Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020XG0616(01)

    Závery Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy 2020/C 202 I/01

    ST/8711/2020/INIT

    Ú. v. EÚ C 202I, 16.6.2020, p. 1–12 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    16.6.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CI 202/1

    Závery Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy

    (2020/C 202 I/01)

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    PRIPOMÍNAJÚC

    —

    závery Rady o význame 5G pre európske hospodárstvo a potrebe zmierniť bezpečnostné riziká spojené s 5G

    —

    závery Rady o budúcnosti vysoko digitalizovanej Európy po roku 2020: „Zvýšenie digitálnej a hospodárskej konkurencieschopnosti v celej Únii a digitálna súdržnosť“

    —

    závery Rady o budovaní kapacít a spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ

    —

    závery Rady o posilnení európskeho obsahu v digitálnom hospodárstve

    —

    oznámenie Komisie s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy

    —

    oznámenie Komisie s názvom Európska dátová stratégia

    —

    bielu kniha o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere

    —

    oznámenie Komisie s názvom Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ – vykonávanie súboru nástrojov

    —

    oznámenie Komisie s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie

    —

    oznámenie Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu

    —

    oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu

    —

    oznámenie Komisie s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu

    —

    oznámenie Komisie s názvom Európska zelená dohoda

    —

    oznámenie Komisie s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti

    —

    oznámenie Komisie s názvom Európsky plán uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu

    —

    odporúčanie Komisie o spoločnom súbore nástrojov Únie na využívanie technológií a údajov na boj proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej prekonanie, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov o mobilite

    —

    oznámenie Komisie s názvom Usmernenie týkajúce sa aplikácií podporujúcich boj proti pandémii COVID19 v súvislosti s ochranou údajov

    1.   

    UZNÁVA význam digitálnych technológií pri transformácii európskeho hospodárstva a spoločnosti, najmä ako prostriedok na dosiahnutie klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050 – ako sa zdôrazňuje v európskej zelenej dohode – a na vytváranie pracovných miest, dosiahnutie pokroku v oblasti vzdelávania a nových digitálnych zručností, zvýšenie konkurencieschopnosti a inovácie, podporu verejného blaha a lepšieho začleňovania občanov. VÍTA nedávny digitálny balík Európskej komisie: oznámenia s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy a Európska dátová stratégia, ako aj bielu knihu s o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere.

    2.   

    SÚHLASÍ s tým, že Európa disponuje potrebnými prostriedkami a silnými stránkami vrátane robustnej priemyselnej základne a dynamického digitalizovaného jednotného trhu, aby úspešne využívala príležitosti a riešila výzvy, ktorým čelí digitálne odvetvie, a zároveň zabezpečila, aby toto odvetvie bolo inkluzívne, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, udržateľné, geograficky vyvážené a prínosné pre všetky členské štáty a plne rešpektovalo spoločné hodnoty a základné práva EÚ. VYZÝVA Komisiu, členské štáty, súkromný sektor, občiansku spoločnosť a vedeckú obec, aby toto úsilie podporovali a zapájali sa doň. UZNÁVA, že v záujme účinnosti týchto opatrení by sa mala zohľadňovať osobitná situácia najvzdialenejších európskych regiónov a malo by sa zabezpečiť, aby sa digitálna transformácia rozšírila na celom území.

    3.   

    SÚHLASÍ s tým, že urýchlenie digitálnej transformácie bude nevyhnutnou súčasťou reakcie EÚ na hospodársku krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19, ako sa zdôrazňuje v spoločnom vyhlásení členov Európskej rady z 26. marca.

    4.   

    ZDÔRAZŇUJE, že členské štáty a inštitúcie EÚ by mali pokračovať v zintenzívnení úsilia o podporu digitalizácie jednotného trhu, v ktorom sa digitálne hospodárstvo vyznačuje vysokou mierou dôvery, bezpečnosti, ochrany a výberu pre spotrebiteľov, ako aj silnou konkurencieschopnosťou založenou na rámci, ktorým sa podporuje transparentnosť, hospodárska súťaž a inovácia, a ktorý je technologicky neutrálny. VYZÝVA Komisiu, aby pri formulovaní nového rámca pre digitálnu budúcnosť Európy zaujala prístup, ktorý bude cielený, pružný, založený na faktoch a zameraný na riešenie problémov, a tak venovala pozornosť neopodstatneným cezhraničným prekážkam a zabezpečila konzistentnosť a súdržnosť s existujúcimi právnymi predpismi.

    5.   

    ZDÔRAZŇUJE význam ochrany a posilnenia digitálnej zvrchovanosti v EÚ a vedúceho postavenia v strategických medzinárodných digitálnych hodnotových reťazcoch v postkrízovom prostredí ako kľúčových prvkov na zabezpečenie strategickej autonómie, globálnej konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja, pričom by sa zároveň mali presadzovať spoločné hodnoty EÚ, transparentnosť, ľudské práva a základné slobody na medzinárodnej scéne a zabezpečovať angažovanosť v medzinárodnej spolupráci s verejným a súkromným sektorom a vedeckou obcou. V tejto súvislosti UZNÁVA význam prínosu výskumu a vývoja k formovaniu digitálnej budúcnosti Európy a ich kľúčovú úlohu pri rozvoji ďalšej generácie digitálnych technológií.

    6.   

    ZDÔRAZŇUJE významný vplyv, ktorý bude mať digitálna transformácia aj naďalej na európsky trh práce, najmä pokiaľ ide o zmenu dopytu po zručnostiach, ako aj postupný zánik určitých druhov pracovných miest a vytváranie nových. VYZÝVA Komisiu, aby zohľadnila politiky a iniciatívy EÚ v oblasti trhu práce a sociálnej ochrany s cieľom dosiahnuť ich synergiu s digitálnymi politikami a iniciatívami.

    7.   

    SÚHLASÍ s tým, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje výraznú podporu a širšiu koordináciu investícií v súvislosti s plánom obnovy EÚ, a to na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, najmä zameraním sa na infraštrukturálne projekty s významným dosahom, ktoré umožnia Európe stať sa lídrom v globálnych digitálnych hodnotových reťazcoch, inovácii a tvorivosti. ZDÔRAZŇUJE kľúčový význam programu Digitálna Európa pri budovaní a zavádzaní digitálnej kapacity v dostatočnom globálnom meradle v celej Únii, najmä v oblasti umelej inteligencie, vysokovýkonnej výpočtovej techniky, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností v prospech občanov a podnikov, ako aj význam Nástroja na prepájanie Európy (digitálne infraštruktúry) s cieľom zabezpečiť celoeurópske zavádzanie gigabitových sietí a prístup pre všetkých k pokročilým digitálnym infraštruktúram s veľmi vysokou kapacitou vo všetkých hodnotových reťazcoch. UZNÁVA aj významný príspevok budúceho programu Horizont Európa a štrukturálnych fondov k digitálnej transformácii. ZDÔRAZŇUJE potrebu vyčleniť na tieto programy dostatočné finančné prostriedky. NABÁDA členské štáty, aby vykonali potrebné reformy a združovali potrebné zdroje v pokrízovom kontexte s cieľom využívať výhody digitalizácie a posilniť konkurencieschopnosť nášho priemyslu na európskej, národnej a regionálnej úrovni. KONŠTATUJE, že satelity a iné vesmírne prostriedky a služby majú zásadný význam pre zavádzanie a fungovanie mnohých digitálnych aplikácií, ako aj pre poskytovanie pripojenia v odľahlých oblastiach a monitorovanie životného prostredia a zmeny klímy. Preto je mimoriadne dôležité pokračovať v podpore európskych vesmírnych programov s cieľom vytvoriť čo najlepšie východiskové podmienky pre digitálnu transformáciu.

    8.   

    UZNÁVA zásadnú úlohu digitálnych technológií, ako sú širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou, blockchain, umelá inteligencia a vysokovýkonná výpočtová technika, pri uplatňovaní opatrení týkajúcich sa COVID-19, najmä pokiaľ ide o prácu na diaľku, diaľkové vzdelávanie a výskum. ZDÔRAZŇUJE, že pre EÚ je dôležité, aby sa mohla spoliehať na dôveryhodné digitálne nástroje a mohla prijímať autonómne technologické rozhodnutia s cieľom lepšie chrániť európskych občanov v tejto súvislosti.

    9.   

    VÍTA oznámenie Komisie s názvom Usmernenie týkajúce sa aplikácií podporujúcich boj proti pandémii COVID-19 v súvislosti s ochranou údajov a odporúčanie o spoločnom súbore nástrojov Únie na využívanie technológií a údajov na boj proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej prekonanie, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných a agregovaných údajov o mobilite. ŽIADA, aby sa osobitná pozornosť venovala otázke prístupu k operačným systémom a ich interoperability, ktorá sa počas súčasnej krízy COVID-19 ukázala ako otázka zásadného významu.

    10.   

    VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby dôkladne zanalyzovali skúsenosti získané v súvislosti s pandémiou COVID-19 s cieľom vyvodiť závery pre budúcnosť, ktoré budú podkladom pre vykonávanie súčasných a budúcich politík Únie v digitálnej oblasti. UZNÁVA dôležitosť cezhraničného zdieľania informácií v reálnom čase, digitálnych komunikácií a medzinárodnej koordinácie v rámci reakcie na COVID-19. ZDÔRAZŇUJE hodnotu internetových technológií pri udržiavaní dialógu, obchodnej činnosti a služieb, pokým je verejný život obmedzený. ZDÔRAZŇUJE príležitosť využívať internetové služby na zmierňovanie negatívneho vplyvu na podnikateľský sektor, najmä na MSP.

    Dáta a cloud

    11.

    		 UZNÁVA význam dátového hospodárstva ako kľúčového nástroja, ktorý umožňuje Európe prosperovať v digitálnom veku, a ZDÔRAZŇUJE výzvy vyplývajúce z výrazného nárastu objemu dostupných údajov, najmä v dôsledku pripojených zariadení. ZDÔRAZŇUJE, že európske dátové hospodárstvo by sa malo rozvíjať tak, aby stredobodom pozornosti bol človek, v súlade so spoločnými hodnotami EÚ, ľudskými právami a základnými slobodami, na základe záujmov európskych občanov a podnikov a v súlade s právami na súkromie a ochranu údajov, právom hospodárskej súťaže a právami duševného vlastníctva. ZDÔRAZŇUJE, že jednotlivci, zamestnanci a podniky v Európe by si mali zachovať kontrolu nad svojimi údajmi na základe bezpečnej dátovej infraštruktúry a odolných, dôveryhodných hodnotových reťazcov, pričom by sa mala zachovať zásada otvorenosti EÚ voči tretím krajinám. Malo by to posilniť autonómnosť Európy a urobiť z nej to najlepšie miesto vo svete na zdieľanie, ochranu, uchovávanie a používanie údajov.

    12.

    		 UZNÁVA, že v záujme dosiahnutia kritického množstva a úspechu v dátovom hospodárstve je potrebné, aby si Európa stanovila priority, a to najmä poskytovaním primeranej infraštruktúry, zlučovaním a zdieľaním údajov medzi orgánmi verejnej správy, medzi podnikmi, medzi výskumnými inštitúciami, ako aj medzi podnikmi a verejnými a výskumnými inštitúciami, a to spôsobom, ktorým sa zachová/zlepší ochrana súkromia a pri dodržiavaní obchodných tajomstiev a práv duševného vlastníctva. ZDÔRAZŇUJE, že na podporu rozhodovacích orgánov pri presadzovaní pružného spoločného prístupu k zberu, spracúvaniu a dostupnosti údajov možno použiť zásady otvorenej vedy a odporúčania Aliancie výskumných údajov. V tejto súvislosti VÍTA rozvoj európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC).

    13.

    		 VÍTA zámer Komisie preskúmať zriadenie konzistentného horizontálneho rámca pre prístup k údajom a ich využívanie zo strany súkromného, ako aj verejného sektora v celej EÚ, ktorý by bol založený predovšetkým na znižovaní transakčných nákladov na dobrovoľné zdieľanie a združovanie údajov, a to aj normalizáciou s cieľom dosiahnuť lepšiu interoperabilitu údajov. VYZÝVA Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy týkajúce sa správy údajov a aby podnecovala rozvoj spoločných európskych dátových priestorov pre strategické odvetvia priemyslu a oblasti verejného záujmu vrátane zdravotníctva, životného prostredia, verejnej správy, výroby, poľnohospodárstva, energetiky, mobility, finančných služieb a zručností. ZDÔRAZŇUJE, že spoločné európske dátové priestory by mali byť založené na spoločnom úsilí verejného a súkromného sektora, aby poskytovali vysokokvalitné údaje všetkých zainteresovaných strán.

    14.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že širší prístup k údajom a ich využívanie môže priniesť viacero výziev, ako je nedostatočná kvalita údajov, zaujatosť údajov, výzvy v oblasti ochrany a bezpečnosti údajov alebo nespravodlivé obchodné podmienky, pričom všetky je potrebné riešiť komplexným prístupom a vhodnými politickými nástrojmi. Preto NABÁDA Komisiu a členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na riešenie týchto výziev v súlade s existujúcimi právom Únie a členských štátov, napríklad GDPR, a so zreteľom na zásadu FAIR (Findable, Accessible, Interoperable and Reusable – vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné údaje).

    15.

    		 ZDÔRAZŇUJE význam používania a opakovaného používania verejných údajov a podnikových údajov v hospodárstve a význam používania údajov na účely verejného blaha, okrem iného na lepšiu tvorbu politík a budovanie inteligentnejších spoločenstiev, poskytovanie lepších verejných služieb a na výskum vo verejnom záujme. PODPORUJE Komisiu v jej zámere preskúmať možnosti podpory zdieľania údajov medzi podnikmi a verejným sektorom pri zohľadnení oprávnených záujmov spoločností týkajúcich sa ich know-how v súvislosti s citlivými údajmi.

    16.

    		 NABÁDA Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky na uľahčenie vzniku nových ekosystémov založených na údajoch. V tejto súvislosti NALIEHAVO VYZÝVA Komisiu, aby iniciovala diskusiu o spôsoboch zabezpečenia spravodlivého prístupu k údajom v súkromnej držbe a ich používania, a to aj podporou dohôd o zdieľaní údajov založených na spravodlivých, transparentných, rozumných, primeraných a nediskriminačných podmienkach.

    17.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že cloudová infraštruktúra a služby sú dôležité pre európsku digitálnu agilitu, zvrchovanosť, bezpečnosť, výskum a konkurencieschopnosť, a teda aj pre to, aby Európa v plnom rozsahu profitovala z dátového hospodárstva. Mala by sa preto zaručiť ochrana kritických európskych údajov v takýchto infraštruktúrach. VYZÝVA na federovanie dôveryhodných, bezpečných a zabezpečených európskych služieb cloud computingu a vysokovýkonnej výpočtovej kapacity, ktoré môžu členské štáty dobrovoľne využívať. ZDÔRAZŇUJE význam európskeho prístupu k federovaniu cloudov, ktoré je obzvlášť užitočné pre malé a veľmi malé podniky a malo by byť rovnako dostupné pre všetky európske zainteresované strany. ZDÔRAZŇUJE tiež, že na účinné a efektívne vybudovanie takýchto federovaných cloudov sú potrebné súvisiace vysokokapacitné prepájacie infraštruktúry vrátane podmorských káblov, ktorými sa prepojí pevninská Európa s ostrovmi a najvzdialenejšími regiónmi. UZNÁVA potrebu diverzifikácie, a teda spolupráce s poskytovateľmi mimo EÚ, ktorí dodržiavajú spoločné hodnoty EÚ, ľudské práva a základné slobody.

    18.

    		 NABÁDA Komisiu, aby v prípade potreby aj prostredníctvom nových návrhov zabezpečila, aby cloudové služby poskytované v Európe spĺňali kľúčové požiadavky na interoperabilitu, prenosnosť a bezpečnosť, okrem iného s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k odkázanosti na určitého predajcu, a zabezpečiť vyvážené, spravodlivé a transparentné zmluvné podmienky pre prístup všetkých účastníkov trhu ku cloudovej infraštruktúre a cloudovým službám. VYZÝVA Komisiu, aby urýchlila vytvorenie jednotného rámca v oblasti platných pravidiel a samoregulácie pre cloudové služby, a to vo forme „súboru pravidiel pre cloud“, s cieľom zvýšiť zrozumiteľnosť a uľahčiť dodržiavanie predpisov.

    Umelá inteligencia

    19.

    		 UZNÁVA, že umelá inteligencia je rýchlo sa vyvíjajúcou technológiou, ktorá môže prispieť k inovatívnejšiemu, efektívnejšiemu, udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu, ako aj k širokému spektru spoločenských prínosov, ako je napríklad zlepšenie bezpečnosti a ochrany občanov, verejné blaho, vzdelávanie a odborná príprava, zdravotná starostlivosť alebo podpora zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. ZDÔRAZŇUJE pozitívnu úlohu aplikácií umelej inteligencie v boji proti pandémii COVID-19 a v tejto súvislosti PODPORUJE rýchle a inovatívne využívanie aplikácií umelej inteligencie.

    20.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že niektoré aplikácie umelej inteligencie môžu zároveň predstavovať množstvo rizík, ako sú zaujaté a neprehľadné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na blahobyt občanov, ľudskú dôstojnosť alebo základné práva, napríklad práva na nediskrimináciu, rodovú rovnosť, súkromie, ochranu údajov a fyzickú integritu, bezpečnosť a ochranu, čím reprodukujú a posilňujú stereotypy a nerovnosti. Ďalšie riziká zahŕňajú zneužívanie na trestné alebo zlomyseľné účely, ako sú dezinformácie.

    21.

    		 UZNÁVA, že používanie umelej inteligencie v oblastiach, kde ide o základné práva, by malo podliehať primeraným pravidlám a zárukám, pričom treba mať na pamäti požiadavky ochrany údajov a ostatných základných práv. ZDÔRAZŇUJE, že je potrebné starostlivo posúdiť vhodné etické, sociálne a právne aspekty, aby sa zabránilo právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a uplatniteľnosť nových pravidiel. Mali by sa nimi riešiť príležitosti a riziká, posilniť dôvera v umelú inteligenciu a podporovať inovácie.

    22.

    		 NABÁDA Komisiu a členské štáty, aby presadzovali etický a na človeka zameraný prístup k politike v oblasti umelej inteligencie. PODPORUJE prístup Komisie a členských štátov k excelentnosti a dôvere s dvojitým cieľom podporovať šírenie využívania umelej inteligencie prostredníctvom siete centier digitálnych inovácií pokrývajúcich územie EÚ a riešiť riziká spojené s určitými spôsobmi použitia týchto technológií v ranom štádiu počas ich vývoja a testovania s osobitným dôrazom na používanie technológií rozpoznávania tváre aj na používanie iných biometrických údajov.

    23.

    		 VÍTA konzultáciu o návrhoch politík obsiahnutých v bielej knihe Komisie a sprievodnú správu o vplyve na bezpečnosť a zodpovednosť a VYZÝVA Komisiu, aby s ohľadom na platné právne predpisy predložila konkrétne návrhy, ktoré sa budú riadiť primeraným prístupom k umelej inteligencii založeným na rizikách, ktorého súčasťou bude v prípade potreby aj regulácia, vrátane dobrovoľného systému označovania, ktorým sa zvýši dôvera a zaistí bezpečnosť a ochrana a zároveň stimuluje inovácia a využívanie týchto technológií.

    24.

    		 NABÁDA členské štáty, aby naďalej podporovali úsilie v oblasti výskumu a vývoja, ako aj využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v Európe ako súčasť koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie. VYZÝVA Komisiu, aby po ukončení verejných konzultácií o bielej knihe o umelej inteligencii posúdila koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie.

    Podporné technológie a digitálne hodnotové reťazce

    25.

    		 UZNÁVA dôležitosť superpočítačov, kvantových technológií a cloud computingu ako nástrojov umožňujúcich technologickú zvrchovanosť, konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni a úspešnú digitálnu transformáciu, ktoré sú základom pre prioritné oblasti, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta, blockchain, internet vecí a kybernetická bezpečnosť.

    26.

    		 PODPORUJE pokračovanie spoločného podniku EuroHPC, ktorého cieľom je vytvoriť v Európe celosvetovo špičkový hyperprepojený a federovaný ekosystém infraštruktúry údajov a služieb HPC, dostupný pre vedeckú obec, ako aj priemysel, a rozvíjať súvisiace kompetencie s cieľom rozšíriť prístup k týmto technologickým zdrojom. VYZÝVA Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o posilnenie investícií do infraštruktúry HPC a zabezpečenie prístupu pre MSP.

    27.

    		 UZNÁVA význam mikroelektroniky vyrobenej v Európe ako základnej podpornej technológie pre úspešnú digitálnu transformáciu v mnohých priemyselných odvetviach, ako sú automobilový priemysel, výroba, letectvo, vesmír, obrana a bezpečnosť, poľnohospodárstvo a zdravotná starostlivosť. ZDÔRAZŇUJE potenciál bezpečných, zabezpečených, udržateľných a dôveryhodných hardvérových a softvérových hodnotových reťazcov umožniť a vybudovať dôveru v európske digitálne technológie.

    Kybernetická bezpečnosť

    28.

    		 ZDÔRAZŇUJE význam kybernetickej bezpečnosti ako kľúčového prvku digitalizovaného jednotného trhu EÚ, pretože zabezpečuje dôveru v digitálne technológie a proces digitálnej transformácie. UZNÁVA, že zvýšená pripojiteľnosť posilňuje digitálne služby, ale zároveň môže viesť k tomu, že občania, spoločnosti a vlády budú vystavení kybernetickým hrozbám a počítačovej kriminalite, ktoré sú čoraz častejšie a dôvtipnejšie. V tejto súvislosti ZDÔRAZŇUJE, že je dôležité zabezpečiť integritu, bezpečnosť a odolnosť kritickej infraštruktúry, elektronických komunikačných sietí, služieb a koncových zariadení. PODPORUJE potrebu zabezpečiť a uplatňovať koordinovaný prístup na zmiernenie hlavných rizík, ako je prebiehajúca spoločná práca založená na súbore nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť sietí 5G a bezpečné zavádzanie technológie 5G v EÚ. PODPORUJE ďalšiu strategickú, operačnú a technickú spoluprácu medzi európskou úrovňou a členskými štátmi. ZDÔRAZŇUJE, že kybernetická bezpečnosť je spoločnou zodpovednosťou všetkých aktérov, ale štandardné zabudovanie bezpečnostných prvkov už v štádiu návrhu je východiskovým predpokladom dôvery používateľov. PODPORUJE dobrovoľnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a ZDÔRAZŇUJE význam vzdelávania občanov EÚ prostredníctvom vhodných programov v oblasti digitálnych zručností zameraných na zmierňovanie kybernetických hrozieb.

    29.

    		 UZNÁVA význam posilnenia schopnosti EÚ predchádzať škodlivým kybernetickým činnostiam, odrádzať od nich a reagovať na ne prostredníctvom rámca pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov kybernetickej diplomacie“).

    30.

    		 VÍTA plány Komisie zabezpečiť konzistentné pravidlá pre účastníkov trhu a uľahčiť bezpečnú, spoľahlivú a vhodnú výmenu informácií o hrozbách, ako aj o incidentoch, a to aj prostredníctvom preskúmania smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (smernica NIS), s cieľom hľadať možnosti na zvýšenie kybernetickej odolnosti a účinnejšie reakcie na kybernetické útoky, najmä pokiaľ ide o základné hospodárske a spoločenské činnosti, pričom sa budú rešpektovať právomoci členských štátov vrátane ich zodpovednosti za vlastnú národnú bezpečnosť.

    31.

    		 PODPORUJE Komisiu pri posilňovaní jednotného trhu pre produkty, služby a procesy kybernetickej bezpečnosti, keďže digitalizovaný jednotný trh môže prosperovať len vtedy, ak široká verejnosť dôveruje tomu, že takéto produkty, služby a procesy poskytujú primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti. Minimálne požiadavky na produkty v kategórii internet vecí zaručia podnikom a spotrebiteľom minimálnu úroveň kybernetickej bezpečnosti. V tejto súvislosti ZDÔRAZŇUJE potrebu podporovať MSP ako základný stavebný prvok európskeho ekosystému kybernetickej bezpečnosti. ZDÔRAZŇUJE potrebu ďalšieho rozvoja noriem kybernetickej bezpečnosti a prípadných systémov certifikácie produktov, služieb a procesov IKT na základe európskych alebo medzinárodných noriem a v súlade s aktom o kybernetickej bezpečnosti. SÚHLASÍ s tým, že pôjde o dôležitý príspevok k zaisteniu bezpečnosti a ochrany pripojených výrobkov, ktoré sa uvádzajú na trh, pričom sa nebude brániť inovácii. V oboch oblastiach by dôležitú úlohu pri dosahovaní vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii mala zohrávať Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). BERIE NA VEDOMIE zámer Komisie zriadiť spoločnú jednotku EÚ pre kybernetickú bezpečnosť.

    32.

    		 PODPORUJE úsilie zamerané na posilňovanie technologickej a priemyselnej schopnosti Únie chrániť sa pred kybernetickými hrozbami zlepšovaním výskumných a inovačných spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom samostatne si chrániť svoje hospodárstvo a kritické infraštruktúry a stať sa globálnym lídrom na trhu kybernetickej bezpečnosti. NABÁDA NA strategickú a udržateľnú koordináciu a spoluprácu medzi priemyselnými odvetviami, výskumnými spoločenstvami v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vládami, posilnenie civilno-vojenskej spolupráce a koordináciu a združovanie investícií do inovácií zo strany kybernetickobezpečnostných podnikov a startupov v záujme globalizácie vlastnej pôsobnosti, ako je prebiehajúca spoločná práca na vytvorení siete národných koordinačných centier spolu s Európskym centrom odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

    5G/6G a pripojiteľnosť

    33.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti gigabitového pripojenia do roku 2025 s bezpečnými veľmi vysokokapacitnými infraštruktúrami, ako sú napríklad optické vlákna a 5G, si vyžaduje zvýšenie investícií do sietí schopných ponúknuť gigabitové rýchlosti, ktoré budú k dispozícii pre všetky domácnosti, vidiecke či mestské, podniky a iných sociálno-ekonomických aktérov, ako aj pre hlavné európske dopravné koridory, pretože tieto siete sú základom európskeho digitálneho hospodárstva a spoločnosti. VYZÝVA Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom spresnila oznámenie o gigabitovej spoločnosti, a VÍTA financovanie tohto cieľa prostredníctvom programov EÚ a členských štátov na financovanie v prípade zlyhania trhu. NABÁDA Komisiu a členské štáty, aby ďalej skúmali udržateľnosť všetkých existujúcich širokopásmových technológií, ktoré môžu prispieť k zavádzaniu veľmi vysokokapacitných sieťových infraštruktúr v celej Európe. VYZÝVA Komisiu, aby preskúmala nariadenie o roamingu a predložila členským štátom odporúčania s cieľom znížiť náklady na budovanie sietí a uľahčiť zavádzanie veľmi vysokokapacitných infraštruktúr, ako sú optické vlákna a 5G. Okrem toho VYZÝVA Komisiu, aby do konca roka 2021 predložila balík dodatočných opatrení na podporu zavádzania súčasných a budúcich sietí vrátane smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie a nového programu politiky rádiového frekvenčného spektra a aby čo najskôr preskúmala príslušné pravidlá štátnej pomoci o rovnakých podmienkach vrátane usmernení Komisie pre širokopásmové pripojenie s cieľom uľahčiť potrebné verejné financovanie, a to ja na účely zavádzania veľmi vysokokapacitného pripojenia vo vidieckych a odľahlých oblastiach.

    34.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že pandémia COVID-19 poukázala na potrebu rýchleho a všadeprítomného pripojenia, ktoré ale v mnohých európskych regiónoch zatiaľ chýba.

    VYZÝVA Komisiu a členské štáty, aby zlepšili investičné podmienky, a to aj prostredníctvom:

    i)

    programov verejného financovania, podľa potreby aj na európskej úrovni, na podporu investícií do veľmi vysokokapacitnej digitálnej sieťovej infraštruktúry, najmä vo vidieckych oblastiach;

    ii)

    udeľovania frekvenčného spektra pre 5G do konca roka 2020, berúc do úvahy akékoľvek oneskorenia spôsobené pandémiou COVID-19, za predvídateľných podmienok, ktoré stimulujú investície;

    iii)

    zabezpečenia účinných a transparentných procesov umožňujúcich urýchlené zavedenie veľmi vysokokapacitnej infraštruktúry vrátane optických vlákien a 5G a

    iv)

    včasného vykonávania príslušných opatrení v súlade so súborom nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G.

    35.

    		 VYZÝVA Komisiu, aby predložila revidovaný akčný plán pre technológie 5G a 6G, ktorý bude podporovaný primeranými finančnými opatreniami založenými na finančných prostriedkoch z viacročného finančného rámca aj Európskeho fondu obnovy. Týmito krokmi by sa mal vytvoriť správny rámec, ktorý všetkým zainteresovaným stranám umožní investovať do najpokročilejších a riešení v oblasti 5G sietí a služieb v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže a stimulovať európske podniky, aby začali vyvíjať a budovať technologické kapacity pre 6G. UZNÁVA význam ochrany duševného vlastníctva z hľadiska podnecovania investícií do výskumu a vývoja na účely pokračujúcej účasti priemyslu EÚ na vývoji kľúčových technológií 5G/6G, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti do roku 2025.

    36.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že pri zavádzaní nových technológií, ako je napríklad 5G/6G, by sa mala zachovať schopnosť orgánov presadzovania práva, bezpečnostných orgánov a súdnictva účinne vykonávať svoje legitímne funkcie. BERIE NA VEDOMIE medzinárodné usmernenia týkajúce sa vplyvu elektromagnetických polí na zdravie. KONŠTATUJE význam boja proti šíreniu dezinformácií súvisiacich so sieťami 5G, najmä pokiaľ ide o nepravdivé tvrdenia, že takéto siete ohrozujú zdravie alebo súvisia s COVID-19.

    37.

    		 VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby si vymieňali informácie o najlepších postupoch a metódach vykonávania príslušných kľúčových opatrení odporúčaných v súbore nástrojov pre kybernetickú bezpečnosť 5G, a najmä aby v prípade potreby uplatňovali príslušné obmedzenia týkajúce sa vysokorizikových dodávateľov kľúčových aktív, ktoré sú v koordinovaných posúdeniach rizík EÚ vymedzené ako kritické a citlivé. Všetci potenciálni dodávatelia sa musia posudzovať na základe spoločných objektívnych kritérií. VÍTA zámer Komisie preskúmať v spolupráci s členskými štátmi odporúčanie s názvom Kybernetická bezpečnosť sietí 5G a v tejto súvislosti VYZÝVA Komisiu, aby sprístupnila posúdenie uplatňovania súboru nástrojov a v prípade potreby preskúmala ďalšie metodiky a nástroje na zmiernenie možných rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti 5G.

    Environmentálna udržateľnosť

    38.

    		 UZNÁVA, že digitálne infraštruktúry, technológie a aplikácie sú rozhodujúce faktory umožňujúce čeliť klimatickým a environmentálnym výzvam v Európe, ako sa navrhuje v európskej zelenej dohode. VYZÝVA európsky digitálny ekosystém, aby čo najskôr začal aktívne prispievať k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ. ZDÔRAZŇUJE, že je potrebné preklenúť medzeru medzi ekologickou a digitálnou transformáciou s cieľom využiť plný potenciál digitálnych technológií na ochranu životného prostredia a klímy, napríklad prostredníctvom cielených programov financovania.

    39.

    		 NABÁDA Komisiu a členské štáty, aby zvýšili prognostickú kapacitu pre klimatické a environmentálne riziká používaním najnovších technológií a posilnili vedúcu úlohu EÚ v celosvetovom meradle. VYZÝVA Komisiu a členské štáty, aby spolu s Programom OSN pre životné prostredie stáli na čele úsilia vypracovať do roku 2025 globálnu stratégiu environmentálnych údajov.

    40.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že inteligentné digitálne riešenia sa musia využívať vo všetkých sektoroch, prioritne na zlepšenie energetickej účinnosti a na zrýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo. VÍTA zámer Komisie pracovať s digitálnymi pasmi výrobkov, aby sa umožnila vysledovateľnosť a výmena informácií naprieč hodnotovým reťazcom.

    41.

    		 KONŠTATUJE však, že odvetvie IKT dnes významne prispieva k rastúcemu percentuálnemu podielu globálnych emisií skleníkových plynov a prudký nárast využívania tohto odvetvia naznačuje, že ak sa neprijmú vhodné opatrenia, táto uhlíková stopa sa môže v nasledujúcich rokoch zdvojnásobiť. SÚHLASÍ preto s tým, že sektor IKT samotný by mal naďalej znižovať svoju environmentálnu stopu a emisie skleníkových plynov. UZNÁVA dôležitosť vzoru, ktorým sú verejní a súkromní digitálni priekopníci, a NABÁDA ich, aby sa delili o svoje skúsenosti. VÍTA zámer Komisie predložiť opatrenia spolu s podrobným posúdením vplyvu s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť a zabezpečiť klimatickú neutralitu dátových centier a sietí do roku 2030, okrem iného podporou inovačných technológií, a zároveň sa zaoberať starými systémami a zabrániť digitálnemu zastarávaniu.

    42.

    		 PODPORUJE potrebu informovať spotrebiteľov o uhlíkovej stope zariadení, pričom sa im poskytne rozšírené právo na to, aby si svoje zariadenia mohli dať jednoducho a nenákladne opraviť a softvér automaticky aktualizovať, a to v rozumnej lehote. NABÁDA členské štáty, aby budovali kapacity na opravu, demontáž a recykláciu elektroniky a aby do svojich národných akčných plánov pre verejné obstarávanie začlenili nové kritériá zeleného verejného obstarávania pre dátové centrá a služby cloud computingu. NABÁDA na to, aby sa prostredníctvom politík verejného obstarávania členských štátov a inštitúcií EÚ využívali výrobky, ktoré sa používajú opätovne alebo obsahujú recyklované materiály.

    Elektronické zdravotníctvo

    43.

    		 UZNÁVA, že kríza spojená s COVID–19 poukazuje na význam digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti a jej hodnotu pri posilňovaní odolnosti systémov zdravotníctva a ich reakcie na pandémiu. ZDÔRAZŇUJE, že rozvoj európskeho priestoru údajov týkajúcich sa zdravia zo strany Komisie a zdravotníckych orgánov členských štátov má potenciál uľahčovať vývoj účinnej prevencie, diagnostiky, liečby a starostlivosti. Môže sa ním zabezpečiť aj väčšia optimalizácia nákladovej účinnosti a tokov práce v zdravotnej starostlivosti, čo povedie k zlepšeniu zdravotných výsledkov pre pacientov, lepším systémom epidemiologického dohľadu a k dlhodobejšej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti. SÚHLASÍ s tým, že európsky priestor údajov týkajúcich sa zdravia by mal byť orientovaný účelovo a na kvalitu. Vyžaduje si to spoločné chápanie používania údajov týkajúcich sa zdravia v súlade s medzinárodným právom, právom Únie a vnútroštátnym právom a v plnom súlade s osobitnými požiadavkami na vysokú úroveň ochrany údajov týkajúcich sa zdravia.

    44.

    		 V súvislosti s krízou po pandémii COVID-19 PRIPOMÍNA, že mobilné aplikácie na podporu sledovania a varovania kontaktov by mali zahŕňať všetky záruky dodržiavania základných práv, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia, a mali by byť cezhranične interoperabilné v súlade s usmerneniami vypracovanými s podporou Komisie. VYZÝVA členské štáty, aby v súlade s oznámením Komisie s názvom Európsky plán uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu zaviedli na tento účel silné záruky.

    45.

    		 VYZÝVA členské štáty, aby spojili sily v celoeurópskom úsilí zvýšiť investície do systémov, ktoré poskytujú bezpečný a dôveryhodný prístup k údajom týkajúcim sa zdravia v rámci hraníc aj za hranicami, ako aj do zavádzania týchto systémov, a to najmä tým, že sa preskúmajú možnosti vývoja európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov, ktorý pomôže prekonať roztrieštenosť a nedostatočnú interoperabilitu, ako aj podporou opatrení na účely európskych usmernení a zosúladením stratégií elektronického zdravotníctva v rámci európskej siete elektronického zdravotníctva, pričom by sa zároveň mal zabezpečiť úplný súlad s osobitnými požiadavkami na vysokú úroveň ochrany údajov týkajúcich sa zdravia. KONŠTATUJE, že okrem toho je s cieľom pokročiť v personalizovanej a preventívnej medicíne potrebné vyvinúť značné úsilie na umožnenie výmeny údajov týkajúcich sa zdravia na výskumné účely.

    Akt o digitálnych službách

    46.

    		 VÍTA zámer Komisie posilniť, modernizovať a spresniť pravidlá pre digitálne služby prijatím balíka predpisov, ktoré tvoria akt o digitálnych službách, a ZDÔRAZŇUJE potrebu rýchlych opatrení v tejto oblasti.

    47.

    		 KONŠTATUJE, že hospodárstvo založené na platformách je dôležitou súčasťou jednotného trhu, pretože spája európske podniky a spotrebiteľov naprieč štátnymi hranicami, umožňuje obchod, podnikanie a nové obchodné modely a zvyšuje spotrebiteľský výber tovaru a služieb. UZNÁVA, že rozšírenie a rozmanitosť nových digitálnych obchodných modelov a služieb sa časom výrazne zmenili a niektoré služby nastolili nové výzvy, ktoré existujúci regulačný rámec nie vždy upravuje. ZDÔRAZŇUJE dôležité výhody, ktoré priniesla smernica o elektronickom obchode z hľadiska právnej istoty, cezhraničného obchodu a rastu digitálnych služieb.

    48.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že sú potrebné jasné a harmonizované pravidlá založené na dôkazoch týkajúce sa povinností a zodpovednosti v oblasti digitálnych služieb, ktoré by sprostredkovateľom na internete zaručili primeranú úroveň právnej istoty. ZDÔRAZŇUJE potrebu zlepšiť európske spôsobilosti a spoluprácu vnútroštátnych orgánov, zachovať a posilniť základné zásady jednotného trhu a posilniť bezpečnosť občanov a chrániť ich práva v digitálnej oblasti na celom jednotnom trhu.

    49.

    		 ZDÔRAZŇUJE potrebu prijať účinné a primerané opatrenia proti nezákonným činnostiam a obsahu online vrátane šírenia nezákonného, falšovaného a nebezpečného tovaru a zároveň zabezpečiť ochranu základných práv, najmä slobody prejavu, na otvorenom, bezplatnom a bezpečnom internete. UZNÁVA, že je potrebné riešiť šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií online.

    50.

    		 UZNÁVA, že niektoré veľmi veľké online platformy poskytujú menším podnikom viditeľnosť a prístup na trh. Získavajú však aj rozsiahle zdroje vrátane obrovského množstva údajov, čo z ich môže spraviť strážcov vstupu do digitálneho hospodárstva. Tým sa môže ohroziť schopnosť nových inovátorov úspešne vstúpiť na trh a obmedzuje výber pre spotrebiteľov. VÍTA, že Komisia pracuje na priebežnom hodnotení a revízii vhodnosti pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže so zreteľom na digitálny vek a že začala odvetvový prieskum. PODPORUJE zámer Komisie zhromaždiť dôkazy o tejto otázke a ďalej preskúmať pravidlá ex ante s cieľom zabezpečiť, aby trhy, pre ktoré sú typické veľké platformy s významnými sieťovými účinkami, ktoré sa správajú ako ich strážcovia vstupu na tieto trhy, ostali spravodlivé a aby inovátori, podniky a nové subjekty na trhu mali i naďalej možnosť presadiť sa na nich.

    Mediálna politika

    51.

    		 PODPORUJE plán na posilnenie nadčasovej mediálnej politiky podporou slobodných a dôveryhodných médií. Kvalitná žurnalistika, rozmanité, udržateľné a nezávislé mediálne prostredie, transparentnosť a silná podpora mediálnej gramotnosti majú v procese digitálnej transformácie osobitný význam a sú kľúčové pre európsku demokraciu, pričom pomáhajú bojovať proti šíreniu falošných správ a dezinformácií online. V rámci tohto úsilia by sa mal zohľadňovať aj kultúrny a tvorivý potenciál s cieľom posilniť európsky obsah. To zahŕňa aj ďalší rozvoj programu EÚ Kreatívna Európa, ktorý by mal podporovať inovatívne audiovizuálne projekty prostredníctvom programu MEDIA.

    Elektronická identifikácia a dôveryhodné služby, verejná správa, normy a blockchain

    52.

    		 UZNÁVA, že riešenia v oblasti správy digitálnej identity a dôveryhodných služieb (elektronické podpisy, pečiatky, časové pečiatky, doručovacie služby pre registrované zásielky a autentifikácia webových sídel) sú základným predpokladom digitalizovaného jednotného trhu a okrem toho prispejú k formovaniu spoločnosti budúcnosti. VYZÝVA Komisiu, aby preskúmala platné právne predpisy, okrem iného s cieľom vytvoriť spoľahlivý spoločný, interoperabilný a technologicky neutrálny rámec pre digitálnu identitu, ktorým sa ochráni konkurenčná výhoda európskych podnikov a spoločné hodnoty EÚ a základné práva, ako je ochrana osobných údajov a súkromia. V tejto súvislosti VYZÝVA Komisiu, aby zvážila návrhy na ďalší rozvoj súčasného rámca pre cezhraničnú identifikáciu a autentifikáciu na základe nariadenia eIDAS so zameraním na vytvorenie rámca pre európsku digitálnu identitu, ktorý by viedol členské štáty k tomu, aby všetkým Európanom dali k dispozícii široko použiteľné, bezpečné a interoperabilné digitálne identity na účely online transakcií s verejnou správou a v súkromnom styku. ZDÔRAZŇUJE, že kríza spojená s COVID-19 poukázala na potrebu rýchleho vývoja online verejných služieb, ktoré umožňujú občanom styk s orgánmi verejnej moci na diaľku.

    53.

    		 UZNÁVA, že rýchla a komplexná digitálna transformácia verejnej správy na všetkých úrovniach je základným prvkom digitalizovaného jednotného trhu a stratégie obnovy po kríze a hnacou silou nových a inovačných technologických riešení pre verejné služby a spoločenské výzvy. UZNÁVA, že vyspelosť a kvalita údajov sa medzi jednotlivými krajinami líšia, čo má vplyv na schopnosť poskytovať cezhraničné služby. VYZÝVA Komisiu, aby navrhla posilnenú politiku EÚ v oblasti digitálnej verejnej správy, zohľadňujúc pritom digitálnu integráciu všetkých občanov a súkromných aktérov, s cieľom zabezpečiť koordináciu a podporu digitálnej transformácie verejnej správy vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane interoperability a spoločných noriem pre bezpečné a bezhraničné toky údajov a služby verejnej správy. UZNÁVA, že verejná správa nesie aj zodpovednosť za zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s občanmi a ich nároku na rovnaké práva prístupu k digitálnej verejnej správe.

    54.

    		 UZNÁVA, že digitalizácia justičných systémov členských štátov má potenciál uľahčiť a zlepšiť prístup k spravodlivosti v celej EÚ. VYZÝVA Komisiu, aby uľahčila digitálne cezhraničné výmeny medzi členskými štátmi v trestnoprávnych aj občianskych veciach a aby zabezpečila udržateľnosť a neustály vývoj technických riešení, ktoré boli vyvinuté pre cezhraničné výmeny.

    55.

    		 UZNÁVA význam normalizácie ako strategického nástroja na podporu európskych priemyselných a digitálnych politík. VÍTA zámer Komisie vypracovať stratégiu pre normalizáciu, ktorá umožní rovnaké podmienky a interoperabilitu, s cieľom posilniť európsky systém normalizácie a jeho správu a zabezpečiť, aby EÚ mala nástroje na stanovovanie a podporu európskych technologických noriem na celosvetovej úrovni, aj na účely podpory ekodizajnu digitálnych služieb a zariadení, ako aj na stimuláciu angažovanosti európskych aktérov na celosvetových normalizačných fórach, a to s podporou európskych normalizačných organizácií a agentúry ENISA. UZNÁVA, že je potrebné zohľadniť zavedené medzinárodné normy a časom osvedčené praktiky daného odvetvia.

    56.

    		 UZNÁVA, že EÚ a členské štáty by mali preskúmať možnosti, ktoré môže technológia blockchainu priniesť v prospech občanov, spoločnosti a hospodárstva, okrem iného v záujme udržateľnosti, lepšieho fungovania verejných služieb a vysledovateľnosti výrobkov s cieľom zaistiť bezpečnosť prostredníctvom dôveryhodných decentralizovaných výmen údajov a transakcií. OČAKÁVA pripravovanú stratégiu Komisie pre technológiu blockchainu zameranú na posilnenie vedúceho postavenia Európy v tejto oblasti.

    Zručnosti a vzdelávanie

    57.

    		 KONŠTATUJE, že EÚ čelí rastúcemu dopytu všetkých odvetví po zamestnancoch so základnými digitálnymi zručnosťami a chýba jej 1 milión odborníkov v oblasti IKT, čo môže ohroziť jej potenciál digitálneho rozvoja. VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia, ktorými zabezpečia, aby občania mali základné digitálne zručnosti, a znížia tento nedostatok odborníkov do roku 2025 na polovicu, pričom sa zohľadnia osobitosti členských štátov.

    58.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že pandémia COVID-19 preukázala potrebu digitálnych zručností a tiež motivovala občanov, aby získali takéto zručnosti s cieľom prispôsobiť sa telepráci a iným spôsobom digitálneho zapojenia sa, napríklad používaním metód digitálneho vzdelávania v dôsledku zavretia škôl a univerzít počas pandémie.

    59.

    		 VYZÝVA členské štáty v spolupráci s Komisiou a súkromný sektor, aby zaviedli všetky potrebné opatrenia na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily na účely digitálneho veku, diverzifikáciu pracovnej sily a pritiahnutie vysokokvalifikovaných odborníkov v oblasti IKT a technológií vrátane Európanov, ktorí migrovali, a zároveň aby prispôsobili digitálne pracoviská pracovníkom a poskytli školám spoľahlivé a rýchle internetové pripojenia s cieľom podporiť využívanie digitálnych vzdelávacích zdrojov.

    60.

    		 PODPORUJE spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj so súkromným sektorom pri vykonávaní nového programu v oblasti zručností pre Európu, najmä záväzok ukázať, ako môžu opatrenia EÚ a členských štátov zvýšiť podiel obyvateľstva EÚ so základnými digitálnymi zručnosťami a kompetenciami zo súčasných 57 % na 65 % do roku 2025, a VÍTA zámer Komisie aktualizovať program v oblasti zručností v roku 2020.

    61.

    		 VÍTA revíziu koordinovaného akčného plánu pre umelú inteligenciu, ktorý sa má vypracovať s členskými štátmi a má sa zamerať na kompetencie potrebné na prácu v oblasti umelej inteligencie. UZNÁVA, že na to, aby Európa dosiahla svoje ciele v oblasti údajov, potrebuje primerané investície do zručností a dátovej gramotnosti, a to aj prostredníctvom vyškolenia dostatočného množstva dátových odborníkov a správcov s cieľom poskytovať potrebné digitálne zručnosti.

    62.

    		 VÍTA zámer Komisie aktualizovať v roku 2020 akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom podporiť opatrenia členských štátov, ako sa uvádza v oznámení s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie. VÍTA podporu v rámci budúceho programu Erasmus + a programu Digitálna Európa zameranú na rozvoj základných a pokročilých digitálnych zručností, a to aj výmenou najlepších postupov, experimentami, pilotnými projektmi a rozširovaním úspešných projektov.

    63.

    		 VYZÝVA členské štáty v spolupráci s Komisiou a zainteresované strany v oblasti vzdelávania, aby pri vzdelávaní a odbornej príprave kládli väčší dôraz na STEM. VÍTA záväzok Komisie dosiahnuť rovnaké zastúpenie žien a mužov v rôznych odvetviach hospodárstva vrátane prechodu na digitálne technológie, ako sa uvádza v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. PODPORUJE zavádzanie vnútroštátnych digitálnych stratégií členských štátov zameraných na dievčatá a ženy.

    Medzinárodný rozmer

    64.

    		 KONŠTATUJE, že zatiaľ čo EÚ je a zostane najotvorenejším regiónom pre spravodlivý obchod a investície vo svete, ostatné krajiny sveta sa správajú protekcionalisticky. ZDÔRAZŇUJE, že využívanie výhod digitálnej transformácie si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, lepší prístup na trh a pravidlá uľahčovania obchodu týkajúce sa širokej škály otázok vrátane cezhraničných tokov údajov s tretími krajinami okrem výnimiek pre legitímne ciele verejného poriadku, požiadaviek na zverejňovanie zdrojového kódu, ciel z elektronického prenosu, rozšírenia dohody o ITA a elektronických transakcií, ako aj dodržiavania ochrany osobných údajov a práva na súkromie, ochrany spotrebiteľa a práv duševného vlastníctva. Preto NABÁDA Komisiu, aby využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane obchodných rokovaní na presadzovanie noriem a regulačných prístupov, ktoré sú transparentné, nediskriminačné a dôveryhodné a ktoré podporujú digitálny obchod. PODPORUJE Komisiu v jej úsilí posilniť medzinárodný prístup k tokom údajov, pri ktorom aktívne presadzuje svoj model bezpečného a otvoreného globálneho internetu a sleduje ambiciózne ciele v oblasti prístupu na trh.

    65.

    		 ZDÔRAZŇUJE, že vykonávanie acquis v digitálnej oblasti v kandidátskych krajinách je prioritou. PODČIARKUJE, že silná digitálna prítomnosť v susedskej a rozvojovej politike EÚ môže a mala by umožniť udržateľný rozvoj v našich partnerských krajinách. V tejto súvislosti VÍTA záväzok aktívne presadzovať naše európske digitálne normy a hodnoty na celom svete.

    66.

    		 UZNÁVA potrebu zabezpečiť medzinárodnú koordináciu so susednými krajinami EÚ s cieľom zabezpečiť účinné zavádzanie infraštruktúry 5G.

    Zdaňovanie digitálnej ekonomiky

    67.

    		 ZDÔRAZŇUJE potrebu prispôsobiť naše daňové systémy digitálnemu veku a zároveň zabezpečiť spravodlivé a účinné zdaňovanie v súlade so závermi Európskej rady z 28. júna 2018 a 22. marca 2019.

    Záver

    68.

    		 ZDÔRAZŇUJE potrebu monitorovať pokrok pri vykonávaní opatrení ohlásených v digitálnom balíku z 19. februára 2020, a to aj prostredníctvom aktualizovaného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. VYZÝVA členské štáty, Európsky parlament a sociálnych partnerov, aby aktívne prispievali k úspechu digitálneho balíka. VYZÝVA Komisiu, aby pravidelne informovala Radu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vykonávaním opatrení oznámených v rámci digitálneho balíka.
    Top