EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 1. 2018

COM(2018) 24 final

2018/0008(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2018) 14 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Vzdelávanie a odborná príprava sú súčasťou riešenia problému, ako zabezpečiť dôstojné pracovné miesta väčšiemu počtu ľudí, lepšie reagovať na potreby hospodárstva súvisiace so zručnosťami a posilniť odolnosť Európy. Vzhľadom na rýchly technologický pokrok a súvisiace zmeny pracovných profilov a požiadaviek musí byť celoživotné vzdelávanie založené na silnej spolupráci a synergiách medzi priemyslom, vzdelávaním, odbornou prípravou a učením sa. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa súčasne musia prispôsobiť tejto realite. Predovšetkým sa zdá, že mladých ľudí už nestačí vybaviť pevne stanoveným súborom zručností či vedomostí. Potrebujú si rozvíjať odolnosť, širokú škálu kompetencií a schopnosť prispôsobiť sa zmenám 2 . Viac než kedykoľvek predtým sa preto ukazuje potreba a hodnota perspektívy celoživotného vzdelávania, v rámci ktorého ľudia získavajú nové a relevantnejšie kompetencie počas celého života.

Naše spoločnosti a hospodárstva do veľkej miery závisia od vysokovzdelaných a kompetentných ľudí. Zručnosti, akými sú kreativita, kritické myslenie, iniciatívnosť a riešenie problémov, zohrávajú dôležitú úlohu pri prispôsobovaní sa zložitosti a zmenám dnešnej spoločnosti. V Diskusnom dokumente o využití globalizácie sa uznáva, že spoločnosť, ktorá je čoraz viac mobilná a digitálna, potrebuje nové spôsoby učenia, flexibilnejšiu odbornú prípravu a modely vzdelávania, a v Diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy sa zdôrazňuje význam toho, aby sme disponovali správnym súborom zručností a kompetencií na udržanie životných štandardov v Európe 4 . Zmena klímy a obmedzené ekologické zdroje v kombinácii s hospodárskou a sociálnou nerovnosťou znamenajú, že trvalo udržateľný rozvoj treba nevyhnutne zohľadňovať vo všetkej ľudskej činnosti 5 .

Ako bolo jasne uvedené v oznámení Komisie o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou 6 , európsky vzdelávací priestor by mal uľahčovať spoluprácu a mobilitu študentov, vzdelávacích pracovníkov a pracovníkov odbornej prípravy a vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odborného vzdelávania, a to na základe spoločného záujmu všetkých členských štátov na využití celého potenciálu vzdelávania a kultúry ako motora pracovných miest, sociálnej spravodlivosti, aktívneho občianstva a európskej identity v celej jej rozmanitosti. Reaguje na zvýšenú mobilitu európskych trhov práce, potrebu zvýšiť investície do jazykového vzdelávania, do digitálnych a podnikateľských kompetencií a kompetencií v oblasti STEM (science, technology, engineering, mathematics – veda, technika, inžinierstvo, matematika). Európska rada následne v decembri 2017 požiadala okrem iného o preskúmanie opatrení na riešenie výziev v súvislosti so zručnosťami v oblasti digitalizácie, kybernetickej bezpečnosti, mediálnej gramotnosti a umelej inteligencie a potreby inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave založeného na celoživotnom vzdelávaní a orientovaného na inovácie 7 .

Tieto požiadavky sú v ostrom kontraste s najnovšími údajmi z programu PISA organizácie OECD, ktoré poukazujú na to, že každý piaty žiak v Európskej únii (EÚ) má nedostatky v čítaní, matematike alebo vo vedách 8 . Znepokojenie spôsobuje, že medzi rokmi 2012 a 2015 sa trend slabých výsledkov v EÚ ako celku ešte zhoršil. V krajinách, ktoré sa v roku 2012 zúčastnili na prieskume OECD zameranom na zručnosti dospelých (PIAAC), malo 4,9 % až 27,7 % dospelých len najnižšiu úroveň gramotnosti a 8,1 % až 31,7 % najnižšiu úroveň matematickej gramotnosti.  9  

Okrem toho má 44 % obyvateľov EÚ slabé alebo žiadne (19 %) digitálne zručnosti 10 , a to aj napriek tomu, že tempo technologických a digitálnych zmien má hlboký vplyv na naše hospodárstva a spoločnosti. Rýchla digitálna transformácia hospodárstva znamená, že takmer všetky pracovné miesta si v súčasnosti vyžadujú určitý stupeň digitálnych zručností, takisto ako účasť v spoločnosti všeobecne. Digitálne zručnosti sú dnes také nevyhnutné ako gramotnosť a matematická gramotnosť, a Európa preto potrebuje ľudí s digitálnymi kompetenciami, ktorí sú technológie schopní nielen používať, ale aj inovovať a byť lídrom v ich využívaní.

V Európskom pilieri sociálnych práv sa ako prvá zásada uvádza právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie 11 . Nedostatok kompetencií potrebných na úspešnú účasť v spoločnosti a na trhu práce zvyšuje riziko nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Bráni inkluzívnemu a udržateľnému rastu, ako aj konkurencieschopnosti priemyslu a inovačným kapacitám. Výskum poukazuje na to, že zlepšovanie základných zručností v oblasti gramotnosti, matematickej gramotnosti, ako aj digitálnych kompetencií ide ruka v ruke s rozvojom kompetencií v širšej škále kľúčových kompetencií; obzvlášť to súvisí s osobným rozvojom, s rozvojom vzdelávacích a občianskych kompetencií 12 .

Európsky parlament a Rada prijali v roku 2006 odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie 13 . Členským štátom odporúčali rozvíjať vyučovanie kľúčových zručností pre všetkých ako súčasť ich stratégií celoživotného vzdelávania. V priloženom európskom referenčnom rámci takisto vymedzili kľúčové kompetencie, ktoré potrebuje každý jednotlivec na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanie, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Členské štáty boli vyzvané k používaniu referenčného rámca na zabezpečenie toho, aby počiatočné vzdelávanie a odborná príprava poskytovali všetkým mladým ľuďom prostriedky na rozvoj kľúčových kompetencií na úrovni, ktorá ich pripraví na dospelý život, a aby dospelí dokázali rozvíjať a aktualizovať svoje kľúčové kompetencie po celý život.

Od roku 2006 sa spôsoby, akými sa vykonáva vzdelávanie a učenie, rýchlo vyvíjajú, intenzívnejšie používanie diaľkového vzdelávania podporeného technológiami a nárast informálneho učenia sa prostredníctvom mobilných digitálnych zariadení ovplyvňujú príležitosti na získanie kompetencií. Skúsenosti za posledné desaťročie ukázali, že sa tieto nové príležitosti v systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa musia lepšie využívať na aktívnu podporu celoživotného rozvoja kompetencií. Skúsenosti so vzdelávaním všetkých študentov a vo všetkých oblastiach treba obohatiť posilnením spolupráce medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania. To možno dosiahnuť podporou interdisciplinárneho učenia sa, učenia sa pomocou objavovania, stáží a praktickej výučby.

Cieľom navrhovaného odporúčania je zlepšovať rozvoj kľúčových kompetencií všetkých ľudí po celý život a propagovať opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Členské štáty sa v ňom povzbudzujú k lepšej príprave ľudí na meniace sa trhy práce a aktívne občianstvo v rozmanitejších, mobilných, digitálnych a globálnych spoločnostiach a k rozvoju učenia sa vo všetkých etapách života. Vyzýva najmä na investovanie do základných zručností, do podnikateľských a digitálnych kompetencií, ako aj jazykových kompetencií, aby sa každý mohol aktívne zúčastňovať na spoločnosti a hospodárstve Vyzýva aj na investovanie do kompetencií v oblasti STEM, aby sa rozvíjalo vedecké chápanie a zvýšila sa príťažlivosť povolaní v oblasti STEM. Navrhovaným odporúčaním sa nahrádza odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ktoré Európsky parlament a Rada prijali v roku 2006 14 . Má za cieľ:

·podporiť vykonávanie prvej zásady Európskeho piliera sociálnych práv – pričom sa zdôrazňuje, že „[k]aždý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“ – a štvrtej zásady – posilnenia práva „na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“ vrátane práva „na pomoc pri hľadaní pracovného miesta, pri odbornej príprave a rekvalifikácii“,

·podporiť rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru dohodou o kľúčových kompetenciách, ktoré potrebujú všetci študenti, podporou mobility študentov a vzdelávacích pracovníkov a hlavne podporou rozvoja jazykových kompetencií na uľahčenie mobility a spolupráce v Európe,

·podporiť rozvoj podnikateľských kompetencií na obohatenie základných zručností a postojov vrátane kreativity, iniciatívnosti, tímovej práce, chápania rizika a zmyslu pre zodpovednosť,

·reagovať na meniace sa požiadavky na kompetencie vrátane základných zručností, digitálnych kompetencií, kompetencií v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM) a zdôrazniť opatrenia na podporu rozvoja kompetencií v týchto oblastiach,

·zdôrazniť úlohu aktívneho občianstva, spoločných hodnôt a základných práv,

·začleniť výsledky desaťročia výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju Organizácie Spojených národov (OSN) a impulz získaný z cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 4 – vzdelávanie 2030,

·pomôcť členských štátom, subjektom z oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa a vzdelávacím pracovníkom lepšie podporovať rozvoj kompetencií stanovením osvedčených postupov na podporu rozvoja kľúčových kompetencií,

·prispieť k návrhu budúceho strategického rámca európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy propagovaním spoločného chápania kľúčových kompetencií,

·podporiť využívanie zdrojov európskeho financovania, ako sú Erasmus+, európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020.

Priložený pracovný dokument útvarov Komisie poskytuje ďalšie dôkazy o predchádzajúcich skúsenostiach s vykonávaním odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006, analýzu podporujúcu nové odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ako aj príklady existujúcich politík a projektov na podporu rozvoja kompetencií v perspektíve celoživotného vzdelávania.

Kontext

Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanie, spoločenské začlenenie a aktívne občianstvo. Tvoria ich „znalosti, zručnosti a postoje“ a zahŕňajú viac než len pojem (akademických) „vedomostí“.

V európskom referenčnom rámci kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006 (ďalej len „referenčný rámec“) sa vymedzuje osem kľúčových kompetencií:

·komunikácia v materinskom jazyku,

·komunikácia v cudzích jazykoch,

·matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky,

·digitálna kompetencia,

·naučiť sa učiť,

·spoločenské a občianske kompetencie,

·iniciatívnosť a podnikavosť a

·kultúrne povedomie a vyjadrovanie.

Referenčný rámec a príslušnú koncepciu od ich prijatia používajú členské štáty a zainteresované strany, pričom väčšina členských štátov už vykonala súvisiace reformy. Tieto reformy sa veľmi líšia a členské štáty časom vymedzenie kľúčových kompetencií aj prispôsobili. Väčšina reforiem sa uskutočnila v rámci školského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy. Zaznamenal sa vývoj v súvislosti s kľúčovými kompetenciami, ktoré sa ľahko priraďujú k tradičným školským „predmetom“, ako sú komunikácia v materinskom jazyku a v cudzích jazykoch či matematická kompetencia, na rozdiel od kompetencií, ktoré presahujú hranice tradičných „predmetov“, napríklad učenie sa učiť, podnikavosť či sociálne a občianske kompetencie 15 .

Systémy vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa čelia výzvam v oblasti uplatňovania prístupov k učeniu a vzdelávaniu zameraných na kompetencie. Prechod od pomerne statickej koncepcie obsahu osnov k dynamickému vymedzeniu znalostí, zručností a postojov, ktoré si študent potrebuje rozvinúť v rámci vzdelávacieho procesu, si vyžaduje zmenu paradigmy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa, ktorá ovplyvní spôsob, akým sa organizujú a posudzujú.

Potrebné kompetencie okrem toho nie sú statické a počas života sa menia. Kompetencie získané v škole treba počas života rozvíjať, aby boli dostatočné a aktuálne, pričom proces získavania nových kompetencií, ktoré zodpovedajú meniacim sa potrebám, trvá celý život. Každý preto potrebuje príležitosť rozvíjať svoje kompetencie počas celého života.

Toto odporúčanie predstavuje nielen aktualizovaný európsky rámec kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, ale stanovujú sa v ňom osvedčené postupy na podporu rozvoja prístupov zameraných na kompetencie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane neformálneho vzdelávania a celoživotnej perspektívy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) sa stanovujú jasné priority, ktorými sa pestujú „relevantné a vysokokvalitné vedomosti, zručnosti a kompetencie rozvíjané počas procesu celoživotného vzdelávania so zameraním na výsledky vzdelávania vo vzťahu k zamestnateľnosti, inovácii, aktívnemu občianstvu a blahobytu“ 16 .

V oznámení Komisie „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ 17 sa vyzýva na investovanie do ľudí, ich vzdelania a na uistenie sa, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy pomôžu všetkým študentom získať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za nevyhnutné. Vytvára sa tu aj silné prepojenie medzi spoločným chápaním kompetencií, ktoré potrebuje každý, a vytvorením európskeho vzdelávacieho priestoru.

Revízia odporúčania Rady na rok 2006 o kľúčových kompetenciách bola ohlásená v novom programe v oblasti zručností pre Európu s cieľom rozvíjať spoločné a aktuálne chápanie kľúčových kompetencií, podporiť ich uvedenie do vzdelávacích a odborných osnov a poskytnúť podporu na lepší rozvoj a posúdenie týchto zručností 18 .

V rámci iniciatívy Investícia do Európskej mládeže prijatej 7. decembra 2016 19 a následných oznámení o rozvoji škôl a excelentnej výučby 20 , ako aj o modernizácii vysokoškolského vzdelávania 21 z mája 2017 Komisia ešte zdôraznila potrebu investovať do rozvoja kompetencií a sformulovala ďalšie ambície v tejto oblasti.

V odporúčaní Rady z decembra 2016 „Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých“ sa odporúča, aby sa dospelým s nízkou úrovňou zručností, vedomostí a kompetencií v súlade s ich individuálnymi potrebami poskytla príležitosť na získanie minimálnej úrovne gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnej kompetencie a/alebo získanie širšieho súboru zručností, vedomostí a kompetencií vychádzajúcich z odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006.

V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa 22 sa členské štáty vyzývali, aby mali v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a špecifikami najneskôr v roku 2018 a podľa toho, ako to uznajú za vhodné, zavedené opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré jednotlivcom umožňujú získať vedomosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a získať úplnú, prípadne čiastočnú kvalifikáciu.

Odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie 23 , poskytuje spoločný referenčný rámec, ktorý jednotlivcom a organizáciám pomáha porovnávať rôzne kvalifikačné systémy a úrovne kvalifikácií z týchto systémov.

Rámec Europass 24 ľuďom pomáha lepšie prezentovať a opísať svoje kompetencie a kvalifikácie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

V návrhu odporúčania Rady o spoločných hodnotách, inkluzívnom vzdelávaní a európskom rozmere vzdelávania 27 sa zdôrazňuje hlavne občianska kompetencia tak, ako je opísaná v prílohe k tomuto odporúčaniu. Stanovuje sa v ňom niekoľko opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať s podporou Únie.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne digitálneho vzdelávania 28 sa stanovuje, ako môžu systémy vzdelávania a odbornej prípravy lepšie využívať inovácie a digitálne technológie a podporiť rozvoj relevantných digitálnych kompetencií potrebných pre život a prácu v období rýchlych zmien v digitálnej oblasti. Akčný plán digitálneho vzdelávania venuje osobitnú pozornosť systémom počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy a vzťahuje sa na školy, odborné vzdelávanie a prípravu a vysokoškolské vzdelávanie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Táto iniciatíva je v súlade s článkami 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V článku 165 sa stanovuje, že Únia prispeje k rozvoju kvalitného vzdelávania podporou spolupráce medzi členskými štátmi, a ak je to potrebné, podporou a dopĺňaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu ich vzdelávacích systémov. V článku 166 sa stanovuje, že Únia uskutoční politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania.

Touto iniciatívou sa nenavrhuje rozšírenie regulačnej právomoci EÚ ani povinných záväzkov členských štátov. Členské štáty sa na základe svojej vnútroštátnej situácie rozhodnú, ako budú toto odporúčanie vykonávať.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Pridaná hodnota tohto odporúčania na úrovni Únie spočíva v schopnosti Únie:

·formulovať spoločný referenčný rámec potrebných kľúčových kompetencií,

·propagovať spoločné chápanie celoživotného vzdelávania,

·uľahčiť výmenu vedomostí, odborných skúseností a osvedčených postupov,

·podporiť iniciatívy na zlepšenie rozvoja kompetencií na úrovni EÚ,

·podporiť rozvoj rámcov kompetencií, ktoré pomáhajú definovať výsledky výučby a tvoria základ postupov posudzovania a potvrdzovania,

·podporiť hodnotenie rozvoja kompetencií a monitorovať pokrok na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Uskutočnila sa séria špecializovaných konzultačných stretnutí a odborných seminárov, ktorá sa začala fórom pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež v októbri 2016. O revízii odporúčania o kľúčových kompetenciách z roku 2006 sa viedli široké diskusie s predstaviteľmi členských štátov na stretnutiach skupiny na vysokej úrovni ET 2020, stretnutiach generálnych riaditeľov zodpovedných za školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu a vysokoškolské vzdelávanie, ako aj s poradným výborom pre odborné vzdelávanie a prípravu, s výborom pre kultúrne záležitosti a na stretnutí poradnej skupiny Youthpass.

Verejná online konzultácia bola otvorená od 22. februára do 19. mája 2017, pričom v rámci nej bolo zozbieraných takmer 500 odpovedí a predložilo sa 69 pozičných dokumentov. Príspevky poukazujú na dobré zapojenie ministerstiev vzdelávania a mimovládnych zainteresovaných strán. Proces konzultácií sa ukončil konferenciou v Bruseli 14. júna 2017 29 .

Výsledky konzultácie potvrdzujú dôležitosť európskeho referenčného rámca kľúčových kompetencií. Respondenti potvrdili, že sú potrebné zmeny, aby tento rámec odzrkadľoval politický, spoločenský, hospodársky, ekologický a technologický vývoj za posledné desaťročie.

Kľúčové zistenia z verejnej konzultácie online:

·väčšina respondentov oceňuje referenčný rámec ako dôležitý nástroj v oblasti

·vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa (77 %),

·väčšina prispievateľov vníma potrebu zaviesť menšie zmeny referenčného rámca (65 %),

·respondenti zdôrazňujú potrebu ďalej podporovať používanie referenčného rámca a

·podporovať v Európe vzdelávanie, odbornú prípravu a učenie sa so zameraním na kompetencie.

V rámci online konzultácií, pozičných dokumentov a konzultačných stretnutí/konferencií sa zdôraznila potreba:

·reagovať na dopyt po kompetenciách v oblasti gramotnosti, jazykov a komunikácie v dnešných viacjazyčných a kultúrne rozmanitých spoločnostiach,

·reagovať na rýchlo sa meniace digitálne a technologické prostredie aktualizovaním vymedzenia pojmu digitálna kompetencia. Táto aktualizácia by mala zahŕňať skúsenosti z rozvoja a podpory používania široko používaného rámca digitálnych kompetencií 30 ,

·ďalej zlepšovať rozvoj kompetencií v oblasti matematiky, vied a technológií,

·zdôrazniť dôležitosť osobných a medziľudských zručností, ktoré sa niekedy označujú za „životné“, „socioemocionálne“ či „mäkké“ zručnosti, keďže jednotlivcom pomáhajú reagovať na neistotu a zmenu. V referenčnom rámci sa navrhuje ďalšie posilnenie zručností, ako sú kritické myslenie, tímová práca, medzikultúrne zručnosti a riešenie problémov,

·zdôrazniť udržateľnosť odporúčania po desaťročí vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju OSN (2005 – 2014) a so zreteľom na globálne ciele udržateľného rozvoja do roku 2030 vrátane cieľa pre vzdelávanie,

·vyzdvihnúť občiansku kompetenciu a úlohu občianstva, spoločných hodnôt a ľudských práv. Čoraz dôležitejšie je umožniť jednotlivcom, aby konali ako zodpovední, aktívni ľudia schopní prispieť k mierovým, tolerantným, inkluzívnym a bezpečným spoločnostiam. Z tohto pohľadu sa ďalej navrhuje posilniť mediálnu gramotnosť a medzikultúrne zručnosti,

·vyzdvihnúť kreativitu, schopnosť plánovať a riadiť procesy a riešiť riziká ako súčasť informovaného rozhodovania ako zásadných rozmerov podnikateľskej kompetencie. Uprednostňovalo sa zosúladenie aktualizovaného vymedzenia s rámcom EntreComp 31 ,

·vziať do úvahy širšie spektrum súčasných podôb kultúrneho vyjadrenia a okrem toho zahrnúť prvok rozvoja vlastnej kultúrnej totožnosti. Mali by za zdôrazňovať pozitívne a otvorené prístupy k iným kultúram a kultúrnym rozdielom.

Konzultáciou sa potvrdilo, že použitie referenčného rámca bolo zamerané na formálnu výučbu na základných a stredných školách. Potrebujeme teda silné prepojenie s inými druhmi vzdelávania a odbornej prípravy, ako sú vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, odborné vzdelávanie a príprava, vysokoškolské vzdelávanie, vzdelávanie dospelých a neformálne vzdelávanie.

Na ďalšiu podporu používania referenčného rámca sa nakoniec navrhovalo posilnenie usmernenia a podpory pre vzdelávacích pracovníkov a pracovníkov odbornej prípravy, ako aj preskúmanie spôsobov podporovania prístupov k posudzovaniu v rámci procesov výučby a učenia sa aj v rámci riadenia vzdelávania a odbornej prípravy.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh vychádza zo širokej škály správ a štúdií o vplyve odporúčania o kľúčových kompetenciách z roku 2006, súvisiacich reformách členských štátov a príslušných projektoch financovaných EÚ. V spoločnej správe Rady a Európskej komisie o pokroku z roku 2010 sa skúmali prvé skúsenosti členských štátov s prechodom na vzdelávacie a učebné osnovy zamerané na kompetencie 32 . Zistenia siete KeyCoNet 33 , európskej siete pre rozvoj kľúčových kompetencií v školskom vzdelávaní, ako aj správa siete Eurydice z roku 2012 34 poskytujú dobrý prehľad používania referenčného rámca v školskom vzdelávaní. Správy centra CEDEFOP 35 obsahujú pohľad na rozsah, do akého hral referenčný rámec úlohu v odbornom vzdelávaní a príprave.

Dôkazy sa okrem toho zhromaždili prostredníctvom štúdií vykonaných na účely prehľadu vrátane prehľadu odbornej literatúry o používaní európskeho referenčného rámca a komparatívnej analýzy medzinárodných a vnútroštátnych rámcov kompetencií 36 .

V prípade konkrétnych kompetencií práca vychádzala zo štúdií a správ v týchto oblastiach, ako sú nedávne správy o gramotnosti a jazykovom vzdelávaní 37 , vedeckom vzdelávaní 38 , spoločenskom vzdelávaní a citovej výchove 39 , občianskom vzdelávaní 40 , podnikateľskom vzdelávaní 41 , občianskej kompetencii 42 a kultúrnom povedomí a vyjadrovaní 43 .

V revízii sa zohľadnili aj správy a štúdie OECD, UNESCO a Rady Európy, ktoré sa zúčastňujú na definovaní rámcov kompetencií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa 44 . Ďalším relevantným zdrojom informácií bola práca Spoločného výskumného centra (JRC), najmä v oblasti digitálnych a podnikateľských kompetencií 45 .

•Posúdenia vplyvu

Vzhľadom na doplnkový charakter činností vo vzťahu k iniciatívam členských štátov, dobrovoľnú povahu navrhovaných činností a očakávaný rozsah a vplyvy sa posúdenie vplyvu nevykonalo. Pri vypracovaní návrhu sa informácie čerpali z predchádzajúcich štúdií, konzultácie s členskými štátmi a verejnej konzultácie.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Táto iniciatíva si nevyžiada dodatočné zdroje z rozpočtu EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Ustanovenia pre členské štáty

Členské štáty sa vyzývajú k posilneniu rozvoja kľúčových kompetencií všetkých študentov, najmä študentov zo znevýhodneného prostredia. Vyzývajú sa k zintenzívneniu snáh najmä o zvýšenie úrovní dosiahnutých základných zručností (gramotnosti, matematickej gramotnosti a základných digitálnych zručností), digitálnych a podnikateľských kompetencií, kompetencií v oblasti STEM, ako aj jazykových kompetencií. Od členských štátov sa v prípade potreby požaduje, aby posilnili podporu prístupov k výučbe a učeniu sa zameraných na kompetencie vo všetkých systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa.

Okrem aktualizovaného európskeho referenčného rámca kľúčových kompetencií sa navrhujú viaceré osvedčené postupy na podporu pracovníkov vo všetkých systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa v rámci učenia sa zameraného na kompetencie a na ďalší rozvoj posudzovania kľúčových kompetencií. Podpora rozvoja kľúčových kompetencií si vyžaduje vytvorenie a používanie rôznych podporných vzdelávacích prístupov a kontextov. Členské štáty sa vyzývajú k podpore ich ďalšieho rozvoja.

V odporúčaní sa okrem toho zdôrazňuje potreba podporiť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja ich zohľadnením vo vzdelávaní, v odbornej príprave a neformálnom vzdelávaní.

Členské štáty sa vyzývajú, aby podávali správy o skúsenostiach a pokroku pri zabezpečovaní kľúčových kompetencií.

Ustanovenia pre Komisiu

Komisia navrhuje ďalší rozvoj usmernení o prístupoch k vzdelávaniu, odbornej príprave a učeniu sa zameraných na kompetencie a podporu iniciatív na rozvoj a propagovanie vzdelávania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vzhľadom na cieľ OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 4 týkajúci sa inkluzívneho vzdelávania rovnakej kvality a príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých 46 .

Komisia navrhuje vypracovanie hodnotiacej tabuľky na monitorovanie rozvoja kľúčových kompetencií a poskytnutie informácií o opatreniach vykonaných na podporu rozvoja kompetencií. Zamýšľa vypracovať návrh budúcich európskych referenčných hodnôt v oblasti rozvoja kompetencií vzhľadom na ďalší cyklus strategického rámca európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

2018/0008 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)V Európskom pilieri sociálnych práv 47 sa ako prvá zásada uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. Takisto sa v ňom uvádza, že „každý človek má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“, ako aj na odbornú prípravu a rekvalifikáciu a pomoc pri hľadaní pracovného miesta. Posilňovanie rozvoja kompetencií je jedným z cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý by mohol využiť „plný potenciál vzdelávania a kultúry ako hybných síl pre tvorbu pracovných miest, sociálnu spravodlivosť či aktívne občianstvo a príležitosti na zažívanie európskej identity v celej jej rozmanitosti“ 48 .

(2)Ľudia potrebujú správne zručnosti a kompetencie, aby sa dala udržať súčasná životná úroveň, podporovať vysoká miera zamestnanosti a pestovať sociálna súdržnosť s ohľadom na budúcu spoločnosť a svet práce 49 . Podpora ľudí v celej Európe pri získavaní zručností a kompetencií potrebných na osobné naplnenie, zamestnateľnosť a sociálne začlenenie prispieva k posilňovaniu odolnosti Európy v čase rýchlych a hlbokých zmien.

(3)Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali v roku 2006 odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. V uvedenom odporúčaní boli členské štáty požiadané, aby „rozvíjali vyučovanie kľúčových kompetencií u všetkých ako súčasť ich stratégií celoživotného vzdelávania vrátane stratégií na dosiahnutie všeobecnej gramotnosti a aby ako referenčný nástroj využívali ,Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec‘“ 50 . Odkedy sa prijalo toto odporúčanie, stalo sa kľúčovým referenčným dokumentom pre rozvoj vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa zameraných na kompetencie.

(4)V súčasnosti sa požiadavky na kompetencie zmenili. Väčší počet pracovných miest totiž podlieha automatizácii, technológie zohrávajú významnejšiu úlohu vo všetkých oblastiach života a práce a podnikateľské a spoločenské a občianske kompetencie sú čoraz dôležitejšie na zabezpečenie odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa zmenám.

(5)Zároveň medzinárodné prieskumy ako PISA 51 a PIAAC 52 naznačujú, že pretrváva vysoký podiel dospievajúcich a dospelých s nedostatočnými základnými zručnosťami. V roku 2015 mal jeden z piatich žiakov vážne ťažkosti pri rozvoji dostatočných zručností v oblasti čítania, matematiky alebo vedy 53 . V niektorých krajinách až jedna tretina dospelých má len najnižšiu úroveň schopnosti čítať, písať a počítať 54 . Až 44 % obyvateľstva Únie má slabé alebo nemá žiadne (19 %) digitálne zručnosti 55 .

(6)Investície do základných zručností sú teda dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Kvalitné vzdelávanie vrátane mimoškolských aktivít a široký prístup k rozvoju kompetencií zlepšuje úroveň dosiahnutých základných zručností 56 . Okrem toho treba preskúmať nové spôsoby vzdelávania, keďže naša spoločnosť je čoraz mobilnejšia a digitálnejšia 57 . Digitálne technológie majú vplyv na vzdelávanie, odbornú prípravu i učenie sa, lebo rozvíjajú flexibilnejšie vzdelávacie prostredia prispôsobené potrebám mimoriadne mobilnej spoločnosti 58 .

(7)V novom programe v oblasti zručností pre Európu bolo oznámené preskúmanie odporúčania z roku 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie a uznalo sa, že investovanie do zručností a spôsobilostí a spoločného a aktualizovaného chápania kľúčových kompetencií je prvým krokom pri podpore vzdelávania, odbornej prípravy a neformálneho vzdelávania v Európe 59 .

(8)V reakcii na zmeny v spoločnosti a hospodárstve, v nadväznosti na diskusie o budúcnosti práce a na základe verejnej konzultácie k preskúmaniu odporúčania o kľúčových kompetenciách z roku 2006 treba zrevidovať a aktualizovať jednak spomínané odporúčanie, jednak európsky referenčný rámec kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, a to s osobitným dôrazom na podporu podnikateľského ducha.

(9)Rozvoj kľúčových kompetencií, ich potvrdzovanie a poskytovanie vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa zameraných na kompetencie by sa mali podporovať zavedením osvedčených postupov na lepšiu podporu pedagogických pracovníkov pri výkone ich úloh a zlepšenie ich vzdelávania, ale aj v záujme aktualizácie metód a nástrojov posudzovania a potvrdzovania a zavedenia nových a inovatívnych foriem výučby a vzdelávania 60 . Preto by sa na základe skúseností z posledného desaťročia v tomto odporúčaní mali riešiť problémy pri zavádzaní vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa zameraných na kompetencie.

(10)Podpora potvrdzovania kompetencií umožní jednotlivcom, aby ich zručnosti boli uznávané a aby získali úplnú, prípadne čiastočnú kvalifikáciu 61 v určitej oblasti. Táto snaha môže vychádzať z existujúcich režimov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj z európskeho kvalifikačného rámca 62 , ktorý predstavuje spoločný referenčný rámec na porovnávanie úrovne kvalifikácií, pričom sa v ňom uvádzajú kompetencie potrebné na ich dosiahnutie. Okrem toho posudzovanie zohráva dôležitú úlohu pri štruktúrovaní učebných postupov a usmerňovaní, aby sa ľuďom pomohlo zlepšiť si kompetencie aj v súvislosti s meniacimi sa požiadavkami na trhu práce 63 .

(11)Vymedzenie súboru kľúčových kompetencií potrebných na osobné naplnenie, zamestnateľnosť a sociálne začlenenie ovplyvnil nielen spoločenský a hospodársky vývoj, ale aj rôzne iniciatívy v Európe počas posledného desaťročia. Osobitná pozornosť sa venuje zlepšeniu základných zručností, investíciám do jazykového vzdelávania, zlepšovaniu digitálnych a podnikateľských zručností, významu spoločných hodnôt vo fungovaní našich spoločností a motivovaniu väčšieho počtu mladých ľudí, aby začali kariéru na vedeckom poli. Tento vývoj by sa mal odzrkadliť aj v referenčnom rámci.

(12)Cieľ 4.7 spomedzi cieľov udržateľného rozvoja zdôrazňuje, že treba „zabezpečiť, aby všetci študenti získali znalosti a zručnosti potrebné na podporu udržateľného rozvoja, okrem iného prostredníctvom vzdelávania o udržateľnom rozvoji a udržateľnom spôsobe života, o ľudských právach, rodovej rovnosti, presadzovaní kultúry mieru a nenásilia, globálnom občianstve a ocenení kultúrnej rozmanitosti, ako aj o prínose kultúry k udržateľnému rozvoju“ 64 . Tento cieľ sa odráža aj v revízii referenčného rámca.

(13)Poskytovanie jazykového vzdelávania, ktoré má čoraz väčší význam pre modernú spoločnosť, medzikultúrne porozumenie a spoluprácu, má prínos zo spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CEFR) 65 . Tento rámec pomáha identifikovať hlavné prvky príslušných kompetencií a podporuje učebný proces. Je zároveň základom všeobecného vymedzenia jazykových kompetencií a zohľadňuje sa aj v revízii referenčného rámca.

(14)Pri podpore rozvoja kompetencií sa ukázal užitočný rozvoj rámca digitálnych kompetencií 66 a rámca podnikateľských kompetencií 67 . Podobne aj európsky referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru, ktorý vypracovala Rada Európy 68 , predstavuje komplexný súbor hodnôt, zručností a prístupov v záujme primeranej účasti v demokratických spoločnostiach. Všetky boli náležite zohľadnené aj pri aktualizácii referenčného rámca.

(15)S cieľom motivovať viac mladých ľudí, aby si hľadali uplatnenie v profesiách súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou (STEM), sa v celej Európe začali iniciatívy na užšie prepojenie vedeckého vzdelávania s kultúrou a inými tematickými okruhmi so zameraním na učenie sa pomocou objavovania a s oporou širokého spektra spoločenských aktérov a odvetví 69 . Zatiaľ čo vymedzenie týchto kompetencií sa v priebehu rokov veľmi nezmenilo, podpora rozvoja kompetencií v oblastiach STEM je čoraz podstatnejšia a mala by sa zohľadniť aj v tomto odporúčaní.

(16)Význam a relevantnosť neformálneho vzdelávania vyplývajú zo skúseností získaných vďaka práci s mládežou, dobrovoľníckej činnosti, ako aj športu na miestnej úrovni. Neformálne vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri podpore rozvoja základných medziľudských, komunikačných a kognitívnych zručnosti: príkladom je kritické myslenie, analytické zručnosti, tvorivosť, riešenie problémov a odolnosť, ktoré uľahčujú prechod mladých ľudí do dospelosti, aktívneho občianstva a pracovného života 70 . Skvalitnenie spolupráce medzi rôznymi vzdelávacími prostrediami pomáha rozvíjať rôzne vzdelávacie prístupy a kontexty 71 .

(17)Pri riešení rozvoja kľúčových kompetencií z hľadiska celoživotného vzdelávania by sa podpora mala zabezpečiť na všetkých stupňoch vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa: cieľom by mal byť rozvoj vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 72 , ďalšie posilňovanie školského vzdelávania a zabezpečenie excelentnej výučby 73 , poskytovanie príležitostí na pestovanie zručností pre nízko kvalifikovaných dospelých 74 , ako aj ďalší rozvoj počiatočného a pokračujúceho odborného vzdelávania a prípravy 75 či modernizácia vysokoškolského vzdelávania 76 .

(18)Toto odporúčanie by sa malo vzťahovať na širokú škálu prostredí vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa (formálnych aj neformálnych) a zameriavať sa na celoživotné vzdelávanie. Jeho cieľom by malo byť sformulovanie spoločného chápania kompetencií, ktoré môžu podporovať prechod a spoluprácu medzi týmito rôznymi vzdelávacími prostrediami. Opisujú sa v ňom osvedčené postupy, ktoré by mohli riešiť potreby pedagogických pracovníkov, teda učiteľov, školiteľov, tých, ktorí vyučujú učiteľov, vedúcich predstaviteľov subjektov vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnancov zodpovedných za odbornú prípravu kolegov, výskumných pracovníkov a vysokoškolských pedagógov, pracovníkov s mládežou, pedagógov, ktorí vzdelávajú dospelých, ale aj zamestnávateľov a účastníkov trhu práce. Toto odporúčanie je zamerané aj na inštitúcie a organizácie vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, pričom usmerňuje ľudí a podporuje ich pri zlepšovaní kompetencií od raného veku počas celého života.

(19)Toto odporúčanie plne rešpektuje zásady subsidiarity a proporcionality,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE

Členské štáty by mali:

1.podporovať právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a zabezpečiť príležitosti pre všetkých, aby si mohli rozvíjať kľúčové kompetencie s plným využitím dokumentu „Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec“ v prílohe, a

1.1.podporovať rozvoj kľúčových kompetencií už od útleho veku u všetkých jednotlivcov ako súčasť vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania;

1.2.podporovať mladých ľudí a dospelých, ktorí sú znevýhodnení alebo majú osobitné potreby, aby dokázali naplniť svoj potenciál;

2.podporovať rozvoj kľúčových kompetencií s osobitným dôrazom na:

2.1.zvyšovanie úrovne základných zručností (gramotnosti, matematickej gramotnosti a základných digitálnych zručností) ako základ pre ďalšie vzdelávanie a účasť na spoločenskom dianí;

2.2.podporovať nadobúdanie kompetencií v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj prijímať opatrenia, ktorými sa podarí viac mladých ľudí motivovať ku kariére v oblasti STEM;

2.3.zvyšovať a zdokonaľovať úroveň digitálnych kompetencií na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých skupinách obyvateľstva;

2.4.podporovať podnikateľské kompetencie, kreatívnosť a iniciatívnosť, najmä u mladých ľudí, a to aj prostredníctvom podpory príležitostí pre mladých študentov, aby počas základného alebo stredoškolského vzdelávania mohli získať aspoň jednu skúsenosť z podnikateľského prostredia;

2.5.zvýšiť úroveň jazykových schopností a podporovať učiacich sa, aby sa učili rôzne jazyky relevantné pre ich pracovnú a životnú situáciu;

3.uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií vďaka využitiu osvedčených postupov na podporu rozvoja kľúčových kompetencií tak, ako sa uvádza v prílohe, a to najmä:

3.1.podporou rôznych vzdelávacích prístupov a kontextov vrátane primeraného využívania digitálnych technológií v prostrediach vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa;

3.2.poskytovaním podpory pedagogickým pracovníkom pri celoživotnom vzdelávaní zameranom na kompetencie v prostrediach vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa;

3.3.podporou a ďalším rozvojom posudzovania a potvrdzovania kľúčových kompetencií;

3.4.posilňovaním spolupráce medzi subjektmi vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa na všetkých úrovniach a v rôznych oblastiach s cieľom zlepšiť plynulosť rozvoja kompetencií učiacich sa a zdokonaliť postupy vývoja inovačných vzdelávacích prístupov;

3.5.posilňovaním nástrojov, zdrojov a poradenstva v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania a v iných vzdelávacích prostrediach v záujme podpory ľudí pri riadení svojho celoživotného vzdelávania;

4.začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa;

5.podávať správy o skúsenostiach a pokroku pri presadzovaní kľúčových kompetencií vo všetkých odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy vrátane neformálneho vzdelávania,

TÝMTO VÍTA, ŽE KOMISIA:

6.podporuje vykonávanie odporúčania a využívanie európskeho referenčného rámca tým, že uľahčuje vzájomné učenie medzi členskými štátmi a rozvíja v spolupráci s nimi referenčné materiály a nástroje, ako napríklad:

6.1.rámce pre osobitné kompetencie, ktoré uľahčujú rozvoj a posudzovanie kompetencií 77 ;

6.2.usmernenia o nových formách učenia sa a podporných prístupoch založené na dôkazoch;

6.3.podporné nástroje pre pedagogických pracovníkov a ostatné zainteresované strany, ako sú hromadné otvorené online kurzy, nástroje sebahodnotenia 78 , siete vrátane eTwinningu či Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe (EPALE);

6.4.prístupy k posudzovaniu a potvrdzovaniu kľúčových kompetencií v nadväznosti na predchádzajúcu prácu v kontexte strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) 79 ;

7.podporuje iniciatívy zamerané na ďalší rozvoj a podporu vzdelávania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v súvislosti s cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN č. 4 o inkluzívnom a spravodlivom kvalitnom vzdelávaní a príležitostiach na celoživotné vzdelávanie pre všetkých 80 ;

8.zvažuje možnosť vypracovať hodnotiacu tabuľku o poskytovaní vzdelávania, odbornej prípravy a možností učenia sa zameraných na kompetencie a o rozvoji kompetencií v rámci Únie.

Týmto odporúčaním sa nahrádza odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie.

V Bruseli

(1)    Európska komisia (2017), Biela kniha o budúcnosti Európy,  https://ec.europa.eu/commission/white-paper-future-europe-reflections-and-scenarios-eu27_sk .

(2)    Biela kniha o budúcnosti Európy, pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3)    Rímska deklarácia z 25. marca 2017,  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/03/25-rome-declaration/ .

(4)    Európska komisia (2017), Diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie, https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-harnessing-globalisation_sk .

(5)    Strategický dokument EPSC (13/2016) – The Future of Work (Budúcnosť práce); Závery Rady o výchove k trvalo udržateľnému rozvoju od novembra 2010, https://ec.europa.eu/epsc/file/strategic-note-13-future-work_en .

(6)    Oznámenie Komisie o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou – Európskej komisie na zasadnutí lídrov v Göteborgu, 17. novembra 2017, COM(2017) 673 .

(7)    Závery zo zasadnutia Európskej rady, 14. decembra 2017,  EUCO 19/17 .

(8)    OECD (2016), výsledky PISA 2015,  https://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf ; Európska komisia (2016), PISA 2015: EU Performance and initial conclusions regarding education policies in Europe (Výsledky EÚ a počiatočné závery týkajúce sa politík vzdelávania v Európe),  https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/pisa-2015-eu-policy-note_en.pdf . 

(9)    Európska komisia (2016), Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, s. 81 http://ec.europa.eu/education/sites/education/files/monitor2016_en.pdf . 

(10)    Európska komisia (2017), Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy za rok 2017,  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-scoreboard . 

(11)    Oznámenie Komisie o vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, COM(2017) 250 .

(12)    OECD (2015), Skills for Social Progress: The Power of Social and Emotional Education (Zručnosti potrebné na spoločenský pokrok: Sila spoločenského vzdelávania a citovej výchovy),  http://www.oecd.org/edu/skills-for-social-progress-9789264226159-en.htm . 

(13)    Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ( 2006/962/ES ).

(14)    2006/962/ES, pozri poznámku pod čiarou č. 13.

(15)    Európska komisia (2017), Literature review of reforms related to 2006 European Framework of Key Competences for lifelong learning (Prehľad odbornej literatúry o reformách súvisiacich s Európskym rámcom o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006),  https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/key-competences-consultation-2017-strategy_en.pdf . 

(16)    Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,  Ú. v. EÚ 2015/C 417/04 .

(17)    COM(2017) 673, pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(18)    Oznámenie Komisie o novom programe v oblasti zručností pre Európu,  COM(2016) 381 .

(19)    Oznámenie Komisie s názvom Investícia do európskej mládeže, COM(2016) 940; oznámenie Komisie: Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie, COM(2016) 941 .

(20)    Oznámenie Komisie o rozvoji škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života, COM(2017) 248 .

(21)    Oznámenie Komisie o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie, COM(2017) 247 .

(22)    Odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, Ú. v. EÚ/C 398/01 .

(23)    Odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, Ú. v. EÚ/C 189/15 .

(24)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností, ( 2004/2241/ES ).

(25)    COM(2017) 673, pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(26)    COM(2017) 250, pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(27)    COM(2018) 23.

(28)    COM(2018) 22.

(29)    Európska komisia (2017), Správa o výsledkoch konzultácií so zainteresovanými stranami,  https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/2017-key-competences-consultation-review_en.pdf . 

(30)    Európska komisia (2014), Rámec digitálnych kompetencií, https://ec.europa.eu/jrc/en/digcomp/digital-competence-framework .

(31)    Európska komisia (2017), Rámec podnikateľských kompetencií, https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/entrecomp-entrepreneurship-competence-framework .

(32)    Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ ( 2010/C 117/01 ).

(33)    Rozvoj kľúčových kompetencií v Európe. Katalóg iniciatív, http://keyconet.eun.org .

(34)    Európska komisia (2012), Rozvoj kľúčových kompetencií v školách v Európe: výzvy a príležitosti pre politiku, https://www.ddooss.org/informes/School_in_Europe.pdf . 

(35)    CEDEFOP (2015), Stronger VET for better lives (Silnejšie odborné vzdelávanie a príprava pre lepší život), http://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/publications/3067 ; CEDEFOP (2016), Key competences in vocational education and training (Kľúčové kompetencie odborného vzdelávania a prípravy), http://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/country-reports/key-competences-in-vet .

(36)    Európska komisia (2017), Prehľad odbornej literatúry o reformách súvisiacich s Európskym rámcom o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006; Európska komisia (2017), Podpora konzultácie so zainteresovanými stranami v kontexte prehľadu kľúčových kompetencií, správa č. 1: Porovnávacia analýza vnútroštátnych a medzinárodných rámcov kompetencií.

(37)    Európska komisia (2017), Rethinking language and linguistic diversity in schools (Prehodnotenie jazykovej a lingvistickej rozmanitosti na školách), https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/rethinking-language-report_en.pdf .

(38)    Európska komisia (2015), Science education for responsible citizenship (Vzdelávanie v oblasti vedy pre zodpovedné občianstvo), http://ec.europa.eu/research/swafs/pdf/pub_science_education/KI-NA-26-893-EN-N.pdf , Európska komisia (2011), Vedecké vzdelávanie v Európe: Vnútroštátne politky, postupy a výskum, http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/report-rocard-on-science-education_en.pdf .

(39)    Cefai C.; Bartolo P. A.; Cavioni V.; Downes, P.(2017); Integrating Social and Emotional Education (SEE) in the School Curriculum across the EU [Začlenenie spoločenského vzdelávania a citovej výchovy (SEE) do školských osnov v EÚ], Správa NESET II, Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, pripravuje sa.

(40)    Európska komisia (2017), Citizenship Education at School in Europe (Občianske vzdelávanie v školách v Európe), https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/news/20171106-citizenship-education-school-europe-2017_en . 

(41)    Európska komisia (2016), Entrepreneurship Education at School in Europe (Vzdelávanie v oblasti podnikania v školách v Európe), https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/mwikis/eurydice/images/4/45/195EN.pdf . 

(42)    IEA (2017), International Civic and Citizenship Study [Medzinárodná štúdia o výchove k občianstvu (ICCS)], pripravuje sa; JRC (2011), Civic Competence Composite Indicator (CCCI-2): Measuring Young People’s Civic Competence across Europe based on the IEA International Citizenship and Civic Education study [Zložený ukazovateľ občianskej kompetencie (CCCI-2): Meranie občianskej kompetencie mladých ľudí v Európe na základe Medzinárodnej štúdie IEA o výchove k občianstvu], http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC68398/lbna25182enn.pdf. 

(43)    Európska komisia (2016), Cultural Awareness and Expression Handbook (Príručka kultúrneho povedomia a vyjadrovania), https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/6066c082-e68a-11e5-8a50-01aa75ed71a1 . 

(44)    UNESCO, Global Citizenship Education (Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu), https://en.unesco.org/gced ; Rada Európy, Referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru; OECD, Education 2030 (Vzdelávanie do roku 2030) , https://www.coe.int/en/web/education/competences-for-democratic-culture .

(45)    Rámec digitálnych kompetencií; rámec podnikateľských kompetencií, pozri poznámky pod čiarou 30 a 31.

(46)    Cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 4, https://sustainabledevelopment.un.org/sdg4  

(47)    COM(2017) 250, pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(48)    COM(2017) 673, pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(49)    Európska komisia (2017), Diskusný dokument Komisie o sociálnom rozmere Európy, https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-social-dimension-europe_sk . 

(50)    2006/962/ES, pozri poznámku pod čiarou č. 13.

(51)    OECD, Program pre medzinárodné hodnotenie žiakov, http://www.oecd.org/pisa/ . 

(52)    OECD, Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých, http://www.oecd.org/skills/piaac/ . 

(53)    OECD (2016), výsledky PISA 2015, pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(54)    Európska komisia (2016), Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016, pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(55)    Európska komisia, Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy 2017.

(56)    OECD (2016), výsledky PISA 2015, pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(57)    Európska komisia (2017), Diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie, pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(58)    Oznámenie Komisie „Prehodnotenie vzdelávania – Investovanie do zručností pre dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov“, COM(2012) 669 .

(59)

   COM(2016) 381, pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(60)    Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (2010/C 117/01), pozri poznámku pod čiarou č. 32; Spoločná správa Rady a Komisie z roku 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) ( 2015/C 417/04 ).

(61)    Ú. v. EÚ/C 398/01, pozri poznámku pod čiarou č. 22.

(62)    Ú. v. EÚ/C 189/15, pozri poznámku pod čiarou č. 23.

(63)    Uznesenie Rady z 28. mája 2004 o posilnení politík, systémov a postupov v oblasti celoživotného poradenstva, http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/ en/educ/104236.pdf ; uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o lepšom začlenení poradenstva do stratégií celoživotného vzdelávania.

(64)    Rezolúcia Organizácie Spojených národov prijatá valným zhromaždením 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“; http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E .

(65)    Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: učenie sa, vyučovanie, hodnotenie (CEFR) https://www.coe.int/en/web/common-european-framework-reference-languages . 

(66)    Rámec pre digitálne kompetencie, pozri poznámku pod čiarou č. 30.

(67)    Rámec pre podnikateľské kompetencie, pozri poznámku pod čiarou č. 31.

(68)

   Competences for democratic culture - Living together as equals in culturally diverse democratic societies (Kompetencie pre demokratickú kultúru – Žime spolu ako rovnocenní partneri v kultúrne rozmanitej demokratickej spoločnosti) (2016), https://rm.coe.int/16806ccc07 .

(69)    Európska komisia (2014), Vzdelávanie v oblasti vedy pre zodpovedné občianstvo, pozri poznámku pod čiarou č. 38.

(70)    Závery Rady o úlohe práce s mládežou pri podpore mladých ľudí v rozvíjaní základných životných zručností uľahčujúcich ich úspešný prechod do dospelosti, aktívneho občianstva a pracovného života (22. máj 2017),  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9547-2017-INIT/sk/pdf .

(71)    Závery Rady o posilňovaní medziodvetvovej politickej spolupráce s cieľom účinne riešiť sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelia mladí ľudia, 27. mája 2015,  2015/C 172/03 .

(72)    Závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie, 27. mája 2015,  2015/C 172/05 .

(73)    COM(2017) 248, pozri poznámku pod čiarou č. 20.

(74)    Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom „Cesty zvyšovania úrovne zručností: Nové príležitosti pre dospelých“, http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32016H1224(01)&from=EN . 

(75)     Ú. v. EÚ 2015/C 417/04 , Príloha II.

(76)    COM(2017) 247, pozri poznámku pod čiarou č. 21.

(77)    Na základe skúseností a odborných znalostí získaných pri vytváraní spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky, rámca digitálnych kompetencií a rámca podnikateľských kompetencií.

(78)    Napríklad rámec pre digitálne kompetencie, pozri poznámku pod čiarou č. 30.

(79)    Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotenie kľúčových kompetencií v počiatočnom vzdelávaní a    odbornej príprave: politické usmernenia, SWD(2012) 371.

(80)    Cieľ udržateľného rozvoja OSN 4, pozri poznámku pod čiarou č. 44.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 1. 2018

COM(2018) 24 final

PRÍLOHA

k

k návrhu odporúčania Rady

o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie

{SWD(2018) 14 final}

PRÍLOHA
Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie
Európsky referenčný rámec

Súvislosti a ciele

Každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce.

Každý má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Patrí sem aj právo na pomoc pri hľadaní pracovného miesta, pri odbornej príprave a rekvalifikácii.

Tieto zásady sú definované v európskom „pilieri sociálnych práv“.

V rýchlo sa meniacom a úzko prepojenom svete každý bude musieť disponovať širokou škálou zručností a kompetencií a nepretržite ich počas celého života rozvíjať. Účelom kľúčových kompetencií vymedzených v tomto referenčnom rámci je položiť základ pre vybudovanie spravodlivejších a demokratickejších spoločností. Reagujú na potrebu inkluzívneho a udržateľného rastu, sociálnej súdržnosti a ďalšieho rozvoja demokratickej kultúry.

Hlavným cieľom referenčného rámca je:

a) identifikovať a vymedziť kľúčové kompetencie potrebné z hľadiska zamestnateľnosti, osobného uspokojenia, aktívneho občianstva a sociálneho začlenenia;

b) poskytnúť európsky referenčný nástroj pre tvorcov politík, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, pedagogických pracovníkov, zamestnávateľov i samotných učiacich sa;

c) podporovať úsilie o posilňovanie rozvoja kompetencií v kontexte celoživotného vzdelávania na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Kľúčové kompetencie

Na účely tohto odporúčania sa kompetencie vymedzujú ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov, pričom:

a) vedomosti sa skladajú z faktov a číselných údajov, konceptov, myšlienok a teórií, ktoré sú už etablované a prispievajú k porozumeniu určitej oblasti alebo témy;

b) zručnosti sa vymedzujú ako schopnosť a spôsobilosť vykonávať procesy a využívať existujúce vedomosti na dosahovanie výsledkov;

c) postoje opisujú charakter a názory, o ktoré sa opiera konanie či reakcie na myšlienky, osoby alebo situácie.

Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné uspokojenie a rozvoj, zamestnanosť, spoločenské začlenenie a aktívne občianstvo. Boli vypracované v kontexte celoživotného vzdelávania, od raného detstva počas celého života dospelého človeka, a majú sa nadobúdať pri formálnom a neformálnom vzdelávaní, ako aj informálnom učení sa.

Všetky kľúčové kompetencie sa považujú za rovnako dôležité. Každá z nich prispieva k úspešnému životu v spoločnosti. Kompetencie možno využívať v mnohých rôznych súvislostiach a rozličných kombináciách. Prekrývajú sa a nadväzujú na seba; aspekty, ktoré sú podstatné v jednej oblasti, zvyčajne podporujú kompetencie aj v ďalšej oblasti. V rámci kľúčových kompetencií sú zakotvené zručnosti, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov, tímová práca, komunikačné a vyjednávacie zručnosti, analytické zručnosti, tvorivosť a medzikultúrne zručnosti.

·Referenčný rámec stanovuje osem kľúčových kompetencií:

·gramotnosť,

·jazyková kompetencia,

·matematická kompetencia a kompetencia vo vede, v technológii a inžinierstve,

·digitálna kompetencia,

·osobná, sociálna a vzdelávacia kompetencia,

·občianska kompetencia,

·podnikateľská kompetencia,

·kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu.

1.Gramotnosť

Gramotnosť je schopnosť identifikovať, pochopiť, vyjadrovať, tvoriť a interpretovať koncepty, pocity, fakty a názory ústnou aj písomnou formou pomocou vizuálnych, zvukových a digitálnych materiálov v rozličných odboroch a kontextoch. Zahŕňa schopnosť efektívne komunikovať a nadväzovať kontakty s ostatnými, a to primerane a tvorivo.

Rozvoj gramotnosti tvorí základ pre ďalšie vzdelávanie a ďalšiu jazykovú interakciu. V závislosti od kontextu sa gramotnosť môže rozvíjať v materinskom jazyku, jazyku výučby a/alebo úradnom jazyku danej krajiny alebo regiónu.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Gramotnosť znamená znalosť čítania a písania a dostatočné chápanie písomných informácií. Od jednotlivca si vyžaduje, aby mal vedomosti o slovnej zásobe, používanej gramatike a jazykových funkciách. Zahŕňa uvedomovanie si hlavných typov verbálnej interakcie, škály literárnych a neliterárnych textov, ako aj hlavných charakteristík rôznych jazykových štýlov a registrov.

Jednotlivci by mali mať zručnosti v ústnej, ako aj v písomnej komunikácii v rozličných situáciách a v sledovaní a prispôsobovaní vlastnej komunikácie požiadavkám danej situácie. Táto kompetencia takisto zahŕňa schopnosť rozlišovať a používať rôzne typy zdrojov, vyhľadávať, zhromažďovať a spracúvať informácie, používať pomôcky a formulovať a vyjadrovať ústne a písomné argumenty presvedčivým spôsobom primeraným danému kontextu.

Pozitívny postoj ku gramotnosti obsahuje dispozíciu pre kritický a konštruktívny dialóg, zmysel pre estetické kvality a záujem o interakciu s ostatnými ľuďmi. To znamená uvedomiť si vplyv jazyka na ostatných a potrebu chápať a používať ho pozitívne a sociálne zodpovedne.

2.Jazyková kompetencia

Táto kompetencia vymedzuje schopnosť používať rozličné jazyky na primeranú a účinnú komunikáciu. V širšom chápaní má tie isté zručnostné rozmery ako gramotnosť: je založená na schopnosti chápať, vyjadrovať a interpretovať koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí podľa želaní a potrieb jednotlivca. Pokiaľ je to vhodné, môže zahŕňať zachovanie a ďalší rozvoj kompetencií v materinskom jazyku.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Táto kompetencia si vyžaduje vedomosti o slovnej zásobe a funkčnej gramatike v rôznych jazykoch a uvedomenie si hlavných typov verbálnej interakcie a jazykových registrov. Dôležité sú vedomosti o spoločenských konvenciách a kultúrnom aspekte a variabilite jazykov.

Základné zručnosti pre túto kompetenciu pozostávajú zo schopnosti porozumieť hovorenému slovu, iniciovať, udržiavať a ukončiť konverzáciu a čítať, chápať a tvoriť texty, a to na rôznych úrovniach pokročilosti v závislosti od jazyka. Jednotlivci by mali dokázať používať nástroje vhodne a učiť sa jazyky formálne, neformálne a informálne počas celého života.

Pozitívny postoj zahŕňa uvedomovanie si kultúrnej rozmanitosti, záujem a zvedavosť zameranú na rôzne jazyky a medzikultúrnu komunikáciu. Zahŕňa aj rešpektovanie jazykového profilu každého jednotlivca vrátane rešpektovania materinského jazyka osôb patriacich k menšinám a/alebo s prisťahovaleckým pôvodom.

3.Matematická kompetencia a kompetencia vo vede, v technológii a inžinierstve

A. Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).

B. Kompetencia vo vede sa vzťahuje na schopnosť a ochotu používať základné vedomosti a používanú metodiku na vysvetľovanie prirodzeného sveta s cieľom určiť otázky a vyvodiť závery podložené dôkazmi. Kompetencie v technológii a inžinierstve sa chápu ako uplatňovanie daných vedomostí a metodiky ako odpovedí na vnímané ľudské túžby a potreby. Kompetencia vo vede, v technológii a inžinierstve zahŕňa porozumenie zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou a zodpovednosti občana ako jednotlivca.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

A. Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede.

Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma a v práci (napr. finančné zručnosti) a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal dokázať myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky vrátane štatistických údajov a grafov.

Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.

B. Pokiaľ ide o vedu, technológiu a inžinierstvo, základné vedomosti zahŕňajú základné princípy prirodzeného sveta, základné vedecké koncepty, teórie, princípy a metódy, technológiu a technologické produkty a postupy, ako aj chápanie dosahu vedy, technológie, inžinierstva a celkovo ľudskej činnosti na prirodzený svet. Tieto kompetencie by mali následne umožniť jednotlivcom lepšie pochopiť prínos, obmedzenia a riziká vedeckých teórií, aplikácií a technológie v spoločnostiach vo všeobecnosti (v súvislosti s rozhodovaním, hodnotami, morálnymi otázkami, kultúrou atď.).

Zručnosti zahŕňajú chápanie vedy ako procesu skúmania prírody riadenými experimentmi, schopnosť používať technické nástroje a prístroje, ako aj vedecké údaje a zaobchádzať s nimi na dosiahnutie určitého cieľa alebo prijatie rozhodnutia či vyvodenie záveru na základe dôkazov a pripravenosť vzdať sa vlastného presvedčenia, ak odporuje novým experimentálnym zisteniam. Jednotlivci by mali tiež dokázať rozlišovať základné charakteristiky vedeckého bádania a vedieť formulovať závery a dôvody, ktoré k nim viedli.

Kompetencia zahŕňa postoj kritického uvedomovania si a zvedavosti, záujem o etické otázky a podporu bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vedecko-technický pokrok v súvislosti s jednotlivcom, rodinou, komunitou a celosvetovými otázkami.

4.Digitálna kompetencia

Digitálna kompetencia zahŕňa sebaisté, kritické a zodpovedné využívanie digitálnych technológií na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti, ako aj interakciu s digitálnymi technológiami. Zahŕňa informačnú a dátovú gramotnosť, komunikáciu a spoluprácu, tvorbu digitálneho obsahu (vrátane programovania), bezpečnosť (vrátane digitálneho blahobytu a spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti) a riešenie problémov.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Jednotlivci by mali chápať, ako digitálne technológie môžu prispievať ku komunikácii, tvorivosti a inovácii, a mali by vedieť, aké príležitosti, obmedzenia, vplyvy a riziká predstavujú. Mali by chápať všeobecné zásady, mechanizmy a logiku vyvíjajúcich sa digitálnych technológií a poznať základné funkcie a spôsoby použitia rôznych zariadení, softvérov a sietí. Jednotlivci by mali mať kritický prístup k platnosti, spoľahlivosti a vplyvu informácií a údajov dostupných vďaka digitálnym prostriedkom a poznať právne a etické zásady súvisiace s prácou s digitálnymi technológiami.

Jednotlivci by mali byť schopní používať digitálne technológie na podporu svojho aktívneho občianstva a sociálneho začlenenia, spoluprácu s ostatnými a kreatívnosť pri dosahovaní osobných, sociálnych alebo obchodných cieľov. Zručnosti zahŕňajú schopnosť pristupovať k digitálnemu obsahu, používať ho, filtrovať, hodnotiť, tvoriť, programovať a zdieľať digitálny obsah. Jednotlivci by mali vedieť riadiť a chrániť informácie, obsah, údaje a digitálne identity, ako aj rozoznávať softvéry, zariadenia, umelú inteligenciu alebo roboty a efektívne s nimi pracovať.

Práca s digitálnymi technológiami a digitálnym obsahom si vyžaduje hĺbavý a kritický, ale zároveň zvedavý, otvorený a perspektívny postoj k ich vývoju. Vyžaduje si aj etický, bezpečný a zodpovedný prístup k využívaniu týchto nástrojov.

5.Osobná, sociálna a vzdelávacia kompetencia

Osobná, sociálna a vzdelávacia kompetencia je schopnosť uvažovať o vlastnej osobnosti, efektívne riadiť čas a informácie, konštruktívne spolupracovať s ostatnými, zachovať si odolnosť a riadiť vlastné vzdelávanie a kariéru. Zahŕňa schopnosť zvládať neistotu a zložitosť, učiť sa učiť, rozvíjať vlastnú fyzickú a emocionálnu pohodu, cítiť empatiu a vedieť riešiť konflikty.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Pre úspešné medziľudské vzťahy a účasť na spoločenskom dianí je podstatné chápať normy správania a pravidlá komunikácie, ktoré všeobecne platia v rozličných spoločnostiach a prostrediach. Osobná, sociálna a vzdelávacia kompetencia si vyžaduje aj znalosť zložiek zdravého ducha, tela a životného štýlu. Zahŕňa znalosť svojich preferovaných stratégií učenia sa, vlastných potrieb rozvoja kompetencií a rôznych spôsobov, ako to dosiahnuť a hľadať príležitosti na vzdelávanie, odbornú prípravu a kariérny rast, ako aj dostupné usmernenia či pomoc.

Zručnosti zahŕňajú schopnosť identifikovať vlastné kapacity, sústrediť sa, čeliť komplexnosti, kriticky uvažovať a prijímať rozhodnutia. Zahŕňa to schopnosť učiť sa a pracovať v skupine aj individuálne, organizovať si vlastné učenie sa a nepoľavovať v ňom, hodnotiť ho a komunikovať o ňom, vyhľadať prípadnú pomoc a účinne riadiť vlastnú kariéru a sociálne vzťahy. Jednotlivci by mali byť odolní a schopní čeliť pocitom neistoty a stresu. Mali by mať možnosť konštruktívne komunikovať v rozličných prostrediach, spolupracovať v tímoch a diskutovať. Zahŕňa to preukazovanie tolerancie, vyjadrovanie a chápanie rôznych uhlov pohľadu, ako aj schopnosť získavať si dôveru a cítiť empatiu.

Táto kompetencia je založená na pozitívnom postoji k vlastnej osobnej, sociálnej a fyzickej pohode a učeniu sa počas celého života. Opiera sa o kombinovaný postoj spolupráce, asertivity a integrity. Zahŕňa rešpekt k ostatným a pripravenosť prekonávať predsudky a robiť kompromisy. Jednotlivci by mali dokázať identifikovať a stanovovať ciele, sami sa motivovať a rozvíjať si odolnosť a sebadôveru, aby mohli pokračovať v učení sa a dosahovať v tejto oblasti úspechy počas celého života. Konštruktívny postoj k riešeniu problémov podporuje proces učenia sa a schopnosť jednotlivca vysporiadať sa s prekážkami a so zmenami. To zahŕňa vôľu uplatniť predchádzajúce vzdelanie a životné skúsenosti a hľadať príležitosti na vzdelávanie a uplatňovanie vzdelania v rozličných životných súvislostiach.

6.Občianska kompetencia

Občianska kompetencia je schopnosť konať ako zodpovedný občan a v plnej miere sa zúčastňovať na občianskom a sociálnom živote, a to opierajúc sa o znalosť sociálnych, hospodárskych a politických konceptov a štruktúr, ako aj o chápanie celosvetového vývoja a udržateľnosti.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Občianska kompetencia je založená na znalostiach základných konceptov vzťahujúcich sa na jednotlivcov, skupiny, pracovné organizácie, spoločnosť, hospodárstvo a kultúru. Zahŕňa aj chápanie spoločných európskych hodnôt, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie. Patria sem vedomosti o súčasnom dianí, ako aj chápanie hlavných trendov v národných, európskych a svetových dejinách s kritickým odstupom. Okrem toho je súčasťou tejto kompetencie informovanosť o cieľoch, hodnotách a politikách sociálnych a politických hnutí, ako aj o udržateľných systémoch, najmä z hľadiska zmeny klímy a demografických zmien na celosvetovej úrovni a ich základných príčin. Zásadný význam má aj znalosť európskej integrácie a informovanosť o rozmanitosti a kultúrnych identitách v Európe a vo svete. To zahŕňa porozumenie viackultúrnym a sociálno-ekonomickým rozmerom európskych spoločností a spôsobu, akým národná kultúrna identita prispieva k európskej identite.

Zručnosti súvisiace s občianskou kompetenciou sa týkajú schopnosti účinne komunikovať s ostatnými v spoločnom alebo vo verejnom záujme vrátane udržateľného rozvoja spoločnosti. Patria sem zručnosti umožňujúce kritické myslenie a konštruktívnu účasť na komunitných činnostiach, ako aj v rozhodovaní na všetkých úrovniach od tej miestnej a celoštátnej až po tú európsku a medzinárodnú. Ďalším prvkom je schopnosť pristupovať k tradičným i novým druhom médií, kriticky na ne nazerať a pracovať s nimi.

Rešpektovanie ľudských práv ako základ demokracie predstavuje základ zodpovedného a konštruktívneho prístupu. Konštruktívna účasť zahŕňa ochotu zúčastňovať sa na demokratickom rozhodovaní na všetkých úrovniach, ako aj na občianskych aktivitách. Jej súčasťou je podpora sociálnej a kultúrnej rozmanitosti, rodovej rovnosti a sociálnej súdržnosti, vôľa rešpektovať súkromie iných a prevziať zodpovednosť za životné prostredie. Aby ľudia dokázali prekonávať predsudky a robiť prípadné kompromisy a aby sa zabezpečila sociálna spravodlivosť a spravodlivé zaobchádzanie, je nevyhnutný záujem o politické a sociálno-ekonomické dianie a medzikultúrnu komunikáciu.

7.Podnikateľská kompetencia

Podnikateľská kompetencia sa vzťahuje na schopnosť využívať príležitosti a myšlienky a meniť ich na hodnoty pre ostatných. Je založená na tvorivosti, kritickom myslení a riešení problémov, iniciatívnosti, vytrvalosti, ako aj schopnosti spolupracovať s cieľom plánovať a riadiť projekty s kultúrnou, sociálnou alebo obchodnou hodnotou.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Podnikateľská kompetencia si vyžaduje znalosť toho, že existujú rôzne kontexty a príležitosti na premenu myšlienok na konkrétne kroky v rámci osobnej, sociálnej a profesionálnej činnosti, a chápanie, ako sa tieto príležitosti rodia. Jednotlivci by mali poznať a chápať prístupy k plánovaniu a riadeniu projektov, ktoré zahŕňajú postupy i zdroje. Mali by mať znalosti z ekonómie a chápať sociálne a hospodárske príležitosti a výzvy, ktorým čelí zamestnávateľ, organizácia či spoločnosť. Mali by si takisto uvedomovať etické zásady a vlastné silné a slabé stránky.

Podnikateľské zručnosti sú založené na tvorivosti, ktorá zahŕňa predstavivosť, strategické myslenie a riešenie problémov, a kritickom a konštruktívnom uvažovaní v rámci vyvíjajúcich sa kreatívnych procesov a inovácií. Patrí medzi ne schopnosť pracovať individuálne i v tímoch, mobilizovať zdroje (ľudí a veci) a udržiavať činnosť. To zahŕňa schopnosť prijímať finančné rozhodnutia týkajúce sa nákladov a hodnoty. Kľúčová je aj schopnosť účinne komunikovať a diskutovať s ostatnými a zvládať neistotu, nejednoznačnosť a riziko pri prijímaní fundovaných rozhodnutí.

Podnikateľský postoj charakterizuje zmysel pre iniciatívu a akčnosť, proaktivitu, perspektívne myslenie, odvahu a vytrvalosť pri dosahovaní cieľov. Jeho súčasťou je snaha motivovať iných a vážiť si ich nápady, empatia a záujem o ľudí a o svet, a uvedomovanie si zodpovednosti, opierajúc sa o etické postupy počas celého procesu.

8.Kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu

Kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu zahŕňa chápanie a rešpektovanie toho, ako sa myšlienky a význam kreatívne vyjadrujú a šíria v rôznych kultúrach a prostredníctvom rôznych druhov umenia a iných kultúrnych foriem. Zahŕňa aktívne chápanie, rozvoj a vyjadrovanie vlastných názorov a schopnosť identifikovať svoje miesto alebo úlohu v spoločnosti rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje súvisiace s touto kompetenciou

Táto kompetencia si vyžaduje znalosť miestnej, národnej, európskej a globálnej kultúry a prejavov vrátane jazyka, dedičstva a tradícií či kultúrnych produktov a porozumenie tomu, ako sa tieto prejavy môžu navzájom ovplyvňovať a ako môžu ovplyvňovať názory jednotlivca. Patrí sem chápanie rôznych spôsobov komunikácie o myšlienkach medzi tvorcom, účastníkom a publikom vo forme písomných, tlačených a digitálnych textov, tanca, divadla, filmu, hier, umenia a dizajnu, hudby, rituálov a architektúry, ako aj v hybridných formách. Vyžaduje si to pochopenie vlastnej rozvíjajúcej sa identity vo svete charakterizovanom kultúrnou rozmanitosťou, ako aj toho, ako umenie a iné kultúrne formy môžu byť nástrojom, pomocou ktorého sa dá nazerať na svet a formovať ho.

Zručnosti zahŕňajú schopnosť empaticky vyjadrovať a interpretovať prenesené a abstraktné myšlienky, skúsenosti a emócie a robiť tak v rôznych druhoch umenia a iných kultúrnych formách. Zručnosti zahŕňajú aj schopnosť identifikovať a využívať príležitosti na tvorbu osobnej, sociálnej alebo obchodnej hodnoty prostredníctvom umenia a iných kultúrnych foriem a zapájať sa do kreatívnych procesov, a to individuálne i kolektívne.

Je dôležité mať otvorený postoj a rešpekt k rôznorodosti kultúrneho prejavu, ako aj etický a zodpovedný prístup k intelektuálnemu a kultúrnemu vlastníctvu. Pozitívny postoj zahŕňa aj záujem o svet, otvorenosť voči úvahám o nových možnostiach a ochotu podieľať sa na kultúrnych zážitkoch.

9.Podpora rozvoja kľúčových kompetencií

Kľúčové kompetencie sú dynamickou kombináciou vedomostí, zručností a postojov, ktoré si učiaci sa musí rozvíjať počas celého života, a to od raného veku. Kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie všetkým poskytujú možnosti rozvíjať si kľúčové kompetencie, a tak sa prístupy zamerané na kompetencie môžu uplatňovať vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa počas celého života.

V záujme podpory vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa v kontexte celoživotného vzdelávania boli identifikované tri výzvy: používanie rôznych vzdelávacích prístupov a kontextov, podpora učiteľov a iných pedagogických pracovníkov, posudzovanie a uznávanie rozvoja kompetencií. Na riešenie týchto otázok možno identifikovať niektoré osvedčené postupy.

a)Rôzne vzdelávacie prístupy a kontexty

a)Učenie sa možno obohatiť vďaka multidisciplinárnemu vzdelávaniu, partnerstvám medzi rôznymi stupňami vzdelávania, aktérmi odbornej prípravy a vzdelávania vrátane tých na trhu práce, ako aj vďaka celoškolským prístupom so zameraním na kolaboratívnu výučbu a vzdelávanie a aktívnu účasť a rozhodovanie vzdelávajúcich sa osôb. Kľúčom k účinnému rozvoju kompetencií je medzisektorová spolupráca medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a externými aktérmi z podnikateľskej, umeleckej, športovej a mládežníckej komunity, vysokoškolského vzdelávania alebo výskumných ústavov.

b)Získavanie základných zručností, ako aj širší rozvoj kompetencií možno systematicky podporovať tak, že akademické vzdelávanie sa obohatí o sociálne a emocionálne učenie sa, umenie a šport. Posilňovanie osobných, sociálnych a vzdelávacích kompetencií od raného veku môže poskytnúť oporu pri rozvoji základných zručností.

c)Motiváciu a angažovanosť môžu zvýšiť vzdelávacie metódy, ako napríklad učenie sa zamerané na bádanie alebo projekty, zmiešané učenie sa či učenie sa umením a hrou. Rozvoj širokej škály kompetencií môže podporiť aj experimentálne učenie sa, učenie sa prácou a vedecké metódy v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM).

d)Učiaci sa, pedagogickí pracovníci a poskytovatelia vzdelávania alebo odbornej prípravy by sa mali nabádať na používanie digitálnych technológií, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania a podporoval rozvoj digitálnych zručností. Príkladom je účasť na iniciatívach Únie, akou je Európsky týždeň programovania 1 . Digitálnu kapacitu vzdelávania, odbornej prípravy a poskytovateľov vzdelávania by mohlo zlepšiť používanie nástrojov sebahodnotenia, ako napríklad nástroja SELFIE 2 .

e)Konkrétne možnosti na získanie podnikateľských skúseností, ako sú napr. minipodniky, stáže v podnikoch alebo hosťovanie podnikateľov v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, by mohli byť osobitne prospešné pre mladých ľudí, ale aj pre dospelých či učiteľov. Počas základného alebo stredoškolského vzdelávania by mladí ľudia mali mať možnosť získať aspoň jednu skúsenosť z podnikateľského prostredia. Školy a obchodné partnerstvá a platformy na miestnej úrovni, a to najmä vo vidieckych oblastiach, môžu byť kľúčovými aktérmi z hľadiska podnikateľského vzdelávania. Zásadný význam pre dosiahnutie trvalého pokroku a vedúceho postavenia by mohla mať primeraná odborná príprava a podpora pre učiteľov a riaditeľov škôl.

f)Jazykové kompetencie možno rozvíjať vďaka úzkej spolupráci so subjektmi vzdelávania, odbornej prípravy a výučby v zahraničí, mobilite pedagogických pracovníkov a učiaciach sa či využívaniu eTwinningu, EPALE a/alebo podobných internetových portálov.

g)Mladým ľuďom a dospelým, ktorí sú znevýhodnení na základe sociálno-ekonomického zázemia alebo migrantského pôvodu, prípadne osobám so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami by sa mohla poskytovať primeraná podpora v inkluzívnych prostrediach, aby mohli naplniť svoj vzdelávací potenciál. Táto podpora by mohla zahŕňať jazykovú, pedagogickú alebo emocionálnu podporu, výpomoc zo strany spolužiakov, mimoškolské činnosti, profesijné poradenstvo alebo materiálnu podporu.

h)Spolupráca medzi subjektmi vzdelávania, odbornej prípravy a výučby na všetkých úrovniach môže byť kľúčom k zlepšeniu plynulosti rozvoja kompetencií učiacich sa počas celého života a k vypracovaniu inovačných vzdelávacích prístupov.

i)Spolupráca medzi oblasťou vzdelávania a odbornej prípravy a nevzdelávacími partnermi v miestnych spoločenstvách a zamestnávateľmi, v kombinácii s formálnym a neformálnym vzdelávaním, podporuje rozvoj kompetencií a môže uľahčiť prechod od vzdelávania k práci.

b)Podpora pedagogických pracovníkov

a)Začlenenie prístupov zameraných na kompetencie do vzdelávania, odbornej prípravy a učenia sa v rámci počiatočného vzdelávania a kontinuálneho profesijného rozvoja môže pomôcť pedagogickým pracovníkom pri zavádzaní zmien vo vyučovaní a učení sa v ich prostredí a môže im pomôcť kompetentne využívať takéto prístupy.

b)Pedagogickí pracovníci by mohli získať podporu pri vypracúvaní prístupov zameraných na kompetencie vo svojich konkrétnych situáciách vďaka výmenám pracovníkov a partnerskému učeniu, aby mali flexibilitu a voľnosť pri organizovaní vzdelávania, a to prostredníctvom sietí, spolupráce a spoločenstiev praxe.

c)Pedagogickým pracovníkom by sa mohla poskytovať pomoc pri vytváraní inovatívnych postupov, zúčastňovaní sa na výskume a náležitom využívaní nových technológií pri uplatňovaní prístupov zameraných na kompetencie vo vyučovaní a učení sa.

d)Pedagogickým pracovníkom by sa mohli poskytnúť usmernenia, prístup do centier odborných znalostí, vhodné nástroje a materiály – to všetko totiž môže posilniť metódy vyučovania a vzdelávania i prax.

c)Posudzovanie a uznávanie rozvoja kompetencií

a)Opis kľúčových kompetencií by sa mohol premietnuť do rámcov výsledkov vzdelávania, ktoré možno doplniť vhodnými nástrojmi na diagnostické formatívne a sumačné posudzovanie a validáciu na príslušných úrovniach 3 .

b)Najmä digitálne technológie by mohli prispieť k sledovaniu rôznych dimenzií pokroku učiacich sa vrátane podnikateľského vzdelávania.

c)Mohli by sa vypracovať rôzne prístupy k hodnoteniu kľúčových kompetencií v prostrediach neformálneho a informálneho vzdelávania vrátane súvisiacich činností zamestnávateľov, odborníkov na poradenstvo a sociálnych partnerov. Tie by mali byť dostupné pre všetkých, a najmä pre nízkokvalifikovaných pracovníkov, aby sa im poskytla podpora pri napredovaní v ďalšom vzdelávaní.

d)V súlade s odporúčaním Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa by sa mohlo rozšíriť a posilniť potvrdzovanie výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vrátane rôznych validačných procesov a využívania nástrojov ako Europass a Youthpass.

(1)    Týždeň programovania, http://codeweek.eu/.

(2)    Nástroj sebahodnotenia na posúdenie digitálnej kapacity (SELFIE), https://ec.europa.eu/jrc/en/digcomporg/selfie-tool , alebo HEInnovate, https://heinnovate.eu/ .

(3)    Základ na posudzovanie kompetencií predstavuje napr. spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, rámec digitálnych kompetencií, rámec podnikateľských kompetencií či opisy kompetencií PISA.