18.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 437/11

1.

Článok 217 ods. 1 a článok 220 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade dodatočného vyberania cla sa suma dlžného cla zistená colnými orgánmi považuje za zapísanú do účtovnej evidencie, keď colné orgány zapíšu túto sumu do účtovnej evidencie alebo do akéhokoľvek iného rovnocenného nosiča informácií, nezávisle od skutočnosti, že rozhodnutie colných orgánov týkajúce sa zapísania cla do účtovnej evidencie alebo určenia povinnosti zaplatiť clo je predmetom správneho alebo súdneho opravného prostriedku.

2.

Článok 220 ods. 2 písm. b), články 236, 239, ako aj článok 243 nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, treba vykladať v tom zmysle, že v rámci administratívneho alebo súdneho opravného prostriedku podľa článku 243 tohto nariadenia, zmeneného nariadením č. 2700/2000, podanému proti rozhodnutiu daňovej správy o dodatočnom zapísaní sumy dovozného cla do účtovnej evidencie a uložení povinnosti jeho zaplatenia dovozcovi, sa tento dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery podľa článku 220 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, zmeneného nariadením č. 2700/2000, s cieľom namietať proti tomuto zapísaniu do účtovnej evidencie nezávisle od skutočnosti, či dovozca podal žiadosť o odpustenie alebo vrátenie tohto cla v súlade s postupom uvádzaným v článkoch 236 a 239 toho istého nariadenia, zmeneného nariadením č. 2700/2000.

3.

Článok 869 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1335/2003 z 25. júla 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že za absencie rozhodnutia Európskej komisie alebo konania pred Európskou komisiou v zmysle článku 871 ods. 2 tohto nariadenia, zmeneného nariadením č. 1335/2003, v situácii, akou je situácia v konaní vo veci samej, colné orgány sa samy nemôžu rozhodnúť nezapísať nevybraté clo dodatočne do účtovnej evidencie, domnievajúc sa, že podmienky na uplatňovanie legitímnej dôvery podľa článku 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, sú splnené a že tieto orgány majú povinnosť predložiť spis Komisii, pokiaľ sa uvedené orgány domnievajú, že Komisia sa dopustila chyby v zmysle uvedeného ustanovenia nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, alebo keď okolnosti konania vo veci samej súvisia s výsledkami vyšetrovania Európskej únie v zmysle článku 871 ods. 1 druhej zarážky nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1335/2003, alebo ak suma cla sporného v konaní vo veci samej je 500 000 eur alebo viac.

4.

Článok 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že informácie nachádzajúce sa v správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúce sa konania colných orgánov štátu vývozu a vývozcu patria medzi dôkazy, ktoré možno zohľadniť pri určení, či sú splnené podmienky, za ktorých sa dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery na základe tohto ustanovenia. Pokiaľ sa však taká správa vzhľadom na informácie, ktoré obsahuje, ukazuje z právneho hľadiska ako nepostačujúca na dostatočné preukázanie, či sú tieto podmienky skutočne splnené vo všetkých ohľadoch, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, colné orgány môžu byť povinné, aby na tento účel poskytli dodatočné dôkazy najmä vykonaním dodatočných overovaní.

5.

Článok 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v závislosti od všetkých konkrétnych skutočností konania vo veci samej a najmä dôkazov predložených na tento účel účastníkmi konania vo veci samej posúdil, či sú splnené podmienky, za ktorých sa dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery na základe tohto ustanovenia. Na účely tohto posúdenia údaje získané pri dodatočnom overovaní nemajú prednosť pred údajmi obsiahnutými v správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

6.

Článok 875 nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1335/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát je za podmienok špecifikovaných Európskou komisiou v súlade s týmto článkom viazaný posúdením, ktoré Európska komisia vykonala v rozhodnutí prijatom na základe článku 873 tohto nariadenia, zmeneného nariadením č. 1335/2003, vo vzťahu k inému členskému štátu v prípadoch s porovnateľným skutkovým a právnym stavom, čo prislúcha posúdiť jeho orgánom a jeho súdom najmä s prihliadnutím na informácie týkajúce sa konania vývozcu alebo colných orgánov štátu vývozu, tak ako vyplývajú zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), z ktorej vychádza uvedené rozhodnutie.

7.

Článok 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, a článok 875 nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1335/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu uskutočniť všetky dodatočné overovania, ktoré považujú za potrebné, a používať informácie získané pri týchto overovaniach tak na posúdenie, či sú splnené podmienky, za ktorých sa dovozca môže dovolávať legitímnej dôvery v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, ako aj na určenie, či prípad, ktorý im bol predložený, má porovnateľný skutkový a právny stav v zmysle článku 875 nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1335/2003, s prípadom, ktorý bol predmetom rozhodnutia o nezapísaní cla do účtovnej evidencie, ktoré Európska komisia prijala podľa článku 873 tohto nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1335/2003.

8.

Článok 220 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2913/92, zmeneného nariadením č. 2700/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že dovozca doviezol tovary na základe zmluvy o distribúcii, nemá vplyv na jeho možnosť dovolávať sa svojej legitímnej dôvery, a to za rovnakých podmienok ako dovozca, ktorý doviezol tovary po ich kúpe priamo u vývozcu, teda ak sú splnené tri kumulatívne podmienky. V prvom rade je potrebné, aby clo nebolo vybraté v dôsledku chyby, ktorej sa dopustili samotné príslušné orgány, potom musí mať chyba, ktorej sa dopustili, taký charakter, že osoba zodpovedná za zaplatenie cla, ktorá konala v dobrej viere, ju za normálnych okolností nemohla odhaliť, a nakoniec sa vyžaduje, aby osoba zodpovedná za zaplatenie cla dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platnej právnej úpravy týkajúce sa colného vyhlásenia. Takému dovozcovi na tento účel prislúcha, aby sa vopred zabezpečil proti nebezpečenstvu dodatočného vyberania cla najmä tým, aby od druhej zmluvnej strany uvedenej zmluvy o distribúcii pri jej uzavretí alebo až následne získal všetky dôkazy potvrdzujúce správnosť vydania osvedčenia o pôvode „na tlačive A“ pre tieto tovary. O takúto legitímnu dôveru v zmysle uvedeného ustanovenia nejde najmä vtedy, ak napriek existencii zjavných dôvodov pochybovať o správnosti osvedčenia o pôvode „na tlačive A“, sa tento dovozca zdrží zisťovania okolností vydania tohto osvedčenia u uvedenej druhej zmluvnej strany, aby overil, či tieto pochybnosti sú odôvodnené.