1.

Majú sa smernica 93/13 EHS z 5. apríla 1993 (1) a zásada efektivity práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu pravidla vnútroštátneho práva, ktoré zakazuje súdu, aby posúdil nekalú povahu podmienky zmluvy uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ profesionálny ručiteľ, ktorý je zárukou plnenia zmluvy, informoval dlžníka-spotrebiteľa, že pristúpi k vyplateniu dlhu a dlžník ho neupozornil na námietky, ktoré chce uplatniť?

2.

Môže zmienka v texte zmluvy o tom, že kurzové riziko znáša dotknutý dlžník, doplnená amortizačnou tabuľkou, robiť zmluvnú podmienku „jasnou a zrozumiteľnou“ v zmysle smernice, pokiaľ tu nie sú simulácie, ktoré by uvádzali rôzne, aj nepriaznivé, príklady vývoja výmenného kurzu?

3.

Prináleží dôkazné bremeno o tom, že spotrebiteľovi sa poskytli informácie potrebné k jasnosti a zrozumiteľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, ako aj o tom, že samotná uvedená podmienka je jasná a zrozumiteľná, predajcovi, resp. dodávateľovi, alebo naopak spotrebiteľovi?

4.

Je potrebné v prípade, že súd dospeje k záveru, že klauzuly 1.2.1, 1.2.9, 2.8 zmluvy sú nekalé, pretože neboli formulované dostatočne jasne a zrozumiteľne, vyhlásiť za nezákonné všetky finančné podmienky, vrátane klauzúl o úrokoch, alebo vyhlásiť za nezákonné len klauzuly týkajúce sa zmien výmenného kurzu a klauzulu o cudzej mene, pričom sa nahradia fixnou úrokovou sadzbou v eurách, alebo treba ešte zvážiť aj inú možnosť sankcie?

5.

Je potrebné, aby sa súd v rámci preskúmania predchádzajúcej otázky ubezpečil o tom, že takto uložená sankcia je účinná, primeraná a odrádzajúca?