30.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/83

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 145, 148, 152 a 153 ods. 5 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

—

so zreteľom na článok 349 ZFEÚ týkajúci sa osobitných opatrení pre najvzdialenejšie regióny,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 o práve na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom „Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ (COM(2015)0012),

—

so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020 (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva Príležitosti pre mladých (COM(2011)0933),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí (8),

—

so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce Global Wage Report 2014/2015 z 5. decembra 2014,

—

so zreteľom na pracovný dokument OECD o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast z 9. decembra 2014,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2014 s názvom Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta COM(2014)0446;

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. septembra 2011 (9) a 16. januára 2014 (10) o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0043/2015),

A.

keďže Európa sa musí usilovať o udržanie modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktoré zabezpečuje trvalý rast, s cieľom zanechať ďalšej generácii prácu, a nie dlhy;

B.

keďže hospodárska a sociálna situácia v EÚ je naďalej bezútešná a keďže podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2014 je hospodárska obnova naďalej krehká; keďže napriek negatívnym mieram rastu v uplynulých dvoch rokoch sa očakáva, že rast v eurozóne dosiahne v roku 2014 0,8 % a 1,1 % v roku 2015; keďže iba niekoľko členských štátov má lepšie prognózy a Komisia v uplynulých rokoch systematicky revidovala svoje vlastné prognózy smerom nadol; keďže napriek skutočnosti, že predpokladaný celkový deficit v 28 členských štátoch EÚ klesol v roku 2014 na 3 %, v niektorých členských štátoch zostáva vysoký, čo dokazuje potrebu ďalšej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude zlučiteľná s rastom a lepšou a udržateľnejšou zamestnanosťou, pretože oživenie hospodárstva nie je ani rozsiahle, ani pevné;

C.

keďže rýchla cesta fiškálnej konsolidácie prijatá počas hospodárskej krízy zabránila členským štátom v dosiahnutí cieľov stratégie Európa 2020, čo dokazuje, že fiškálne politiky by mali byť diferencované a prispôsobené konkrétnej situácii každého členského štátu; keďže prudký pokles cien ropy môže poskytnúť stimul hospodárstvu mnohých členských štátov, najmä ak sa rýchlo premietne do nižších nákladov na energie pre rodiny a podniky;

D.

keďže EÚ musí naďalej zlepšovať svoje hospodárske a sociálne politiky v záujme čo najskoršieho dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, pričom prekoná riziká hospodárskej stagnácie a deflácie, a keďže na to, aby k tomu došlo, je potrebné ďalej vyvíjať úsilie o podporu investícií a štrukturálnych reforiem sociálne zodpovedným spôsobom; keďže ekologická transformácia je nutná na zabezpečenie prechodu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja; keďže je znepokojujúce, že postavenie EÚ v svetovej ekonomike sa v dôsledku krízy, straty jej priemyselnej základne a nedostatočnej dôvery investorov a podnikateľov oslabuje, pričom ostatné krajiny vykazujú jasné známky obnovy; keďže v októbri 2014 Medzinárodný menový fond odhadol, že pravdepodobnosť recesie v eurozóne vzrástla, a na konci roka dosiahne 35 až 40 %;

E.

keďže členské štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri vykonávaní politík zamestnanosti vrátane politík v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a keďže takéto opatrenia dosahujú najlepšie výsledky na vnútroštátnej úrovni;

F.

keďže EÚ musí čím skôr začať riešiť problém rýchleho starnutia svojho obyvateľstva;

G.

keďže napriek istým zlepšeniam (po prvý raz od roku 2011, keď nastal mierny nárast v pracovných pomeroch na plný úväzok), miera nezamestnanosti zotrváva na rekordnej úrovni, pričom takmer 25 miliónov ľudí v EÚ nemá zamestnanie; keďže dlhodobá nezamestnanosť je znepokojujúco vysoká a 12 miliónov ľudí je nezamestnaných dlhšie ako jeden rok (zvýšenie o 4 % oproti predchádzajúcemu roku); keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí výrazne neklesla (znížila sa iba o 1,9 % v porovnaní s rokom 2013) a jej priemer v EÚ dosahuje 21,2 %; keďže 75 % dlhodobo nezamestnaných v EÚ má menej ako 35 rokov; keďže situácia na trhu práce je v niektorých prípadoch osobitne ťažká pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň ich vzdelania;

H.

keďže Európsky sociálny fond so zárukou pre mladých ľudí a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa musia správne a v plnej miere využívať na financovanie udržateľných projektov s cieľom bojovať proti nezamestnanosti a predovšetkým proti nezamestnanosti mladých ľudí;

I.

keďže podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) je naďalej vysoký a keďže mladí Rómovia sú v tejto skupine nadmerne zastúpení;

J.

keďže viacero faktorov – medzi nimi skutočnosť, že sa nevytvorilo pozitívne prostredie, ktoré by podnietilo investície a rast, znížili sa trhové príjmy a oslabil dosah sociálnych transferov postupom času (11), ako aj úsilie niektorých členských štátov o obnovu ich ekonomickej rovnováhy znižovaním výdavkov na sociálnu ochranu – viedlo k výraznému zníženiu hrubého disponibilného príjmu domácností, čo prispelo k zvýšeniu počtu európskych rodín ohrozených sociálnym vylúčením a k znepokojivému nárastu nerovností vrátane rodových nerovností; keďže každý štvrtý Európan je ohrozený chudobou; keďže podzamestnanosť a neistota dosiahla vrchol a pre 50 % všetkých uchádzačov o zamestnanie nestačí zabezpečiť zamestnanie na to, aby sa vymanili z chudoby;

K.

keďže podľa najnovších údajov z roku 2013 dlhodobá nezamestnanosť dosiahla historicky vysokú úroveň 5,1 % pracovnej sily v krajinách EÚ-28; keďže dlhodobá nezamestnanosť nielen zásadným spôsobom ovplyvňuje jednotlivcov v priebehu ich života, ale môže sa v EÚ zmeniť na štrukturálnu nezamestnanosť;

L.

keďže takmer 25,1 % obyvateľstva EÚ je v súčasnosti vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia; keďže priemerná miera rastu chudoby detí je vyššia, než je priemerná miera rastu chudoby celkovo, a keďže v niektorých členských štátoch žije jedno z troch detí pod hranicou chudoby;

M.

keďže starší ľudia sú skupina, ktorá je najpravdepodobnejšie vystavená dlhodobej nezamestnanosti; keďže v roku 2012 pracovala iba polovica z pracovníkov vo veku od 55 do 65 rokov; keďže starší ľudia viac pociťujú znižovanie verejných výdavkov na sociálne a zdravotné služby a sociálne dávky; keďže niektoré kategórie starších ľudí, napríklad osoby staršie ako 80 rokov, staršie ženy, starší migranti a starší príslušníci etnických menšín, sú osobitne ohrozené chudobou;

N.

keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty drasticky znížili verejné financie v rovnakom čase, ako vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky zo štátnych rozpočtov určené na sociálne zabezpečenie sa dostali pod ešte väčší tlak, pretože po rozsiahlom prepúšťaní zo zamestnania alebo po krátení miezd sa príspevky znížili, čím bol vážne ohrozený európsky sociálny model; keďže požadované reformy nezodpovedajú potrebám občanov a nespĺňajú ich očakávania v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

O.

keďže zníženie chudoby je nielen jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ale aj sociálnou zodpovednosťou členských štátov, pričom najlepšou cestou, ako uniknúť chudobe, je dôstojné a udržateľné zamestnanie; keďže úsilie sa musí preto zamerať na uľahčenie prístupu k pracovným miestam, najmä pre tých, ktorí boli čo najvzdialenejší trhu práce; keďže trh práce je stále poznačený výraznými rozdielmi v podmienkach zamestnávania a keďže vo veku nad 55 rokov ženám hrozí väčšie riziko života v chudobe alebo sociálneho vylúčenia než mužom;

P.

keďže sociálno-ekonomické nerovnováhy medzi členskými štátmi sa ďalej prehĺbili, pričom pokiaľ ide o cieľ regionálnej konvergencie, je pravdou pravý opak; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi ústrednými a okrajovými krajinami sa zvýšil z 3,5 % v roku 2000 na 10 % v roku 2013; keďže tieto rozdiely zvyšujú riziko fragmentácie a ohrozujú hospodársku stabilitu EÚ a sociálnu súdržnosť; keďže 6. správa o súdržnosti zdôrazňuje úlohu, ktorú štrukturálne fondy zohrávajú pri boji proti nerovnosti, najmä počas krízy;

Q.

keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“;

R.

keďže regióny s ťažkými a trvalými prírodnými či demografickými podmienkami majú obyčajne vyššiu mieru nezamestnanosti, nižší hospodársky rast a nedostatok významných investícií zameraných na zlepšenie ich potenciálu;

S.

keďže Európsky parlament za posledné dva roky varoval pred sociálnymi rizikami deflácie v kontexte nízkeho rastu, vysokej nezamestnanosti a tlaku na znižovanie miezd; keďže Európska centrálna banka (ECB) predpovedá dlhodobú nízku infláciu a varuje pred jej dôsledkami na vnútorný dopyt, rast a zamestnanosť; keďže deflácia sa od augusta 2014 stala skutočnosťou v ôsmich členských štátoch (z ktorých šesť je v eurozóne); keďže dopyt a vytváranie pracovných miest v EÚ sú silne obmedzené prevažujúcou slabosťou poskytovania úverov malým a stredným podnikom a potrebou znížiť nadmerný verejný a súkromný dlh s osobitným zreteľom na hypotekárne úvery; keďže pokles miery inflácie výrazne zvyšuje tieto problémy tým, že zvyšuje reálne úrokové sadzby a reálnu dlhovú záťaž, čo by mohlo viesť k vzniku začarovaného kruhu hospodárskeho poklesu; keďže ECB na všetky tieto aspekty zareagovala 22. januára 2015 zavedením rozsiahleho programu nákupu aktív, pričom výška kombinovaných mesačných nákupov aktív má dosahovať 60 miliárd EUR a nákupy sa majú realizovať aspoň do septembra 2016;

T.

keďže expanzívnu menovú politiku možno využívať na podporu vývozu ako krátkodobý spôsob zlepšenia situácie hospodárstva EÚ;

U.

keďže na podporu investícií v EÚ je možné využiť nízke úrokové miery;

V.

keďže sa zvýšila fiškálna konsolidácia a zaviedli sa nové hlavné ciele, ktoré sa zameriavajú viac na štrukturálne než na cyklické deficity; keďže aj napriek tomu je veľkosť veľkosť fiškálnych multiplikátorov v súčasnej situácii je stále veľmi vysoká; keďže je potrebné, aby sa dosiahol strednodobý cieľ a cieľ dlhu, a tak vzniklo prostredie, ktoré podnieti hospodársky rast a tvorbu pracovných miest; keďže je potrebné systematicky prehodnocovať vplyv týchto opatrení na životné prostredie a rodovú rovnosť;

W.

keďže verejné a súkromné investície v EÚ znepokojujúco klesli a v súčasnosti sú takmer o 20 % nižšie ako pred krízou, čo je menej ako u jej hlavných hospodárskych partnerov kdekoľvek vo svete; keďže investície do udržateľných pracovných miest, ľudského kapitálu, výskumu a inovácií (vrátane projektov menších rozmerov), do energetickej únie efektívne využívajúcej zdroje, jednotného digitálfneho trhu, podpory podnikania a lepšieho podnikateľského prostredia pre MSP musia patriť medzi najvyššie priority Komisie aj členských štátov, pretože investície do týchto oblastí majú zásadný význam nielen pre zabezpečenie oživenia hospodárstva, ale tiež rozšírenie hospodárskeho potenciálu EÚ z hľadiska rastu a tvorby prosperity;

X.

keďže národné parlamenty sa dostatočne nezapojili do procesu európskeho semestra na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, Európsky parlament, miestne a regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri obmedzili pocit zúčastnenosti na reformách zo strany členských štátov a rozvoj inkluzívnych, sociálnych a udržateľných riešení a znížili dôveru občanov v projekt EÚ;

Y.

keďže stanovovanie miezd je v právomoci členských štátov;

1.

víta integrovaný prístup Komisie k rastu založený na troch hlavných pilieroch: investičnom pláne pre Európu, štrukturálnych reformách a fiškálnej zodpovednosti; žiada ambicióznu, expanznú hospodársku a fiškálnu politiku v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, ktorá podporí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a vytvorí lepšie a udržateľnejšie pracovné miesta; zdôrazňuje, že solidarita je hlavnou hodnotou, na ktorej je postavená Európska únia; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v ich úsilí tým, že im poskytne konkrétne odporúčania, ktoré im a celej EÚ budú užitočné, aby sa nezameriavali iba na fiškálnu konsolidáciu, ale aj na štrukturálne reformy, a to sociálne vyváženým a hospodársky efektívnym a udržateľným spôsobom; zdôrazňuje, že nízka inflácia už zvyšuje reálne úrokové sadzby, rovnako ako reálny verejný a súkromný dlh, ktorý spoločne s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou mladých ľudí potláča rast a zvyšuje chudobu;

2.

je si vedomý súvislostí medzi fiškálnou zodpovednosťou a potrebou podnietiť investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v rámci Paktu stability a rastu; v tomto zmysle víta oznámenie Komisie s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu; vyzýva partnerov, aby pri vykonávaní reforiem využívali flexibilitu, ktorá je už súčasťou pravidiel a dohôd, pokiaľ členským štátom hrozia nadmerné makroekonomické nerovnováhy, aby sa zaručilo, že fiškálna zodpovednosť bude zlučiteľná s hospodárskym rastom, tvorbou zamestnanosti a sociálnym štátom;

3.

zdôrazňuje potrebu štrukturálnych reforiem v členských štátoch; poznamenáva, že hoci niektoré členské štáty, ktoré vykonali reformy, boli pri opätovnou získaní konkurencieschopnosti na svetovom trhu úspešné, tieto reformy by mali byť zlučiteľné s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, ako aj s tvorbou dôstojných pracovných miest; v záujme dosiahnutia týchto cieľov žiada, aby sa rozšírilo zameranie na tieto reformy o oblasti, akými sú jednotný digitálny trh, energetická únia či fiškálne reformy; nazdáva sa, že do reforiem presadzovaných na trhu práce sa tiež musí vniesť flexibilita a bezpečnosť, ktoré sú potrebné na ukončenie segmentácie a zabezpečenie dôstojných miezd;

4.

víta skutočnosť, že nový súbor politík pridáva investície k predchádzajúcim prioritám fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem; domnieva sa však, že ročný prieskum rastu by sa mal viac zaoberať celkovým dopytom a jeho spojeniu so zvyšovaním miezd a sociálnou nerovnosťou; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zníženie makroekonomickej nerovnováhy, ústrednou prioritou by nemalo byť zvýšenie prebytku bežného účtu, ale zvýšenie miery rastu, miery zamestnanosti a zníženie miery chudoby;

5.

je znepokojený tým, že investície v EÚ v ostatných rokoch významne klesli a dnes sú takmer 20 % pod úrovňou, ktorá bola pred krízou; varuje, že pokles bol ešte väčší v periférnych členských štátoch, kde bola fiškálna konsolidácia akútnejšia; opäť zdôrazňuje potenciál ekologického hospodárstva z hľadiska zamestnanosti, podľa odhadov Komisie by totiž mohlo do roku 2020 priniesť päť miliónov pracovných miest len v sektoroch energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví a predvídali budúce zručnosti pracovníkov;

6.

víta skutočnosť, že jeden z troch hlavných pilierov stratégie Komisie na rok 2015 sú investície, a vyzýva na čo najrýchlejšie vykonanie plánu; berie na vedomie skutočnosť, že príspevky členských štátov do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) sa nebudú započítavať pri určovaní fiškálnej úpravy v rámci preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu;

7.

domnieva sa, že tri hlavné piliere stratégie Komisie na rok 2015 sa musia vykonávať spoločne s cieľom podporovať investície zodpovedným spôsobom v tých oblastiach, ktoré majú reálny vplyv na rast a vytváranie pracovných miest, napríklad v digitálnom hospodárstve, ekologických sektoroch a zdravotnej starostlivosti;

8.

berie na vedomie skutočnosť, že EFSI bude založený na existujúcich zdrojoch EÚ a nebude získavať „čerstvé“ verejné peniaze okrem 5 miliárd EUR od Európskej investičnej banky (EIB); zdôrazňuje riziko nedostatočného objemu fondu na základe príliš optimistických predpokladov, že sa väčšinu potrebných finančných prostriedkov pravdepodobne podarí prilákať od súkromných investorov; vyzýva EIB, aby zvážila zmenu svojho zamerania, a to od metodiky výlučne založenej na komerčnom bankovníctve smerom k metodike založenej na modeli posúdenia rizika projektu, kde sa vychádza z vymedzených kritérií a transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti využitia prostriedkov z rozpočtu EÚ a ďalších nových zdrojov, aby sa zabezpečilo, že fondu EFSI sa podarí splniť ciele;

9.

vyzýva Komisiu a EIB, aby posúdili vplyvy hospodárskej krízy na bankový systém a konečných prijímateľov finančných prostriedkov EIB, najmä pokiaľ ide o MSP, sektor sociálneho hospodárstva a štátne podniky;

10.

zdôrazňuje skutočnosť, že EFSI musí byť skôr zameraný na vytváranie nových investícií v oblastiach, kde je nízka chuť investovať, než nahrádzať investície, ktoré by boli vytvorené inde (vytesnenie), alebo vysoko ziskové investície, ktoré by sa tak či tak uskutočnili (mŕtva váha); vyzýva Komisiu, aby zahrnula a podporovala sociálne investície, ktoré nielen vytvárajú finančnú návratnosť, ale podnecujú priaznivé sociálne účinky, ako sú investície do ľudského kapitálu, investície s veľkým vplyvom na tvorbu lepších a udržateľnejších pracovných miest alebo sociálne začleňovanie a znižovanie chudoby, ako sú systémy sociálnej ochrany a sociálne služby, alebo investície do sociálneho hospodárstva; opakuje svoju výzvu na realizáciu balíka strategických investícií;

11.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila investície do hospodársky slabších regiónov, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou, a do MSP v týchto regiónoch, vzhľadom na ich veľmi obmedzený prístup k financovaniu, aby sa zabezpečilo, že tieto snahy budú mať významný vplyv tam, kde sú najviac potrebné, a rozhodnutia sa budú prijímať s náležitým ohľadom na hospodárske vlastnosti investícií; pridáva sa k názoru Komisie, že sú potrebné kvalifikované pracovné sily v rastúcich sektoroch, ako sú digitálne hospodárstvo, ekologické sektory a zdravotná starostlivosť;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili otázku špecifických posilnených mechanizmov na vykonávanie investičných programov v najvzdialenejších regiónoch, ktorých odľahlosť, geografická roztrieštenosť, krehké hospodárstva a prírodné obmedzenia vedú k prehĺbeným nerovnostiam pri prístupe k pracovným príležitostiam, tovaru a službám;

13.

vyzýva Komisiu, aby pri programovaní európskeho investičného plánu, najmä pokiaľ ide o širokopásmové pokrytie, vzala do úvahy regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami;

14.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala a zlepšila iniciatívu pre projektové dlhopisy EÚ – EIB, ktorá začala ako pilotný projekt v roku 2012 na zhrnutie európskeho investičného plánu s cieľom posilniť jeho úlohu v podpore zamestnanosti; v tejto súvislosti pripomína aj podrobné preskúmanie dlhopisov so sociálnym vplyvom zahrnutých v SIP;

15.

konštatuje, že Európsky investičný plán je nevyhnutným doplnkom úsilia o posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, ktorý treba podporiť súkromnými a verejnými zdrojmi, aby bol úspešný; víta skutočnosť, že ročný prieskum rastu (RPR) 2015 naďalej vyzýva na väčšie úsilie krajín s fiškálnym manévrovacím priestorom ako prostriedkom na podnecovanie európskeho dopytu a investícií;

16.

víta zrýchlenie fiškálnej konsolidácie a zavedenie nových hlavných cieľov, ktoré sa zameriavajú viac na štrukturálne než na cyklické deficity a ktoré by mali mať priaznivé účinky na zamestnanosť a udržateľný rast; konštatuje však, že veľkosť fiškálnych multiplikátorov je v súčasnej situácii stále veľmi vysoká, čo bude mať významný negatívny vplyv na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, ako aj na udržateľnosť systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby uľahčila využitie maximálnej flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu;

17.

vyzýva na vypracovanie európskeho rámca, aby sa zabezpečilo, že všetky investície v rámci európskeho investičného plánu budú mať významný vplyv, pokiaľ ide o podporu udržateľného rastu, vytváranie kvalitných pracovných miest a podporu sociálneho pokroku; vyzýva Komisiu, aby monitoroval a kontrolovala investície v rámci plánu a aby ďalej vykonávala audit a merania hospodárskeho a sociálneho dosahu investícií v reálnom vyjadrení; vyzýva Komisiu, aby do expertných výborov nového EFSI, ktoré majú schvaľovať projekty určené na financovanie, zahrnula odborníkov na sociálne politiky a aby zabezpečila, že jedným z hlavných kritérií výberu bude pozitívny sociálny vplyv;

18.

zdôrazňuje význam flexibility, ktorá sa môže v rámci existujúceho Paktu stability a rastu využiť s cieľom zabezpečiť sociálnym investíciám manévrovací priestor, konkrétne sociálnym investíciám do ľudí, ktorým sa poskytnú potrebné zručnosti a podporné podmienky celoživotného produktívneho a uspokojujúceho zapojenia do hospodárstva a spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciálnu úlohu sociálneho hospodárstva pri vytváraní udržateľných, inkluzívnych a kvalitných pracovných miest;

19.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo MSP sú chrbticou tvorby pracovných miest v EÚ, naďalej čelia vážnym ťažkostiam v prístupe k financovaniu a sú znepokojujúco nadmerne zadlžené; víta preto nové odporúčania Komisie o prístupe MSP k finančným prostriedkom, ktoré zahrňujú nový prístup k insolventnosti a zlyhaniu podnikania; žiada, aby členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o zlepšenie programov reštrukturalizácie dlhov ako prostriedku na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podnietila na vnútroštátnej úrovni presadzovanie zásad vytýčených v jej odporúčaniach z 12. marca 2014 prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že podniky a MSP pod vedením žien sa stretávajú s väčšími ťažkosťami pri získavaní financovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny tejto situácie a navrhla opatrenia na jej riešenie;

20.

zdôrazňuje, že v Európskej únii je dôležité pestovať kultúru podnikania tým, že sa obmedzia prekážky brániace samostatnej zárobkovej činnosti a zakladaniu podnikov; poukazuje na to, že toto môže podporiť inteligentná kombinácia finančnej podpory, akou sú mikrofinancovanie a os sociálneho podnikania programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) alebo riešenia v podobe jednotných kontaktných miest vo verejnej správe na registráciu nových podnikov;

21.

je znepokojený tým, že finančná fragmentácia v eurozóne v niektorých prípadoch ohrozuje rast a udržateľnosť MSP; požaduje obnovu úverovej kapacity hospodárstva, čím sa MSP umožní investovať a vytvárať pracovné miesta, ako aj uľahčenie prístupu k podnikaniu a prístupu MSP k programom ako COSME alebo Horizont 2020;

22.

vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov a uľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

23.

víta spoločný program Komisie a EIB na poskytovanie úverov MSP s využitím štrukturálnych fondov na zefektívnenie investícií do týchto podnikov s cieľom podporiť tvorbu lepších a udržateľnejších pracovných miest; vyzýva ECB, aby doplnila túto politickú činnosť a preskúmala spôsoby nákupu aktív MSP a podporila rozvoj MSP v rámci programov kvantitatívneho uvoľňovania založených na osvedčených postupoch uplatňovaných v iných hospodárskych regiónoch, alebo aby slúžila ako ručiteľ za zdroje financovania MSP, ktoré v mnohých členských štátoch tvoria až 80 % pracovných miest;

24.

berie na vedomie rozsiahly program ECB nákupu aktív, ktorý sa znova zameriava na systém bankovníctva; vyzýva preto ECB, aby optimalizovala svoj potenciál a zlepšila reálnu ekonomiku tým, že poskytne v záujme podpory rastu a riešenia nezamestnanosti v EÚ poskytne úvery;

25.

víta opatrenia oznámené Komisiou na podporu vytvárania pracovných miest v MSP uvoľnením alternatív bankových úverov a na zlepšenie regulačného a fiškálneho rámca s cieľom zvýšiť dlhodobé investície do MSP; vyzýva na čo najrýchlejšie vykonanie týchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby podporila aj projekty menšieho rozsahu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili finančné družstvá na financovanie MSP (úverové združenia) ako alternatívne nástroje financovania a aby umožnili MSP lepší prístup k verejnému obstarávaniu a financovaniu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

26.

zdôrazňuje význam sprostredkovateľských orgánov spojených s MSP, napríklad obchodných komôr, ako hnacích síl so znásobujúcim vplyvom pri vykonávaní politík EÚ týkajúcich sa MSP, a vyzýva Komisiu, aby s týmito orgánmi začala partnerský dialóg o tom, ako by sa politiky EÚ týkajúce sa MSP mohli lepšie vykonávať, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest;

27.

zdôrazňuje, že rast a politiky zamestnanosti majú rozdielny územný vplyv a závisia od špecifickej situácie každého regiónu EÚ a že regionálne rozdiely sa od začiatku krízy prehĺbili; podčiarkuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali zohľadňovať regionálne rozdiely v rámci členských štátov s cieľom podporiť rast a zamestnanosť a zároveň zachovať územnú súdržnosť;

28.

domnieva sa, že opatrenia politiky súdržnosti majú zásadnú úlohu pri znižovaní vnútorných rozdielov v hospodárskej súťaži a štrukturálnej nerovnováhy v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné riešenia pre členské štáty, ktoré sú pri veľmi vysokej nezamestnanosti nútené vrátiť finančné prostriedky EÚ pre problémy so spolufinancovaním; vyzýva Komisiu, aby zvážila predbežné financovanie s cieľom uľahčiť plné využívanie fondov týmito členskými štátmi v období 2014 – 2020 a zároveň vždy zabezpečiť dodržiavanie zásady rozpočtovej zodpovednosti;

29.

žiada, aby Komisia prijala naliehavé opatrenia zamerané na boj s daňovým dampingom, daňovými podvodmi a daňovými únikmi, a žiada, aby sa na úrovni Rady prijala ambiciózna daň z finančných transakcií;

30.

vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie EÚ, predovšetkým v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (iniciatíva YEI) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), by sa nemalo používať na podporu vnútroštátnych opatrení, ale skôr na poskytovanie dodatočnej podpory, a to spôsobom, ktorý dopĺňa a rozširuje vnútroštátne programy podľa rozhodnutia členských štátov;

31.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby zabezpečili plné čerpanie prostriedkov EÚ na obdobie 2007 – 2013 a aby zabezpečili väčší súlad medzi Európskym sociálnym fondom a inými európskymi štrukturálnymi fondmi a stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné monitorovanie účelového viazania 20 % prostriedkov ESF na chudobu; vyzýva Komisiu, aby do najbližšieho RPR a odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnula kapitolu týkajúcu sa vykonávania Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

32.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štrukturálne reformy na trhoch s energiou s cieľom dosiahnuť odolnú energetickú úniu, ktorá bude menej závislá od vonkajších zdrojov, pričom sa diverzifikujú zdroje dodávok (napr. alžírsky plyn).

33.

poznamenáva, že rozhodujúce investičné plány udržateľného rastu a tvorby udržateľných pracovných miest, ako aj opatrenia, ktoré prijme ECB, môžu zaznamenať úspech iba vtedy, ak ich budú sprevádzať vnútroštátne reformy, ktorý zvýšia účasť kvalitnej pracovnej sily, podnietia aktivitu a produktivitu, rozvinú ľudský kapitál vo všetkých vekových skupinách vrátane najzraniteľnejších skupín a podporia pevné sociálne systémy a systémy sociálnej ochrany; poukazuje na to, že kľúčovým prvkom v úsilí o zlepšenie trhov práce je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady posilniť spoluprácu v sieti verejných služieb zamestnanosti; domnieva sa, že štrukturálne reformy trhu práce by mali zaviesť opatrenia na vnútornú flexibilitu zamerané na udržanie zamestnanosti v čase hospodárskeho narušenia, zabezpečenie kvality pracovných miest a bezpečnosť pri zmene zamestnania, a poskytnúť systémy podpory v nezamestnanosti založené na realistických požiadavkách aktivácie, ktoré zabezpečujú príslušnú podporu prepusteným pracovníkom a sú spojené s politikami opätovnej integrácie;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili inovatívne spôsoby povzbudenia investícií v EÚ; zdôrazňuje najnovší trend, ktorým je presun výroby a služieb podnikov späť do EÚ, a upozorňuje na príležitosti, ktoré tým vznikajú v oblasti tvorby pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; vyjadruje presvedčenie, že ekonomiky EÚ majú jedinečnú príležitosť urýchliť tento trend relokalizácie pracovných miest;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali prispôsobené politiky na podporu vytvárania pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, starších nezamestnaných ľudí, ženy a ďalšie prioritné skupiny najviac postihnuté krízou, ako sú prisťahovalci alebo ľudia so zdravotným postihnutím, vrátane opatrení na podporu antidiskriminačných politík na pracovisku, zosúladenia pracovného a súkromného života, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na boj proti nízkej úrovni vzdelávania, ktorá je príznačná pre niektoré z týchto skupín, pričom mnohým z nich hrozí sociálne vylúčenie; žiada, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny systematicky zaoberali znižovaním rodových rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch; naliehavo žiada Komisiu, aby od každého členského štátu požadovala, aby vytvoril národný plán zamestnanosti pre tvorbu pracovných miest, ako sa na tom členské štáty dohodli na jarnom zasadnutí Rady v roku 2012;

36.

vyzýva Komisiu, aby zahájila novú iniciatívu zameranú na podporu pracovných príležitostí pre Rómov v členských štátoch obsahujúcu opatrenia na podporu zručností a kvalifikácií a na boj proti diskriminácii, ako aj na podporu tvorby zamestnanosti napríklad prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania a za použitia inovatívnych finančných nástrojov;

37.

vyzýva členské štáty, aby si ako prioritu vytýčili preklenutie rodových rozdielov v oblasti zamestnania, najmä tým, že sa budú zaoberať rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov a vykonávať opatrenia na uľahčenie zosúladenia pracovného a rodinného života prostredníctvom zvýšenia dostupnosti zariadení starostlivosti o deti;

38.

ľutuje, že európsky semester nie je dosť dobre zladený so stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby hospodárske opatrenia zavádzané v rámci európskeho semestra uviedli do súladu so sociálnymi cieľmi a cieľmi v oblasti zamestnanosti stratégie Európa 2020 a sociálnymi zásadami uvedenými v zmluvách; vyzýva Komisiu na intenzívnejšie úsilie o vedenie a koordináciu politík EÚ na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a vytváranie lepších a udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila hodnotenie stratégie 2020 v polovici trvania, pričom zohľadní nevyhnutnú potrebu dosiahnuť väčší pokrok, pokiaľ ide o zníženie chudoby a iné sociálne ciele, ako aj potrebu zlepšiť zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán;

39.

nazdáva sa, že rastúca medzinárodná konkurencia, ktorá sa čoraz viac opiera o kvalifikovanú pracovnú silu, zanechala EÚ v situácii, keď čelí vážnemu nedostatku a nevhodnému rozloženiu kvalifikovanej pracovnej sily, čo pôsobí ako brzda ekonomického rastu; je presvedčený, že ak majú mať členské štáty reálnu šancu dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, musia sa zamerať na vytvorenie správneho prostredia pre tvorbu pracovných miest;

40.

opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a členským štátom, aby do rámca stratégie Európa 2020 zakomponovali aj rodový pilier;

41.

poukazuje na to, že stratégia na obnovu konkurencieschopnosti by sa nemala zameriavať iba na náklady na pracovnú silu, ale aj na zvyšovanie produktivity prostredníctvom investícií do ľudského kapitálu a štrukturálnych reforiem;

42.

vyzýva členské štáty, aby obnovili investície do ľudského kapitálu na predkrízovú úroveň, najmä s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním a investovať do odbornej prípravy, ako aj do programov celoživotného vzdelávania;

43.

víta skutočnosť, že v RPR na rok 2015 Komisia žiada členské štáty, aby chránili a podporovali dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu a inovácií; konštatuje však, že tie členské štáty, ktorých rozpočty sú už obmedzené, nemajú dostatočné prostriedky na splnenie tohto cieľa;

44.

zdôrazňuje význam aktívnych politík v oblasti práce pre niektoré členské štáty v súčasnom kontexte; vyzýva tieto členské štáty, aby zvýšili krytie a účinnosť aktívnych politík trhu práce;

45.

vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysokej miere nezamestnanosti v znevýhodnených skupinách, prioritne prístupu a začleňovaniu do trhu práce a presadzovaniu politík prístupu a začleňovania, lebo zamestnanosť je kľúčom k úspešnému začleneniu;

46.

pripomína, že dôstojné sú dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj na udržanie silného oživenia hospodárstva a produktívnej ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aký bude mať dosah zavedenie minimálnych miezd v členských štátoch v súvislosti so znižovaním nerovností v oblasti miezd; vyzýva Komisiu, aby usporiadal konferenciu o európskom rámci pre minimálne mzdy;

47.

je znepokojený tým, že reformy trhu práce v mnohých členských štátoch nedokázali znížiť mieru neistých pracovných miest; badá, že 50 % pracovných miest vytvorených v roku 2014 boli dočasné pracovné miesta; konštatuje, že podľa Komisie pretrváva chudoba v zamestnaní a pre 50 % všetkých uchádzačov o zamestnanie nestačí zabezpečiť zamestnanie na to, aby sa vymanili z chudoby, ani na zvýšenie produktivity; vyzýva členské štáty, aby sa kvalita pracovných miest stala prioritou a riešili segmentáciu pracovného trhu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že reformy trhu práce sa budú zameriavať okrem podpory tvorbe lepších a udržateľnejších pracovných miest na zníženie segmentácie, posilnenie začlenenia zraniteľných skupín na trh práce, presadzovanie rodovej rovnosti, zníženie chudoby pracujúcich ľudí a zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany všetkým pracovníkov, a to i samostatne zárobkovo činným osobám;

48.

nazdáva sa, že členské štáty môžu tvoriť pracovné miesta iba vtedy, ak to trh umožňuje, ak sa môžu spoľahnúť na kvalifikovanú pracovnú silu, ak sú trhy práce dostatočne flexibilné, ak sú mzdové náklady vrátane miezd v súlade s produktivitou, ak systémy sociálnej ochrany robia prácu príťažlivou a ak je regulácia primeraná a založená na dôkazoch;

49.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o riešenie sociálneho dumpingu v EÚ, ktorý významne poškodzuje postihnutých pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov; ďalej žiada, aby sa do tohto úsilia zapojili sociálni partneri na všetkých úrovniach;

50.

víta iniciatívu týkajúcu sa európskej platformy o nelegálnej práci; opakuje svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby ľuďom s neistou pracovnou zmluvou, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám, zabezpečili základný súbor práv a primeranú sociálnu ochranu, najmä pokiaľ ide o zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva Komisiu, aby sa intenzívne snažila o riešenie ďalších problémov spôsobených nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, dočasným zamestnaním a fingovaním samostatnej zárobkovej činnosti;

51.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer niet žiadnej zmienky o kvalite či udržateľnosti už vytvorených pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť žien, ktoré sú kvôli ťažkostiam pri zosúlaďovaní pracovného a súkromného života nadmerne zastúpené v práci na čiastočný pracovný úväzok;

52.

nazdáva sa, že dosiahnutie cieľov reindustrializácie je pre konkurencieschopnosť EÚ najdôležitejšie, a domnieva sa, že opätovné spustenie skutočnej európskej priemyselnej politiky by mohlo povzbudiť rast a viesť k vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest;

53.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri uvádzaní miery nezamestnanosti sa náležite nezohľadňujú iné faktory ako zvýšená miera neaktívnych osôb, mobilita a migrácia;

54.

víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysokú úroveň a na to, že nevychádzajú nevyhnutne z čistého počtu vytvorených pracovných miest; zdôrazňuje, že neistota pracovného miesta a podzamestnanosť tiež vzrástli a že 43 % mladých pracuje za neistých podmienok, na nedobrovoľný čiastočný úväzok alebo v rámci fingovanej samostatnej zárobkovej činnosti;

55.

vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rámec na zavedenie pevných minimálnych noriem vykonávania záruk pre mládež a konkrétne opatrenia na zvýšenie verejného povedomia; vyzýva členské štáty, aby dostupné rozpočtové prostriedky využívali efektívne a aby bezodkladne zaviedli záruky pre mladých ľudí a zabezpečili, aby sa dostali aj k mladým ľuďom zo znevýhodneného sociálneho prostredia; žiada, aby boli v hodnotení v polovici trvania viacročného finančného rámca k dispozícii primerané rozpočtové prostriedky v súlade s odporúčaniami MOP; konštatuje, že podľa odhadov MOP je na vyriešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí potrebných 21 miliárd EUR;

56.

naliehavo žiada Komisiu, aby konala nad rámec odporúčaní Rady z marca 2014 o rámci kvality pre stáže a aby navrhla nový rámec kvality s cieľom zabrániť diskriminácii a vykorisťovaniu mladých pracovníkov;

57.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili inkluzívnejšie trhy práce pre osoby, ktorí majú rodinné povinnosti, akými sú výchova detí a starostlivosť o rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú starostlivosť; preto žiada opatrenia v prospech zosúladenia pracovného a rodinného života, ktoré budú súčasťou reforiem trhu práce presadzovaných prostredníctvom európskeho semestra;

58.

opakuje svoju výzvu členským štátom, aby investovali do príležitostí celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a odbornej prípravy na pracovisku; žiada, aby boli vnútroštátne systémy celoživotného vzdelávania zhodnotené ako súčasť stratégií reforiem trhu práce v rámci európskeho semestra;

59.

Zdôrazňuje, že podľa Komisie sú napriek vysokej miere nezamestnanosti v EÚ 2 milióny neobsadených pracovných miest, a že iba 3,3 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v inom členskom štáte, čo naznačuje, že úroveň mobility je v porovnaní s USA či Japonskom stále nízka; pripomína, že rozdiely v mierach mobility pracovných síl – ktoré v prípade členských štátov najviac zasiahnutých krízou môžu dosahovať až 10 percentuálnych bodov – možno tiež prekonať za použitia nástroja platformy EURES; vyjadruje svoju stálu podporu zásade voľného pohybu;

60.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne fungovanie verejných služieb zamestnanosti s cieľom uľahčiť a podnietiť hľadanie zamestnania v zahraničí;

61.

vzhľadom k počtu zamestnancov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti opúšťajú svoje krajiny pôvodu a odchádzajú do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je nevyhnutne nutné vypracovať vhodné opatrenia na zaručenie toho, aby žiadny pracovník nezostal bez sociálnej ochrany a ochrany pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom nástrojov ako EURES ďalej zlepšovali mobilitu pracovných síl v EÚ pri zachovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany miezd a sociálnych noriem; vyzýva každý členský štát na zriadenie sociálnej politiky a politiky zamestnanosti zabezpečujúcej rovnaké práva a rovnaké mzdy na rovnakom pracovisku v súlade so zásadami, o ktoré sa opiera sloboda pohybu pracovníkov, najmä z rodového hľadiska;

62.

pripomína ciele EÚ v rodovej oblasti, konkrétne dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti žien a mužov do roku 2020 a zníženie počtu chudobných ľudí alebo ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov;

63.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh na rodičovskú dovolenku, ktorý prispeje k zabezpečeniu rovnakých pracovných podmienok pre ženy a mužov, minimálne už len vzhľadom na to, že EÚ rýchlo starne, čo ohrozuje budúcu schopnosť členských štátov zachovať potrebné sociálne služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali viac politík, ktoré prispejú k demografickému nárastu v Európe, a to stimuláciou pôrodnosti i prisťahovalectva;

64.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že úsporné opatrenia, ktoré ukladá EÚ a ktoré sú zamerané na obnovu dôvery investorov, viedli k zhoršeniu zamestnanosti a sociálnych podmienok, čo spôsobilo nárast nezamestnanosti, chudoby a nerovnosti;

65.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach;

66.

pripomína svoje varovanie pred sociálno-ekonomickými výzvami, ktorým čelí Únia, najmä v niektorých členských štátoch, a rizikami, ktoré hrozia udržateľnosti a jej potenciálu stabilného rastu a ktoré plynú z obrátenia regionálnej konvergencie; pripomína, že viac ako 122 miliónov občanov EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, a to vrátane chudoby pracujúcich ľudí a chudoby detí; poukazuje na to, že podľa súčasných odhadov 19 % detí v EÚ hrozí chudoba, a trvá na tom, že tieto úrovne sú neprijateľné a musia sa okamžite znížiť; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala sociálny rozmer v EÚ; oceňuje prácu Komisie na sociálnom pilieri hospodárskej a menovej únie ako súčasti procesu integrácie sociálneho rozmeru do súčasnej štruktúry mechanizmov správy hospodárskych záležitostí a žiada, aby pokračovala v tejto ceste s cieľom pokročiť s plnením stratégie Európa 2020;

67.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre absolútnu chudobu, ktorá znepokojuje mnohé krajiny EÚ, neexistujú žiadne ukazovatele a jasné vymedzenia;

68.

pripomína Komisii, že podľa článku 9 ZFEÚ by sa politikami zamestnanosti a sociálnymi politikami na podporu európskeho sociálneho acquis mali riadiť všetky politiky EÚ; žiada Komisiu, aby splnila svoju povinnosť prepojiť európsky semester s cieľmi stratégie Európa 2020;

69.

konštatuje, že sociálna ochrana a sociálna politika, najmä dávky v nezamestnanosti, podpora minimálneho príjmu a progresívne zdaňovanie zo začiatku pomáhali obmedzovať prehlbovanie recesie a stabilizovať trhy práce a spotrebu; zdôrazňuje, že členské štáty HMÚ, ktoré prechádzajú nepriaznivými hospodárskymi otrasmi, do veľkej miery využívajú sociálne stabilizátory ako korekčné faktory; zdôrazňuje, že sociálna ochrana a sociálne politiky patria do právomoci členských štátov;

70.

konštatuje, že Komisia vo svojej výročnej správe za rok 2013 o situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti zdôraznila význam výdavkov na sociálnu ochranu ako zábezpeky proti sociálnym rizikám; pripomína význam automatických stabilizátorov pri riešení asymetrických otrasov, pri zamedzovaní nadmernému plytvaniu národných sociálnych zdrojov, a teda pri posilňovaní udržateľnosti HMÚ ako celku; vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzdvihla dôležitosť zachovania silných automatických stabilizátorov v členských štátoch s ohľadom na ich významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri zachovávaní sociálnej súdržnosti, ako aj podnecovaní vnútorného dopytu a hospodárskeho rastu; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala zelenú knihu o automatických stabilizátoroch v eurozóne;

71.

berie na vedomie cieľ Komisie, aby sa právne predpisy EÚ „stali ľahšie, jednoduchšie a menej nákladné v prospech občanov a podnikov“; zdôrazňuje, že táto odstránenie regulačných prekážok by nemalo narušiť európske sociálne acquis v oblastiach ako zdravie a bezpečnosť pri práci, informovanosť a konzultácie s pracovníkmi, základné dohovory MOP, ani Európsku sociálnu chartu a malo by rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov, ako je zakotvené v zmluve; naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula dôveryhodné úsilie o zabezpečenie ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode;

72.

víta skutočnosť, že spoločná správa o zamestnanosti pripojená k RPR obsahuje porovnávaciu tabuľku pre zamestnanosť a sociálnu politiku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú tieto ukazovatele postačujúce na to, aby sa vykonala dôkladná analýza sociálno-ekonomickej situácie v členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť pochopenia dynamiky a dôsledkov vývoja príjmov domácností a nárastu rozdielov v príjmoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé z údajov predložených tento rok v tohtoročnom vydaní porovnávacej tabuľky už nie sú aktuálne; žiada Komisiu, aby pri tvorbe politík vo väčšej miere využívala túto porovnávaciu tabuľku; žiada podrobný prehľad rozhodnutí členských štátov v jednotlivých oblastiach politiky a príslušných výsledkov; žiada Komisiu, aby zhodnotila a zlepšila jej rozsah pôsobnosti a účinnosť s cieľom zabezpečiť, že budú v plnej miere zohľadnené pri vypracúvaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

73.

zdôrazňuje, že v procese európskeho semestra by otázky zamestnanosti a sociálne otázky mali mať rovnakú váhu ako makroekonomické otázky;

74.

žiada určenie hlavných makroekonomických a makrosociálnych nerovnováh v rámci hospodárstva EÚ a eurozóny a prípravu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom na tomto základe vrátane krokov opatrení, ktoré by viedli k zbližovaniu pracovných a sociálnych noriem;

75.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti neobsahujú žiadne opatrenie či politický rámec, ktorý by viedol k plneniu cieľa znižovania chudoby v rámci stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tento cieľ bude lepšie premietnutý do európskeho semestra;

76.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť sociálne acquis, horizontálnu sociálnu doložku a protokol o službách všeobecného záujmu;

77.

víta výzvu predsedu Komisie adresovanú členským štátom, aby v záujme znižovania chudoby v EÚ zaviedli minimálnu mzdu; vyzýva Komisiu, aby navrhla iniciatívu na podporu zavedenia minimálnej mzdy v členských štátoch; zdôrazňuje, že je na každom členskom štáte, aby stanovil úroveň minimálnej mzdy a že tieto úrovne by mali zodpovedať konkrétnej sociálno-ekonomickej situácii danej krajiny;

78.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup Komisie zameraný na riešenie rodových rozdielov považuje zosúladenie pracovného a rodinného života predovšetkým za problém žien; poznamenáva, že opatrenia zamerané na podporu zosúladenia pracovného a rodinné života mužov i žien sú rozhodujúce z hľadiska tvorby pracovných miest a majú priamy vplyv na kvalitu vytváraných pracovných miest; poznamenáva, že prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti o deti je stále významnou prekážkou brániacou zosúladeniu pracovného a rodinného života, a preto vyzýva Komisiu, aby tomuto ukazovateľu venovala pozornosť pri analýze porovnávacej tabuľky kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov;

79.

žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom okamžite riešiť znepokojujúci nárast chudoby detí v celej EÚ prostredníctvom dlhodobých a celostných opatrení vychádzajúcich z osvedčených postupov niektorých členských štátov, najmä opatrení na zvýšenie štátnej podpory pre školské stravovanie, a aby realizovala trojpilierové odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí, ktoré je súčasťou balíka sociálnych investícií;

80.

poukazuje na to, že novo vznikajúce formy chudoby, ktoré vyostrila dlhová kríza, – napríklad chudoba zamestnaných osôb spájajúca ťažkosti ako napríklad platenie hypotéky, alebo vysoké ceny za energie vytvárajúce energetickú chudobu – majú za následok zvýšenie počtu vysťahovaní, zabavovania majetku a ľudí bez domova; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli integrované politiky v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, účinné politiky prevencie zamerané na znižovanie počtu prípadov vysťahovania a politiky na riešenie energetickej chudoby založené na osvedčených postupoch v niektorých členských štátoch, a aby prestali s trestným stíhaním bezdomovcov, ktoré vyšlo najavo v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby okamžite iniciovala akčný plán EÚ o bezdomovstve, ako to Európsky parlament žiadal pri viacerých príležitostiach spolu s inými orgánmi EÚ, s cieľom pomôcť členským štátom pri riešení naliehavého a rýchlo rastúceho problému bezdomovstva;

81.

žiada Komisiu, aby vytvorila stratégiu podporujúcu členské štáty v boji proti bezdomovstvu prostredníctvom integrovaných politík a vhodných sociálnych investícií;

82.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na riešenie problému bezdomovstva; zdôrazňuje, že tento extrémny prejav chudoby a sociálneho vylúčenia je v rozpore so základnými právami a vo veľkej väčšine členských štátov došlo k jeho nárastu; žiada Komisia, aby navrhla konkrétne mechanizmy na monitorovanie a podporu úsilia členských štátov o riešenie bezdomovstva, ako o to žiadal vo svojom uznesení zo 14. septembra 2011 a 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva;

83.

žiada Komisiu, aby počas preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania posúdila, či je možné navýšiť prostriedky do FEAD;

84.

požaduje cenovo dostupné a kvalitné verejné služby v oblasti starostlivosti o deti a závislé osoby, ktoré umožnia najmä ženám návrat do zamestnania a uľahčia zlaďovanie pracovného a súkromného života;

85.

pripomína Komisii, že v záujme zabezpečenia udržateľnosti, bezpečnosti a zároveň primeranosti dôchodkov musia byť dôchodkové reformy sprevádzané politikami, ktoré: rozvíjajú pracovné príležitosti pre starších a mladých pracovníkov s cieľom prispieť k udržateľnému dôchodkovému systému; obmedzujú motiváciu k programom predčasného odchodu do dôchodku a iným programom predčasného odchodu zo zamestnania; poskytujú kompenzáciu času stráveného starostlivosťou o deti či nezaopatrených rodinných príslušníkov; rozvíjajú možnosti zamestnania starších pracujúcich; zaručujú prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre zamestnaných i nezamestnaných ľudí každého veku; podporujú zdravé starnutie na pracovisku vzhľadom na fyzické a psycho-sociálne riziká pre zdravie a bezpečnosť; zavádzajú daňové výhody pre tých, čo dlhšie pracujú; a podporujú aktívne zdravé starnutie; zdôrazňuje, že dôchodkové reformy si vyžadujú národnú politickú a sociálnu súdržnosť a že ak majú byť úspešné, malo by sa o nich malo rokovať so sociálnymi partnermi a zástupcami mladších i starších generácií, ktoré sú priamo postihnutými skupinami obyvateľstva; žiada členské štáty, aby v plnej miere zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu k zelenej a bielej knihe o dôchodkoch;

86.

berie na vedomie odporúčanie Komisie o reforme systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby plnili svoje ciele poskytovania všeobecného prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti – vrátane cenovo dostupného prístupu k liekom, a to najmä tých, ktoré zachraňujú život – a zabezpečenia dodržiavania práv zdravotníckeho personálu; poukazuje na to že v dôsledku krízy niektoré členské štáty nedokázali zabezpečiť úplné krytie verejného zdravia; vyzýva Komisiu, aby vydala konkrétne odporúčania k náprave tejto situácie; žiada ďalšie úsilie v oblasti reforiem, ktoré zabezpečí, aby sa neohrozila kvalita a finančná dostupnosť zdravotnej infraštruktúry;

87.

konštatuje, že Komisia uznala, že odvetvia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti majú významný potenciál rastu a predstavujú kľúčové oblasti pre investície usilujúce sa o udržateľné hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby podala správu o pokroku dosahovanom v rozvojových iniciatívach v rámci stratégie Európa 2020, a to v prípade investícií do odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a so zreteľom na kvalitné pracovné miesta;

88.

žiada, aby sa posilnili a rozvinuli účinné opatrenia v oblasti zdravotnej prevencie, akým je tzv. celoživotné zdravé starnutie s cieľom zvýšiť kvalitu života a zároveň znížiť náklady vnútroštátnych zdravotných systémov na liečbu a liečivá potrebné v neskorej fáze života;

89.

zdôrazňuje, že daňové zaťaženie má väčšie dôsledky pre osoby s nízkymi mzdami a osoby s druhým príjmom a že to je aj naďalej problémom; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie daňovú správu MMF z októbra 2013, ktorá poukazuje na to, že existuje priestor pre lepšie a progresívnejšie formy zdanenia;

90.

berie na vedomie dôležitosť zníženia zdanenia práce, a to najmä v prípade osôb s nízkymi príjmami a nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaných a ďalších zraniteľných skupín, a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkových systémov; vyzýva členské štáty, aby presunuli dane z pracovnej sily na spotrebu, kapitál a environmentálne dane a aby pritom náležite zohľadňovali prípadné prerozdeľovacie účinky;

91.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad obmedzenou úlohou, ktorú zohráva Európsky parlament, národné parlamenty, ako aj sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti pri stanovovaní, monitorovaní a vykonávaní hospodárskych a sociálnych priorít európskeho semestra; opakuje svoju výzvu na výraznejšie a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, aby sa tak zlepšila legitimita procesu európskeho semestra prostredníctvom vytvorenia konkrétnych usmernení;

92.

žiada, aby boli do prípravy a vykonávania národných programov reforiem zapojené parlamenty na nižšej ako národnej úrovni, miestne a regionálne orgány, a to i prostredníctvom dohôd týkajúcich sa viacúrovňovej správy;

93.

naliehavo žiada Komisiu, aby užšie zapojila sociálnych partnerov do prípravy ročného prieskumu rastu a všeobecnejšie aby formálne potvrdila úlohu sociálnych partnerov v procese európskeho semestra;

94.

opakuje svoju výzvu na medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by zabezpečila zapojenie Európskeho parlamentu do prípravy a schvaľovania ročného prieskumu rastu a usmernenia pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

95.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.