Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako môžu odvetvia náročné na zdroje a energeticky náročné priemyselné odvetvia využiť Plán obnovy pre Európu vo svojom sociálne prijateľnom prechode k dekarbonizácii a digitalizácii

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 152/07)

Spravodajca:	Andrés BARCELÓ DELGADO
Pomocný spravodajca:	Enrico GIBELLIERI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25.3.2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	Stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	10.11.2021
Prijaté v pléne	8.12.2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	151/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti EÚ a príslušné národné plány obnovy a odolnosti musia prispieť k spravodlivej transformácii odvetví náročných na zdroje a energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ. Musia viesť k vytvoreniu a udržaniu kvalitných pracovných miest v týchto odvetviach, zapojiť sociálnych partnerov do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti a podporiť zmeny zamestnania prostredníctvom rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností.

1.2.

EHSV nabáda Komisiu a ďalšie inštitúcie EÚ, aby zaručili rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu s cieľom zabrániť nevyrovnaným výhodám pre odvetvie v závislosti od prístupu jednotlivých členských štátov.

1.3.

EHSV je presvedčený, že bez energetickej transformácie nie je možné dosiahnuť transformáciu priemyslu. Z tohto dôvodu bude kľúčová dostupnosť dostatočných a cenovo dostupných zdrojov energie s nízkym obsahom uhlíka, ktoré umožnia priemyselnú výrobu s nízkymi emisiami uhlíka. Zákonodarcovia EÚ a členské štáty by mali vyvážiť dostupnosť energetických vektorov spolu s ich cenou, aby umožnili odvetviam náročným na zdroje a energiu priemyselnú transformáciu a hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni. Navyše bude kľúčová technologická neutralita na zabezpečenie riadneho vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti pri dodržiavaní cieľov klimatickej neutrality EÚ do roku 2030 a do roku 2050 a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

1.4.

Automatizácia a digitalizácia v rámci transformácie priemyslu patria medzi prierezové základy tohto transformačného procesu. Úloha digitalizácie v odvetviach náročných na zdroje a energiu sa však nesmie chápať nesprávne: je to nástroj, a nie samotný konečný cieľ.

1.5.

EHSV víta sedem prioritných oblastí, ktoré Komisia vymedzila vo svojich usmerneniach členským štátom týkajúcich sa národných plánov obnovy a odolnosti, a potrebu vyčleniť aspoň 37 % celkového rozpočtu na opatrenia v oblasti klimatických investícií a digitalizácie a aspoň 20 % na opatrenia v oblasti digitalizácie. Nabáda inštitúcie EÚ, aby v záujme splnenia týchto požiadaviek dôkladne monitorovali využívanie pridelených finančných prostriedkov.

1.6.

Čas, ktorý podniky z odvetví náročných na zdroje a energiu potrebujú na uskutočnenie priemyselnej transformácie, bude dlhší ako obdobie platnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby to zohľadnili a stanovili nové a vhodné finančné nástroje a nariadenia v záujme dosiahnutia úplného prechodu na nízkouhlíkový priemysel po roku 2026.

1.7.

Keďže podniky z odvetví náročných na zdroje a energiu potrebujú osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, EHSV naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli osobitné opatrenia na riešenie výziev, ktorým tieto podniky čelia na svojej ceste k uhlíkovo neutrálnemu priemyslu.

1.8.

Renováciou budov sa zabezpečí podstatný podiel energetickej efektívnosti potrebný na dosiahnutie uhlíkovo neutrálnej spoločnosti do roku 2050. EHSV podporuje prácu a projekty venované zlepšovaniu energetickej účinnosti budov prostredníctvom renovácie vonkajšieho plášťa a zariadení.

1.9.

EHSV dôrazne obhajuje rozvoj proprietárneho cloudového systému EÚ, ktorý EÚ prinesie technologickú nezávislosť.

1.10.

Z hľadiska dosiahnutia úspešnej transformácie priemyslu je kľúčové riadenie talentov v priemysle EÚ. Komisia preto musí monitorovať, či programy a činnosti vypracované na zlepšenie nových zručností prispejú v tejto súvislosti k úspešnej transformácii.

2.   Kontext

2.1.

Pandémia COVID-19 viedla nielen k celosvetovej núdzovej zdravotnej situácii, ale aj k hospodárskej a sociálnej kríze. Táto vážna situácia si vyžaduje, aby európski tvorcovia politiky vykonali zásadné politické opatrenia na stabilizáciu hospodárstiev všetkých európskych členských štátov.

2.2.

Európska únia vytvorila niekoľko mechanizmov v rámci programu NextGenerationEU, ktorý má prostredníctvom najväčšieho balíka stimulov, aký kedy existoval, podporiť členské štáty, aby vyšli z krízy silnejšie. Celkový objem jeho dlhodobého rozpočtu predstavuje 1,8 bilióna EUR, ktoré sa využijú prostredníctvom rôznych nástrojov zameraných na modernizáciu, výskum, klimatickú transformáciu a sociálnu ochranu,

2.3.

Jedným z nástrojov NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý sa zameria na nápravu bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd, ktoré spôsobila pandémia COVID-19, a podporu dvojitej transformácie na dekarbonizovanú a digitálnu spoločnosť.

2.4.

Mechanizmus zahŕňa celkovú sumu 672,5 miliardy EUR, ktorá sa rozdelí vo forme úverov (360 miliárd EUR) a grantov (312,5 miliárd EUR) a ktorá je k dispozícii na reformy a investície členských štátov zamerané na udržateľnú obnovu.

2.5.

Tieto finančné prostriedky sa pridelia v rámci národných plánov obnovy a odolnosti členských štátov, ktoré budú zahŕňať požadované reformy a investície, ako aj odrážať odporúčania Rady pre jednotlivé krajiny ako súčasť rámca riadenia európskeho semestra s cieľom prispieť k ročnej stratégii udržateľného rastu EÚ na rok 2021.

2.6.

Európska komisia vymedzila hlavné prioritné oblasti, v ktorých musí každý členský štát vymedziť konkrétne akčné línie: 1. NAŠTARTUJME (power up) – čisté technológie a obnoviteľné zdroje energie; 2. RENOVUJME (renovate) – energetická účinnosť budov; 3. DOBÍJAJME a DOTANKUJME (recharge and refuel) – udržateľná doprava a nabíjacie stanice; 4. PRIPOJME SA (connect) – zavedenie rýchlych širokopásmových služieb; 5. MODERNIZUJME (modernise) – digitalizácia verejnej správy; 6. ROZŠIRUJME SA (scale up) – kapacity pre dátový cloud a udržateľné procesory; 7. REKVALIFIKUJME a ZLEPŠUJME ZRUČNOSTI (reskill and upskill) – vzdelávanie a odborná príprava na podporu digitálnych zručností. Hlavné prioritné oblasti boli vymedzené, aby umožnili prijatým opatreniam podstatne prispieť k zelenej a digitálnej transformácii EÚ. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom oblastí rozvoja, ktoré podporujú členské štáty, v súlade s odporúčaniami európskeho semestra pre jednotlivé krajiny poskytne potrebný priestor organizáciám, ktoré boli zasiahnuté hospodárskou situáciou spôsobenou pandémiou. Pomôže najmä hospodárskym odvetviam, ako sú odvetvia náročné na zdroje a energiu, ktoré už boli v ťažkej situácii (v dôsledku vysokej regulačnej záťaže a nespravodlivej hospodárskej súťaže z niektorých tretích krajín) a ktoré vážne zasiahli súčasné okolnosti.

2.7.

Stratégia obnovy na základe priemyselnej stratégie EÚ a jej aktualizácie z roku 2021 pomôže dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody, cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a revidovaný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zohrá kľúčovú úlohu pri riešení veľkých investícií odvetví náročných na zdroje a energiu v záujme dosiahnutia týchto cieľov. Úsilie požadované na vybudovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu EÚ musia podporiť silné partnerstvá medzi EÚ, členskými štátmi, sociálnymi partnermi, priemyslom a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami. Stratégia obnovy posilní aj Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý podporuje regióny závislé od odvetví náročných na zdroje a energiu a regióny, v ktorých prebiehajú štrukturálne zmeny.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Plán obnovy pre Európu obsahuje kľúčový aspekt pre udržateľný prechod na dekarbonizované a digitalizované hospodárstvo a zdôrazňuje sa v ňom skutočnosť, že úsilie EÚ o dvojakú transformáciu si popri politickom záväzku a/alebo zlatých pravidlách vyžaduje politickú zodpovednosť. EHSV súhlasí s navrhovanými hlavnými prioritnými oblasťami, ktoré zamerajú investície na niektoré z najrelevantnejších oblastí pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja OSN pri zabezpečení dosiahnutia klimatických cieľov stanovených právnymi predpismi EÚ na rok 2030 (zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990) a na rok 2050 (nulové čisté emisie skleníkových plynov).

3.2.

Pandémia vyvolala potrebu stanoviť si spoločnú cestu, na ktorej sú pravidlá vymedzené na celosvetovej úrovni a všetky regióny ich jednotne uplatňujú, čím sa rieši potenciálne riziko fragmentácie vyplývajúce z nesúrodého prideľovania zdrojov. Kríza spôsobená pandémiou a potreba prechodu na udržateľné, odolné a flexibilné hospodárstvo by mohli poskytnúť skvelú príležitosť na vymedzenie predpisov, ktorými sa v EÚ zaručia rovnaké podmienky.

3.3.

Na tento účel je potrebné riadne posúdiť súčasnú zložitú situáciu odvetví náročných na zdroje a energiu spolu s vplyvom, ktorý by mohol mať pretrvávajúci charakter týchto podmienok na európske hospodárstvo ako celok. Je potrebné zohľadniť príspevok odvetví náročných na zdroje a energiu k hrubému domácemu produktu (HDP) Európskej únie spolu so skutočnosťou, že tieto odvetvia sú lídrami v inováciách, sú zodpovedné za vytváranie vysokokvalitných pracovných miest a prispievajú k dlhodobým dobrým životným podmienkam spoločnosti ako celku. Na vybudovanie silnej verejnej služby je potrebný impulz súkromného sektora. EHSV však vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou presnosťou niektorých už schválených národných plánov obnovy a odolnosti so zreteľom na odvetvia náročné na zdroje a energiu, keďže investície sa niekedy presúvajú do iných odvetví hospodárstva.

3.4.

Navyše je potrebné zvážiť impulz, ktorý môžu poskytnúť odvetvia náročné na zdroje a energiu z hľadiska výskumu a vývoja, keďže je to kľúčová oblasť, v ktorej sa inovácie rozšíria z laboratórnej na priemyselnú úroveň.

3.5.

Odvetvia náročné na zdroje a energiu sú potenciálne jedným z najväčších prispievateľov k transformácii priemyslu, ktorá zabezpečí nízkouhlíkovú Európu. Priemysel by mal zintenzívniť svoje úsilie o rozvoj a zavedenie procesov nízkouhlíkovej výroby a podporovať ich v rámci komplexných dodávateľských reťazcov. Bez tejto vnútornej a vonkajšej práce bude ťažké dosiahnuť zásadné, ale ambiciózne ciele vymedzené v Parížskej dohode a ciele, ktoré stanovila EÚ.

3.6.

Automatizácia a digitalizácia zohrajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní tejto transformácie priemyslu. Pojmy by sa však nemali zamieňať: transformácia je cieľom; digitalizácia je nástrojom. Zavádzanie digitálnych riešení zefektívni spôsob, akým ľudia myslia, prijímajú rozhodnutia a konajú. Hoci digitalizácia musí byť prioritou pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, dôraz by sa mal klásť na to, ako tieto nástroje umožnia efektívnejší reagovať na výzvy, ktorým čelíme.

3.7.

Digitálna transformácia si vyžiada, aby sa technológie osvedčené na pilotnej alebo laboratórnej úrovni rozvíjali na priemyselnej úrovni. Verejné a súkromné partnerstvá by sa preto mali zameriavať na výskum, vývoj a inováciu. Investície by mali byť zamerané na technológie, v prípade ktorých sa v raných štádiách prejavuje potenciál na rozširovanie, uskutočniteľnosť a spoľahlivosť inovatívnych riešení v horných častiach hodnotových reťazcov, a zároveň by boli v súlade s cieľmi v oblasti udržateľnosti. Navyše bude potrebné naplánovať obdobie konverzie, počas ktorého je možné vhodne rozšíriť inovatívne riešenia na priemyselnú úroveň.

3.8.

V záujme schopnosti účinne zvládnuť situáciu by sa mala transformácia zameriavať na získané know-how, zdroje, ktoré sú už k dispozícii, a potenciálne synergie, ktoré môžu nastať. Transformácia zahŕňa inováciu, vynálezy, návrh, vybudovanie, resp. konštrukciu a samotný rozvoj, ale to by samo osebe nemalo znamenať nové výtvory.

3.9.

EHSV si je vedomý investícií, ktoré si táto transformácia vyžiada. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a NextGenerationEU by sa nemali vnímať ako všeliek. Transformácia odvetví náročných na zdroje a energiu na zvládnutie dvojakej transformácie si vyžiada rozsiahly investičný plán, mobilizáciu mnohých dodatočných zdrojov financovania (napr. štátna pomoc, dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, nové vlastné zdroje pre rozpočet EÚ, budúce príjmy z EU ETS, súkromné investície atď.). Na tento účel je nevyhnutné zosúladiť priemyselné a energetické politiky s politikou v oblasti klímy s cieľom zmobilizovať všetky veľké investície, ktoré si vyžiada prechod na hospodársky model s nulovými emisiami uhlíka.

3.10.

EHSV je presvedčený, že by sa malo vyvinúť úsilie na koordináciu podpory poskytovanej prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v záujme transformácie odvetví náročných na zdroje a energiu s existujúcimi verejno-súkromnými programami financovania, ako je SPIRE alebo partnerstvo pre výrobu čistej ocele. Priemyselné aliancie by sa mali využívať ako platformy na podporu dlhodobých synergií medzi projektmi financovanými prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a existujúcich programov EÚ s cieľom urýchliť transformáciu odvetví náročných na zdroje a energiu.

3.11.

Zistilo sa, že je potrebné doplniť finančnú podporu poskytovanú prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ambicióznou daňovou reformou. Tá by mala byť zosúladená s dohodou v rámci OECD, aby sa zabezpečilo, že vysoko ziskové spoločnosti budú od roku 2023 podliehať efektívnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %.

3.12.

Hlavným cieľom vyplácania grantov spoločnostiam by malo byť udržať konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v medzinárodnom meradle a zároveň dodržiavať sociálne, hospodárske a environmentálne normy EÚ, aby sa zabezpečilo, že dvojaká transformácia bude prínosom pre európskych občanov.

3.13.

Ako bolo uvedené, Plán obnovy pre Európu bude kľúčový pre transformáciu odvetví náročných na zdroje a energiu a zároveň prispeje k pretvoreniu ďalších hospodárskych odvetví s ohľadom na dvojitú transformáciu. Táto rozsiahla premena si bude vyžadovať dlhé obdobie adaptácie a transformácie, najmä vo všetkých záležitostiach súvisiacich s ľudským kapitálom. EHSV dôrazne navrhuje, aby sa investičné mechanizmy rozšírili aj na obdobie po roku 2026 a aby sa riadne vymedzili pevné a jasné prepojenia medzi nimi.

4.   Konkrétne pripomienky

EHSV vyzýva členské štáty a priemysel, aby predložili investície a reformy s najväčším transformačným vplyvom, pokiaľ ide o dosiahnutie stanovených konečných cieľov v hlavných prioritných oblastiach, ktoré vymedzila Komisia. Nesmieme zabúdať na to, že celá spoločnosť bude musieť byť schopná znášať náklady potrebné na dosiahnutie cieľov spojených s dvojitou transformáciou.

4.1.   NAŠTARTUJME – čisté technológie a obnoviteľné zdroje energie

4.1.1.

Transformáciu priemyslu nie je možné dosiahnuť bez energetickej transformácie. Dekarbonizácia priemyslu sa bude priamo opierať o dostupnosť dostatočných cenovo dostupných nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré umožňujú nízkouhlíkovú priemyselnú výrobu. Zabezpečenie dostatočnej a spoľahlivej výroby dekarbonizovanej energie bude zásadné pre dosiahnutie klimatických a digitálnych cieľov. Podobne sú potrebné obrovské investície na rozvoj alebo vytvorenie infraštruktúry potrebnej na prepravu, uskladnenie a distribúciu týchto bezprecedentných objemov nízkouhlíkovej energie. Vykonávanie národných plánov obnovy, a najmä navrhovaných reforiem, by sa malo zameriavať na zabezpečenie konkurenčných, stabilných a predvídateľných cien energie, aby sa obmedzil vplyv vysokých cien energie na infláciu, čo by mohlo ohroziť obnovu odvetví náročných na zdroje a energiu, ako aj zotavenie spoločnosti ako takej.

4.1.2.

EHSV súhlasí, že technologická neutralita je pri vykonávaní národných plánov obnovy nevyhnutná: všetky nízkouhlíkové technológie (obnoviteľné zdroje energie, zelený vodík, reaktor jadrovej syntézy atď.) sa musia zahrnúť do tejto transformácie, pokiaľ sú v súlade s cieľmi v oblasti klímy do roku 2030 a do roku 2050, ako aj s cieľmi udržateľného rozvoja OSN. Žiadna technológia by sa nemala preventívne ani svojvoľne vylúčiť. Kritérium pre prideľovanie zdrojov by sa malo zameriavať na zabezpečenie konkurenčných cien energie pre konečných spotrebiteľov bez ohľadu na samotnú technológiu.

4.1.3.

Z tohto dôvodu môže byť nevyhnutné zvážiť nielen kombináciu rôznych konkurenčných zdrojov obnoviteľnej energie, ale aj ich kombináciu s technológiami zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého, pričom sa nezabudne na úlohu energetických prepojení medzi jednotlivými členskými štátmi. Musia sa zaviesť dostatočné a jednotné právne predpisy, aby sa hospodársky zdôvodnili investície a umožnilo sa zavedenie týchto technológií.

4.1.4.

Okrem dostupnosti cenovo dostupných energetických a technologických riešení sa musí riadne zohľadniť energetická efektívnosť. Vo všetkých scenároch určených v rámci dlhodobej stratégie EÚ na zníženie emisií v záujme dosiahnutia cieľov klimatickej neutrality do roku 2050 sa pripisuje dôležitá úloha úsporám energie (1). Prechod na obehovejšie hospodárstvo zohrá dôležitú úlohu aj pri znižovaní spotreby energie a zdrojov odvetviami náročnými na zdroje a energiu.

4.1.5.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa to musí vhodne riešiť s ohľadom na riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže a s cieľom pokúsiť sa o predísť rizikám, ktoré môže priniesť únik uhlíka, a zmierniť ich. Je dôležité neprehliadať opatrenia alebo systémy, ktoré fungovali pri znižovaní emisií, ale v prípade potreby ich posilniť dodatočnými alebo doplnkovými (nie alternatívnymi) mechanizmami.

4.1.6.

Hlavná pochybnosť, ktorá vyplýva z posúdenia všetkých potenciálnych kľúčových faktorov, ktoré bude potrebné spracovať v rámci prioritnej oblasti Naštartujme, spočíva v otázke, ako bude EÚ schopná dodávať bezprecedentné množstvo energie, ktoré spoločnosť požaduje.

4.2.   RENOVUJME – energetická účinnosť budov

4.2.1.

Na zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich a nových budov budú potrebné inteligentné materiály a vybavenie, ktoré prispejú k udržateľnej transformácii. Pod pojmom inteligentné materiály rozumieme ekologické materiály alebo udržateľné výrobné postupy na ich získanie.

4.2.2.

EHSV verí, že inteligentné materiály (a s nimi spojené udržateľné výrobné postupy) sa budú v snahe celkovo prispieť k dosiahnutiu cieľov, ktoré vytýčila Európska komisia, podporovať viac než zvyčajne. Nemalo by sa zabúdať na vybavenie: nie je možné dosiahnuť energetickú účinnosť, ak sa zameriame len na vonkajší plášť budov; je potrebné riadne posúdiť, obnoviť a prepojiť vybavenie a systémy. To by mohlo pomôcť naštartovať trh s inteligentnými materiálmi, pričom verejné obstarávanie by mohlo byť praktickým východiskovým bodom.

4.3.   DOBÍJAJME a DOTANKUJME – udržateľná doprava a nabíjacie stanice

4.3.1.

V rámci európskej stratégie sa musí vynaložiť veľké úsilie na vymedzenie jasného plánu na dekarbonizáciu odvetví, ktoré sa ťažko elektrifikujú (diaľková a ťažká cestná doprava, letectvo, námorná doprava atď.).

4.3.2.

Stratégia pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá a aliancia pre hodnotový reťazec nízkouhlíkových palív prispejú k dekarbonizácii odvetví leteckej a námornej dopravy a zároveň prispejú k úsiliu o dekarbonizáciu cestnej dopravy prostredníctvom elektrifikácie – okrem iných alternatív. Týmto spôsobom sa zaručí prístup k cenovo dostupnej mobilite pre všetkých. Dekarbonizácia dopravy sa vykoná na základe posúdenia životného cyklu a analýzy nákladov a prínosov a prvým krokom bude nahradenie spôsobov dopravy s najväčším vplyvom, pričom sa prostredníctvom nízkouhlíkových udržateľných palív zabezpečia dostatočne dlhé obdobia prechodu pre používateľov s nízkym príjmom.

4.4.   PRIPOJME SA – zavedenie rýchlych širokopásmových služieb

4.4.1.

EHSV si uvedomuje význam automatizácie a digitalizácie v rámci transformácie priemyslu, ktorá prebieha, pretože patria medzi prierezové základy tohto transformačného procesu.

4.4.2.

Pre tento priemysel musí byť k dispozícii dostatok zdrojov, aby sa zlepšila automatizácia systémov. Potom bude možné poskytovať kvalitné informácie prostredníctvom digitálnych nástrojov v záujme zefektívnenia rozhodovacích postupov.

4.4.3.

To si vyžiada investície nielen do technológií, ale aj do odbornej prípravy pracovníkov a spoločnosti vo všeobecnosti v oblasti digitálnych zručností, prijatia „digitálneho spôsobu myslenia“ a vypracovania náležitých právnych predpisov a nástrojov na zaručenie kybernetickej bezpečnosti (okrem iného).

4.5.   MODERNIZUJME – digitalizácia verejnej správy

4.5.1.

EHSV chápe význam skutočnosti, že digitalizácia verejnej správy môže znamenať boj proti nadmernej administratívnej záťaži, ktorou často trpia priemyselné odvetvia. Táto digitálna transformácia sa však musí zakladať na analýze skutočných nákladov a prínosov s riadnym posúdením zdrojov na základe technických kritérií (táto analýza sa musí zohľadniť nad rámec samotného cieľa).

4.6.   ROZŠIRUJME SA – kapacity pre dátový cloud a udržateľné procesory

4.6.1.

Riadna správa údajov povedie k zlomovému bodu v presnom rozhodovaní, rozvoji podnikovej inteligencie, účinnému riešeniu problémov a optimalizácii zdrojov, čo sú všetko kľúče k zabezpečeniu úspešnej transformácie. Je potrebné prideliť dostatok zdrojov na zabezpečenie zapojenia všetkých typov organizácií do využívania tejto iniciatívy, pričom treba zaručiť spravodlivé zdroje údajov, ktoré povedú k spravodlivej transformácii.

4.6.2.

EÚ by so zreteľom na strategickú nezávislosť mala rozvíjať svoje vlastné cloudové kapacity, ktoré umožnia technologickú nezávislosť a zabránia technologickej závislosti od tretích krajín.

4.7.   REKVALIFIKUJME a ZLEPŠUJME ZRUČNOSTI – vzdelávanie a odborná príprava na podporu digitálnych zručností

4.7.1.

Transformácia, ktorá nás čaká, nebude možná, ak sa nebude zakladať na potrebách a očakávaniach súčasnej a budúcej spoločnosti a na koncepcii spravodlivej transformácie.

4.7.2.

Hlavnou konkurenčnou výhodou Európskej únie je náš ľudský kapitál. Európa má nedostatok surovín, naša životná úroveň je najvyššia na svete a náš regulačný rámec je pomerne prísny: to znamená, že našou najväčšou výhodou je vysoká produktivita, za ktorou stojí náš ľudský kapitál a bohatá rozmanitosť.

4.7.3.

Budovanie kapacít a projekty na vymedzenie kľúčových zručností budú nevyhnutné na zabezpečenie účinnej transformácie priemyslu, ktorá sa zameriava na rovnosť a pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Nato je potrebné podporiť na všetkých úrovniach spoločnosti (od súčasných aktívnych zamestnancov až po budúcich) odbornú prípravu zameranú na oblasti nových výziev, ktoré vzniknú.

4.7.4.

Inovatívne myslenie bude základom pre rozhodovacie postupy v budúcnosti. Tieto schopnosti musia byť súčasťou programov odbornej prípravy. Navyše v blízkej budúcnosti vznikne obrovský dopyt po digitálnych zručnostiach. Pracovníci v oblasti ľudských zdrojov sa musia snažiť zaplniť tieto medzery, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť organizácií s personálom, ktorý je takisto kvalifikovaný vykonávať danú prácu.

---

(1)  https://knowledge4policy.ec.europa.eu/publication/depth-analysis-support-com2018-773-clean-planet-all-european-strategic-long-term-vision_en.