EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62009CN0332

Vec C-332/09 P: Odvolanie podané 18. augusta 2009 : Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z  3. júna 2009 vo veci T-189/07, Frosch Touristik GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ú. v. EÚ C 256, 24.10.2009, p. 14–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

24.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/14


Odvolanie podané 18. augusta 2009: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 3. júna 2009 vo veci T-189/07, Frosch Touristik GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-332/09 P)

2009/C 256/27

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: B. Schmidt, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastníci konania: Frosch Touristik GmbH, DSR touristik GmbH

Návrhy odvolateľa

odvolateľ navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na Súd prvého stupňa,

zaviazať ďalších účastníkov konania nahradiť trovy konania vzniknuté v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie napáda rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým bolo zrušené rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 22. marca 2007. Týmto rozhodnutím odvolací senát zamietol odvolanie odvolateľky proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia týkajúceho sa čiastočnej neplatnosti slovnej ochrannej známky „FLUGBÖRSE“. Súd prvého stupňa zastával názor, že odvolací senát nesprávne uplatnil článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94 (ďalej len „nariadenie č. 40/94“) tým, že na účely preskúmania, či zápisu známky bránia absolútne dôvody zamietnutia článku 7 nariadenia č. 40/94 a či nemala byť preto vyhlásená za neplatnú, zohľadnil okolnosti a spôsob posúdenia k okamihu zápisu spornej známky namiesto okamihu podania prihlášky. Podľa napadnutého rozsudku je na účely posúdenia návrhu na vyhlásenie neplatnosti rozhodujúci jedine okamih podania prihlášky napadnutej známky. Na odôvodnenie svojho názoru sa Súd prvého stupňa opiera o argument, že iba týmto výkladom sa môže zabrániť tomu, aby strata spôsobilosti na zápis bola o to pravdepodobnejšia, o čo dlhšie bude trvať konanie o zápise. Pri opätovnom posúdení dodatočne uplatňovaných dôvodov zamietnutia môže prieskumový pracovník zohľadniť okolnosti, ktoré nastali po okamihu prihlášky len pod podmienkou pripustenia záverov o situácii k tomuto okamihu.

Odvolateľ zastáva názor, že Súd prvého stupňa nesprávne vykladá článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, keď za rozhodujúci okamih považuje jedine okamih prihlášky na zápis. Tento úzky výklad nie je zlučiteľný so znením predmetného ustanovenia a nie je ani v súlade so zmyslom a účelom tohto ustanovenia a so systémom ochrany a odňatia poskytnutej ochrany podľa nariadenia č. 40/94.

Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 stanovuje, že ochranná známka sa vyhlási za neplatnú, ak „bola zapísaná“ v rozpore s ustanoveniami článku 7. Už na základe tohto ustanovenia nie je možné pochopiť záver súdu, že táto formulácia výlučne stanovuje, v ktorých prípadoch sa známka nezapíše alebo vyhlási za neplatnú a nevzťahuje sa (aj) na okamih posúdenia. Keďže Súd prvého stupňa neuviedol žiadne ďalšie odôvodnenie, nie je zjavné, aké konkrétne úvahy ho viedli k jeho záveru. Výklad, ktorý zastáva odvolateľ, že sa výraz „bola zapísaná“ vzťahuje prinajmenšom aj na rozhodný okamih, je na základe znenia možné skôr prijať.

Proti výkladu, ktorý zastáva Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku hovorí aj myšlienka ochrany na základe článkov 7 a 51 nariadenia č. 40/94, podľa ktorej by mali byť zápisy, ktoré sú v rozpore so všeobecným záujmom, najprv vylúčené, alebo ak už boli vykonané, mali by byť vyhlásené za neplatné. Len tak možno zabrániť tomu, že zápisy sa vykonajú v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 40/94 a tým bude porušený všeobecný záujem, na ktorom je tento predpis založený. Ak by bol názor Súdu prvého stupňa správny, prihlasovateľ ochrannej známky by získal nielen ochranu na ochranné známky, na ktoré sa v okamihu zápisu vzťahovali absolútne dôvody zamietnutia, ale tieto známky by po svojom zápise už nemohli byť v zmysle článku 51 nariadenia č. 40/94 vyhlásené za neplatné, keďže v čase prihlášky boli spôsobilé na zápis a Súd prvého stupňa by nezohľadnil skutočnosti, ktoré nastali medzi okamihom prihlášky a okamihom zápisu. Podľa odvolateľa by to znamenalo neoprávnené zvýhodnenie jednotlivca voči všeobecnému záujmu hodného ochrany, ktoré by nebolo v súlade s cieľom ochrany článkov 7 a 51 nariadenia č. 40/94.

Čo sa týka tvrdenia Súdu prvého stupňa o dĺžke konania treba poznamenať, že môže závisieť od mnohých faktorov, ktoré nespadajú do oblasti ovplyvňovanej odvolateľom, ale závisia aj od samotného prihlasovateľa, alebo, ako v prípade uskutočnenie námietkového konania upraveného v nariadení č. 40/94 pred zápisom, od tretích osôb. Absolútne dôvody, neovplyvnené a neovplyvniteľné odvolateľom, môžu nastať vo veľmi krátkom čase. Pri vecne správnom posúdení záujmov treba dať prednosť všeobecnému záujmu, najmä keď sa prihlasovateľ až do zápisu nemôže spoľahnúť, že skutočne získa požadovanú ochranu. V takých prípadoch je teda správne zohľadniť aj skutočnosti vzniknuté až do okamihu zápisu.

Z uvedených dôvodov je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie Súdu prvého stupňa z dôvodu porušenia článku 51 nariadenia č. 40/94.


Top