od regiónu, nemecký trh práce profituje z rokov ekonomického rastu v EÚ vykazovaného v rokoch 1997 až 2000. V nasledujúcich rokoch zamestnanosť upadala a zvyšovala sa nezamestnanosť. Nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá nezamestnanosť, zostáva jednou z najväčších v EÚ. Stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Nemecko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
GRÉCKO
Hoci tvorba pracovných miest sa v poslednej dobe zvýšila, Grécko si i naďalej udržiava jednu z najnižších mier zamestnanosti v EÚ, a to najmä žien, a klesajúcu, avšak stále vysokú nezamestnanosť. Významný je podiel neprihlásenej práce. Produktivita práce sa významne zvýšila, stále sa však pohybuje na nízkej úrovni. Účasť dospelých na odbornej príprave zostáva mimoriadne nízka, najmä vzhľadom na nízku vzdelanostnú úroveň populácie v produktívnom veku. Zvýšený počet prisťahovalcov v minulých rokoch prispel k ponuke pracovnej sily.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Grécko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
ŠPANIELSKO
V rokoch 1997 až 2002 vykazovalo Španielsko najvyšší nárast miery zamestnanosti a najvyššie zníženie miery nezamestnanosti spomedzi členských štátov. Nezamestnanosť však aj naďalej zostáva pomerne vysoko nad priemerom EÚ, pričom zamestnanosť zostáva pomerne pod priemerom. S veľkými odlišnosťami vo výkone jednotlivých regiónov zostáva riešenie regionálnych rozdielov stále prioritnou otázkou. Účasť žien a miera zamestnanosti starších pracovníkov je i naďalej mimoriadne nízka. Navyše markantne vysoký podiel ľudí (približne tretina pracovníkov) je stále zamestnaných na základe zmlúv uzatvorených na dobu určitú. Produktivita práce zostáva na nízkej úrovni. Celková úroveň dosiahnutého vzdelania a účasť dospelých na odbornej príprave je aj naďalej mimoriadne nízka. Zvýšený počet prisťahovalcov v minulých rokov prispel k ponuke pracovnej sily.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Španielsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
FRANCÚZSKO
Vo Francúzsku je celková miera zamestnanosti pod priemerom EÚ. Miera zamestnanosti starších pracovníkov (55–64) je jedna z najnižších v EÚ. Nezamestnanosť sa v rokoch 1997 až 2000 významne znížila, avšak pri spomalení ekonomiky sa znovu zvyšuje. Nezamestnanosť zostáva jednou z najvyšších v rámci EÚ a je mimoriadne vysoká najmä u mladých ľudí (15–24). Miera zamestnanosti cudzích štátnych príslušníkov, a to najmä žien, je zarážajúco nízka. Podiel zmlúv uzavretých na dobu určitú je aj naďalej vyšší ako priemer EÚ-15, pričom účasť dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave zostáva tesne pod priemerom.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Francúzsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
ÍRSKO
Írsko dosiahlo od roku 1997 ohromný pokrok v oblasti zamestnanosti a výsledkov produktivity. Celková miera zamestnanosti sa zvýšila z 56,1 % na 65,3 %, pričom nezamestnanosť klesla takmer o dve tretiny a dlhodobá nezamestnanosť sa znížila z 5,6 % na 1,3 %. Účasť žien na pracovnej sile sa zlepšila, stále však existuje podstatná priepasť v miere zamestnanosti žien a mužov, ako aj veľký rozdiel medzi odmeňovaním práce žien a mužov. Nedostatok pracovnej sily zostáva aj naďalej problémom, hoci ho zmierňuje zvýšené prisťahovalectvo. Významným prvkom úspechu Írska je jeho schopnosť pritiahnuť priame zahraničné investície. Sociálne partnerstvo, jeho daňová sústava, dobré regulačné prostredie a investovanie do ľudského kapitálu sú tiež významné činitele.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Írsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
TALIANSKO
Napriek slabým hospodárskym podmienkam je rast zamestnanosti i naďalej pozitívny a od roku 1997 iba potvrdzuje zlepšovanie. Miera zamestnanosti je však aj tak jedna z najnižších v EÚ. Účasť žien a miera zamestnanosti starších pracovníkov takisto zostáva jedna z najnižších v rámci EÚ-25. V uplynulom období nezamestnanosť klesla, stále je však vyššia ako priemer EÚ-15. Pri 5 %-nej nezamestnanosti v strednej a severnej oblasti v porovnaní s 18 %-nou nezamestnanosťou na juhu je prioritou vyriešenie regionálnych rozdielov. Neprihlásená práca i naďalej zohráva významnú úlohu napriek tomu, že sa právne ošetrilo pracovnoprávne postavenie 700 000 prisťahovalcov. Celková úroveň dosiahnutého vzdelania a účasť na odbornej príprave zostáva i naďalej mimoriadne nízka.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Taliansko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
LUXEMBURSKO
V Luxembursku sa miera zamestnanosti približuje priemeru EÚ, stále je však pod cieľovou hodnotou EÚ. Nezamestnanosť zostáva nízka a dlhodobá nezamestnanosť je jedna z najnižších v EÚ.
Hospodársky rozmach na konci deväťdesiatych rokov však neviedol k plošnému zvýšeniu miery zamestnanosti. Nové pracovné príležitosti vo väčšine prípadov dostali cezhraniční pracovníci a ženy, pričom zamestnanosť starších pracovníkov zostala na veľmi nízkej úrovni. Účasť na vzdelávaní a odbornej príprave sa aj naďalej pohybuje pod priemerom EÚ-15.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Luxembursko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
HOLANDSKO
Hoci miera zamestnanosti mužov a žien značne prevyšuje lisabonské ciele, miera zamestnanosti prisťahovalcov zostáva i naďalej nízka. Trh práce charakterizuje mimoriadne vysoký podiel práce na čiastočný úväzok (okolo 44 % pracovnej sily) a vysoký počet ľudí poberajúcich dávky pre osoby so zdravotným postihnutím. Miera zamestnanosti starších pracovníkov prevyšuje priemer EÚ, stále je však hlboko pod cieľovými hodnotami EÚ.
Nezamestnanosť sa od roka 2001 významne zvyšuje, hoci i tak zostáva jednou z najnižších v EÚ. Na jeseň roku 2003 vláda a sociálni partneri podpísali dohodu, ktorá obsahuje okrem iného aj zmrazenie rastu miezd v rokoch 2004 a 2005.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Holandsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
RAKÚSKO
Rakúsko dosiahlo v súlade s lisabonskými cieľmi celkovo vysokú mieru zamestnanosti a pomerne vysokú mieru zamestnanosti pre ženy. Nezamestnanosť je jedna z najnižších v EÚ. Sociálne partnerstvo zohráva dôležitú úlohu pri modernizácii organizácie práce, zlepšovaní pracovného práva a zabezpečovaní uspokojivého rastu miezd. Miera zamestnanosti starších pracovníkov je však mimoriadne nízka. Rast zamestnanosti sa spomaľuje a začala sa zvyšovať nezamestnanosť. Účasť dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave je pod priemerom EÚ. Priepasť v odmeňovaní práce mužov a žien je jedna z najvyšších v EÚ.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Rakúsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
PORTUGALSKO
Portugalsko má blízko k dosiahnutiu lisabonského cieľa celkovej zamestnanosti a mierne prevyšuje ciele zamestnanosti pre ženy a starších pracovníkov. Nedávne hospodárske spomalenie spôsobilo zvýšenie nezamestnanosti, hoci i naďalej zostáva na pomerne nízkej úrovni v porovnaní s EÚ. Úroveň produktivity, celková úroveň dosiahnutého vzdelania a prístup k odbornej príprave zostávajú i naďalej mimoriadne nízke. Významný podiel ľudí (viac ako 20 %) je navyše zamestnaných na základe zmlúv na dobu určitú. Zvýšený počet prisťahovalcov v minulých rokov prispel k ponuke pracovnej sily.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Portugalsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
FÍNSKO
Fínsko má blízko k lisabonskému cieľu celkovej zamestnanosti a prevyšuje cieľ zamestnanosti pre ženy. V poslednom desaťročí dosiahlo veľký nárast účasti starších pracovníkov, čím sa priblížilo cieľu EÚ pre starších pracovníkov. Miera nezamestnanosti prevyšuje priemer EÚ a je mimoriadne vysoká najmä u mladých ľudí.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v Spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Fínsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
ŠVÉDSKO
Švédsko prevyšuje ciele EÚ ohľadom zamestnanosti vrátane cieľov stanovených pre ženy a starších pracovníkov. Celková miera nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni okolo 5 %. Je potrebné i naďalej udržiavať snahu o zamedzenie obmedzeniam ponuky pracovnej sily. Vzhľadom na starnúcu populáciu bude potrebné udržať ponuku pracovnej sily využívaním potenciálnych pracovných zdrojov spomedzi prisťahovalcov, mladých ľudí a dlhodobo chorých a prostredníctvom zlepšovania stimulov motivujúcich k práci.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Švédsko by malo priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
VEĽKÁ BRITÁNIA
Veľká Británia prevyšuje všetky ciele ohľadom miery zamestnanosti vrátane cieľov stanovených pre ženy a starších pracovníkov. Napriek spomaleniu svetovej ekonomiky zostala miera zamestnanosti pomerne stabilná a miera nezamestnanosti je výrazne pod priemerom EÚ. Avšak koncentrácia hospodárskej nečinnosti a v menšej miere aj nezamestnanosti stále pretrváva v istých komunitách a medzi konkrétnymi skupinami. Úroveň produktivity, najmä vo vyjadrení na odpracovanú hodinu, zostáva porovnateľne nízka. To je sčasti spôsobené tým, že v pracovnej sile prevládajú pracovníci s nízkou kvalifikáciou vrátane takých, ktorým chýbajú základné zručnosti. Priepasť v odmeňovaní práce mužov a žien zostáva jedna z najvyšších v EÚ.
Hodnotenie Pracovnej skupiny pre zamestnanosť a analýza plnenia usmernení EÚ a odporúčaní Rady z roku 2003 v spoločnej správe o zamestnanosti ukazujú, že Veľká Británia by mala priznať bezodkladnú prioritu týmto oblastiam:
|
Zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov,
|
|
Pritiahnuť väčšie množstvo ľudí na trh práce a zabezpečiť, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovať do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
PRIORITY PRE NOVÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY
CYPRUS
Miera zamestnanosti na Cypre je výrazne nad priemerom EÚ-25 a miera nezamestnanosti je nízka. Podiel cudzích pracovníkov, ktorí sú často zamestnaní len dočasne, sa za posledné roky významne zvýšil v reakcii na potreby trhu práce.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
ČESKÁ REPUBLIKA
Miera zamestnanosti v Českej republike mierne prevyšuje priemer EÚ-15. Nezamestnanosť je približne na úrovni priemeru EÚ-15, avšak od polovice deväťdesiatych rokov pomaly stúpa. Miera zamestnanosti starších pracovníkov sa približuje priemeru EÚ, je však nízka, najmä u žien, vzhľadom na skorý vek odchodu do dôchodku ustanovený v zákone. Regionálna nevyváženosť je významná.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
ESTÓNSKO
Miera zamestnanosti v Estónsku je mierne pod priemerom EÚ-15. Rokmi sa miera nezamestnanosti znižuje, ale i tak zostáva vyššia ako priemer EÚ. Vysoký je navyše i podiel dlhodobo nezamestnaných. Očakáva sa, že Estónska sa najviac dotkne pokles populácie v produktívnom veku následkom demografickej zmeny.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
MAĎARSKO
Miera zamestnanosti v Maďarsku je nízka a to najmä v prípade nízko kvalifikovaných pracovníkov, znevýhodnených pracovníkov, žien a starších pracovníkov. Nezamestnanosť zároveň zostáva výrazne pod priemerom EÚ-15. To možno vysvetliť nízkou mierou účasti, t. j. veľkým počtom neaktívnej populácie v produktívnom veku. Medzi strednými a západnými regiónmi, kde sa sústreďuje „moderná ekonomika“, a zvyškom krajiny panuje veľká nevyváženosť v rámci trhu práce. Regionálna a sektorová mobilita je nízka, pričom nepriechodné miesta v rámci zručností odrážajú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a nepostačujúcu odozvu zo strany vzdelávacích a prípravných systémov na potreby trhu práce.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
LITVA
Miera zamestnanosti v Litve sa nedávno mierne zvýšila, i naďalej však zostáva výrazne pod priemerom EÚ-15. Miera nezamestnanosti sa významne znižuje, ale i tak je výrazne vyššia ako priemer.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
LOTYŠSKO
Zamestnanosť v Lotyšsku sa za posledné dva roky pomerne výrazne zvýšila za podpory silného hospodárskeho rastu. Celková miera zamestnanosti je však pod priemerom EÚ-15. Nezamestnanosť zostáva nad priemerom EÚ-15 s veľkými regionálnymi rozdielmi. V Rige je pritom nedostatok pracovnej sily a kvalifikovaných pracovníkov.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
MALTA
Miera zamestnanosti na Malte je mimoriadne nízka v porovnaní s priemerom EÚ-15. Miera zamestnanosti starších pracovníkov je mimoriadne nízka. Miera zamestnanosti žien je najnižšia v rámci EÚ-25: iba jedna tretina žien v produktívnom veku pracuje. Nezamestnanosť sa za posledné dva roky mierne zvýšila, ale zostáva pod priemerom EÚ-15.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
POĽSKO
Miera zamestnanosti v Poľsku je jedna z najnižších v EÚ-25. Za posledné štyri roky sa situácia na trhu práce zhoršovala. Miera zamestnanosti žien, starších pracovníkov, mladých ľudí a nízko kvalifikovaných pracovníkov je mimoriadne nízka. Miera nezamestnanosti dosahujúca 20 % je na najvyššej úrovni od začiatku hospodárskej transformácie a je najvyššia v EÚ-25.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
SLOVINSKO
Miera zamestnanosti v Slovinsku je mierne pod priemerom EÚ-15, je však mimoriadne nízka u starších pracovníkov. Miera nezamestnanosti je výrazne pod priemerom EÚ.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|
SLOVENSKO
Celková miera zamestnanosti na Slovensku je v porovnaní s priemerom EÚ-15 naďalej nízka. Nezamestnanosť, napriek tomu, že sa znižuje, je i naďalej veľmi vysoká s veľkým podielom dlhodobo nezamestnaných. Miera zamestnanosti žien je nízka a miera zamestnanosti mladých ľudí, nízko kvalifikovaných a starších pracovníkov (najmä žien) je mimoriadne nízka. Regionálna nevyváženosť je významná.
|
Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov
|
|
Pritiahnutie väčšieho množstva ľudí na trh práce a zaručenie, aby práca predstavovala skutočnú možnosť pre všetkých
|
|
Čoraz efektívnejšie investovanie do ľudského kapitálu a celoživotného učenia
|