30.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/130

—

so zreteľom na výročnú správu Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pre Európsky parlament (12094/14),

—

so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

—

so zreteľom na záväzky, ktoré prijala VP/PK Federica Mogherini počas svojho vypočutia vo Výbore pre zahraničné veci 6. októbra 2014,

—

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0039/2015),

1.

poukazuje na dramaticky sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie v blízkosti Európskej únie, najmä v jej bezprostrednom susedstve, kde sa na medzinárodný právny poriadok, stabilitu a bezpečnosť Európy útočí v miere, ktorá je bezprecedentná od začiatku európskej integrácie; poukazuje na prebiehajúcu premenu globálneho politického usporiadania;

2.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ aj z dôvodu svojej vnútornej krízy doteraz nebola schopná využiť svoj plný potenciál vytvárať politické a bezpečnostné prostredie a že nedostatočná politická koordinácia a nesúlad medzi politikami EÚ a finančné obmedzenia ešte viac obmedzujú vplyv Európy vo svete a jej schopnosť pôsobiť ako regionálny a globálny garant bezpečnosti, ktorý prispieva k prevencii konfliktov a ku krízovému riadeniu;

3.

domnieva sa, že prioritnými úlohami zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ sú:

4.

vyjadruje presvedčenie, že ambiciózna a účinná zahraničná politika EÚ musí byť založená na spoločnej vízii kľúčových európskych záujmov, hodnôt a cieľov vo vonkajších vzťahoch a na spoločnom vnímaní hrozieb, ktoré sa týkajú celej EÚ; víta záväzok VP/PK prijatý na základe poverenia Európskej rady v decembri 2013 začať prednostne proces strategickej reflexie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, do ktorého by mala byť zapojená široká škála zainteresovaných strán vrátane členských štátov, európskych inštitúcií a európskej verejnosti; trvá na tom, že na základe tejto reflexie by mala byť prijatá nová európska bezpečnostná stratégia, v ktorej by boli zohľadnené nedávne geopolitické zmeny s cieľom reagovať na nové hrozby a výzvy;

5.

zdôrazňuje záväzok prijatý členskými štátmi pri ratifikácii Zmluvy o Európskej únii, ktorý spočíva v aktívnej a bezpodmienečnej podpore zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity v súlade s článkom 24 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

6.

trvá na tom, že politické, hospodárske, finančné a obranné zdroje EÚ a jej členských štátov sa musia posilniť a zlúčiť s cieľom maximalizovať vplyv EÚ vo svete, vytvoriť synergie a zabezpečiť mier a stabilitu v Európe a v jej susedstve; zdôrazňuje, že výrazné úspory nákladov možno dosiahnuť prostredníctvom lepšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

7.

zdôrazňuje, že zahraničná finančná pomoc poskytovaná EÚ a jej členskými štátmi sa musí preorientovať a efektívnejšie využívať v súlade so spoločne dohodnutými strategickými prioritami; vyzýva EÚ na prijatie ďalších opatrení s cieľom zvýšiť viditeľnosť, súdržnosť a účinnosť pomoci EÚ; domnieva sa, že všetky oblasti pomoci EÚ, či už je to rozvojová, alebo núdzová a humanitárna pomoc, by sa mali koordinovať a mali by byť vo vzájomnom súlade; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili účinný dohľad nad finančnou pomocou s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov; poukazuje na správy Európskeho dvora audítorov, v ktorých sa upozorňovalo na problémy v minulosti; zdôrazňuje, že finančná pomoc na podporu občianskej spoločnosti a miestnych MVO by sa mala zvýšiť; žiada rýchlejšie a menej byrokratické postupy schvaľovania projektov;

8.

nabáda inštitúcie a členské štáty EÚ, aby plne využívali súbor nástrojov Lisabonskej zmluvy s cieľom prejsť od doteraz väčšinou reaktívneho prístupu k aktívnej, ucelenej a strategickej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ založenej na spoločných hodnotách a vykonávanej v spoločnom európskom záujme;

9.

domnieva sa, že Rada a Komisia musia formou aktívnej spolupráce s členskými štátmi zabezpečiť súlad a súdržnosť:

10.

víta v tejto súvislosti novú organizáciu Komisie, ktorú tvoria zoskupenia, keďže to VP/PK umožňuje koordinovať všetky príslušné politiky Komisie so zahraničným rozmerom; podporuje VP/PK v úsilí naplno vykonávať funkciu podpredsedníčky Komisie; nabáda VP/PK, aby zároveň využila svoju úlohu predsedníčky Rady pre zahraničné veci a predložila jej iniciatívy, pomocou ktorých sa pokročí v realizácii spoločných aktívnych politík nad rámec najmenšieho spoločného menovateľa, pričom sa využije celý súbor nástrojov SZBP a vonkajších politík EÚ;

11.

opätovne zdôrazňuje, že vnútorné štruktúry Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) treba zreformovať s cieľom umožniť ESVČ, aby VP/PK pomáhala v plnení všetkých jej úloh a umožnila jej urýchliť strategické plánovanie a koordinovať politické procesy v rámci Rady a Komisie; trvá na tom, že treba zracionalizovať riadiacu štruktúru ESVČ na najvyššej úrovni a urýchliť a zefektívniť jej rozhodovacie procesy; opakuje svoju výzvu na užšie zapojenie osobitných zástupcov EÚ do ESVČ, okrem iného aj presunom ich rozpočtu z operačného rozpočtu SZBP do rozpočtu ESVČ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva na politické a nákladovo efektívne hodnotenie úlohy týchto osobitných zástupcov;

12.

opakuje svoju výzvu na zintenzívnenie spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými subjektmi na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kapacity v oblasti monitorovania a reakcie na krízu; okrem toho naliehavo vyzýva na racionalizáciu súčasných štruktúr s cieľom obmedziť zbytočné zdvojovanie, a to aj prostredníctvom zlúčenia prekrývajúcich sa kapacít; domnieva sa, že monitorovacie strediská musia byť náležite vybavené a ich zamestnanci by mali ovládať jazyky, ktorými sa hovorí v najviac ohrozených krízových oblastiach, najmä ruštinu a arabčinu; žiada užšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi monitorovacími strediskami na úrovni EÚ a príslušnými útvarmi v členských štátoch;

13.

vyzýva na modernizáciu siete delegácií EÚ tak, aby odrážala potreby zahraničnej politiky EÚ v 21. storočí, a to aj prispôsobením počtu zamestnancov a odborných znalostí; domnieva sa napríklad, že vo všetkých delegáciách v konfliktných oblastiach, a najmä v krajinách, v ktorých sa nachádza misia SBOP, by mal byť prítomný odborník na bezpečnosť a obranu; žiada VP/PK, aby posilnila právomoc vedúceho delegácie voči všetkým zamestnancom bez ohľadu na to, v ktorej inštitúcii pracujú, a aby zjednodušila administratívne rozpočty delegácií tak, aby mali jeden zdroj financovania; žiada objasnenie hierarchických vzťahov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál synergií a úspor z rozsahu, ktorý poskytuje posilnenie spolupráce medzi veľvyslanectvami členských štátov a delegáciami EÚ, sa ešte stále plne nevyužíva; trvá na tom, že na všetkých úrovniach by sa malo zachovávať vyvážené zastúpenie zamestnancov vyslaných z členských štátov a úradníkov EÚ, ktoré bolo stanovené v rozhodnutí Rady z 26. júla 2010, ktorým sa zriaďuje ESVČ, a poznamenáva, že najmä vo vyšších pozíciách, ako je vedúci delegácie, sa táto vyváženosť momentálne nezachováva;

14.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou pružnosťou rozpočtových pravidiel EÚ, ktorá často vedie k oneskoreniam vo vyplácaní operačných finančných prostriedkov EÚ a ešte viac obmedzuje schopnosť EÚ reagovať na krízy; zdôrazňuje, že je potrebné zrýchliť vyplácanie finančných prostriedkov, pričom podčiarkuje potrebu účinnej kontroly s cieľom predchádzať podvodom a sprenevere; žiada Komisiu, aby v roku 2015 predložila návrh na úpravu príslušných právnych predpisov, a to aj tým, že umožní, aby sa zrýchlené konanie, ktoré je v súčasnosti k dispozícii v prípade humanitárnej pomoci, mohlo používať aj v prípade krízového riadenia, a aby zároveň zabezpečila, aby výdavky v prípade kríz zodpovedali dlhodobým strategickým cieľom EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad chýbajúcimi finančnými prostriedkami, ktoré sa týkajú dvoch hlavných rozpočtových zdrojov EÚ na krízové riadenie a prevenciu konfliktov, a to rozpočtu SZBP a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na východe a juhu Európy sú namiesto zásadných škrtov potrebné synergické účinky a ďalšie zdroje;

15.

poukazuje na to, že činnosti EÚ treba zviditeľniť na úrovni strategického plánovania a multilaterálnych fór, ako aj na operačnej úrovni prostredníctvom misií SBOP a všetkých ostatných misií s vonkajším rozmerom;

16.

pripomína, že podľa článku 21 Zmluvy o EÚ je povinnosťou EÚ zabezpečiť, aby jej vonkajšia činnosť bola navrhnutá a vykonávaná tak, aby upevňovala a podporovala demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva, a že v tejto oblasti ide o spoločnú zodpovednosť EÚ a jej členských štátov; vyzýva VP/PK, aby pravidelne predkladala správy o dodržiavaní článku 21 a preskúmala spôsoby na zlepšenie súdržnosti vonkajšej politiky, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a medzinárodné právo; zdôrazňuje, že monitorovanie vonkajších politík, pokiaľ ide o súlad s článkom 21, musí byť jednotnejšie a prísnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné žiadať od partnerov, aby dodržiavali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv v rámci dohôd s EÚ, a zdôrazňuje, že v prípade potreby treba uplatniť doložky o podmienenosti ľudských práv v týchto dohodách;

17.

berie na vedomie zvýšený dopyt po medzinárodnej pomoci v oblasti podpory demokracie a pozorovania volieb; uznáva, že ide o oblasť, v ktorej môže EÚ zohrávať efektívnu úlohu pri podpore demokratických procesov; žiada preto dôsledné nadväzujúce opatrenia v súvislosti s vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a žiadostí o podporu pri budovaní kapacít pre politické strany;

18.

zdôrazňuje zásadný význam kolektívnej obrany, ktorú zaručuje NATO svojim členom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zvýšili svoju schopnosť prispieť k obrane územia, poskytli viac zdrojov a svedomito začali uplatňovať metodiku združovania a spoločného využívania s cieľom užšie spolupracovať pri vytváraní synergií; zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia mať v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ rovnakú úroveň bezpečnosti; zdôrazňuje, že dôveryhodná zahraničná politika EÚ sa musí opierať o primeranú obranyschopnosť členských štátov a účinnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP); domnieva sa, že SBOP je dôležitou súčasťou európskej bezpečnosti a obrany a prispieva k nej mnohými spôsobmi vrátane podpory pre vytvorenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), posilňovania spolupráce v oblasti rozvoja obrannej schopnosti, ako aj priamych zásahov v krízových oblastiach prostredníctvom svojich civilných misií a vojenských operácií; zdôrazňuje preto, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) by sa mala ešte viac prehĺbiť v spolupráci s NATO; opakuje, že EÚ je partnerom NATO a že stratégie obidvoch organizácií by sa mali dopĺňať; podčiarkuje dôležitú úlohu spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a jej partnermi, ako sú OSN, NATO, Africká únia a OBSE; víta odhodlanie VP/PK aktívne sa zapájať do vecí týkajúcich sa obrany, a to aj tým, že bude predsedať zasadnutiam Rady pre zahraničné veci v zoskupení ministrov obrany;

19.

podporuje prebiehajúce preskúmanie štruktúr krízového riadenia v rámci ESVČ; vyzýva PK/VP, aby výrazne zvýšila účinnosť existujúcich štruktúr tak, aby dokázali rýchlejšie a primeranejšie reagovať na vznikajúce krízy, okrem iného aj znížením počtu paralelných štruktúr; vyzýva PK/VP, aby zachovala a posilnila rozdielnu povahu civilných prístupov k predchádzaniu konfliktom a krízovému riadeniu;

20.

zdôrazňuje, že doposiaľ sa nevyužíva potenciál niekoľkých článkov Lisabonskej zmluvy, napríklad článku 44 Zmluvy o EÚ (ktorým sa misie SBOP zverujú malej skupine členských štátov), článku 41 Zmluvy o EÚ (o počiatočnom fonde), článku 46 ZEÚ (o stálej štruktúrovanej spolupráci), článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ (doložka o vzájomnej pomoci) a článku 222 ZFEÚ (doložka o solidarite); vyzýva VP/PK, aby aktívne podporovala tieto nástroje a ich uplatňovanie, a nabáda členské štáty, aby ich využívali;

21.

víta zasadnutie Európskej rady pre obranu v decembri 2013 a žiada vykonanie prijatých rozhodnutí; teší sa na nadchádzajúcu diskusiu v júni 2015; žiada, aby sa na tomto samite prijali ambiciózne rozhodnutia, najmä:

22.

domnieva sa, že nedávne teroristické útoky v krajinách EÚ ukazujú, že je čoraz ťažšie oddeliť vnútornú bezpečnosť od vonkajšej bezpečnosti, a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby väčšmi spojili svoje úsilie v týchto oblastiach; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výmenu bezpečnostných informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov koordinácie na európskej úrovni; žiada, aby sa vo vzťahoch EÚ s krajinami na Blízkom východe a v severnej Afrike posilnila spolupráca v otázkach boja proti terorizmu, a to aj prostredníctvom výcviku a budovania kapacít v oblasti bezpečnosti, ako aj výmeny informácií a najlepších postupov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na posilnenie medzinárodnej spolupráce s cieľom predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu, a zdôrazňuje, že v tomto úsilí musí dôležitú úlohu zohrávať OSN;

23.

žiada, aby boli vyvinuté priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a SZBP a vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany s NATO v záujme dosiahnutia odstrašujúceho kybernetického účinku s cieľom účinne čeliť a predchádzať útokom v kybernetickom priestore; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ESVČ a Komisiu, aby sa zamerali na to, ako zvýšiť odolnosť príslušnej infraštruktúry; víta stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu výrazného zvýšenia kapacít členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; naliehavo vyzýva Európsku obrannú agentúru (EDA), aby posilnila koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktualizáciu nariadenia o dvojakom používaní s cieľom zabrániť vývozu systémov tým, ktorí sa snažia ohroziť bezpečnosť a dôležitú infraštruktúru EÚ, a predchádzať vývozu technológií hromadného sledovania do autoritárskych režimov; pripomína význam zachovania rovnováhy medzi ochranou digitálnych slobôd a bezpečnosťou;

24.

žiada prijatie novej a ucelenej migračnej politiky EÚ; trvá na tom, že treba vyriešiť základné príčiny nelegálnej migrácie, a to posilnením spolupráce s krajinami tranzitu, ako aj spolupráce a politickej krajinami pôvodu migračných tokov s využitím všetkých politických nástrojov a nástrojov pomoci vrátane politík rozvoja a obchodu, humanitárnej pomoci, predchádzania konfliktom a krízového riadenia, pričom je zároveň potrebné posilniť trasy legálnej migrácie; opakuje výzvu, aby sa zvýšila humanitárna pomoc krajinám, ktoré poskytujú útočisko utečencom, a aby sa posilnili regionálne programy ochrany uskutočňované v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov v blízkosti oblastí pôvodu; zdôrazňuje, že riadenie otázok migrácie by malo byť začlenené do vonkajšej činnosti a zároveň by malo byť významnou prioritou v oblasti spolupráce EÚ s východnými a južnými susedmi; zdôrazňuje, že treba predchádzať stratám na životoch na hraniciach EÚ;

25.

poukazuje na to, že energetika sa stále viac využíva ako nástroj zahraničnej politiky, a pripomína, že základom európskej integrácie je spolupráca v oblasti energetiky; zdôrazňuje význam vybudovania európskej energetickej únie zameranej na zvýšenie súladu a koordinácie medzi zahraničnou a energetickou politikou; zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť by mala byť súčasťou komplexného prístupu k vonkajšej činnosti EÚ, a je presvedčený, že energetická politika musí byť v súlade s ostatnými prioritnými politikami EÚ vrátane bezpečnostnej, zahraničnej a susedskej, obchodnej a rozvojovej politiky, ako aj politikami v oblasti ochrany ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výrazne znížiť závislosť od Ruska a nájsť alternatívne zdroje energie; vyzýva VP/PK a Komisiu, aby sledovali a riešili otázku ovládania infraštruktúr subjektmi z nečlenských štátov, najmä prostredníctvom štátnych podnikov, národných bánk alebo štátnych fondov z tretích krajín, ktoré by mohli preniknúť na trh EÚ s energiou alebo brániť diverzifikácii, a to aj v jadrovom sektore; zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže platné pre trh EÚ s energiou sa musia vzťahovať aj na energetické spoločnosti z nečlenských štátov;

26.

víta vytvorenie funkcie podpredsedu energetickej únie a oznámenie Komisie o európskej stratégii energetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zaviesť krátkodobé a dlhodobé opatrenia uvedené v tejto stratégii; trvá na tom, že treba posilniť súlad medzi zahraničnou politikou EÚ a ostatnými politikami so zahraničným rozmerom, ako je energetická politika, a očakáva, že nová štruktúra Komisie založená na zoskupeniach prinesie výsledky v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva na ďalšie kroky v záujme zosúladenia cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti s ostatnými cieľmi, ktoré sa EÚ usiluje dosiahnuť; vyzýva VP/PK, aby rozvinula strategické priority pre vonkajšiu energetickú politiku, ktoré sú zakotvené vo všeobecných cieľoch zahraničnej politiky, a aby systematickejšie využívala nástroje zahraničnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti;

27.

domnieva sa, že by sa mal zaviesť mechanizmus solidarity s cieľom riešiť prípadné narušenia dodávok energie; vyjadruje presvedčenie, že by sa mala ďalej rozvíjať vzájomne prepojená energetická infraštruktúra a že všetky časti územia EÚ by sa mali začleniť do energetickej sústavy EÚ; zdôrazňuje, že úsilie o diverzifikáciu dodávok energie do EÚ by sa malo urýchliť s cieľom posilniť energetickú nezávislosť EÚ; domnieva sa, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti bude mať veľký prínos pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ; pripomína, že dobre fungujúci vnútorný trh s energiou má zásadný význam a že je vo všeobecnom záujme EÚ, aby boli medzinárodné trhy s energiou stabilné, transparentné a založené na medzinárodných pravidlách; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh komplexnej stratégie na posilnenie bezpečnosti dodávok iných zdrojov, ako sú energetické zdroje;

28.

víta prístup VP/PK Federicy Mogheriniovej týkajúci sa spolupráce s Parlamentom, ktorého cieľom je posilnenie jej zodpovednosti voči inštitúcii; opakovane zdôrazňuje potrebu systematických a aktívnych konzultácií s Parlamentom, a najmä s jeho Výborom pre zahraničné veci, pred prijatím stratégií v oblasti zahraničnej politiky a mandátov SBOP; žiada Radu, aby ukončila rokovania s Parlamentom o nahradení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002, ktorá sa týka prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky; zaväzuje sa k zintenzívneniu spolupráce s národnými parlamentmi, a to aj v rámci medziparlamentnej konferencie pre SZBP, SBOP a COSAC v záujme lepšej pripravenosti na kontrolu príslušných zdrojov;

29.

zdôrazňuje potrebu posilniť EÚ a jej integračnú schopnosť, ktorá je jedným z kodanských kritérií; opätovne zdôrazňuje perspektívu rozšírenia pre všetky kandidátske krajiny a ďalšie potenciálne kandidátske krajiny v zmysle Solúnskeho vyhlásenia z roku 2003 na základe splnenia kodanských kritérií, a podporuje pokračovanie rokovaní o rozšírení; podporuje v tejto súvislosti prístup Komisie, ktorý spočíva v zameraní sa na zásadné reformy v oblasti právneho štátu, verejnej správy a správy hospodárskych záležitostí na začiatku procesu rozšírenia; opätovne zdôrazňuje, že každá krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh, a vyjadruje presvedčenie, že v prípadoch, keď EÚ považuje mieru zosúladenia právnych predpisov kandidátskej krajiny s acquis EÚ za dostatočnú, by sa prístupové rokovania mali začať alebo by mali pokračovať, pretože je to dôležité pre zachovanie dôveryhodnosti EÚ ako celku; podčiarkuje význam spolupráce s kandidátskymi krajinami v oblasti vonkajšej politiky a zdôrazňuje význam zosúladenia ich politík s SZBP;

30.

domnieva sa, že je potrebná spoločná politická stratégia zameraná na oživenie európskeho politického poriadku stanoveného Helsinským záverečným aktom z roku 1975, ktorý je záväzný pre všetky európske štáty vrátane Ruska; trvá na tom, že tento poriadok je založený na rešpektovaní ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti štátov a mierovom riešení konfliktov; myslí si, že rozvoj konštruktívneho dialógu s Ruskom a s ďalšími susednými štátmi EÚ o spolupráci posilní tento poriadok ako dôležitú súčasť mieru a stability v Európe za predpokladu, že Rusko bude rešpektovať medzinárodné právo a plniť svoje záväzky týkajúce sa Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny vrátane odchodu z Krymu;

31.

domnieva sa, že vzťahy EÚ s jej východnými susedmi si vyžadujú nový prístup založený na zásluhách, diferenciácii a zásade „viac za viac“; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré sa chcú priblížiť k Európskej únii, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ a že dôležitou reakciou na kontrolu ambícií Ruska v jeho susedstve je investovať do nezávislosti, zvrchovanosti, hospodárskeho rozvoja a ďalšej demokratizácie týchto krajín; vyjadruje svoj záväzok voči európskej perspektíve pre východoeurópske susedské krajiny EÚ a pripomína, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ môžu ako každý iný európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii, ak budú dodržiavať kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiavať základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečovať zásady právneho štátu;

32.

víta podpísanie a ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov krajín a predbežné vykonanie dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, čo je kľúčovým krokom v ich priblížení sa k EÚ; zastáva názor, že príslušné krajiny by mali využiť proces pridruženia na modernizáciu demokratickej správy vecí verejných, posilnenie právneho štátu, reformu verejnej správy a vykonanie hospodárskych reforiem ako významný krok k ich politickému, hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu priblíženiu k EÚ; naliehavo vyzýva na podstatné zvýšenie politickej, finančnej a technickej pomoci EÚ s cieľom podporiť tieto reformy; trvá však na prísnej podmienenosti a potrebe zaručiť zodpovednosť za vynaložené prostriedky a dosiahnuť výrazné úspechy v znižovaní korupcie; víta priebeh a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali na Ukrajine v októbri 2014 a v Moldavsku v decembri 2014 v súlade s medzinárodnými demokratickými normami;

33.

vyzýva na úzku spoluprácu s tými východoeurópskymi susedmi, ktorí doteraz neuzavreli dohody o pridružení s EÚ alebo by chceli prehĺbiť a posilniť vzťahy v rozličných rámcoch, a to aj podporou bilaterálnej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu; pripomína však, že pomoc EÚ môže byť účinná len vtedy, keď sa partnerské krajiny, ktoré musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, v dostatočnej miere stotožnia s európskymi hodnotami a dodržiavajú ich;

34.

naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo záväzky a medzinárodné a bilaterálne povinnosti vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Charte OSN, Parížskej charte, Helsinskom záverečnom akte OBSE, Budapeštianskom memorande a Zmluve o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Rusko porušilo medzinárodné právo svojou priamou vojenskou agresiou a hybridnou vojnou proti Ukrajine, ktorá priniesla tisíce vojenských a civilných obetí, ako aj nezákonné pripojenie a okupáciu Krymu a podobné kroky proti Abcházsku a Južnému Osetsku, ktoré sú územiami Gruzínska; zdôrazňuje alarmujúce zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv, slobody prejavu a médií na Kryme; naliehavo vyzýva Rusko na zmiernenie napätej situácie, stiahnutie jeho vojsk z územia Ukrajiny a obnovenie pôvodného stavu pred anexiou; víta úsilie dosiahnuť komplexnú dohodu v Minsku 12. februára 2015 a žiada okamžité a plné vykonanie dohody; odmieta prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa 2. novembra 2014 konali v Donecku a Luhansku, pretože ich považuje za nelegitímne;

35.

podporuje sankcie, ktoré prijala EÚ v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskom, a zdôrazňuje, že sankcie sa môžu nastaviť rôznym spôsobom a môžu byť zrušené, v závislosti predovšetkým od plnenia Minskej dohody, ale môžu sa aj sprísniť v prípade, ak by Rusko naďalej neplnilo svoje medzinárodné povinnosti; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na ich jednotné vykonávanie;

36.

zdôrazňuje potrebu solidárneho a jednotného postupu EÚ a jej členských štátov voči Rusku; vyzýva kandidátske krajiny, aby zosúladili svoju zahraničnú politiku voči Rusku s politikou EÚ; vyzýva VP/PK, aby v súvislosti s Ruskom v prvom rade vypracovala spoločnú stratégiu EÚ zameranú na zabezpečenie plnenia záväzkov Ruska týkajúcich sa mieru a stability v Európe vrátane bezpodmienečného dodržiavania zvrchovanosti a územnej celistvosti jeho susedov; je presvedčený, že dobré vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou, založené na dodržiavaní medzinárodného práva a iných medzinárodných povinností, by boli v spoločnom záujme, a dúfa, že Rusko preukáže svoju otvorenosť takémuto vývoju tým, že bude dodržiavať medzinárodné právo;

37.

zdôrazňuje potrebu uceleného európskeho prístupu k dezinformačným kampaniam a propagandistickým aktivitám Ruska vo vnútri aj mimo EÚ; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby predložili akčný plán s konkrétnymi opatreniami na boj proti propagande Ruska; vyzýva na spoluprácu so strategickým komunikačným centrom excelentnosti NATO v tejto veci;

38.

naliehavo žiada vedúcich predstaviteľov EÚ a členské štáty, aby zaručili bezpečnosť a slobodu kresťanov a iných náboženských a etnických menšinových skupín, ktoré sa stretávajú s narastajúcou diskrimináciou a prenasledovaním a ocitli sa v krížovej paľbe; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili, že budúce dvojstranné dohody budú zahŕňať účinné monitorovacie mechanizmy na ochranu ľudských práv náboženských menšín a účinné vykonávanie usmernení EÚ, pokiaľ ide podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery;

39.

trvá na potrebe výrazne zrevidovať politiku Európskej únie voči jej južným susedom, ktorá by sa mala vyznačovať primeranými rozpočtovými zdrojmi a rozvojom a vykonávaním komplexnej stratégie, zameriavať sa na nástroje a zdroje EÚ na podporu budovania fungujúcich a inkluzívnych štátov schopných zaistiť bezpečnosť svojim občanom, presadzovať demokraciu, vystupovať proti náboženskému extrémizmu, dodržiavať ľudské práva, chrániť náboženské a etnické menšiny a posilňovať právny štát, ktorý je kľúčovým predpokladom investícií a hospodárskeho rozvoja; poukazuje na nevyužitý potenciál cezhraničného obchodu v rámci regiónu; trvá na úzkej spolupráci s orgánmi príslušných krajín v oblasti riadenia migračných tokov v súlade s ľudskými právami a medzinárodným právom;

40.

zdôrazňuje, že EÚ musí pri poskytovaní pomoci a podpory presadzovať podmienenosť, keďže programy pomoci a podpory pre občiansku spoločnosť možno udržať len vtedy, ak sa na najvyššej politickej úrovni stanovia jednoznačné podmienky;

41.

trvá na tom, že prepracovaný prístup EÚ k jej južným susedom by mal byť založený na diferenciácii a zásade „viac za viac“, podľa ktorej by EÚ mala poskytnúť dodatočnú podporu partnerským krajinám, ktoré sú odhodlané dosiahnuť demokratizáciu, v demokratizačnom procese dosahujú hmatateľný pokrok a dodržiavajú základné slobody a ľudské práva, ako v prípade Tuniska, Jordánska a Maroka;

42.

vyjadruje poľutovanie nad nedávnym zhoršením vzťahov medzi EÚ a Tureckom a vyzýva na obnovu úsilia o udržiavanie pevnejšieho partnerstva s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné a humanitárne výzvy v južnom Stredozemí; ďalej Turecko naliehavo vyzýva, aby vypracovalo reformy, ktoré budú v úplnom súlade s normami v oblasti ľudských práv vrátane slobody tlače, demokracie, rovnosti a právneho štátu;

43.

naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi americkými a so zapojením hlavných mocností (napr. Ruska a Číny) vypracovali stratégiu podporujúcu zjednotenie regionálnych aktérov (vrátane Turecka, Iraku, Izraela, Jordánska, Egypta, vlád Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, Iránu, Ligy arabských štátov a kurdských síl) s cieľom ukončiť vojny vedené v zastúpení, zastaviť finančnú podporu pre fundamentalistov a vypracovať riešenie pre mier a stabilitu v regióne, najmä s cieľom ukončiť vojnu v Sýrii a Iraku; zdôrazňuje potrebu zachovať územnú celistvosť a národnú jednotu Líbye a naliehavo vyzýva VP/PK, aby dala podnet na väčšie zapojenie regionálnych aktérov do mediácie a riešenia konfliktu v úzkej koordinácii s OSN; víta prebiehajúce rokovania skupiny E3+3 s Iránom a dúfa, že povedú k obojstranne prijateľnej dohode, ktorou sa zabezpečí výhradne mierový charakter iránskeho jadrového programu a poskytne dlhodobá perspektíva úplného opätovného začlenenia Iránu do medzinárodného spoločenstva; podporuje zapojenie VP/PK a všetkých strán zúčastňujúcich sa na mierovom procese na Blízkom východe do hľadania komplexného, konštruktívneho a udržateľného riešenia konfliktu na Blízkom východe, ktoré bude prijateľné pre obidve strany; zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok smerom k dohodnutému riešeniu dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 vedie k ďalšiemu násiliu a krviprelievaniu;

44.

víta vyhlásenie VP/PK týkajúce sa otvorenia úradu v Irbíle v irackom Kurdistane a naliehavo vyzýva VP/PK a ESVČ, aby tento úrad zriadili čo najskôr; zdôrazňuje, že tento úrad by EÚ umožnil získavať informácie priamo na mieste, zlepšiť spoluprácu s miestnymi aktérmi, zabezpečiť lepšie hodnotenie a koordináciu humanitárnych a vojenských opatrení a zviditeľniť EÚ v regióne;

45.

žiada vymenovať osobitného poradcu na posúdenie prínosu otvorenia stáleho diplomatického zastúpenia EÚ v Iráne;

46.

domnieva sa, že kriminálna činnosť a barbarské násilie teroristických džihádistických skupín, ktoré sa angažujú v takzvanom Islamskom štáte (IŠ) a sú s ním prepojení, predstavujú výraznú hrozbu pre širší región Blízkeho východu a severnej Afriky a potenciálne aj pre celosvetový mier a stabilitu; podporuje globálnu koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o porazenie IŠ vojenskými prostriedkami; víta prínos členských štátov EÚ v tejto súvislosti a nabáda na užšiu a účinnú globálnu spoluprácu a dialóg s cieľom dosiahnuť spoločné posúdenie tejto hrozby; naliehavo vyzýva na zvýšenie dôrazného globálneho regulačného tlaku s cieľom pripraviť džihádistov o príjmy z ropy a zaviesť prísne celosvetové sankcie proti finančným transakciám v ich prospech; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že džihádistické skupiny získavajú finančnú podporu aj z niektorých arabských krajín a že EÚ by mala vyzvať tieto krajiny, aby preukázali väčšiu súdržnosť; poukazuje na naliehavú potrebu zabrániť skupinám džihádistov v používaní internetu na nábor do svojich radov a na propagandu; trvá na potrebe zosilniť medzinárodnú spoluprácu, ako aj spoluprácu v rámci EÚ zameranú na zabránenie extrémistom vo vycestovaní do Sýrie a Iraku s cieľom zapojiť sa do džihádu vrátane investícií do vnútroštátnych programov prevencie radikalizácie a deradikalizácie v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych systémoch trestného práva uzákonili metódy, na základe ktorých by vracajúcich sa európskych bojovníkov postavili pred súd; pripomína potrebu užšej spolupráce a koordinácie medzi Tureckom a EÚ;

47.

naliehavo vyzýva krajiny tohto regiónu, aby naďalej bojovali proti terorizmu a zdržali sa krokov, ktoré by medzi nimi mohli vyvolať napätie, rozbroje alebo krízu, alebo by mohli spôsobiť ďalšie problémy v boji medzinárodného spoločenstva proti Islamskému štátu;

48.

odsudzuje brutálne násilie páchané Assadovým režimom voči sýrskym občanom a vyzýva na zosilnenie tlaku s cieľom uskutočniť skutočnú politickú transformáciu v Sýrii, a to aj zvýšením podpory umiernenej sýrskej opozície;

49.

zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých oblastiach sa musí vo vonkajšej politike Únie voči južným susedom nadviazať vzťah aj s Afrikou; domnieva sa, že Afrika, a najmä oblasť Sahel – Sahara, je strategicky ohrozená, a žiada primeranú reakciu EÚ na túto hrozbu vrátane opatrení v oblasti hospodárskeho rozvoja, demokracie, právneho štátu, vzdelávania a bezpečnosti; berie na vedomie neustály nárast kriminálnej činnosti teroristov z organizácie al-Kaída v islamskom Maghrebe (AQIM), Al- Mourabitoun ako spojenie Hnutia za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO) a Brigády maskovaných Mochtara Belmochtara, a skupiny Boko Haram; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vykonávať odporúčania stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel, a vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie tejto stratégie;

50.

zdôrazňuje význam Jordánska a Libanonu ako stabilných partnerov na Blízkom východe; pripomína, že tieto dve krajiny čelia zvyšujúcej sa vlne utečencov, čo predstavuje obrovské sociálne a ekonomické problémy; oceňuje nepretržitú pomoc, ktorú susedné krajiny poskytujú utečencom z Iraku a Sýrie; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby iniciovali celosvetové úsilie vrátane úsilia regionálnych mocností s cieľom výrazne zvýšiť humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Sýrii a Iraku a násilím IŠ, najmä v snahe podporiť utečencov a poskytnúť priamu finančnú pomoc všetkým krajinám v regióne, ktoré prijali utečencov, s cieľom podporovať sociálnu integráciu a zabrániť ich vytláčaniu na okraj spoločnosti;

51.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že počas protiteroristickej spolupráce s tretími krajinami budú dodržiavané zásady právneho štátu a univerzálne ľudské práva;

52.

vyjadruje presvedčenie, že Spojené štáty americké sú kľúčovým strategickým partnerom EÚ, a nabáda na užšiu koordináciu v oblasti zahraničnej politiky EÚ pri podpore medzinárodného práva a presadzovaní spoločných prístupov k výzvam v susedstve EÚ a na celosvetovej úrovni, pričom sa zabezpečí rovnaké postavenie so Spojenými štátmi americkými; podčiarkuje strategický charakter Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, ktoré má potenciál umožniť transatlantickým partnerom stanoviť globálne normy v oblasti práce, zdravia, životného prostredia a duševného vlastníctva, a posilniť globálne riadenie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu otvorenosť a transparentnosť pri rokovaniach a na zapojenie všetkých zainteresovaných strán do všetkých fáz procesu; vyjadruje presvedčenie, že Latinská Amerika je pre EÚ dôležitým partnerom a že by sa mali rozvinúť rôzne formy trojstrannej transatlantickej spolupráce;

53.

zdôrazňuje potrebu zapojiť sa do strategickej spolupráce a partnerstva s rôznymi krajinami s jasným programom a posúdiť súčasné strategické partnerstvá so zreteľom na účinok ich politík;

54.

víta závery samitu NATO, ktorý sa konal v septembri 2014 vo Walese, a žiada ich vykonanie; domnieva sa, že medzi EÚ a NATO by sa mala posilniť spolupráca a že medzi inteligentnou obranou NATO a združovaním a spoločným využívaním spôsobilostí EÚ by sa malo vykonávať užšie plánovanie a koordinácia s cieľom zabrániť zdvojovaniu a čo najlepšie využívať dostupné obmedzené zdroje; opakovane zdôrazňuje nevyhnutnosť rešpektovať bezpečnostné politiky členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO;

55.

zdôrazňuje potrebu stratégie EÚ, ktorá by mala byť koordinovaná so Spojenými štátmi americkými, zameranej na otázku, ako spolu s Ruskom, Čínou, Indiou a ďalšími veľkými mocnosťami niesť spoločnú zodpovednosť za mier a stabilitu svetového politického a hospodárskeho poriadku; v súvislosti s touto stratégiou poukazuje na dôležitosť zlepšenia vzťahov s kľúčovými štátmi v Ázii, ako aj regionálnymi organizáciami, ako je napríklad ASEAN;

56.

vyzýva VP/PK, aby posilnila zahraničnú politiku EÚ vo vzťahu k Ázii, najmä Číne a Indii; naliehavo vyzýva VP/PK, aby zabezpečila každoročné konanie dvojstranných samitov s Čínou a Indiou s hmatateľnými výsledkami;

57.

zdôrazňuje, že mier a stabilita v ázijsko-tichomorskom regióne, a najmä v oblastiach Východočínskeho a Juhočínskeho mora, majú pre EÚ obrovský význam; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany v regióne, aby riešili svoje rozdielne názory mierovým spôsobom v súlade s medzinárodným právom a aby navzájom spolupracovali pri využívaní prírodných a morských zdrojov; zasadzuje sa o vývoj a realizáciu európskych politík na základe podpory stratégií aktívneho predchádzania konfliktom a ich mierového riešenia; domnieva sa, že EÚ má skutočný záujem o trvalý rast a prosperitu východnej Ázie; zdôrazňuje potrebu upevňovať hospodárske partnerstvo EÚ s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu inkluzívnym spôsobom s cieľom zachovať trvalý mier, stabilitu a prosperitu; víta povzbudivé zlepšovanie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom v posledných šiestich rokoch a vyzýva všetky strany na prijatie ďalších opatrení na uľahčenie ich mierového rozvoja;

58.

vyzýva VP/PK a členské štáty EÚ, aby politike EÚ v oblasti jadrového odzbrojovania na základe rokovaní a kontroly zbrojenia poskytli nový a silný podnet; víta nadchádzajúce preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré vykoná OSN, ako významný krok k medzinárodnému mieru a bezpečnosti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby na rokovaniach zaujali koordinovaný a aktívny postoj; víta nadobudnutie platnosti Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a vyzýva na jej účinné a úplné vykonávanie; požaduje vytvorenie orgánu EÚ pre obchodovanie so zbraňami s cieľom pomôcť členským štátom pri výklade noriem stanovených v rámci spoločnej pozície EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zabezpečiť ich dôsledné a prísne dodržiavanie; zdôrazňuje potrebu dôkladnejších ex post kontrol používania vyvážaných zbraní;

59.

vyhlasuje, že EÚ, ktorá v minulosti v konkrétnych prípadoch úspešne bojovala proti trestu smrti, by mala zaujať rozhodnejší postoj; vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby udržali a posilnili svoj záväzok v tejto veci a politickú vôľu, aby bol trest smrti na celom svete konečne zrušený;

60.

opätovne potvrdzuje potrebu reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby lepšie odrážala súčasnú globálnu realitu; naliehavo vyzýva VP/PK, aby si túto reformu stanovila ako prioritu a otvorila celoeurópsku diskusiu o reforme Bezpečnostnej rady OSN; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by sa mala stať plnoprávnym členom OSN;

61.

opakovane zdôrazňuje potrebu vedúcej úlohy EÚ pri podpore všeobecného prijatia a ratifikácie Rímskeho štatútu a pri ďalšom posilňovaní a podporovaní Medzinárodného trestného súdu;

62.

pripomína pevný záväzok EÚ k boju proti beztrestnosti a k presadzovaniu univerzálnosti Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovuje Medzinárodný trestný súd (ICC); víta nedávnu ratifikáciu Rímskeho štatútu Palestínou;

63.

vyzýva na rozvoj ucelenej stratégie pre klimatickú bezpečnosť na úrovni EÚ so zameraním na strategické a politické dôsledky zmeny klímy, ktorá EÚ umožní reagovať na geopolitickú nestabilitu vyvolanú klímou a pripraviť sa na ňu, a osobitná pozornosť v nej bude zameraná na spoluprácu s rozvojovými krajinami a krajinami najviac zasiahnutými dôsledkami zmeny klímy; uznáva význam nadchádzajúceho parížskeho samitu o zmene klímy; vyzýva ESVČ, aby uprednostnila diplomaciu týkajúcu sa cieľov v oblasti zmeny klímy, aby získala podporu pre silnú a komplexnú dohodu; vyzýva na diskusiu o stratégii zameranej do budúcnosti na riešenie migrácie vyvolanej v dôsledku zmeny klímy;

64.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozitívnym a koordinovaným spôsobom prispeli k vypracovaniu rozvojového programu po roku 2015, a upozorňuje na dôležitú úlohu VP/PK pri zabezpečovaní vedúcej úlohy EÚ v rokovaniach; zdôrazňuje, že tento nový rámec by mal byť zameraný na riešenie štrukturálnych príčin chudoby, nerovnosti a násilia posilnením účinných, inkluzívnych a demokratických inštitúcií, dobrej správy a právneho štátu;

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedníčke Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.