Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013TN0187

Vec T-187/13: Žaloba podaná 2. apríla 2013 — Jannatian/Rada

Ú. v. EÚ C 171, 15.6.2013, p. 29–30 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/29


Žaloba podaná 2. apríla 2013 — Jannatian/Rada

(Vec T-187/13)

2013/C 171/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Mahmoud Jannatian (Teherán, Irán) (v zastúpení: E. Rosenfeld a S. Monnerville, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil nasledujúce akty v rozsahu, v ktorom sa ho týkajú: (i) spoločná pozícia Rady 2008/479/SZBP z 23. júna 2008, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (1), (ii) rozhodnutie Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2), (iii) spoločná pozícia Rady 2008/652/SZBP zo 7. augusta 2008, ktorou sa mení spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (3), (iv) rozhodnutie Rady 2009/840/SZBP zo 17. novembra 2009, ktorým sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (4), (v) rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (5), (vi) rozhodnutie Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (6), (vii) nariadenie Rady (ES) č. 1100/2009 zo 17. novembra 2009, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a zrušuje sa rozhodnutie 2008/475/ES (7), (viii) nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení nariadenia (ES) č. 423/2007 (8) a (ix) nariadenie (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 961/2010 (9) a

zaviazal Radu na náhradu trov konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právomoci Rady

Žalobca tvrdí, že podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní európskej únie sa reštriktívne opatrenia môžu prijať len na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia prijala samotná Rada. Preto sú postihnuté nedostatkom právomoci.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia

Žalobca tvrdí, že dôvod jeho zaradenia na zoznam v prílohe II je príliš nepresný na to, aby spĺňal požiadavky stanovené judikatúrou v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia. Na splnenie povinnosti odôvodnenia mala Rada predložiť konkrétne a špecifické dôkazy o existencii skutočnej podpory iránskej vlády zo strany žalobcu alebo iránskych činností v oblasti šírenia jadrových zbraní. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia sú preto sú postihnuté nedostatkom odôvodnenia.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení základných práv žalobcu

Žalobca tvrdí, že: po prvé, vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia a nariadenia nie sú odôvodnené, porušujú právo žalobcu na obhajobu; po druhé, že nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení má vplyv na toto konanie, pretože na jednej strane bráni žalobcovi v tom, aby sa obhajoval a na druhej strane bráni Súdnemu dvoru, aby preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení. Z toho vyplýva, že sú porušené práva žalobcu na účinný prostriedok nápravy. Napokon, vzhľadom na to, že žalobca prišiel o právo na obhajobu a možnosť Súdneho dvora preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení týkajúcich sa opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov — ktoré sú už samé osebe „mimoriadne represívne“ — je narušená, žalobcove vlastnícke právo bolo bezdôvodne obmedzené.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nedostatku dôkazov svedčiacich proti žalobcovi

Žalobca tvrdí, že Rada nepredložila dôkazy a informácie, z ktorých pri prijímaní napadnutých rozhodnutí a nariadení vychádzala.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnych skutkových zisteniach

Žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v napadnutých rozhodnutiach a nariadeniach, v čase jeho zaradenia na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahovali reštriktívne opatrenia, už nebol zástupcom vedúceho Organizácie pre atómovú energiu. Rada sa preto dopustila nesprávneho skutkového zistenia, keď ho na zoznam zaradila len z toho dôvodu, že v čase jednotlivých napadnutých rozhodnutí a nariadení bol zástupcom vedúceho Organizácie pre atómovú energiu.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení

Žalobca tvrdí, že ustanovenie písmena b) článku 20 sa nemá uplatniť na osoby, ktoré majú vedúce postavenie v rámci subjektu, ktorý je uvedený na zozname v prílohe VIII. Okrem toho článok 20 písm. b) stanovuje, že na tento zoznam budú zaradené osoby, ktoré sa podieľajú na iránskych jadrových činnostiach, sú s nimi priamo spojené alebo ich podporujú . Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobcu zaradila na zoznam v prílohe II bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov o jeho aktívnej a skutočnej podpore iránskych jadrových činností v čase tohto zaradenia.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom skutkovom posúdení a porušení zásady proporcionality

Žalobca tvrdí, že v prejednávanej veci neexistuje žiadny všeobecný záujem, ktorý by odôvodňoval také prísne opatrenia voči jednotlivcom, ktorí mali čo i len krátky čas vedúce postavenie v Organizácii pre atómovú energiu. Okrem toho, aj keby tieto opatrenia bolo možné odôvodniť cieľom všeobecného záujmu, aj tak by ich bolo možné kritizovať z dôvodu, že nerešpektujú vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.


(1)  Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 43.

(2)  Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 29.

(3)  Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008, s. 58.

(4)  Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 64.

(5)  Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39.

(6)  Ú. v. EÚ L 281, 27.10.2010, s. 81.

(7)  Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 31.

(8)  Ú. v. EÚ L 281, 27.10.2010, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1.


Top