1.

Bráni článok 20 ZFEÚ ustanoveniu, ktoré stanovuje, že v prípade dobrovoľného nadobudnutia (neprivilegovaného) štátneho občianstva tretieho štátu dochádza zo zákona k strate štátneho občianstva členského štátu, a teda aj občianstva Únie, ak sa individuálne preskúmanie dôsledkov tejto straty uskutoční len v prípade, ak dotknutý cudzinec predtým podal žiadosť o udelenie povolenia na zachovanie štátneho občianstva a tejto žiadosti sa pred nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu vyhovie?

2.

V prípade, ak treba na prvú otázku odpovedať záporne, má sa článok 20 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v konaní o udelení povolenia na zachovanie štátneho občianstva sa nemôžu stanoviť nijaké podmienky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k tomu, že posúdenie individuálnej situácie dotknutej osoby, ako aj jej rodiny sa so zreteľom na dôsledky straty postavenia občana Únie neuskutoční alebo nevykoná dostatočne dôsledne?