EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CN0556

Vec C-556/14 P: Odvolanie podané 1. decembra 2014 : Holcim (Romania) SA proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z  18. septembra 2014 vo veci T-317/12, Holcim (Romania) SA/Európska komisia

Ú. v. EÚ C 65, 23.2.2015, p. 22–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/22


Odvolanie podané 1. decembra 2014: Holcim (Romania) SA proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. septembra 2014 vo veci T-317/12, Holcim (Romania) SA/Európska komisia

(Vec C-556/14 P)

(2015/C 065/33)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Holcim (Romania) SA (v zastúpení: L. Arnauts, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. septembra 2014 vo veci T-317/12, Holcim (Romania) SA/Európska komisia,

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania pred Všeobecným súdom vo veci T-317/12, ako aj trov konania pred Súdnym dvorom,

vrátil vec Všeobecnému súdu,

subsidiárne vyhovel návrhom predneseným v jej žalobe pred Všeobecným súdom a:

konštatoval, že Únia je v súvislosti s ujmou spôsobenou krádežou 1 0 00  000 kvót zodpovedná za konanie Komisie v zmysle článkov 256, 268 a 340 ZFEÚ,

zaviazal Úniu, aby odvolateľke nahradil hodnotu ukradnutých kvót, ktoré by v čase vyhlásenia právoplatného rozsudku neboli získané späť, a to v trhovej cene platnej v čase krádeže a navýšenej o úroky 8 % ročne od 16. novembra 2010,

následne zaviazal Európsku úniu, aby odvolateľke zaplatila predbežne 1 euro,

zaviazal účastníkov konania, aby sa dohodli na výške ujmy a/alebo zaviazal odvolateľku, aby preukázala konečný rozsah svojej ujmy, a to v lehote troch mesiacov od vyhlásenia medzitýmneho rozsudku,

vyhlásil vykonateľný rozsudok,

a v každom prípade,

zaviazal Úniu na náhradu trov konania,

vyhlásil vykonateľný rozsudok.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004 (1) z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87/ES (2) a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (3), Komisia vytvorila normalizovaný systém vnútroštátnych registrov (systém výmeny emisných kvót) s cieľom sledovať a zabezpečiť vydávanie, nadobúdanie, prevod a zrušenie emisných kvót (schválenie vypúšťania určitého množstva skleníkových plynov v rámci medzinárodných dohôd o ich znížení). Vnútroštátne registre sú v rámci Komisie spojené a kontrolované prostredníctvom centrálneho správcu, ktorý spravuje nezávislý protokol transakcií Spoločenstva (CITL).

Viaceré vnútroštátne systémy európskej výmeny boli terčom počítačovej kriminality. Dňa 16. novembra 2010 došlo k nezákonnému preniknutiu do kvótových účtov spoločnosti Holcim (Romania). Neoprávneným osobám sa v rámci súboru operácií podarilo previesť 1 6 00  000 kvót na dva zahraničné účty, pričom na základe zásahu rumunského registra (NEPA) sa podarilo získať späť len 6 00  000 uvedených kvót. Ide o stratu v rozsahu približne 1 5 0 00  000 eur, keďže vzhľadom na postoj Európskej komisie sa spoločnosti Holcim (Romania), nepodarilo získať späť ostatné ukradnuté kvóty.

Európska komisia systematicky odmietala i) ukradnuté kvóty zablokovať, hoci každá z nich má svoje samostatné číslo a kedykoľvek ju možno v systéme výmeny kvót identifikovať a ii) sprístupniť informáciu o tom, na akých účtoch a/alebo v akých vnútroštátnych registroch sa uvedené kvóty nachádzali, aby spoločnosť Holcim mohla podať návrh na začatie súdneho konania v dotknutom členskom štáte alebo štátoch. Rovnaké stanovisko Komisia vyžadovala aj od vnútroštátnych registrov, pričom poukazovala na ich povinnosť dodržiavať zásadu dôverného zaobchádzania.

Návrh na náhradu škody namierený proti Európskej únii v zmysle článku 21 Protokolu o Štatúte Súdneho dvora a článkov 256, 268 a 340 ZFEÚ, ktorý Všeobecný súd zamietol vo svojom rozsudku z 18. septembra 2014, je založený na týchto odvolacích dôvodoch:

 

Prvý odvolací dôvod je založený na zodpovednosti Únie za protiprávne rozhodnutia prijaté Komisiou. Komisia totiž tým, že sa v rámci systému výmeny emisných kvót Európskej únie rozhodla nesprístupniť informáciu o umiestnení ukradnutých emisných kvót, a rovnako tým, že nedovolila sprístupnenie tejto informácie o ich umiestnení,

i.

dopustila nesprávneho výkladu článku 10 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2216/2004 z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87/ES a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES,

ii.

porušila smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES a

iii.

porušila viaceré všeobecné právne zásady (konkrétne zásady proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, povinnosť náležitej starostlivosti a právo na účinnú súdnu ochranu vo vzťahu k vlastníckemu právu).

 

Druhý odvolací dôvod je založený na zodpovednosti Únie za protiprávne uplatnenie článkov 19 a 20 smernice 2003/87 a nariadenia Komisie č. 2216/2004 v súvislosti s bezpečnosťou, dôvernosťou a fungovaním systému výmeny emisných kvót.

 

Tretí odvolací dôvod je založený na zodpovednosti Únie za protiprávne akty ovplyvňujúce konkrétnu kategóriu hospodárskych subjektov neprimeraným spôsobom v porovnaní s inými subjektmi a prekračujúce hranice hospodárskeho rizika, ktoré je v dotknutej oblasti nevyhnutné (neobvyklá škoda), pričom právny akt, ktorý škodu spôsobil, nie je odôvodnený všeobecným hospodárskym záujmom.


(1)  Ú. v. EÚ L 386, s. 1.

(2)  Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

(3)  Rozhodnutie č. 280/2004/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 49, s. 1; Mim. vyd. 15/008, s. 57).


Top