Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CA0024

    Vec C-24/20: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. novembra 2022 – Európska komisia/Rada Európskej únie (Žaloba o neplatnosť – Rozhodnutie (EÚ) 2019/1754 – Pristúpenie Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach – Článok 3 ods. 1 ZFEÚ – Výlučná právomoc Únie – Článok 207 ZFEÚ – Spoločná obchodná politika – Obchodné aspekty duševného vlastníctva – Článok 218 ods. 6 ZFEÚ – Právo iniciatívy Európskej komisie – Zmena návrhu Komisie Radou Európskej únie – Článok 293 ods. 1 ZFEÚ – Uplatniteľnosť – Článok 4 ods. 3, článok 13 ods. 2 a článok 17 ods. 2 ZEÚ – Článok 2 ods. 1 ZFEÚ – Zásady prenesenia právomocí, inštitucionálnej rovnováhy a lojálnej spolupráce)

    Ú. v. EÚ C 24, 23.1.2023, p. 2–3 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    23.1.2023   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 24/2


    Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. novembra 2022 – Európska komisia/Rada Európskej únie

    (Vec C-24/20) (1)

    (Žaloba o neplatnosť - Rozhodnutie (EÚ) 2019/1754 - Pristúpenie Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach - Článok 3 ods. 1 ZFEÚ - Výlučná právomoc Únie - Článok 207 ZFEÚ - Spoločná obchodná politika - Obchodné aspekty duševného vlastníctva - Článok 218 ods. 6 ZFEÚ - Právo iniciatívy Európskej komisie - Zmena návrhu Komisie Radou Európskej únie - Článok 293 ods. 1 ZFEÚ - Uplatniteľnosť - Článok 4 ods. 3, článok 13 ods. 2 a článok 17 ods. 2 ZEÚ - Článok 2 ods. 1 ZFEÚ - Zásady prenesenia právomocí, inštitucionálnej rovnováhy a lojálnej spolupráce)

    (2023/C 24/02)

    Jazyk konania: angličtina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, I. Naglis a J. Norris, neskôr F. Castillo de la Torre, M. Konstantinidis a J. Norris, splnomocnení zástupcovia)

    Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. Antoniadis, M. Balta a A.-L. Meyer, splnomocnení zástupcovia)

    Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet, a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne), Česká republika (v zastúpení: K. Najmanová, H. Pešková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia), Helénska republika (v zastúpení: K. Boskovits a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia), Francúzska republika (v zastúpení: G. Bain, J.-L. Carré, A.-L. Desjonquères a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia), Chorvátska republika (v zastúpení: G. Vidović Mesarek, splnomocnená zástupkyňa), Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato), Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia), Rakúska republika (v zastúpení: A. Posch, E. Samoilova, J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia, a H. Tichy), Portugalská republika (v zastúpení: pôvodne P. Barros da Costa, L. Inez Fernandes, J. P. Palha a R. Solnado Cruz, splnomocnení zástupcovia, neskôr P. Barros da Costa, J. P. Palha a R. Solnado Cruz, splnomocnení zástupcovia)

    Výrok rozsudku

    1.

    Článok 3 a článok 4 v rozsahu, v akom obsahuje odkazy na členské štáty, rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754 zo 7. októbra 2019 o pristúpení Európskej únie k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach sa zrušujú.

    2.

    Účinky zrušených častí rozhodnutia 2019/1754 sa v rozsahu, v akom sa týkajú členských štátov, ktoré ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku už využili povolenie stanovené v článku 3 tohto rozhodnutia ratifikovať Ženevský akt Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení alebo k nemu pristúpiť popri Európskej únii, zachovávajú, a to až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia Rady Európskej únie v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov od tohto dátumu.

    3.

    Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

    4.

    Belgické kráľovstvo, Česká republika, Helénska republika, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Maďarsko, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika a Portugalská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.


    (1)  Ú. v. EÚ C 77, 9.3.2020.


    Top