—

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/141 z 29. januára 2018, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 25, 2018, s. 38), a rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/135 z 28. januára 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 25, 2019, s. 23), v rozsahu, v akom sa tieto rozhodnutia týkajú žalobcu,

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 31, 46 a 55 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že podľa týchto ustanovení musia byť opatrenia, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky alebo ktorým dochádza ku zhabaniu, založené buď na rozhodnutí dožadujúceho zmluvného štátu, alebo na opísaní relevantných skutočností týmto dožadujúcim štátom s opisom požadovaných opatrení. Podľa žalobcu však boli obmedzujúce opatrenia nariadené a ich platnosť bola predĺžená bez toho, aby bolo predložené čo i len stručné opísanie vytýkaných skutkov. Tunisko navyše nepožaduje ponechanie v platnosti napadnutých reštriktívnych opatrení.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení Rady, keď rozhodla, že nie je povinná zohľadniť skutočnosti a argumenty predložené žalobcom, ani vykonať dodatočné overenia u tuniských orgánov, hoci tieto skutočnosti a argumenty mohli vyvolať legitímne pochybnosti o spoľahlivosti poskytnutých informácií.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci Rady spočívajúcom v tom, že sa stala komplicom tuniských orgánov, ktorých jediným cieľom je ospravedlniť nespravodlivé a nezákonné odňatie žalobcovho majetku bez toho, aby sa mal možnosť brániť a napadnúť dané opatrenie.