28.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 320/22

1.

Vzťahuje sa článok 15 nariadenia č. 2201/2003 (1) na návrhy týkajúce sa starostlivosti o deti, patriace do verejného práva, podané miestnym orgánom v členskom štáte, ak v prípade, keď súd iného členského štátu prevezme právomoc, bude potrebné, aby iný orgán podal návrh na začatie samostatného konania v súlade s odlišnými právnymi predpismi, pričom je možné, ak nie pravdepodobné, že toto konanie sa bude týkať iných skutkových okolností?

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, do akej miery by mal súd prípadne zohľadniť pravdepodobný vplyv návrhu podľa článku 15 na právo dotknutých jednotlivcov na voľný pohyb, ak by sa tomuto návrhu vyhovelo?

3.

Ak sa „najlepší záujem dieťaťa“ v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 týka len rozhodnutia o miestnej príslušnosti, aké faktory, ktoré ešte neboli zohľadnené pri rozhodovaní o tom, či je iný súd „vo vhodnejšej situácii“, môže súd zohľadniť v rámci tohto pojmu?

4.

Môže súd na účely článku 15 nariadenia č. 2201/2003 vziať do úvahy hmotnoprávne predpisy, procesné predpisy alebo prax súdov príslušného členského štátu?

5.

Do akej miery by mal vnútroštátny súd pri posudzovaní článku 15 nariadenia č. 2201/2003 vziať do úvahy špecifické okolnosti veci, vrátane vôle matky presťahovať sa mimo dosahu sociálnych orgánov svojho domovského štátu a následne porodiť svoje dieťa v inej krajine, ktorej systém sociálnych orgánov považuje za priaznivejší?

6.

Aké konkrétne okolnosti má vnútroštátny súd zohľadniť pri rozhodovaní o tom, ktorý súd je v najvhodnejšej situácii na rozhodnutie veci?