1.

Má sa smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1) vykladať v tom zmysle, že jej ustanovenia sa uplatnia na zmluvu o úvere uzavretú pred pristúpením Chorvátskej republiky k Európskej únii a zmenenú po jej pristúpení k Európskej únii na základe zákona, ktorý Chorvátska republika prijala po pristúpení k Európskej únii, a že v dôsledku toho má Súdny dvor právomoc odpovedať na druhú otázku?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku sa kladie druhá otázka s týmto znením:

2.

Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je osobitný zákon dotknutý vo veci samej, konkrétne zákon o transformácii (Zakona o izmjeni i dopunama Zakona o potrošačkom kreditiranju 2015), ktorý na jednej strane na základe záväzného ustanovenia ukladá poskytovateľovi služieb povinnosť ponúknuť spotrebiteľovi spôsobom predpísaným v tomto zákone uzavretie dodatku k zmluve o úvere nahradzujúceho jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré ku dňu nadobudnutia platnosti tohto zákona (podmienka týkajúca sa jednostrannej zmeny úrokovej sadzby) alebo neskôr (podmienka týkajúca sa menovej doložky viazanej na CHF) boli rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné, platnými zmluvnými podmienkami tak, akoby ustanovenia obsiahnuté v dodatku od začiatku zaväzovali zmluvné strany, čím by bola zabezpečená platnosť zmluvy, a na druhej strane stanovuje, že platby uskutočnené na základe neplatných zmluvných podmienok spotrebiteľom, ktorý dobrovoľne uzavrel dodatok, sa využijú na splnenie jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvných podmienok platného dodatku v rámci dojednania o použití prípadného preplatku alebo o vrátení platieb spotrebiteľovi, pokiaľ preplatok prevyšuje sumu pravidelných splátok podľa nového harmonogramu splácania úveru, pričom uvedené sa uskutočňuje spôsobom stanoveným v tomto zákone?