2.4.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 103/22

—

zrušiť rozhodnutie Komisie oznámené listom Írsku pod číslom dokumentu K(2010) 4752 z 13. júla 2010, ktoré bolo žalobcovi oznámené 16. júla 2010, ktorým sa zamietla žiadosť o bezpečnostnú kapacitu na predĺženie rybárskeho plavidla Brendelen a nahradenie predĺženého rybárskeho plavidla Brendelen navrhovaným novým rybárskym plavidlom na lov na šírom mori a ktoré nahradilo rozhodnutie týkajúce sa uvedených žiadostí obsiahnuté v rozhodnutí Komisie č. 2003/245 zo 4. apríla 2003, ktoré sa týka žiadostí doručených Komisii o zvýšenie cieľov VUP IV na účely zvýšenia bezpečnosti, zdokonalenia plavby na mori, zlepšenia hygieny, kvality produktov a pracovných podmienok na plavidlách dlhších ako 12 m [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 90, s. 48), ktoré bolo, pokiaľ ide o žalobcu, zrušené rozsudkom Súdu prvého stupňa z 13. júna 2006, Boyle a i./Komisia, T-218/03 až T-240/03, Zb. s. II 1699, a

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Po prvé žalobca tvrdí, že žalovaná konala bez právneho základu. Článok 4 ods. 2 rozhodnutia Rady č. 97/413/ES z 26. júna 1997 o cieľoch a podrobných pravidlách pre reštrukturalizáciu odvetvia rybolovu Spoločenstva na obdobie od 1. januára 1997 do 31. decembra 2001 s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi zdrojmi a ich využívaním na trvalo udržateľnom základe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 175, s. 27) aj naďalej predstavuje vhodný právny základ pre napadnuté rozhodnutie a Komisii tak podľa neho chýbal právny základ pre prijatie rozhodnutia ako ad hoc rozhodnutia.

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia porušila podstatné procesné náležitosti. Žalobca tvrdí, že podľa rozhodnutia Rady č. 97/413/ES malo byť napadnuté rozhodnutie prijaté podľa postupu riadiaceho výboru a že prijatím rozhodnutia ad hoc Komisia konala v rozpore s podstatnými procesnými náležitosťami.

Po tretie žalobca tvrdí, že v dôsledku nesprávneho výkladu článku 4 ods. 2 rozhodnutia Rady č. 97/413/ES Komisia prekročila svoje právomoci, najmä keď sa oprela o irelevantné kritériá a nevzala do úvahy definíciu „rybolovného výkonu“ stanovenú v rozhodnutí Rady č. 97/413/ES a v právnych predpisoch Spoločenstva pre oblasť rybolovu, ktoré platili v čase podania žiadosti žalobcu o bezpečnostnú tonáž v decembri 2001.

Okrem toho žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje niekoľko zjavne nesprávnych posúdení, ktoré sa týkajú jeho žiadosti o bezpečnostnú tonáž. Žalobca konkrétne tvrdí, že rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla jeho žiadosť z dôvodu väčšej kapacity pod hlavnou palubou navrhovaného nového plavidla v porovnaní s plavidlom Brendelen je zjavne nesprávne, rovnako ako predpoklad Komisie, že „rybolovný výkon“ nového plavidla bude vyšší než rybolovný výkon pôvodného a predĺženého plavidla Brendelen.

Žalobca napokon tvrdí, že Komisia porušila jeho právo na rovnaké zaobchádzanie. Uvádza, že zamietnutie jeho žiadosti Komisiou kvôli väčšej kapacite pod hlavnou palubou jeho navrhovaného nového plavidla predstavuje hrubý rozdiel v zaobchádzaní, ktorý zodpovedá neprípustnej diskriminácii voči nemu v porovnaní s úplne iným prístupom prijatým pokiaľ ide o zaobchádzanie s niektorými zo žiadostí o dodatočnú bezpečnostnú tonáž, ktorý bol prijatý v rozhodnutí č. 2003/245, ako aj pokiaľ ide o jednu zo žiadostí, ktoré boli pôvodne v tomto rozhodnutí zamietnuté, ale neskôr akceptované v rozhodnutí, ktoré obsahoval dokument Komisie K(2010) 4765 z 13. júla 2010.