EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52019IE0936

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej)

Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, p. 37–49 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

5.7.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/37


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti (Sibiu a ďalej)

(2019/C 228/06)

Spravodajcovia: Vladimíra DRBALOVÁ

Peter SCHMIDT

Yves SOMVILLE

Rozhodnutie predsedníctva

16.10.2018

Právny základ

článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku

Prijatie v pléne

20.3.2019

Plenárne zasadnutie č.

542

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

217/6/8

Načúvať občanom Európy v záujme udržateľnej budúcnosti

1.   Úvod

1.1.

EHSV predstavuje most medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi, a to prostredníctvom rozmanitosti jeho členov, a chcel by navrhnúť svoju ambicióznu víziu do budúcnosti, v ktorej sa Európa stane globálnym popredným predstaviteľom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

1.2.

Základ Európskej únie je jedným z najúspešnejších mierových, sociálnych a hospodárskych projektov v dejinách Európy. Naša Európa bola založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi, demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám (1). Tieto hodnoty musia byť aj naďalej základom budúceho rozvoja a politík EÚ.

1.3.

Sedem desaťročí mieru a stability v Európe je historickým a výnimočným úspechom. Bolo to možné vďaka európskemu projektu a budovaniu Európskej únie, čím vzniklo spojenie medzi národmi Európy a čím sa postupne spojili európske štáty so spoločným cieľom. Tým sa vysvetľuje, prečo je EÚ stále atraktívnym projektom pre kandidátske krajiny a pre krajiny, ktoré sa zúčastňujú na európskej susedskej politike. Európa však musí byť pripravená čeliť novému geopolitickému vývoju. EHSV by mal zohrávať úlohu pri zvyšovaní povedomia o tom, že mier nemožno navždy považovať za samozrejmosť.

1.4.

Jednotný trh vo všetkých svojich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych rozmeroch je jadrom európskej integrácie. Preto by mal byť schopný vytvárať udržateľný rast a inováciu, priťahovať investície a podporovať udržateľnú konkurencieschopnosť svojich spoločností na globalizovaných trhoch. Je však tiež dôležité uznať, že pozitívny vplyv jednotného trhu nebol rovnomerne rozdelený a že jeho bohatstvo nemôžu využívať všetci občania.

1.5.

Udržateľný rast znamená, že rast by mal byť založený nielen na množstve, ale aj (vskutočnosti oveľa viac) na kvalite, to znamená i) žiadne zneužívanie životného prostredia alebo práce; ii) spravodlivé životné podmienky, iii) hospodársky rast meraný prostredníctvom nielen ročného toku, ale aj zásob bohatstva a jeho rozdeľovania; iv) uspokojovanie potrieb všetkých v rámci možností planéty; v) rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré nám umožňujú prosperovať bez ohľadu na to, či rastú; a vi) uzavretý tok cyklov príjmov medzi domácnosťami, podnikmi, bankami, vládou a obchodom, ktorý funguje sociálnym a ekologickým spôsobom. Energia, materiály, príroda, ľudská spoločnosť, moc a bohatstvo, ktoré máme spoločné: v súčasnom modeli všetko chýba. Ignoruje sa neplatená práca opatrovateľov, v zásade žien, pritom by žiadne hospodárstvo bez nich nedokázalo fungovať (2).

1.6.

Udržateľná konkurencieschopnosť je zase model, pri ktorom sa vyvažuje hospodárska prosperita, otázky životného prostredia a sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sa musia pri indexe globálnej konkurencieschopnosti prispôsobenom udržateľnosti zohľadňovať dva nové rozmery – environmentálny a sociálny (3).

1.7.

Podstatou Európy sú štyri slobody, a to sloboda pohybu výrobkov, občanov, služieb a kapitálu, ktoré spoločne umožňujú obchod a hospodársky rozvoj, zamestnanosť, tvorivosť a inováciu, výmenu zručností a rozvoj infraštruktúry vo vzdialených regiónoch. Dobre fungujúce hospodárske slobody a pravidlá hospodárskej súťaže idú ruka v ruke so základnými sociálnymi právami, ale by ich nemali ohrozovať.

1.8.

EÚ však stále čelí výnimočným vnútorným a vonkajším hospodárskym, sociálnym, environmentálnym a politickým výzvam (4), ktoré ohrozujú jej existenciu: protekcionizmus na jednotnom trhu, sociálne nerovnosti, populizmus, nacionalizmus a extrémizmus (5), ako aj veľké zmeny na geopolitickej scéne a veľké technologické zmeny.

1.9.

Rýchlejšie sa meniaca klíma, upadajúca biodiverzita, iné environmentálne riziká a kolektívne zlyhanie pri realizácii úspešných politík sú takisto zásadnou hrozbou pre obyvateľstvo, hospodárstvo a ekosystémy Európy. Preto potrebujeme silnú stratégiu EÚ na vykonávanie Agendy OSN 2030. Rovnocennejšie spoločnosti majú lepší environmentálny dosah a väčšiu schopnosť stať sa čoraz udržateľnejšie.

1.10.

Je jasné, že treba riešiť dopyt po kvalitných pracovných miestach na strane občanov v celej Európe, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, najmä nezamestnanosťou mladých ľudí, alebo v regiónoch, ktoré čelia štrukturálnym zmenám. V dôsledku toho majú všetci – inštitúcie, vlády, sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti – povinnosť nanovo vymedziť udržateľnú Európu s cieľom podporiť vytváranie kvalitných pracovných miest.

1.11.

Je naliehavo potrebné zlepšiť prístup na trhy práce prostredníctvom korelácie medzi vytváraním kvalitných pracovných miest a posilneným systémom vzdelávania s cieľom vytvárať primerané súbory zručností, napríklad prostredníctvom duálneho systému.

1.12.

Sociálny a environmentálny rozmer sú vzájomne prepojené a hospodárstvo musí umožňovať sociálnu, ekonomickú a kultúrnu obnovu, v neposlednom rade prostredníctvom podpory a rozvoja kľúčových zručností a väčšej diverzifikácie. Prostredníctvom Agendy OSN 2030 sa musí podporovať súkromný sektor, aby prispieval k dosahovaniu udržateľných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov, čím sa podporí spravodlivý a udržateľný rast blahobytu pre všetkých a ochrana sociálnych, ľudských a pracovných práv (6).

1.13.

Kultúrny rozmer európskeho projektu musí byť v celej svojej rozmanitosti plne uznaný vo všetkých politikách EÚ. To zahŕňa pochopenie a podporu kultúrneho dedičstva, integráciu kultúrneho a kreatívneho rozmeru do vzdelávania a podporu súčasnej tvorby ako hnacej sily súdržnosti a rozvoja.

1.14.

Udržateľnosť je proces orientovaný na budúcnosť, ktorý musí byť poháňaný silnou politickou vôľou a odhodlaním formovať udržateľnú Európsku úniu zmenou našich hospodárstiev smerom k budúcim odolným, spolupracujúcim, nízkouhlíkovým a sociálne inkluzívnym hospodárstvam efektívne využívajúcim zdroje (7), pričom správanie, opatrenia a rozhodnutia vlád, spoločností, pracovníkov, občanov a spotrebiteľov sú motivované zodpovednou realizáciou ich hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov.

EHSV v prvom rade žiada, aby sa pri vykonávaní Agendy 2030 zaviedla zastrešujúca stratégia udržateľnosti zaručená ambicióznym rozpočtom EÚ.

Konkurencieschopnosť a udržateľnosť nie sú v protiklade, pokiaľ sú sociálne a environmentálne aspekty neoddeliteľnou súčasťou vymedzenia konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť sa nesmie vymedzovať len kvantitou a cenou, ale skôr aj zohľadnením európskych hodnôt, kvality a udržateľnosti ako súčasti plne rozvinutého a dobre fungujúceho jednotného trhu.

Európa potrebuje nový model rastu, ktorý je kvalitatívne odlišný od modelu, ktorý sme mali doteraz, a ktorý je sociálne inkluzívnejší a ekologicky udržateľnejší a schopný podporovať a sprevádzať konvergenciu digitálnej a ekologickej transformácie v našich krajinách a spoločnostiach.

Udržateľné investície sú kľúčovým nástrojom na podnecovanie a podporu procesu posilňovania vedúceho postavenia Európy smerom k udržateľnej spoločnosti. Musia stimulovať vytváranie vysoko kvalitných pracovných miest, obnoviteľné zdroje energie, vzdelávacie systémy, cenovo dostupnú a prístupnú ekologickú verejnú dopravu, ekologicky navrhnuté digitálne technológie, výskum a inovácie.

Európske spoločnosti musia plniť svoju úlohu a zodpovednosť a pôsobiť v očiach zvyšku sveta ako vedúci predstavitelia, ak sa konkurencieschopnosť a hospodárska udržateľnosť nášho európskeho systému nanovo vymedzí vzhľadom na možnosti našej jedinej planéty.

2.   Európa občanov

2.1.

Očami európskych občanov je Európa vnímaná tak, že čoraz menej predstavuje riešenie a čoraz viac predstavuje problém. Súčasnými hrozbami sú nacionalizmus a protekcionizmus. Európa čelí strate identity a hodnôt a keďže sa zanedbával kultúrny rozmer európskeho projektu, nedokáže nájsť odpovede, ktoré by zodpovedali úrovni miestnych a globálnych problémov.

2.2.

Uznanie oprávnených obáv občanov a posilnenie ich demokratickej účasti, čo platí obzvlášť pre mladých ľudí, je veľmi dôležité. Zlepšovanie a reformovanie existujúcich mechanizmov účasti EÚ a konzultačných procesov je na poprednom mieste. Problematika mladých ľudí je súčasťou Európskeho piliera sociálnych práv, Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej cieľov trvalo udržateľného rozvoja a iných programov.

Skutočným nástrojom demokratickej účasti sa musí stať štruktúrovaný občiansky dialóg, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) (8).

EHSV ako inštitucionálny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti EÚ bude aj naďalej aktívnym činiteľom v procese tvorby politiky.

Európska iniciatíva občanov, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 4 ZEÚ a ako prvý nástroj nadnárodnej účasti na celom svete, takisto potrebuje ďalšiu podporu a zlepšenie. Samotný EHSV bojoval za jednoduchší a zrozumiteľnejší súbor pravidiel vykonávania (9) a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ medzi Komisiou a občanmi, najmä prostredníctvom organizovania každoročnej konferencie s názvom Deň európskej iniciatívy občanov a poskytovania pomoci a podpory organizátorom európskej iniciatívy občanov.

Mladí ľudia sa majú zapájať do európskeho politického procesu a zúčastňovať sa na ňom (10) prostredníctvom presadzovania širšej občianskej angažovanosti, a to aj prostredníctvom volebnej účasti, dobrovoľníctva, zapájania sa do mládežníckych organizácií a účasti na demokracii na pracovisku a sociálnom dialógu (11). EHSV bude podporovať účasť mladých ľudí na svojich činnostiach a rozvíjať podujatia zamerané na mladých ľudí, ako je „Vaša Európa, váš názor“a cena pre mladých podnikateľov.

Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie zvýšenej zodpovednosti a transparentnosti rozhodovania inštitúcií EÚ a národných vlád, ktoré by zahŕňali aj regionálnu a miestnu úroveň, s cieľom získať podporu občanov, ako je reforma pracovných metód Rady, aby sa zlepšila transparentnosť a vyriešili otázky zodpovednosti a transparentnosti spojené s rozsiahlym využívaním uzavretých trialógov pred prijímaním aktov v prvom a druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu (12) (13).

Mali by sa vytvoriť inštitucionálne mechanizmy na zvýšenie vplyvu stanovísk EHSV v procese tvorby politík EÚ a rozhodovacom procese, napríklad prostredníctvom lepšieho monitorovania následných opatrení prijatých na základe stanovísk výboru a uzavretia dohody o spolupráci s Radou EÚ s cieľom zabezpečiť okrem iného systematické poskytovanie informácií o stanoviskách výboru pracovným skupinám Rady.

Prvoradé je získať verejnú podporu vykonávania Agendy OSN 2030 v záujme novej sociálnej dohody.

3.   Sociálna Európa

3.1.

Európsky sociálny model by mal poskytovať spoľahlivú a spravodlivú ochranu všetkým občanom a zároveň zmierňovať chudobu a poskytovať všetkým možnosť prosperovať. Vďaka dôstojným príjmom by sa mali znížiť rozdiely medzi bohatými a znevýhodnenými a zabezpečiť kvalitné bývanie. Každý by mal mať prospech z dôstojných pracovných noriem, rovnosti, zlepšeného blahobytu a menších rozdielov v oblasti zdravia v rámci krajín a medzi krajinami a medzi generáciami. Sociálne začlenenie a ochrana, vysoko kvalitné pracovné miesta, rodová rovnosť, dobrá kvalita, cenovo dostupné a prístupné verejné zdravie a zdravotná starostlivosť, prístup k cenovo dostupnému a ku kvalitnému bývaniu, environmentálna spravodlivosť, vysoko kvalitné verejné vzdelávanie a rovnaký prístup ku kultúre – to musia byť hlavné zásady na čele národných a európskych politických programov.

Nevyhnutná je nová „sociálna dohoda“, ktorá všetkým občanom ponúka spravodlivejšiu a rovnoprávnejšiu spoločnosť. EHSV preto vyzýva na sociálny akčný program s cieľom transponovať Agendu OSN 2030 na všetky úrovne.

EHSV požaduje všeobecné zlepšenie a zvýšenie investícií do vzdelávacích systémov a podporuje všeobecný nárok na celoživotné vzdelávanie, ktoré ľuďom umožňuje získavať zručnosti, rekvalifikovať sa a zvyšovať si kvalifikáciu; zintenzívnenie investícií do inštitúcií, politík a stratégií, ktoré budú podporovať ľudí prostredníctvom budúcich zmenách práce; a vykonávanie transformatívneho a merateľného programu pre rodovú rovnosť, to sú všetko prvky, ktoré by mali získať rozsiahlu podporu (14).

Verejnými politikami a legislatívnymi opatreniami sa musí zabezpečiť, aby všetci európski občania a obyvatelia mali rovnakú úroveň ochrany a mohli uplatňovať svoje základné práva a slobody. EÚ musí zlepšiť svoje politiky a opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, ako aj zaručiť, aby všetci ľudia, ktorí čelia rôznym formám diskriminácie, mali v spoločnosti rovnaké príležitosti.

V súvislosti s rastúcimi obavami z rozdielov v pokroku členských štátov môžu opatrenia na zabezpečenie minimálnej mzdy a minimálneho príjmu ako súčasť procesu sociálnej konvergencie v EÚ predstavovať dôležitý prvok sociálnej ochrany. To by prispelo k dosiahnutiu dôstojnej životnej úrovne vo všetkých krajinách a zároveň pomohlo podporiť rast a posilniť zbližovanie alebo zabrániť nesúladu v rámci EÚ (15).

Udržateľný prechod si vyžaduje investície do účinných a integrovaných systémov sociálnej ochrany, ktoré ponúkajú kvalitné služby (16).

Sociálny dialóg a odolné systémy kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi by mali prevládať ako kľúčové nástroje na predvídanie a riadenie transformácií a zmien.

Uvedené opatrenia by mali pomôcť vytvoriť rovnaké podmienky, aby sa uľahčila plná realizácia jednotného trhu.

4.   Udržateľné životné prostredie

4.1.

Environmentálne riziká naďalej dominujú vo výsledkoch ročného prieskumu globálneho vnímania rizík. V tomto roku predstavovali tri z piatich najväčších rizík podľa pravdepodobnosti a štyri podľa vplyvu. Riziko vyvolávajúce najväčšie znepokojenie predstavovalo extrémne počasie, ale respondenti prieskumu sa čoraz viac obávajú zlyhania environmentálnej politiky: „zlyhanie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy“po Paríži v rebríčku kleslo a tento rok z hľadiska vplyvu skočilo späť na druhé miesto (17).

4.2.

Na mŕtvej planéte už nebude žiadny život, ani zamestnanosť, ani podnikanie. Upadanie biodiverzity a zmena klímy preto znamená, že absolútnym predpokladom je, aby EÚ vytvárala vysoko kvalitné pracovné miesta (18) a poskytla riešenie prospešné pre zamestnávateľov, pracovníkov a iných zástupcov občianskej spoločnosti. Meškanie opatrení na adaptáciu či nevykonanie žiadnych opatrení by mohlo značne zvýšiť celkové náklady spojené so zmenou klímy (19) a jej smrtiaci vplyv na biodiverzitu vrátane ľudstva.

4.3.

O návrhu Európskeho paktu financie – klíma sa diskutuje už niekoľko rokov a diskusie pokračujú. Tento pakt by EÚ umožnil udržať si vedúce postavenie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boja proti zmene klímy (20).

Touto stratégiou sa musí zabezpečiť, aby sa aspoň Parížska dohoda musela v plnej miere a okamžite vykonávať a zohľadňovať, a to prostredníctvom zosúladenia cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií do roku 2030 a do roku 2050 so záväzkom obmedziť zvýšenie teploty na max. 1o C a prostredníctvom ambicióznych politík EÚ v oblasti klímy vrátane rýchleho vyradenia všetkých fosílnych palív, čím sa prejde od energetickej účinnosti k absolútnemu zníženiu spotreby energie. EÚ by mala urýchliť spravodlivý a udržateľný prechod na čo najvyšší podiel dodávky energie z obnoviteľných zdrojov (21), ktorá je čistá, cenovo dostupná, podporuje zodpovednosť komunít a nevedie ani k energetickej chudobe, ani k ohrozeniu udržateľnej konkurencieschopnosti európskych spoločností na celosvetovej úrovni.

Pakt financie – klíma sa musí vzťahovať na všetky aspekty politiky v oblasti zmeny klímy, ako je spravodlivá transformácia s cieľom zmierniť dôsledky zmeny a kompenzovať škody a straty, ako aj skutočných politík na adaptáciu na zmenu klímy.

EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa v EÚ vytvorila komplexná potravinová politika (22), ktorá by umožňovala zdravé stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečila dodávateľské reťazce, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti. Zásadné je spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty v potravinovom dodávateľskom reťazci.

Poľnohospodárstvo by mohlo byť súčasťou riešenia v oblasti zmierňovania zmeny klímy (obehové hospodárstvo, skladovanie CO2 atď.), pretože pokrýva veľkú časť územia Európy. Udržateľné poľnohospodárstvo navyše zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sociálno-ekonomickej štruktúry vo vidieckych oblastiach.

EÚ musí transformovať lineárne hospodárstvo na obehové, bezuhlíkové hospodárstvo. Politika obehového hospodárstva by mala zabezpečiť, že obehy budú dlhotrvajúce, malé, miestne a čisté. V prípade niektorých špecifických priemyselných činností môžu byť obehy skôr väčšie (23).

Mali by sa stanoviť a presadzovať spoločné normy na zabezpečenie čistého vzduchu a vody a na ochranu našich oceánov. Musia sa vykonávať ambiciózne opatrenia na zastavenie odlesňovania a straty biodiverzity v Európe a na celom svete a na ukončenie neudržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane zdrojov z globálneho Juhu. Mali by sa prijať opatrenia na zosúladenie európskych úrovní spotreby so schopnosťou Zeme produkovať, a to aj prostredníctvom vykonávania stratégií sebestačnosti (24).

5.   Európsky obchod ako silnejší udržateľný globálny popredný predstaviteľ

5.1.

Podnikanie je predpokladom spoločenského a environmentálneho rozvoja a udržateľná konkurencieschopnosť je nevyhnutnou podmienkou, aby podniky mohli zohrávať svoju úlohu v spoločnosti. Spoločnosti čoraz viac fungujú udržateľným spôsobom na základe svojich vlastných špecifických okolností a zdrojov a v spolupráci so svojimi zainteresovanými stranami a monitorujú, hodnotia a ohlasujú sociálny a environmentálny vplyv prevádzky svojich podnikov a vplyv na ochranu spotrebiteľa a ľudské práva. Európa preto musí vo svojich politikách zaujať prístup, ktorý je v súlade s jej ambíciami stať sa globálnym popredným predstaviteľom v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V Európe už sú popredné spoločnosti, musia však byť ambicióznejšie a musia šíriť tento udržateľný spôsob myslenia v hodnotových reťazcoch, predovšetkým povzbudzovať MSP.

5.2.

Vďaka množstvu nových modelov sa mení vzťah medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi. Niektoré z týchto nových modelov (napríklad funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a zodpovedné financovanie) sa snažia riešiť ďalšie kľúčové výzvy pre ľudí a planétu, ktoré sú kľúčové pre trvalo udržateľný rozvoj, ako je sociálna spravodlivosť, participatívne riadenie a ochrana zdrojov a prírodného kapitálu.

Prebiehajúca štvrtá priemyselná revolúcia radikálne mení globálnu ekonomiku, najmä výrobné a priemyselné služby. Európa potrebuje skutočnú digitálnu transformáciu, aby znovu získala globálnu udržateľnú konkurencieschopnosť a zabezpečila udržateľný rast a pracovné miesta. Európa potrebuje všeobecný posun, aby sa stala najdynamickejším digitálnym regiónom na svete, pričom by sa zohľadnila globálna povaha digitálneho hospodárstva a jeho obchodná integrácia do globálnych hodnotových reťazcov.

Pre Európsku úniu (EÚ) predstavuje podpora týchto inovátorov príležitosť, ako sa stať lídrom udržateľných hospodárskych inovatívnych modelov, ktoré neoddeliteľne spájajú pojmy hospodárskej prosperity, kvalitného sociálneho zabezpečenia a environmentálnej udržateľnosti a vymedzujú „európsku ochrannú známku“.

Európske spoločnosti musia zostať hnacou silou inovácie a tvorivosti a rešpektovať vysoké štandardy týkajúce sa práce, spotrebiteľov a životného prostredia v celej Európe. Inteligentná tvorba politiky a dobrá správa vecí verejných zohrávajú síce dôležitú úlohu pri stanovovaní správneho rámca, ale sú to podniky so svojimi pracovníkmi v úzkej spolupráci s vedcami a výskumníkmi, ktoré prichádzajú s inováciami a riešeniami v reakcii na potreby spoločnosti.

Podnikateľské prostredie, ktoré pomáha pripraviť sa na budúcnosť, je založené na otvorených trhoch a spravodlivej hospodárskej súťaži, kde sú sociálne a environmentálne aspekty súčasťou jeho vymedzenia, a to poskytuje podmienky umožňujúce a podporujúce podnikanie.

Musia byť k dispozícii usmernenia a podpora, ktoré umožnia všetkým spoločnostiam a najmä MSP, aby prijali digitalizáciu, čím sa zvrátia neprimerané trendy v oblasti investícií do technológií a inovácií prostredníctvom zvyšovania povedomia, podpory financovania, podpory výskumu a vývoja a investícií do primeraných zručností.

6.   Voľný a spravodlivý obchod

6.1.

Obchodná politika EÚ je kľúčovým faktorom, ktorý sa vzťahuje na EÚ ako celok a skutočne spája všetky jej členské štáty. Obchodná politika pomohla EÚ zvýšiť jej prosperitu prostredníctvom obchodných výmen so širokou škálou partnerov. EÚ je v súčasnosti vedúcou silou svetového obchodu s vyše 30 miliónmi pracovných miest súvisiacich s medzinárodným obchodom (25), s významnou úlohou v oblasti obchodu so službami a s významnými obchodnými prebytkami, pokiaľ ide o tovar, napríklad s USA (vyše 107,9 miliardy EUR v prvých 11 mesiacoch roku 2018). EÚ zároveň prostredníctvom obchodu stelesňuje a presadzuje hodnoty sociálneho začlenenia a ochrany životného prostredia, ktoré sú nevyhnutné na formovanie udržateľnej globalizácie – inými slovami, formy globalizácie, ktorá bude prínosom nielen pre veľké spoločnosti a investorov, ale aj pre obyčajných ľudí, pracovníkov, poľnohospodárov, spotrebiteľov a MSP.

6.2.

EÚ sa usiluje podporovať – multilaterálne, bilaterálne a jednostranne – víziu obchodnej politiky, pri ktorej sa kombinuje tradičný merkantilistický prístup k prístupu na trh (tarify a necolné sadzby) s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v súlade s bojom proti zmene klímy.

6.3.

Obchodná politika EÚ posilnila úlohu občianskej spoločnosti počas fázy rokovaní, ako aj počas fázy vykonávania vďaka príspevkom domácich poradných skupín. EHSV podporuje profesionalizáciu všetkých organizácií, ktoré občanom umožňujú dôraznejšie sa vyjadriť k určovaniu obsahu obchodných dohôd a väčšej kontrole dodržiavania „kvalitatívnych“záväzkov a noriem zo strany obchodných partnerov (26).

Rovnako ako diplomacia a susedská politika EÚ, aj obchodná politika EÚ musí odrážať jej vlastné vnútorné hodnoty a byť s nimi v súlade, keďže je globálnym popredným predstaviteľom v oblasti udržateľnosti. EÚ by mala byť schopná udržať si svoju konkurencieschopnosť a riadiť svoje spojenectvá s kľúčovými partnermi a zároveň zachovať, posilniť a zlepšiť svoj model vysokých noriem v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti.

EHSV požaduje najmä ambiciózny program obchodnej politiky na všetkých troch úrovniach, jednostrannej, bilaterálnej a multilaterálnej – teda politiky, v rámci ktorej sa bude vytvárať rast a pracovné miesta v EÚ a zároveň na celosvetovej úrovni podporovať obchodná politika založená na pravidlách.

Na jednostrannej úrovni by EÚ mala modernizovať a zlepšiť všeobecný systém preferencií a iniciatívu Všetko okrem zbraní s cieľom podporiť rozvoj najmenej rozvinutých krajín a rozvojových krajín.

Na bilaterálnej úrovni by EÚ mala pokračovať v otváraní nových trhov a zvyšovaní podnikateľských príležitostí a spokojnosti spotrebiteľov s viacerými partnermi a zároveň zabezpečovať vysoké sociálne a environmentálne normy v poľnohospodárstve, priemysle a službách.

Na multilaterálnej úrovni by EÚ mala zohrávať vedúcu úlohu pri reforme WTO, aby sa zabránilo paralýze Odvolacieho orgánu v rámci orgánu na urovnávanie sporov. EHSV nedávno prijal ambiciózny a výhľadový súbor návrhov na túto reformu v krátkodobom a strednodobom horizonte (27). Cieľom je zabezpečiť, aby WTO, jediná strážkyňa medzinárodného obchodu, zásadným spôsobom prispela k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, zachovala súlad medzi obchodnými pravidlami a medzinárodnými pracovnými normami a uľahčila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody.

Otvorenosť obchodu si vyžaduje účinné nástroje na ochranu obchodu a mechanizmus operačnej kontroly pre priame zahraničné investície v strategických odvetviach EÚ. Je to, samozrejme, na účely ochrany EÚ a jej spotrebiteľov, pracovníkov a spoločností pred nekalými a predátorskými obchodnými praktikami.

Je nevyhnutné prehĺbiť spoluprácu na medzinárodnej úrovni so všetkými príslušnými organizáciami (OECD, EHK OSN, MOP, WTO atď.) s cieľom účinne riešiť globálne výzvy vrátane zmeny klímy, chudoby, podvodov, daňových únikov a kybernetických útokov.

7.   Verejné statky a služby

7.1.

20. zásada európskeho piliera sociálnych práv znie: „Každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody, sanitácie, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnych komunikácií“ (28). Tieto služby nemôžu fungovať len v súlade so spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže a trhu: nevyhnutné sú osobitné pravidlá na zabezpečenie toho, aby mal každý občan za prijateľnú cenu prístup k službám, ktoré sa považujú za základné a uznávajú sa ako spoločné hodnoty Únie (29).

Verejné orgány musia presadzovať ciele trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom svojich zmlúv o verejnom obstarávaní tak, že budú aktívne uplatňovať kritériá obstarávania v environmentálnej a sociálnej oblasti vymedzené v nových európskych právnych predpisoch o verejnom obstarávaní.

Základné verejné služby (30), ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, starostlivosť o deti a verejná doprava, a verejné statky, ako je čistá pitná voda, čistý vzduch a nedotknutá pôda atď., musia byť prístupné pre všetkých za dostupné ceny.

8.   Spravodlivé zdaňovanie

8.1.

Daňová politika v EÚ má dve zložky: priame dane, ktoré zostávajú výhradnou zodpovednosťou členských štátov, a nepriame dane, ktoré ovplyvňujú voľný obeh tovaru a slobodu poskytovať služby na jednotnom trhu. Pokiaľ ide o priame dane, EÚ zaviedla niektoré harmonizované normy pre zdaňovanie spoločností a osôb, zatiaľ čo členské štáty prijali spoločné opatrenia na zabránenie daňovým únikom a dvojitému zdaneniu. EÚ však musí naďalej presadzovať spravodlivý daňový systém, ktorý si vyžaduje, aby jednotlivci a právnické osoby platili primeranú daň zo svojich príjmov a ziskov. Pokiaľ ide o nepriame dane, EÚ koordinuje a harmonizuje zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach. Zabezpečuje, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená zmenami sadzieb nepriamych daní a systémami, ktoré podnikom v jednej krajine poskytujú nespravodlivú výhodu oproti iným.

8.2.

Nedostatočná transparentnosť, diskriminácia, narušenie hospodárskej súťaže a škodlivé daňové praktiky zvyšujú hospodárske nerovnosti a znižujú investície a počet pracovných miest, čo vedie k sociálnej nespokojnosti, nedôvere a demokratickému deficitu. Preto by sa mala uplatňovať spravodlivá daňová politika EÚ v súlade so zastrešujúcou stratégiou udržateľnosti, a nie v rozpore s ňou, s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu konvergenciu, sociálnu súdržnosť a investície do trvalo udržateľného rozvoja.

Potrebná reforma HMÚ by mala zahŕňať väčšiu daňovú koordináciu medzi jej členmi a jednotné zastúpenie eura v medzinárodných organizáciách.

EHSV podporuje spravodlivé zdaňovanie a boj proti podvodom, daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a finančným praktikám daňových rajov; spoločným cieľom inštitúcií, vlád a podnikov EÚ musí byť spolupráca s cieľom zaviesť účinné mechanizmy, ako sú dve smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam (31).

Koordinácia v boji proti podvodom a daňovým únikom by mala zahŕňať opatrenia proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov právnických osôb. Európska komisia odhadla, že pred začiatkom vykonávania opatrení to predstavovalo 50 – 70 miliárd EUR ročne. Odhaduje sa, že nevybratá DPH v regióne každoročne predstavuje 150 miliárd EUR.

EÚ musí spolupracovať s inými hospodárskymi regiónmi s cieľom na celom svete účinne bojovať proti korupcii a daňovým únikom a zabezpečiť, aby medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb boli jasné, transparentné, objektívne a predvídateľné.

Verejnosť čoraz viac požaduje, aby sa dane využívali na zabezpečenie sociálnej súdržnosti, na boj proti globálnemu otepľovaniu a na podporu udržateľného rastu.

EHSV požaduje účinné a koordinované daňové opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky podniky platili svoj spravodlivý podiel na daniach a prispievali do štátnych verejných rozpočtov a rozpočtu EÚ, aby mohli vlády plniť sociálne práva (32). EHSV podporuje návrh Komisie na vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (33).

Nové obchodné modely využívajúce internetové platformy a iné digitálne nástroje viedli k vzniku spoločností, ktoré sa menej opierajú o fyzickú prítomnosť v krajine. EHSV sa domnieva, že je veľmi dôležité vytvoriť nové zásady týkajúce sa toho, ako pripisovať zisky podnikov konkrétnej krajine EÚ a zdaňovať ich, a to v dialógu s obchodnými partnermi, a ako sa aktívne zúčastňovať na prebiehajúcich diskusiách na úrovni OECD/G20 o globálnej dohode o digitalizovanom hospodárstve, aby sa zabránilo vyostreniu obchodného a daňového napätia medzi hlavnými svetovými hospodárskymi aktérmi (34).

9.   Riadenie

9.1.

Podpora transformácie smerom k trvalo udržateľnému rozvoju si pri koncipovaní a vykonávaní politiky EÚ vyžaduje nový prístup k riadeniunové pravidlá a nástroje. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje holistický a medziodvetvový politický prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy riešili spoločne.

EÚ musí zabezpečiť, aby všetky jej vnútorné a vonkajšie politiky boli koherentné a zosúladené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v snahe náležite zohľadniť zásady efektívnosti, proporcionality a udržateľnosti.

Využívanie nástrojov lepšej regulácie Európskej komisie je ďalším spôsobom, ako zabezpečiť ďalšie začlenenie udržateľného rozvoja do európskych politík. Pri všetkých hodnoteniach vplyvu Komisie sa musia hodnotiť environmentálne, klimatické, sociálne a hospodárske vplyvy, aby sa náležite zohľadnila a začlenila udržateľnosť. Pri hodnotení ex post sa musia všetky tri rozmery analyzovať aj v rámci silného integrovaného prístupu. Vyžadujú sa aj konzultácie so sociálnymi partnermi, v rámci ktorých sa rešpektujú ustanovenia zmluvy, v ktorých sa požadujú osobitné konzultácie s pracovníkmi a manažmentom v súvislosti s právnymi predpismi o sociálnych otázkach (článok 154 ods. 2); konzultácie s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Európskym výborom regiónov a národnými parlamentmi sú ďalšou zložkou súboru nástrojov na lepšiu právnu reguláciu s cieľom splniť požiadavku inkluzívnosti, ktorá je jadrom Agendy 2030.

Vzhľadom na ciele trvalo udržateľného rozvoja musí platforma REFIT a posúdenia a hodnotenia vplyvu pomôcť zabezpečiť, aby boli právne predpisy priaznivé pre podniky a občanov. Tieto nástroje by v budúcnosti mali aj naďalej využívať všetky dostupné zdroje vrátane občianskej spoločnosti, aby sa posúdilo, ako zlepšiť účinnosť a efektívnosť právnych predpisov EÚ vzhľadom na jej ciele. Tieto nástroje by mali prispieť k rozsiahlemu regulačnému zlepšeniu trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch s cieľom nielen zjednodušiť a znížiť zbytočné zaťaženie a zabezpečiť efektívne dosiahnutie legislatívnych cieľov bez toho, aby sa znížili, ale aj pomôcť pri revízii, overovaní, zmene, posilnení alebo zlepšovaní presadzovania existujúcich právnych predpisov.

Európsky semester, keďže rámec správy ekonomických záležitostí EÚ sa zameriava na zamestnanosť a sociálnu výkonnosť, je však slabý na nebezpečenstvá, ktoré predstavuje zmena klímy, a na pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu 2019 (35). EHSV žiada, aby sa stratégia trvalo udržateľného rozvoja zameraná na budúcnosť zakotvila do cyklu trvalo udržateľného rozvoja založeného na doplnkových sociálnych, hospodárskych a environmentálnych ukazovateľoch a cieľoch.

Sociálny dialóg musí byť uznaný ako nástroj na vykonávanie programu na podporu rozvoja. Sociálny dialóg si vyžaduje priaznivé prostredie a účinný inštitucionálny rámec. Jeho základným predpokladom je rešpektovanie slobody združovania a právo na kolektívne vyjednávanie. EÚ by mala spolupracovať so sociálnymi partnermi na presadzovaní správnych postupov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a hladko fungujúcich úradov práce.

Európska únia by mala posilniť svoje väzby s členskými štátmi a znovu získať dôveru svojich občanov prostredníctvom dobre uplatňovaného miestneho rozvoja pod vedením komunít, ktorý umožňuje integrovaný miestny rozvoj a zapojenie občanov a ich organizácií na miestnej úrovni. EHSV je presvedčený, že CLLD by mohol mať mnoho výhod ako úspešný európsky nástroj miestneho rozvoja (36).

10.   Komplexný prístup k migračnej politike

10.1

Pri diskusii o budúcnosti udržateľnej Európy sa nemôže ignorovať prístup Európy k migrácii. Z demografického vývoja vyplýva, že Európa bude potrebovať migrantov, ich talent, zručnosti a podnikateľský potenciál. Je naliehavo potrebné zmeniť jazyk a politiky v oblasti migrácie na základe užšej spolupráce s tretími krajinami, aby sa zabezpečila racionálna diskusia na základe faktov. Utečenci a migranti by sa nemali vnímať ako hrozba, ale ako príležitosť pre hospodársky a sociálny model Európy (37). Na to potrebujeme komplexný prístup a stratégiu pre migráciu.

EÚ by mala prijať politiky a opatrenia, ktoré podporia bezpečnú, usporiadanú a legálnu migráciu a posilnia sociálne začlenenie a súdržnosť. EÚ by mala užšie spolupracovať s MOP, pokiaľ ide o programy pracovnej migrácie a integrácie.

EHSV požaduje bezpečné a legálne trasy pre utečencov, keď prídu do EÚ. Koordinovaný prístup všetkých členských štátov a európskych a národných zainteresovaných strán založený na spoločnej zodpovednosti, spravodlivom rozdelení, konvergencii a dodržiavaní základných práv je nevyhnutný na to, aby existovalo viac možností z hľadiska zlúčenia rodiny, premiestnenia a presídlenia.

Nedostatočná integrácia prináša so sebou hospodárske, sociálno-kultúrne a politické riziká a náklady. Preto sú investície do integrácie migrantov najlepšou poistkou proti prípadným budúcim nákladom, problémom a napätiu.

Integrácia je obojsmerný proces a spoločenstvo hostiteľskej krajiny i migranti majú svoje práva a povinnosti, preto sa zodpovednosť musí rozdeliť medzi obe strany. Nie je ani spravodlivé, ani udržateľné očakávať, že sa novopríchodzí integrujú bez pomoci vzhľadom na značné sociálne, kultúrne a hospodárske prekážky. V záujme uľahčenia tohto procesu by sa verejné politiky by sa mali snažiť odbúrať strach, obavy a pochybnosti rôznych častí obyvateľstva spoločnosti EÚ, aby sa zamedzilo protieurópskej a xenofóbnej rétorike. Príslušné politiky by preto mali zahŕňať aj jasný, konzistentný a odôvodnený súbor povinností, ako aj dôsledné odsudzovanie protimigrantskej rétoriky a správania.

Vojny, zmena klímy a nedostatočné vyhliadky v tretích krajinách môžu viesť k nepretržitému a dokonca intenzívnejšiemu prílevu utečencov a migrantov. Obmedzenie tlakových faktorov migrácie vo všeobecnosti je celosvetovou výzvou. V dôsledku pribúdajúceho výskytu javu vysídlených osôb sa zvýši migrácia (vrátane klimatických utečencov) všetkých typov. EÚ preto musí byť lepšie pripravená koordinovať ich rozdeľovanie medzi členskými štátmi. EHSV už zdôraznil, ako môžu nevyvážené hospodárske procesy v tejto súvislosti prispieť k destabilizácii. EHSV preto podporuje stanovisko, že Lisabonskou zmluvou sa poskytuje dostatočne široký mandát na revíziu prisťahovaleckej politiky s cieľom regulovať štatút „environmentálne vysídlených osôb“.

11.   Rozpočet EÚ

11.1.

EHSV uznáva vysokú európsku pridanú hodnotu programov, pre ktoré Komisia v návrhoch na viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 najviac navyšuje výdavky (výskum, vývoj a inovácie, Erasmus+). Výbor však vyjadruje pochybnosti v súvislosti s tým, že sa toto zvýšenie uskutočnilo na úkor výrazných škrtov v Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), v politike súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), a to v dôsledku úsilia znížiť rozpočet EÚ z 1,16 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ27 v súčasnom rozpočte len na 1,11 % vo VFR po roku 2020.

11.2.

EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s navrhovanými škrtmi v plánovaných záväzkoch pre SPP. Tieto škrty znemožnia vykonávanie modelu udržateľného rozvoja vidieka, všeobecného cieľa novej reformy SPP a ďalších cieľov obsiahnutých v nedávnom oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva.

11.3.

Zdá sa žiaľ, že návrh Komisie je príliš zameraný na zachovanie súčasného stavu, a EHSV vyjadruje poľutovanie nad nesúladom medzi charakterom a rozsahom nových výziev, ktorým čelí EÚ, a jej ambíciami a zdrojmi dostupnými na ich dosiahnutie.

11.4.

Nedôvera ľudí voči domácim a európskym demokratickým inštitúciám vedie k nárastu politických prúdov, ktoré spochybňujú demokratické hodnoty a zásady a samotnú EÚ. Niektoré z týchto politických hnutí sú teraz súčasťou vlád niektorých členských štátov EÚ.

Aby EÚ čelila hospodárskym, sociálnym a environmentálnym prioritám, a to novým aj súčasným, potrebuje v tomto politicky zásadnom momente silný rozpočet EÚ. Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 je skromný a neambiciózny. EHSV, podobne ako Európsky parlament a Európsky výbor regiónov, žiada, aby sa zdroje stanovili na úrovni 1,3 % HND, aby príjmy pochádzali najmä z vlastných zdrojov EÚ a aby sa stanovili daňové hodnoty, ktoré navrhla skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej predsedá Mario Monti (38).

Podľa názoru EHSV sa zdroje musia presunúť na členské štáty v súlade s kritériami spravodlivosti, aby sa obnovila cesta hospodárskej a sociálnej konvergencie, ktorá bola prerušená krízou (39).

EHSV považuje za potrebné, aby sa v nasledujúcom VFR zvýšil objem finančných prostriedkov, aby sa umožnilo i) vykonávanie Göteborskej deklarácie o európskom pilieri sociálnych práv členskými štátmi s cieľom stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest v kontexte trvalo udržateľného rozvoja; ii) realizácia Agendy OSN 2030; a iii) vykonávanie Parížskej dohody, ktorou sa podporuje spravodlivá transformácia na ekologické a digitalizované spoločnosti.

EÚ potrebuje ambiciózny rozpočet, ktorý je politickým nástrojom na vytvorenie jasnej stratégie v záujme posilnenia Únie, s väčšou integráciou, väčšou mierou demokracie, silnejšou podporou organizácií občianskej spoločnosti v EÚ aj mimo nej, väčšou podporou podnikov pri riešení environmentálnych a digitálnych výziev, silnejším sociálnym rozmerom a väčšou podporou pre život na vidieku. Len týmto spôsobom môže EÚ obmedziť a prekonať vnútorné odstredivé sily a zaoberať sa vonkajšími geopolitickými rizikami.

EHSV podporuje návrh, ktorým sa vyplácanie finančných prostriedkov EÚ členským štátom podmieňuje dodržiavaním zásady právneho štátu, ktorá je základným pilierom hodnôt Únie v súlade s článkom 2 ZEÚ.

12.   Komunikácia

12.1.

Dokonca ani tie najambicióznejšie politické koncepcie a programy na úrovni EÚ neprispejú k prekonaniu existujúcej priepasti medzi Úniou a jej občanmi, ak sa o nich dostatočne neinformuje.

12.2.

Tento nesúlad medzi iniciatívami, činnosťami a rozhodnutiami na úrovni EÚ a ich vnímaním zo strany občanov vedie k začarovanému kruhu neinformovaných alebo zle informovaných občanov a dôsledkom je, že vo väčšine členských štátov sa zvyšuje populizmus. Zároveň však pozorujeme, že u niektorých častí obyvateľstva sa začínajú objavovať protieurópske nálady, čo podkopáva pokračujúcu prácu na budovaní európskeho projektu.

12.3.

Preto je naliehavo potrebná komplexná spoločná komunikačná stratégia pre všetky inštitúcie EÚ na všetkých úrovniach vrátane všetkých aktérov občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti tomuto nedostatku informácií, ako aj úmyselne zavádzajúcim informáciám.

12.4.

Efektívna komunikačná politika musí mať formu skutočného dialógu medzi tými, ktorí poskytujú informácie, a tými, ktorí tieto informácie dostávajú, aby sa zabránilo prístupu zhora nadol.

12.5.

Podstatné, dôveryhodné a živé informácie o európskych témach pomáhajú budovať povedomie a vytvárať záujem o európske záležitosti.

12.6.

EHSV ako most medzi EÚ a jej občanmi a prostredníctvom svojich 350 členov by mal slúžiť ako sprostredkovateľ pre takéto koordinované opatrenia. Rozmanitosť členov EHSV je hlavnou výhodou, pokiaľ ide o nadviazanie kontaktu s maximálnym počtom občanov v celej Európe. Osobitne treba venovať väčšiu pozornosť mladým ľuďom.

EÚ musí lepšie uznať a podporiť kľúčovú úlohu EHSV pri preklenutí priepasti s európskymi občanmi.

EÚ musí takisto decentralizovať dialógy svojich občanov, aby obce a regióny mohli začať rozvíjať spoločný európsky cieľ a identitu.

Politiky EÚ by mali byť oveľa citlivejšie na návrhy občanov, komunít a organizácií občianskej spoločnosti, vďaka čomu by mali dôvod zapájať sa.

EHSV by mal na základe cieľov politiky stanovených v tomto stanovisku každoročne vyhodnocovať vykonávanie politík EÚ v členských štátoch s cieľom poskytnúť občanom konkrétne reakcie na vplyv členstva v EÚ na ich každodenný život.

V Bruseli 20. marca 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Zmluva o Európskej únii, článok 2.

(2)  Toto vymedzenie udržateľného rastu je od Kate Raworthovej z inštitútu pre zmenu životného prostredia Environmental Change Institute na Oxfordskej univerzite, pričom jej koncepcia ekonomiky, tzv. doughnut economics, ktorá je prelomovou alternatívou k ekonomike rastu a novým modelom udržateľného hospodárstva pre 21. storočie, by mohla pomôcť ukončiť nerovnosti – https://www.kateraworth.com/doughnut/

(3)  Toto vymedzenie je založené na práci Stena Thora a Ruzanny Tarverdyan o udržateľnej konkurencieschopnosti: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0040162516000664?via%3Dihub

(4)  Stanovisko EHSV z 18. októbra 2017 na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(5)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2018 na tému Nárast neofašistického násilia v Európe.

(6)  Stanovisko EHSV zo 7. decembra 2017 na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja, (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 27).

(7)  Stanovisko EHSV z 21. septembra 2016 na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 41).

(8)  Stanovisko EHSV zo 14. novembra 2012 na tému Princípy, postupy a kroky na uplatňovanie článku 11 ods. 1 a ods. 2 Lisabonskej zmluvy (Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 8).

(9)  Stanovisko EHSV z 13. júla 2016 na tému Európska iniciatíva občanov (revízia) (Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 35).

(10)  Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018.

Stratégia Eurochild Child Participation Strategy z 5. apríla 2017.

Program OSN pre mládež – Youth Participation in Development – Summary Guidelines for Development Partners.

(11)  Stanovisko EHSV z 18. októbra 2018 k oznámeniu Komisie s názvom Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 142).

(12)  Stanovisko EHSV zo 17. septembra 2015 na tému Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 183).

(13)  Uznesenie EHSV z 5. júla 2017 na tému Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy a ďalšie opatrenia (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s.11).

(14)  Svetová komisia MOP o budúcnosti práce – Work for a brighter future z 22. januára 2019.

(15)  Stanovisko EHSV z 20. februára 2019 k oznámeniu Komisie s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2019 – Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 24).

(16)  Diskusný dokument Európskej komisie z 30. januára 2019 s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030.

(17)  Správa The Global Risk Report 2019 pre Svetové ekonomické fórum – zhrnutie.

(18)  Stanovisko EHSV z 25. januára 2017 na tému Európsky pilier sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10).

(19)  OECD – Správa The economic consequences of Climate Change z 2. septembra 2016.

(20)  Stanovisko EHSV zo 17. októbra 2018 na tému Európsky pakt financie – klíma ( Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 8 ).

(21)  Stanovisko EHSV z 2. júla 2015 na tému Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 74).

(22)  Stanovisko EHSV zo 6. decembra 2017 na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(23)  Stanovisko EHSV z 27. apríla 2016 na tému Balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98).

(24)  Manifest s názvom Manifesto for a Sustainable Europe for its Citizens z 28. septembra 2018.

(25)  Oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Trade for All.

(26)  Stanovisko EHSV z 23. januára 2019 na tému Úloha domácich poradných skupín pri monitorovaní vykonávania dohôd o voľnom obchode, Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 28.

(27)  Stanovisko EHSV z 23. januára 2019 na tému Reforma WTO s cieľom prispôsobiť sa vývoju svetového obchodu (Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 15).

(28)  Tieto služby, ktoré Komisia opisuje ako „základné služby“a ktoré sa v 20. zásade neuvádzajú všetky, spadajú pod „služby všeobecného záujmu“podliehajúce záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme. Pojem „základné služby“neexistuje v práve EÚ, ktoré pozná len pojem verejné služby (doprava) a pojem služby všeobecného záujmu (hospodárske, nehospodárske).

(29)  EHSV v súčasnosti vypracúva stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Lepšie vykonávanie sociálneho piliera a podpora základných služieb v rámci príspevku EHSV na samit v Sibiu a k následnému vývoju.

(30)  Stanovisko EHSV zo 17. októbra 2018 na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165).

(31)  Stanovisko EHSV z 20. septembra 2017 na tému Daňový režim podporujúci spravodlivú hospodársku súťaž a rast, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 18.

(32)  Pozri poznámku pod čiarou č. 31.

(33)  Stanovisko EHSV z 20. septembra 2017 na tému Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 58.

(34)  Stanovisko EHSV z 12. júla 2018 na tému Zdaňovanie ziskov nadnárodných podnikov v digitálnom hospodárstve, Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 73.

(35)  Pozri poznámku pod čiarou č. 22.

(36)  Stanovisko EHSV zo 7. decembra 2017 na tému Výhody prístupu založeného na financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) pre integrovaný miestny a vidiecky rozvoj (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 36).

(37)  Stanovisko EHSV z 12. decembra 2018 na tému Náklady v prípade absencie prisťahovalectva a nedostatočnej integrácie (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 1).

(38)  Správa Final report and recommendations of the High Level Group on Own Resources on the Future financing of the EU, december 2016.

(39)  Stanovisko EHSV z 19. septembra 2018 na tému Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106).


PRÍLOHA

Nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté (článok 59 ods. 4 rokovacieho poriadku):

a)   Bod 1.5

Zmeniť

Udržateľný rast znamená, že rast by mal byť založený nielen na množstve, ale aj (v skutočnosti oveľa viac) na kvalite, to znamená i) žiadne zneužívanie životného prostredia alebo práce; ii) spravodlivé životné podmienky, iii) hospodársky rast meraný prostredníctvom nielen ročného toku, ale aj zásob bohatstva a jeho rozdeľovania; iv) uspokojovanie potrieb všetkých v rámci možností planéty; v) rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré nám umožňujú prosperovať bez ohľadu na to, či rastú; a vi) uzavretý tok cyklov príjmov medzi domácnosťami, podnikmi, bankami, vládou a obchodom, ktorý funguje sociálnym a ekologickým spôsobom. Energia, materiály, príroda, ľudská spoločnosť, moc a bohatstvo, ktoré máme spoločné: v súčasnom modeli všetko chýba. Ignoruje sa neplatená práca opatrovateľov, v zásade žien, pritom by žiadne hospodárstvo bez nich nedokázalo fungovať. Koncepcia udržateľného rastu sa vzťahuje na rast, ktorý zohľadňuje nielen aspekty hospodárske, ale aj sociálne a environmentálne. V posledných rokoch boli prezentované hospodárske modely rôznych druhov, napríklad tzv. „ekonomika prstenca“ (z angl. „doughnut economics“), ktorá sa zameriava na uspokojovanie základných potrieb všetkých (na základe 12 „sociálnych zásad“) pri rešpektovaní zdrojov planéty (definovaných deviatimi „planetárnymi hranicami“)[2]. Podobne boli predložené návrhy na meranie rastu pomocou ukazovateľov, ktoré presahujú rámec HDP.

Zdôvodnenie

Cieľom je objasniť skutočnosť, že vypustený text nie je všeobecne prijímanou definíciou trvalo udržateľného rastu, ale odkazuje na hospodársky model, ktorý predstavila Kate Raworth, a ktorý sa uvádza v poznámke pod čiarou. Text v skutočnosti neopisuje základnú myšlienku tohto hospodárskeho modelu, ale opisuje podmienky, vlastnosti, dôsledky a aspekty merania, ktoré s ním súvisia.

Výsledok hlasovania

Za

:

75

Proti

:

132

Zdržalo sa

:

11

b)   Bod 1.6

Zmeniť

Koncepcia U udržateľná ej konkurencieschopnosť ti je sa zase vzťahuje na model, pri ktorom sa vyvažuje hospodárska prosperita, otázky životného prostredia a sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sa musia pri To napríklad odráža indexe globálnej konkurencieschopnosti prispôsobenom ý udržateľnosti, ktorý uplatňuje SEF zohľadňovať dva nové rozmery – environmentálny a sociálny.“

Zdôvodnenie

Index globálnej konkurencieschopnosti prispôsobený udržateľnosti zohľadňuje environmentálny a sociálny rozmer.

Výsledok hlasovania

Za

:

64

Proti

:

147

Zdržalo sa

:

13

c)   Rámček 1 (po bode 1.14), druhá zarážka

Zmeniť

„Konkurencieschopnosť a udržateľnosť nie sú v protiklade, pokiaľ sú sociálne a environmentálne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia výrobkov a služieb na trhoch. vymedzenia konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť sa nesmie vymedzovať len kvantitou a cenou, ale skôr aj zohľadnením európskych hodnôt, kvality a udržateľnosti.

Zdôvodnenie

Konkurencieschopnosť na trhoch nie je podmienená definíciami.

Výsledok hlasovania

Za

:

66

Proti

:

148

Zdržalo sa

:

9

d)   Rámček 1 (po bode 1.14), piata zarážka

Zmeniť

Európske spoločnosti, pracovníci, spotrebitelia a celá občianska spoločnosť musia plniť svoju úlohu a zodpovednosť a pôsobiť v očiach zvyšku sveta ako vedúci predstavitelia, pokiaľ ide o udržateľnosť, ak sa konkurencieschopnosť a hospodárska udržateľnosť nášho európskeho systému nanovo vymedzí vzhľadom na možnosti našej jedinej planéty.“

Zdôvodnenie

Všetci aktéri občianskej spoločnosti musia plniť svoje úlohy a zodpovednosti. To platí bez ohľadu na vymedzenie pojmov.

Výsledok hlasovania

Za

:

56

Proti

:

138

Zdržalo sa

:

9


Top