30.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/37

—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 17. júla 2014 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2013 (COM(2014)0474) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2014)0243, SWD(2014)0244, SWD(2014)0245, SWD(2014)0246, SWD(2014)0247 a SWD(2014)0248),

—

so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2013,

—

so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF: február 2013 – január 2014,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. septembra 2014 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2013 (COM(2014)0618),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

—

so zreteľom na osobitnú správu Eurobarometra č. 397 o korupcii,

—

so zreteľom na správy Európskej komisie o výpadku HDP,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa zriaďuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady zo 17. júla 2013 o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii (4), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Únie v boji proti korupcii (5) a oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

—

so zreteľom na občianskoprávne a trestnoprávne dohovory Rady Európy týkajúce sa korupcie,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci(A8-0024/2015),

A.

keďže rozpočet EÚ, do ktorého každý členský štát prispieva proporcionálne na základe spoločných objektívnych kritérií, poskytuje podporu pre vykonávanie politík Únie a predstavuje vyjadrenie jednotnosti a nástroj na podporu európskej integrácie;

B.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ by popri zásade riadneho finančného hospodárenia mala zaručiť, že rozpočtové príjmy a výdavky prispievajú k dosiahnutiu priorít a cieľov EÚ a k zvýšeniu dôvery občanov EÚ uistením, že ich peniaze sa používajú transparentne a v úplnom súlade s cieľmi a politikami EÚ a v záujme týchto občanov;

C.

keďže rozmanitosť právnych a administratívnych systémov v členských štátoch predstavuje náročné prostredie, v ktorom treba odstraňovať nezrovnalosti a bojovať proti podvodom, pričom akékoľvek nesprávne použitie finančných prostriedkov EÚ znamená straty nielen pre jednotlivcov, ale aj pre spoločenstvo a poškodzuje záujmy každého členského štátu a tiež Únie ako celku;

D.

keďže s cieľom posilniť existujúce opatrenia, ako je Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev na boj proti podvodom, korupcii, praniu špinavých peňazí a iným nezákonným činnostiam ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie, Komisia predložila dva návrhy upravujúce nástroje trestného práva, a to smernicu o ochrane finančných záujmov a nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zabezpečiť účinné vyšetrovanie a lepšiu ochranu peňazí daňovníkov v celom európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

E.

keďže boj proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí v Únii musí byť prioritou politickej činnosti inštitúcií Spoločenstva a keďže policajná a justičná spolupráca medzi členskými štátmi má zásadný význam;

1.

berie na vedomie správu Komisie s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2013 (ďalej len „výročná správa“ Komisie); víta širokú škálu právnych a administratívnych opatrení prijatých Komisiou od roku 2011, vytvárajúcich nové prostredie pre ďalšie posilnenie politiky na ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že súčasné nedostatočné výsledky v boji proti podvodom nie sú spôsobené nedostatočnou reguláciou, ale nedostatočnou implementáciou; žiada Komisiu, aby reagovala na požiadavky Parlamentu uvedené v jeho predchádzajúcich výročných správach o ochrane finančných záujmov včasnejšie, t. j. v následnej správe Komisie;

2.

pripomína, že v kontexte súčasných hospodárskych problémov členských štátov a nedostatočných zdrojov v rozpočte EÚ je ochrana finančných záujmov Európskej únie mimoriadne dôležitá; zdôrazňuje skutočnosť, že prostriedky EÚ sa musia riadne spravovať a používať najefektívnejším možným spôsobom;

3.

poznamenáva, že v roku 2013 bolo Komisii oznámených celkovo 15 779 nezrovnalostí, z ktorých bolo 14 170 nepodvodných nezrovnalostí a 1 609 podvodných nezrovnalostí a ktoré predstavovali spolu sumu približne 2,14 miliardy EUR, z čoho približne 1,76 miliardy EUR sa týkalo výdavkov, ktoré predstavujú 1,34 % všetkých platieb, pričom zvyšných 380 miliónov EUR predstavuje 1,86 % hrubých tradičných vlastných zdrojov (TVZ), ktoré boli vybrané;

4.

poznamenáva, že hoci celkový finančný dosah nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2013 klesol na približne 1,84 miliardy EUR, čo je o 38 % menej ako v roku 2012, počet takýchto zaznamenaných nezrovnalostí vzrástol o 16 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom; ďalej konštatuje, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí v roku 2013 sa zvýšil až o 30 % v porovnaní s rokom 2012, zatiaľ čo ich finančný dosah predstavujúci 309 miliónov EUR z finančných prostriedkov EÚ sa znížil o 21 %;

5.

konštatuje, že vzhľadom na dostupnosť nových informácií v dôsledku významných zmien v spôsobe, akým členské štáty a Komisia oznamujú nezrovnalosti, došlo k posunu zamerania vo výročnej správe Komisie za rok 2013 z nezrovnalostí riešených všeobecne k nezrovnalostiam, ktoré sú oznámené ako podvod; vyzýva Komisiu, aby zachovala tento prístup vo svojej budúcej výročnej správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom; dôrazne však vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala dostupnosť informácií a analýzy o rozsahu, druhoch a vplyve nepodvodných nezrovnalostí vzhľadom na ich značne vysoký počet a súvisiaci negatívny finančný dosah, ktorý poškodzuje finančné záujmy EÚ;

6.

zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinné vyvinúť maximálne úsilie v boji proti podvodom, korupcii a všetkým ostatným formám nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie; upozorňuje, že úzka spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná na zaistenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a preto ju treba prednostne posilniť a čo najviac zefektívniť; poukazuje na to, že ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje rovnaký ostražitý prístup k zdrojom aj výdavkom;

7.

konštatuje, že celkový trend pri odhaľovaní a oznamovaní potenciálnych podvodných nezrovnalostí za posledných päť rokov zaznamenal pomalé znižovanie, ale počet nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvody, sa postupne zvyšoval; žiada Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala hlavné dôvody tohto zvýšenia a aby uskutočnila analýzu, ktorá by priniesla odpoveď na otázku, či tento trend nastal v dôsledku posunu smerom k odhaľovaniu nezákonných prípadov alebo spôsobu, akým členské štáty klasifikujú prípady;

8.

je presvedčený, že prostriedky trestného práva v smernici o ochrane finančných záujmov budú účinné, len ak úspešne poskytnú jasné vymedzenie trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov, platných najnižších a najvyšších trestov odňatia slobody vo všetkých zúčastnených členských štátoch a minimálnych pravidiel týkajúcich sa premlčania a ak budú tieto ustanovenia následne všetky členské štáty rovnako a efektívne vykonávať;

9.

víta skutočnosť, že 98 % TVZ sa vyberá bez väčších ťažkostí, pričom oznámené podvodné nezrovnalosti predstavujú 0,29 % hrubých stanovených TVZ (v hodnote 61 miliónov EUR) a nepodvodné nezrovnalosti tvoria 1,57 % TVZ (v hodnote 327,4 milióna EUR); konštatuje, že prípady podvodov a nezrovnalostí zistených v roku 2013 predstavovali sumu 380 miliónov EUR, z ktorej celkovo 234 miliónov EUR vymohli členské štáty; berie na vedomie najmä skutočnosť, že táto miera úspešnosti vymáhania vo výške 62 % pre TVZ v roku 2013 predstavuje najlepší výsledok, ktorý sa doteraz dosiahol za posledné desaťročie;

10.

je znepokojený tým, že v roku 2013 sa väčšina stanovených súm v databáze OWNRES v EÚ-28 týkala colného režimu „prepustenie do voľného obehu“ pre prípady podvodov (93 %) aj prípady nezrovnalostí (87 %); vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia zamerané na posilnenie colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, aby sa tak zabezpečila jeho menšia náchylnosť na výskyt podvodov a nezrovnalostí;

11.

je znepokojený tým, že v roku 2013 bola v databáze OWNRES miera úspešnosti vymáhania pre prípady podvodov len 23,74 %, čo je pod priemernou mierou 33,5 % v období rokov 2008 – 2012; poukazuje na to, že miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nezrovnalostí nahlásených za rok 2013 je 67,9 %; zdôrazňuje vo všeobecnosti zodpovednosť orgánov členských štátov a útvarov Komisie pri vymáhaní neoprávnene vyplatených súm a vyzýva ich, aby túto zodpovednosť riadne prevzali a podstatne zvýšili mieru úspešnosti vymáhania v prípadoch podvodu, ktorá je vo všeobecnosti na výrazne nízkej úrovni v porovnaní s mierou úspešnosti vymáhania pre nepodvodné nezrovnalosti;

12.

víta skutočnosť, že Európska únia v roku 2013 podpísala Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami; poznamenáva, že protokol podpísalo 15 členských štátov, ale ratifikovalo ho zatiaľ iba Rakúsko; vyzýva preto ostatné členské štáty, aby svoj ratifikačný proces čo najskôr ukončili;

13.

podčiarkuje skutočnosť, že pašovanie vysoko zdaňovaného tovaru spôsobuje rozpočtom EÚ a členských štátov značné straty príjmov a že len priame straty colných príjmov v dôsledku pašovania cigariet sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne; okrem toho upozorňuje na obchodovanie s falšovaným tovarom, ktoré spôsobuje škodu daňovým úradom členských štátov aj podnikom EÚ;

14.

poukazuje na prebiehajúcu prácu na zlepšovaní údajov o HND a na otázky, ktoré nastolil Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 11/2013, v ktorej požaduje kratšie, cielenejšie overovanie údajov o HND a zlepšené oznamovanie a koordináciu v súvislosti s výsledkami, aby sa tak systém založený na HND stal čoraz spoľahlivejším, pokiaľ ide o jeho príspevok k výpočtu príjmov EÚ;

15.

konštatuje, že zahrnutie „neviditeľného“ hospodárstva do národných účtov by malo prispieť k zabezpečeniu úplnejších a spoľahlivejších údajov o HND, a vyzýva Komisiu a Eurostat, aby prehĺbili spoluprácu s národnými štatistickými inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa tento prvok riešil jednotným a porovnateľným spôsobom vo všetkých členských štátoch, pričom sa použijú najaktuálnejšie informácie;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je výpadok DPH stále vysoký v dôsledku podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v oblasti DPH; zdôrazňuje, že Komisia má právomoc kontrolovať a dohliadať na opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby v plnej miere využila svoju právomoc s cieľom pomôcť členským štátom v boji proti podvodom týkajúcim sa DPH a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

17.

ďalej konštatuje, že v roku 2013 členské štáty zaznamenali 133 prípadov pašovania cigariet, čo zodpovedalo odhadovanej sume TVZ vo výške približne 7 miliónov EUR; zdôrazňuje, že tento trend predstavuje prudký pokles v porovnaní s rokom 2012, keď bolo ohlásených 224 prípadov predstavujúcich približne 25 miliónov EUR; je vážne znepokojený skutočnosťou, že Dánsko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Cyprus, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko neoznámili Komisii v roku 2013 žiadne prípady pašovania cigariet, a spochybňuje efektívnosť postupu oznamovania v týchto členských štátoch; nalieha na všetky členské štáty, aby prípady pašovania a falšovania oznamovali Komisii presne a včas tak, aby bolo možné lepšie odhadnúť výšku nepriaznivo ovplyvnených TVZ;

18.

konštatuje, že Komisia uverejní štúdiu o uskutočniteľnosti systému sledovania a zisťovania pre tabakové výrobky; podčiarkuje, že toto je veľkým krokom vpred v boji proti pašovaniu; žiada Komisiu, aby navrhla a zrealizovala otvorený a konkurencieschopný systém sledovania a zisťovania, aby tak štruktúra a spôsob, akým sa tento systém uplatňuje, neuprednostňovali jediného alebo len niekoľko poskytovateľov riešení;

19.

pripomína, že

20.

poukazuje na 76 % zvýšenie počtu nezrovnalostí oznámených ako podvody týkajúce sa výdavkov EÚ a naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť takémuto negatívnemu trendu v nadchádzajúcich rokoch;

21.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v sektore poľnohospodárstva sa počet nezrovnalostí vo všeobecnosti, a predovšetkým počet podvodných činností, výrazne zvýšil v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012; konštatuje, že v 51 nahlásených prípadoch podvodných nezrovnalostí v roku 2013 sa prejavil nový významný trend týkajúci sa porušení, spočívajúci v tom, že príjemca nespĺňa požiadavky na kvalitu; domnieva sa, že tieto trendy si vyžadujú cielené opatrenia, ktorých cieľom je na jednej strane odstránenie praktík, ktoré by prípadne mohli viesť k neúmyselným porušeniam predpisov, a na druhej strane dôrazný boj proti korupčnému a trestnému správaniu;

22.

uznáva, že v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka členské štáty vymohli od príjemcov 197 miliónov EUR počas rozpočtového roka 2013, zatiaľ čo na konci roka zostáva ešte suma 1 318,3 milióna EUR, ktorá sa má od príjemcov vymôcť a z ktorej suma 1 097,1 milióna EUR predstavuje dlžnú sumu voči rozpočtu EÚ po uplatnení pravidla 50/50; je znepokojený tým, že vymáhanie pre Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) je nižšie ako celkový priemer, a dokonca ani pre polovicu nezrovnalostí zistených v roku 2009 neboli prostriedky vrátené ku koncu roka 2013;

23.

poukazuje na významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich schopnosť vymáhania súm stratených následkom neoprávnených platieb zistených v rámci SPP, a naliehavo vyzýva členské štáty s mierou úspešnosti vymáhania nižšou ako 33 %, aby výrazne zlepšili svoje výsledky v roku 2015 a v nasledujúcich rokoch;

24.

uznáva, že po reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z roku 2013 členské štáty využívajú vyššiu mieru flexibility pri vykonávaní politiky, a najmä majú možnosť prispôsobovať politiku svojim regionálnym alebo národným spôsobilostiam a prioritám a uskutočňovať presuny medzi rôznymi piliermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zvýšenie flexibility nebude na úkor systémov monitorovania a hodnotenia; ďalej konštatuje, že v rámci novej SPP Komisia pracuje na programe zjednodušenia; vyzýva Komisiu, aby plne zosúladila program zjednodušenia so stratégiou GR AGRI v oblasti boja proti podvodom a zachovala rovnováhu medzi zjednodušením a riadnym hospodárením s finančnými prostriedkami EÚ zabezpečením primeraných kontrol;

25.

je okrem toho znepokojený tým, že priemerné oneskorenie medzi výskytom nezrovnalosti, jej odhalením a napokon jej oznámením Komisii je v poľnohospodárskom sektore 6,3 roka a v iných sektoroch 2,75 roka; pripomína, že po zistení nezrovnalosti sa použijú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF atď.); žiada Komisiu, aby stanovila priemernú, minimálnu a maximálnu životnosť zistenej nezrovnalosti v rámci zdieľaného hospodárenia pre každú oblasť politiky;

26.

očakáva, že výrazný nárast oznámených nezrovnalostí v sektore rybárstva v roku 2013 o 475 % predstavuje jednoročné maximum týkajúce sa oneskoreného vykonávania programov v tomto odvetví a že by to nemalo predstavovať negatívny trend, ktorý oslabuje vnímanie hodnoty rybárskej politiky EÚ;

27.

so znepokojením konštatuje, že v oblasti politiky súdržnosti bol zaznamenaný 15 % nárast počtu oznámených prípadov nezrovnalostí; konštatuje však tiež, že došlo k zníženiu o 49 %, pokiaľ ide o sumy, ktoré sa týkajú nepodvodných prípadov, a o 22 % v prípadoch podvodov;

28.

konštatuje, že 321 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené ako podvodné, a 4 672 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené ako nepodvodné, sa týkalo politiky súdržnosti; berie na vedomie, že v oboch kategóriách sa počet oznámení v porovnaní s rokom 2012 zvýšil o 15 % a že rovnako ako v predchádzajúcich rokoch najväčší podiel súm, ktoré sa týkali nezrovnalostí v roku 2013 (63 %), stále súvisí s politikou súdržnosti; upozorňuje však, že v oboch kategóriách sa príslušné sumy znížili, je možné pozorovať postupné zlepšenie na základe skúseností z predchádzajúcich rokov a že politika súdržnosti nebola po prvýkrát oblasťou rozpočtových výdavkov s najvyšším počtom nezrovnalostí oznámených ako podvody;

29.

vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom dostupných informácií o sumách, ktoré sa majú vymáhať, a o mierach úspešnosti vymáhania týkajúcich sa konkrétne politiky súdržnosti na rozpočtový rok 2013; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla podrobné informácie v budúcej výročnej správe;

30.

konštatuje, že v prípade výdavkov v rámci centralizovaného riadenia v päťročnom horizonte predstavuje miera úspešnosti vymáhania v prípade nezrovnalostí oznámených ako podvody 54,4 % a v prípade nepodvodných nezrovnalostí 63,9 %; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala postup vymáhania, aby sa tak stal časovo primeranejším;

31.

vyzýva Komisiu, aby prijala plnú zodpovednosť za vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a aby vytvorila jednotné zásady predkladania správ vo všetkých členských štátoch s cieľom zbierať primerané, porovnateľné a presné údaje;

32.

je znepokojený skutočnosťou, že pokiaľ ide o príkazy na vymáhanie v dôsledku prípadov kvalifikovaných ako nezrovnalosti (oznámené ako podvody a ako nepodvodné nezrovnalosti) vydané v rokoch 2009 až 2013 v rámci centralizovaného hospodárenia, je priemerné oneskorenie medzi výskytom nezrovnalosti a jej odhalením 3,4 roka: viac ako polovica prípadov (54 %) bola odhalená v priebehu štyroch rokov od roku, keď k nezrovnalosti došlo, a v druhej polovici prípadov (46 %) sa toto oneskorenie pohybovalo od 4 do 13 rokov; pripomína, že po zistení nezrovnalosti sa použijú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF atď.); žiada Komisiu, aby stanovila priemernú, minimálnu a maximálnu životnosť zistenej nezrovnalosti v rámci centralizovaného hospodárenia;

33.

víta skutočnosť, že počet prípadov oznámených ako podvody týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu v roku 2013 bol o 40 % nižší než v rokoch 2009 a 2010 a že rok 2013 bol v súvislom poradí tretím rokom, v ktorom sa udržal tento pozitívny trend;

34.

s uspokojením berie na vedomie, že v programovom období 2007 – 2013 viedli administratívne kontroly, kontroly na mieste a operácie auditu k výrazne vyššej miere (63 %) odhaľovania podvodných nezrovnalostí v porovnaní s mierou nižšou než 20 % v predchádzajúcom sedemročnom období, hoci došlo k miernemu poklesu tejto miery na 55 % v roku 2013;

35.

berie na vedomie, že v roku 2013 Komisia uzavrela 217 prípadov prerušenia platieb v oblasti politiky súdržnosti a že 131 z nich, predstavujúc sumu 1 977 miliónov EUR, bolo na konci roka ešte stále nevyriešených; okrem toho berie na vedomie, že Komisia prijala 15 rozhodnutí o pozastavení platieb v roku 2013 a dve v januári 2014;

36.

berie na vedomie, že v roku 2013 bolo v rámci predvstupovej pomoci oznámených 33 nezrovnalostí ako podvody, zahŕňajúc sumu 14,4 milióna EUR, a že tieto nezrovnalosti sa týkali najmä špeciálneho predvstupového programu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Sapard); okrem toho konštatuje, že v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) bolo oznámených deväť podvodných nezrovnalostí predstavujúcich sumu 1,2 milióna EUR; poznamenáva, že v rokoch 2003 až 2013 dosiahla miera úspešnosti vymáhania v rámci predvstupovej pomoci úroveň 37,36 % pre prípady nezrovnalostí a 29,22 % pre prípady podvodov; vyzýva Komisiu a krajiny prijímajúce pomoc z nástroja IPA, aby podnikli kroky na zabezpečenie vyššej miery úspešnosti vymáhania v rámci IPA;

37.

požaduje predkladanie návrhov na zníženie počtu výdavkových programov, najmä v prípade, keď sa čiastočne prekrývajú, a cielené prispôsobenie programov vždy, keď je to možné, členským štátom, ktoré potrebujú pomoc najviac, takže nie všetky programy nevyhnutne budú podporovať činnosti vo všetkých členských štátoch;

38.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viaceré projekty financované Európskou investičnou bankou boli zasiahnuté korupciou a podvodom; domnieva sa, že dokument EIB z 8. novembra 2013, ktorý vymedzuje politiku EIB v oblasti predchádzania a bránenia korupčným praktikám, podvodom, kolúziám, prekážkam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, poukazuje na to, že v mnohých prípadoch bola počas realizácie projektov financovaných EIB vykonávaná kontrola nedostatočná; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že EIB v roku 2013 financovala projekt Passante di Mestre v celkovej výške 350 miliónov EUR a že uvažuje o refinancovaní projektu dodatočnou sumou vo výške 700 miliónov EUR prostredníctvom projektových dlhopisov, a to aj napriek tomu, že tento projekt bol zasiahnutý korupciou a podvodom, ktoré viedli k zatknutiu niekoľkých zúčastnených osôb; žiada preto, aby v prípade preukázaného podvodu alebo korupcie bola EIB povinná pozastaviť a/alebo zablokovať akékoľvek plánované alebo priebežné financovanie príslušného projektu;

39.

zdôrazňuje svoje obavy, pokiaľ ide o pretrvávajúce hrozby pre rozpočet EÚ, ktoré vyplývajú z nedodržania pravidiel (nepodvodné nezrovnalosti), ako aj z úmyselného protiprávneho konania a trestných činov (t. j. podvodov); trvá na posilnenej spolupráci medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť náležité a primerané opatrenia a prostriedky na zabránenie nepodvodným nezrovnalostiam a ich nápravu a na boj proti podvodom;

40.

zdôrazňuje, že situácia, keď členské štáty nepredložia údaje včas alebo predložia nepresné údaje, sa opakuje už mnoho rokov; opätovne zdôrazňuje obavu, že v jednotlivých členských štátoch stále existujú rôzne prístupy k odhaľovaniu a oznamovaniu podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, a to aj v oblastiach ako politika súdržnosti a poľnohospodárstvo, a že v niektorých prípadoch sa pri uplatňovaní právneho rámca používajú neštandardizované výklady; poukazuje na to, že to bráni porovnávaniu, objektívnemu hodnoteniu a vydávaniu odporúčaní Európskym parlamentom, Komisiou a úradom OLAF; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia a ukazovatele s cieľom zmierniť rozdiely medzi rôznymi prístupmi členských štátov a vypracovať jednotnú a komplexnú informačnú databázu o nezrovnalostiach, ku ktorým skutočne došlo, a o prijatých opatreniach vrátane prípadov podvodu a korupcie týkajúcich sa štátnych zamestnancov, čím sa orgánom a občanom poskytnú dôveryhodné, porovnateľné a centralizované údaje na vykonávanie účinných nápravných opatrení a na objektívne posúdenie skutočnej, a nie vnímanej, závažnosti porušení predpisov a zodpovedných subjektov;

41.

konštatuje, že odporúčania, ktoré Komisia adresovala členským štátom v roku 2012 a o ktorých stave implementácie Komisia informovala vo svojej výročnej správe za rok 2013, a to najmä o koordinačných útvaroch pre boj proti podvodom, spoločných pravidlách týkajúcich sa podvodov, reforme verejného obstarávania, oznamovaných podvodných nezrovnalostiach a systémoch previerok a kontrol a systémoch hodnotenia rizika, boli vo všeobecnosti primerané, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré obavy neboli plne vyriešené; konštatuje napríklad, že nie všetky členské štáty uskutočnili prípravy na vykonávanie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 a jeho ustanovení týkajúcich sa predchádzania podvodom; žiada členské štáty, aby sa zaoberali odporúčaniami, ktoré Komisia vydala v roku 2012, aby zabezpečili úplné splnenie odporúčaní, ktoré im Komisia adresovala vo svojej správe za rok 2011, ako aj vo svojej správe za rok 2013, a aby poskytli odôvodnené vysvetlenie v prípade, že tieto odporúčania nemôžu splniť;

42.

berie na vedomie skutočnosť, že nepodvodné nezrovnalosti sú často spôsobené nedostatočným poznaním pravidiel, zložitých požiadaviek a nariadení; poukazuje na to, že zmeny pravidiel, ktoré sa týkajú tak, príjmov, ako aj výdavkov, vrátane tých, ktoré sú zamerané na zjednodušenie, si vyžadujú čas na prijatie orgánmi zodpovednými za ich riadne vykonávanie; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v tejto súvislosti lepšie koordinovali výklad právneho rámca a jeho prísne uplatňovanie v záujme vykonávania cielených a včasných opatrení na posilnenie administratívnych kapacít – tak vo verejnej správe, ako aj v rámci zainteresovaných strán vrátane organizácií občianskej spoločnosti – a to aj prostredníctvom poradenstva a odbornej prípravy a prostredníctvom vytvorenia programov na udržanie kvalifikovaných a skúsených pracovníkov; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby v polovici trvania vykonali posúdenie toho, či nová regulačná architektúra politiky súdržnosti ďalej bráni nezrovnalostiam a znižuje riziko ich vzniku, a aby tiež vyhodnotili možnosť väčšieho regulačného zjednodušenia existujúcich pravidiel;

43.

domnieva sa, že členské štáty, ktoré samostatne odhaľujú a oznamujú nezrovnalosti vrátane prípadov podvodov, by sa mali podporovať a podnecovať, aby ďalej zlepšovali svoje systémy oznamovania a riadenia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nie je schopná zistiť, či je nízky počet nezrovnalostí a prípadov podvodov zistených niektorými členskými štátmi a veľké rozdiely v počte prípadov oznámených v jednotlivých rokoch dôsledkom neúčinnosti kontrolných systémov týchto členských štátov;

44.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niektoré členské štáty vyčleňujú náležité zdroje na boj proti podvodom, a považuje za neprijateľné, že niektoré členské štáty v prípade podvodných nezrovnalostí obmedzili svoju činnosť iba na nápravné opatrenia bez toho, aby vyšetrovali možný trestný čin a sankcionovali zodpovedné subjekty, a nezabezpečujú tak primeranú ochranu finančných záujmov EÚ a jednotlivých daňových poplatníkov; konštatuje, že štatistiky, ktoré predložili členské štáty, týkajúce sa trestných činov a ich výsledkov, sú neúplné, čo sťažuje posudzovanie účinnosti postupov vyšetrovania a trestného stíhania podvodov v členských štátoch; domnieva sa preto, že prijatie rozhodnutí, ktoré zavedú trestnoprávnu zodpovednosť na úrovni EÚ, a zriadenie Európskej prokuratúry ako nástroja pri začatí a koordinácii vyšetrovaní takýchto nezrovnalostí by malo výrazne odrádzať od páchania protiprávneho konania, ako aj od vyhýbania sa riadnemu procesu v rámci stíhania a trestania korupčného alebo trestného správania, ktoré poškodzuje finančné záujmy EÚ;

45.

zastáva názor, že účinný postup proti korupcii je možný, ak sú trestnoprávne opatrenia dodržiavané a dopĺňané inými opatreniami, ako je napríklad vyššia transparentnosť a zodpovednosť; trvá preto na tom, aby členské štáty preukázali pevnú politickú vôľu v účinnom boji proti korupcii na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ tým, že prijmú účinné protikorupčné právne predpisy a nadviažu na existujúce návrhy na úrovni EÚ, a vyzýva občanov, aby presvedčivým spôsobom vyvíjali tlak na vlády, aby energicky vykonávali zmysluplné protikorupčné politiky;

46.

víta prvú správu EÚ o boji proti korupcii z februára 2014 ako cenný nástroj na monitorovanie a hodnotenie úsilia v boji proti korupcii, a opätovne potvrdzuje mimoriadny význam zintenzívnenia výmen súčasných osvedčených postupov vyzdvihnutých v tejto správe; víta aj oznámenie Komisie o boji proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308), v ktorom skúma kroky potrebné na lepšie vykonávanie existujúcich nástrojov boja proti korupcii, a navrhuje spôsoby, ako lepšie začleniť aspekty boja proti korupcii do viacerých oblastí vnútornej aj vonkajšej politiky; poznamenáva však, že je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti správy o boji proti korupcii na cezhraničný prvok korupcie a na jej prvok zahŕňajúci celú EÚ, ako aj na posúdenie opatrení prijatých na ďalšie zlepšenie integrity inštitúcií EÚ, a zdôrazňuje potrebu komplexnej a jednotnej protikorupčnej stratégie, ktorá by zahŕňala všetky politiky EÚ a ktorá by sa zaoberala okrem iného obavami vyjadrenými v prvej správe EÚ o boji proti korupcii; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o tom, ako inštitúcie EÚ vykonávajú svoje vnútorné protikorupčné politiky, ako aj svoje záväzky podľa Dohovoru OSN proti korupcii;

47.

zdôrazňuje potrebu štruktúrovanej koordinácie medzi riadiacimi orgánmi a orgánmi vykonávajúcimi boj proti podvodom a význam koordinácie a výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi rôznymi správnymi orgánmi v tom istom členskom štáte s cieľom čo najviac zjednotiť prístup k boju proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus výmeny informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby sa umožnilo krížové porovnávanie účtovných záznamov týkajúcich sa transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi s cieľom pomôcť odhaliť akýkoľvek nadnárodný podvod v súvislosti s novým VFR na roky 2014 – 2020, so zreteľom na makrokategórie európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky sociálny fond – ESF; Európsky fond regionálneho rozvoja – EFRR; Kohézny fond – KF; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV; Európsky námorný a rybársky fond – ENRF), s cieľom zabezpečiť horizontálny prístup k ochrane finančných záujmov Európskej únie;

48.

zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom na zisťovanie podvodných mechanizmov; pripomína, že v uplynulých rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti všetkých príjemcov finančných prostriedkov EÚ zo všetkých členských štátov tým, že na internetovej stránke Komisie zverejní zoznam všetkých príjemcov, a to nezávisle od správcu fondov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytnúť všetky členské štáty aspoň v jednom pracovnom jazyku Únie; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou a aby jej poskytovali úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto opatrenie sa nerealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby tak čo najrýchlejšie urobila; ľutuje, že Komisia túto opakovanú žiadosť nezohľadnila;

49.

vyzýva Komisiu, aby podporila vhodné právne predpisy o ochrane informátorov, prístupe k informáciám a transparentnosti lobizmu, keďže sú potrebné na zabezpečenie občianskej kontroly vlád a inštitúcií EÚ a na podrobenie ich postupov kontrole zo strany verejnosti, a aby využívala finančné prostriedky EÚ na podporu práce nezávislých organizácií v tejto oblasti, okrem iného s cieľom zaviesť finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku;

50.

nabáda Komisiu, aby ďalej posilňovala svoju úlohu dohľadu, pokiaľ ide o výdavky z rozpočtu EÚ, prostredníctvom auditov, kontrolných a inšpekčných činností, plánov nápravných opatrení a prostredníctvom písomných varovaní zasielaných pred podaním žiadostí o platbu; vyzýva členské štáty a ich orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a využili svoj potenciál na odhalenie a nápravu chýb predtým, ako požiadajú Komisiu o preplatenie, a to tak, že v plnej miere využijú informácie, ktoré majú k dispozícii; v tejto súvislosti podčiarkuje osobitný význam preventívnych opatrení pri predchádzaní nezákonným úhradám, čím zaniká potreba následných opatrení na vymáhanie spreneverených finančných prostriedkov;

51.

víta prijatie smerníc o verejnom obstarávaní a smernice o udeľovaní koncesií a víta skutočnosť, že desať členských štátov už zaviedlo osobitné opatrenia alebo súbory opatrení v oblasti verejného obstarávania s cieľom zmierniť korupciu a posilniť transparentnosť a účinnosť systémov riadenia, kontroly a auditu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní pravidiel verejného obstarávania s cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú podporu prostredníctvom poradenstva, výmeny najlepších postupov a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby priebežne a nestranne monitorovala súlad členských štátov s existujúcimi smernicami a aby v prípade potreby začala konania vo veci porušenia;

52.

konštatuje, že úroveň nezrovnalostí a podvodov spôsobených nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania je aj naďalej vysoká; vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátneho práva urýchlene transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (8), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (9) a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (10), aby sa ešte viac zmiernilo riziko nezrovnalostí a podvodov;

53.

víta vytvorenie kompetenčného centra pre budovanie administratívnych kapacít na podporu orgánov verejnej správy zodpovedných za riadenie EFRR a Kohézneho fondu a zavedenie akčného plánu verejného obstarávania, ktorý vypracovalo kompetenčné centrum v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie; požaduje však, aby Komisia informovala o konkrétnych výsledkoch, ktoré sa doteraz dosiahli vďaka činnosti centra a vykonávaniu uvedeného akčného plánu;

54.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju prísnu politiku prerušovania a pozastavovania platieb;

55.

víta správu o vykonávaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) a usmernenia poskytované riadiacim orgánom členských štátov na vykonávanie príslušných ustanovení v oblasti boja proti podvodom; trvá však na tom, aby Komisia v delegovaných a vykonávacích aktoch, ktoré sa týkajú európskych štrukturálnych a investičných fondov, prijala jednoduchšie pravidlá, ktoré uľahčia účinné a efektívne čerpanie prostriedkov, pričom sa zabezpečí, že tieto delegované a vykonávacie akty neoslabujú úroveň boja proti podvodom;

56.

víta zriadenie koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) v členských štátoch, ako sa vyžaduje podľa článku 3 ods. 4 nového nariadenia o úrade OLAF, a skutočnosť, že Nemecko opätovne potvrdilo svoju dohodu o pracovnej spolupráci s úradom OLAF; konštatuje, že cieľom útvarov AFCOS je uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií s úradom OLAF, a trvá na tom, aby členské štáty, ktoré doteraz útvar AFCOS nevytvorili, tak bezodkladne urobili; očakáva, že útvary AFCOS budú pomáhať pri zlepšovaní oznamovania nezrovnalostí a prispievať k vyváženému výkladu príslušných aktov EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že už existujú výrazné rozdiely medzi rôznymi útvarmi AFCOS zriadenými v členských štátoch, pokiaľ ide o funkcie, úlohy a právomoci, ako aj pridelené ľudské zdroje; berie na vedomie, že mandát, inštitucionálny rámec a úlohy útvarov AFCOS nie sú podrobne vymedzené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013, domnieva sa však, že operačne nezávislé útvary AFCOS s komplexným mandátom vrátane vyšetrovacích právomocí predstavujú referenčnú hodnotu, ktorú musia rozvíjať všetky členské štáty;

57.

oceňuje činnosť Komisie v oblasti podávania správ o výsledkoch programu Hercule II; berie na vedomie, že v roku 2013 bol rozpočet programu Hercule II znížený o 14 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 9,9 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rokom 2012, čo spôsobilo ťažkosti pri plnení finančných záväzkov prijatých v roku 2013 a v predchádzajúcich rokoch; s uspokojením poznamenáva, že o činnosti programu Hercule II prejavujú členské štáty čoraz väčší záujem, čo dokazuje stále rastúci počet žiadostí prijatých na základe výziev na predkladanie návrhov; víta pozitívne výsledky, ktoré sa dosiahli v roku 2013, ako napríklad v Nemecku, Španielsku a Rumunsku, vďaka využitiu vysoko sofistikovaných a nadnárodne zlučiteľných technických zariadení zakúpených v rámci tohto programu;

58.

víta prijatie nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Hercule III na finančné obdobie 2014 – 2020, ktoré umožňuje zvýšiť maximálny podiel spolufinancovania pre granty technickej pomoci vo výške 80 % oprávnených nákladov a až do výšky 90 % vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch namiesto najviac 50 % podľa rozhodnutia o programe Hercule II; konštatuje, že prvá výzva na predkladanie návrhov sa začala v roku 2014; je však znepokojený tým, že program je už osobitne postihnutý problémom neuhradených platieb, čo vedie k možným nepriaznivým účinkom na financované a budúce projekty; pripomína význam vhodných finančných nástrojov, ako je Pericles 2020 a Hercule III pre boj proti nezákonným činnostiam ovplyvňujúcim zdroje Únie;

59.

víta úspešné výsledky viacerých spoločných colných operácií zahŕňajúcich spoluprácu úradu OLAF a členských štátov s rôznymi útvarmi tretích krajín, ako aj aktívnu podporu zo strany GR pre dane a colnú úniu, úradu Europol a agentúry Frontex, ktoré okrem iného umožnili zhabanie 68 miliónov pašovaných cigariet, 124 kg kokaínu a 140 000 litrov motorovej nafty;

60.

konštatuje, že v roku 2013 OLAF vydal 353 odporúčaní pre administratívne, disciplinárne, finančné alebo justičné opatrenie, ktoré majú prijať príslušné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ alebo príslušné vnútroštátne orgány, a že suma približne 402,8 milióna EUR sa odporučila na vymáhanie; je znepokojený tým, že miera podania obžaloby na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF v období 2006 – 2013 je len asi 54 %; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nízka miera podania obžaloby takisto vrhá zlé svetlo na kvalitu a použiteľnosť výsledkov vyšetrovania úradu OLAF; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zlepšila účinnosť úradu OLAF; považuje plnohodnotný a riadny dohľad dozorného výboru nad záležitosťami úradu OLAF (bez zasahovania do prebiehajúcich vyšetrovaní) za nevyhnutný, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a úrad OLAF, aby zlepšili súčasnú situáciu, keď dozorný výbor nie je schopný plniť svoj účel; ďalej vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou dostupných informácií o miere usvedčenia páchateľov v prípadoch týkajúcich sa trestných činov proti rozpočtu Únie;

61.

berie na vedomie, že v roku 2013 bolo úradu OLAF podľa jeho vlastných informácií doručené najväčšie množstvo informácií, ktoré bolo doteraz zaznamenané, a že úrad OLAF tvrdí, že vydal nebývalý počet odporúčaní; poukazuje na to, že metóda počítania prichádzajúcich informácií a vydaných odporúčaní sa takisto zmenila; žiada dozorný výbor, aby zanalyzoval účinky týchto zmien údajov a kvalitu odporúčaní vydaných úradom OLAF;

62.

vyzýva dozorný výbor úradu OLAF, aby informoval Parlament o trvaní vyšetrovaní úradu OLAF a o metóde takéhoto výpočtu, keďže táto metóda sa v roku 2012 zmenila; poukazuje na to, že táto zmena môže umelo znížiť zjavné trvanie vyšetrovaní; žiada dozorný výbor, aby dôkladne zanalyzoval kvalitu informácií, ktoré poskytol OLAF, vrátane správ inštitúciám;

63.

berie na vedomie prijatie nových pracovných dojednaní medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom a žiada o rýchle vyriešenie zostávajúcich problémov medzi týmito dvoma inštitúciami;

64.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.