This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62014CA0421
Case C-421/14: Judgment of the Court (First Chamber) of 26 January 2017 (request for a preliminary ruling from the Juzgado de Primera Instancia No 2 de Santander — Spain) — Banco Primus SA v Jesús Gutiérrez García (Reference for a preliminary ruling — Directive 93/13/EEC — Contracts concluded between sellers or suppliers and consumers — Unfair terms — Mortgage loan agreements — Mortgage enforcement proceedings — Limitation period — Function of the national courts — Res judicata)
Vec C-421/14: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. januára 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia n° 2 de Santander – Španielsko) – Banco Primus SA/Jesús Gutiérrez García (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 93/13/EHS — Zmluvy uzatvárané medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi — Nekalé podmienky — Zmluvy o hypotekárnom úvere — Konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou — Prekluzívna lehota — Povinnosť vnútroštátnych súdov konať ex offo — Právna sila rozhodnutej veci)
Vec C-421/14: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. januára 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia n° 2 de Santander – Španielsko) – Banco Primus SA/Jesús Gutiérrez García (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 93/13/EHS — Zmluvy uzatvárané medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi — Nekalé podmienky — Zmluvy o hypotekárnom úvere — Konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou — Prekluzívna lehota — Povinnosť vnútroštátnych súdov konať ex offo — Právna sila rozhodnutej veci)
Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017, pp. 9–11
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
3.4.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 104/9 |
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. januára 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 2 de Santander – Španielsko) – Banco Primus SA/Jesús Gutiérrez García
(Vec C-421/14) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 93/13/EHS - Zmluvy uzatvárané medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi - Nekalé podmienky - Zmluvy o hypotekárnom úvere - Konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou - Prekluzívna lehota - Povinnosť vnútroštátnych súdov konať ex offo - Právna sila rozhodnutej veci))
(2017/C 104/16)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juzgado de Primera Instancia no 2 de Santander
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Banco Primus SA
Žalovaný: Jesús Gutiérrez García
Výrok rozsudku
|
1. |
Články 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je štvrté prechodné ustanovenie Ley 1/2013, de medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de deuda y alquiler social (zákon č. 1/2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych dlžníkov, reštrukturalizácii dlhu a sociálnom nájme) zo 14. mája 2013, ktoré podmieňuje výkon zo strany spotrebiteľov – v súvislosti s ktorými sa začalo konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ale neskončilo sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, v ktorom je toto ustanovenie upravené – ich práva namietať toto konanie o nútený výkon na základe údajne nekalej povahy zmluvných podmienok, jednomesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po uverejnení tohto zákona. |
|
2. |
Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo vyplývajúce z článku 207 Ley 1/2000 de enjuiciamiento civil (zákon č. 1/2000 Občiansky súdny poriadok) zo 7. januára 2000, zmeneného a doplneného Ley 1/2013, de medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de deuda y alquiler social (zákon č. 1/2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych dlžníkov, reštrukturalizácii dlhu a sociálnom nájme) zo 14. mája 2013, ďalej zmeneného a doplneného Real decreto-ley 7/2013, de medidas urgentes de naturaleza tributaria, presupuestarias y de fomento de la investigación, el desarrollo y la innovación (zákonný dekrét č. 7/2013 o naliehavých opatreniach daňovej povahy, rozpočtových opatreniach a opatreniach na podporu výskumu, vývoja a inovácie) z 28. júna 2013 a ďalej Real Decreto-ley 11/2014, de medidas urgentes en materia concursal (zákonný dekrét č. 11/2014 o naliehavých opatreniach v oblasti konkurzov), z 5. septembra 2014, ktoré zakazuje vnútroštátnemu súdu preskúmať ex offo nekalú povahu podmienok zmluvy, ak sa už rozhodlo o zákonnosti všetkých podmienok tejto zmluvy z pohľadu tejto smernice v rozhodnutí s právnou silou rozhodnutej veci. Naopak, v prípade existencie jednej alebo viacerých zmluvných podmienok, ktorých prípadne nekalá povaha ešte nebola preskúmaná počas predchádzajúceho súdneho preskúmania spornej zmluvy, ktoré sa skončilo vydaním rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, sa má smernica 93/13 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý pravidelne rozhoduje v sporoch spotrebiteľov v rámci incidenčnej námietky, má povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, ich prípadne nekalú povahu. |
|
3. |
Článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
|
|
4. |
Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni súdnemu výkladu ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúceho podmienky splatnosti celého dlhu zo zmlúv o úvere, akým je článok 693 ods. 2 zákona č. 1/2000, zmeneného a doplneného zákonným dekrétom č. 7/2013, ktorý zakazuje vnútroštátnemu súdu, ktorý konštatoval nekalú povahu takejto zmluvnej podmienky, vyhlásiť ju za neplatnú a vylúčiť ju, ak ju v skutočnosti predajca alebo dodávateľ neuplatnil, ale dodržal podmienky stanovené týmto ustanovením vnútroštátneho práva. |
(1) Ú. v. EÚ C 421, 24.11.2014.