27.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 80/39

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory) o cínových stabilizátoroch ako celok, alebo v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcu,

—

konštatovať, že sa uplatňuje lehota stanovená článkom 25 nariadenia (ES) č. 1/2003, ktorá bráni uloženiu pokuty žalobcovi,

—

subsidiárne konštatovať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď žalobcovi uložila pokutu vo výške 10 791 000 EUR, a prípadne upraviť túto pokutu tak, že bude uložená vo výške primeranej obmedzenej povahe možného porušenia článku 101 TFUE žalobcom po roku 1996,

—

preskúmať možnosť uplatnenia bodu 35 usmernení pre stanovenie pokút, čo sa týka Chemson a Baerlocher a vzhľadom na všetky návrhy predložené adresátmi rozhodnutia o cínových stabilizátoroch po doručení oznámenia o výhradách,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania

Po prvé žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností týkajúcich sa cínových stabilizátorov v rozsahu, v akom sa domnievala, že žalobca sa podieľal na porušení článku 81 ES (teraz článok 101 TFUE) v období po rokoch 1996/1997.

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) na skutkové okolnosti týkajúce sa trhu s cínovými stabilizátormi, a najmä tým, že konštatovala, že lehoty stanovené týmto článkom boli dodržané. Absencia dôkazov o porušení v období po rokoch 1996/1997 podľa žalobcu znamená, že právomoc vyhlásiť rozhodnutie ukladajúce pokutu žalobcovi sa premlčuje na základe päť alebo desaťročnej premlčacej doby upravenej v tomto článku.

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných a legitímnej dôvery žalobcu v tom, že bude viesť vyšetrovanie v rámci svojich možností čo najlepšie, s presnosťou a obozretnosťou, a že nebude ignorovať dôkazy o existencii súťaže. Žalobca navyše tvrdí, že Komisia pri svojom konaní porušila jeho práva na obhajobu tým, že primeraným spôsobom nepreskúmala dôkazy poskytnuté žalobcom v odpovedi na oznámenie o výhradách a na vypočutie účastníkov konania, a že žalobcovi neumožnila opakované nahliadnutie do nedôverného spisu týkajúceho sa vyšetrovania.

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu ukladajúcu povinnosť zaobchádzať so všetkými podnikmi ako s rovnými pred zákonom tým, že nesprávne uplatnila usmernenia pre stanovenie pokút (2). Žalobca navyše tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality, pretože pokuta, ktorá mu bola uložená, je neprimeraná vo vzťahu k ostatným adresátom rozhodnutia o cínových stabilizátoroch, a najmä voči Baerlocher.

Po piate žalobca tvrdí, že Komisia konala takým spôsobom, ktorý viedol k narušeniu hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, pričom bol porušený článok 101 TFUE, a to tým, že uplatnila usmernenia pre stanovenie pokút nesprávne.

Nakoniec žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že neviedla vyšetrovanie obozretne a včas, a navyše poškodila práva žalobcu na obhajobu, keď nepokračovala vo vyšetrovaní počas obdobia, keď boli Súdu prvého stupňa predložené žiadosti o dôvernosť dokumentov z dôvodu, že šlo o komunikáciu medzi advokátmi a klientmi vo veci Akzo (3).