Žaloba podaná 14. apríla 2009 — Helénska republika/Komisia

(Vec T-158/09)

2009/C 153/85

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: B. Karrà, I. Chalkìas a S. Papaioannu)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia svojim rozhodnutím K(2009) 810 z 13. februára 2009„o finančnom postupe, ktorý sa má uplatňovať, pokiaľ ide o vyúčtovanie výdavkov financovaných EPUZF v určitých prípadoch nezrovnalostí zo strany prevádzkovateľov“, uložila žalobkyni povinnosť vykonať finančné opravy vo výške 13 348 979,02 eur z dôvodu nedbanlivosti, ktorú preukázali podľa Komisie helénske orgány počas štyroch rokov od prvého zistenia nezrovnalostí a z dôvodu skutočnosti, že nevymáhali sumy neoprávnene zaplatené 5 podnikom, ktoré sú aktívne v oblasti prípravy vína, bavlny atď., a 8 normalizačným podnikom, ktoré sa zúčastňujú režimu pomoci spotrebe olivového oleja.

Helénska republika svojim prvým žalobným dôvodom, ktorý je všeobecný, tvrdí, že neexistuje platný právny základ na uloženie povinnosti vykonať opravy v žiadnej z trinástich skúmaných vecí z dôvodu, že Komisia vykonala nesprávny výklad a uplatnenie ustanovení článku 31 ods. 1 a článku 32 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1290/2005 (1). Vzhľadom na tento nedostatok žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila zjavnej a podstatnej chyby a vykonala nesprávne posúdenie skutočností týkajúcich sa postupov príslušných helénskych orgánov, a že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je založené na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého lehota štyroch rokov od prvého zistenia nezrovnalostí uplynula bez toho, aby začalo konanie o vymáhaní alebo účinné konanie o vymáhaní, nespĺňa podmienku článku 253 ES, pretože je chybné, nedostatočné, neúplné a neodpovedá na tvrdenia uvedené Gréckom počas obojstranných rozhovorov a počas konania pred zmierovacím orgánom.

Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne neuplatnila v štyroch prípadoch ods. 5 písm. e) a ods. 6 písm. a) a b) článku 32 nariadenia (ES) č. 1290/05 namiesto ods. 1 a 8 toho istého článku, čo viedlo k tomu, že výdavok pripočítala na ťarchu žalobkyne namiesto na ťarchu EPUZF-u.

Tretím žalobným dôvodom žalobkyňa uvádza, že článok 32 nariadenia (ES) č. 1290/05, ktorý stanovuje ročnú lehotu na vykonanie všetkých správnych alebo súdnych konaní, upravených vnútroštátnou právnou úpravou s cieľom vymáhania súm od prvého správneho alebo súdneho zistenia nezrovnalostí, sa týka výlučne nezrovnalostí, ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a nemôže sa týkať nezrovnalostí, ktoré nastali o desať rokov skôr, keď platil iný právny režim, ktorý nepoznal takúto lehotu, limitujúc kontrolu na dodržanie primeranej lehoty.

Štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa uvádza, že žiadosť Komisie smerujúca k pripísaniu súm na jej ťarchu po uplynutí obdobia 15 až 20 rokov od údajných nezrovnalostí je premlčaná z dôvodu dlhého trvania konania; v prípade nedostatku ide o porušenie zásady právnej istoty.

Nakoniec piatym žalobným dôvodom sa žalobkyňa domnieva, že vzhľadom na to, že v prípadoch 3, 4, 6, 8 až 13 nedošlo k žiadnym nezrovnalostiam, pravidlo 24 mesiacov upravené v článku 31 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1290/05 platí pre všetky prípady vymáhania a v dôsledku toho skutočnosť, že znášala príslušné sumy, ktoré sa vzťahujú na obdobie spred 24 mesiacov od oznámenia výsledkov kontroly, je chybná a musí byť zrušená.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1).