5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/91

1.1

EHSV víta Akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel, ktorý Európska komisia zverejnila 11. júna 2013. EHSV sa domnieva, že tento akčný plán je krokom vpred, pretože uznáva strategický význam oceliarstva pre Európu a považuje ho za hnaciu silu hospodárskeho rastu. Úspech plánu však závisí od toho, ako sa tieto slová premietnu do reality.

1.2

Akčný plán predstavuje konkrétny návrh, avšak jeho realizácia si bude vyžadovať dlhé mesiace alebo aj roky. Vzhľadom na rýchlosť poklesu produkcie a príjmov v tomto roku sú však nevyhnutné presne načasované opatrenia zamerané na pomoc pracovníkom postihnutým krízou a obnovenie priaznivých podmienok na investície v tomto odvetví, ako aj v segmentoch, ktoré naň nadväzujú. Ak sa takéto opatrenia neprijmú, môže to viesť k ďalšiemu zatváraniu závodov a rušeniu pracovných miest. V tejto súvislosti EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby čo najskôr zverejnila plán realizácie s presným harmonogramom implementácie akčného plánu. Plán realizácie by sa mal prediskutovať so sociálnymi partnermi na najbližšej schôdzi skupiny na vysokej úrovni.

1.3

Akčný plán je pomerne vágny a nevenuje dostatočnú pozornosť cyklickému charakteru krízy. Aby si toto odvetvie z hľadiska európskeho výrobného priemyslu a zamestnanosti zachovalo strategický význam a aby sa predišlo jeho ďalšiemu oslabovaniu, EHSV žiada Európsku komisiu prijať naliehavé opatrenia, ako napríklad:

1.4

Neodkladnú pozornosť treba venovať vypracovaniu udržateľných politík EÚ v oblasti klímy, energetiky a obchodu, ktoré by umožnili transformáciu oceliarstva smerom k hospodárstvu s nízkymi emisiami uhlíka, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, avšak bez toho, aby príslušné náklady niesol len oceliarsky priemysel EÚ. To sa podarí dosiahnuť aj presadzovaním ambicióznych politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, napríklad v rámci programu Horizont 2020 a aktívnou podporou zavádzania nových, čistejších technológií, ktoré efektívne využívajú zdroje a energiu.

1.5

EHSV podporuje všeobecný cieľ boja proti zmene klímy a podporuje kroky EÚ v tejto oblasti. Dôkladnú pozornosť však treba venovať špecifickým črtám tohto odvetvia, najmä tým, ktoré sa týkajú technologických obmedzení, ako aj doterajšiemu úsiliu. Ciele pre oceliarsky priemysel musia byť uskutočniteľné z technického aj ekonomického hľadiska. Musia byť stanovené tak, aby prinajmenšom najvýkonnejším podnikom v EÚ nevyplývali z politík EÚ v oblasti klímy, najmä zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), žiadne dodatočné náklady, a to aspoň dovtedy, kým sa nedosiahne komplexná medzinárodná dohoda o zmene klímy s rovnakými cieľmi a opatreniami pre oceliarsky priemysel na celom svete.

1.6

V celej Európe by sa počas tretieho obdobia obchodovania a po ňom mali maximalizovať prechodné kompenzačné opatrenia na vyváženie nárastu cien elektrickej energie v EÚ v súvislosti s ETS. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby túto otázku dôkladnejšie preskúmala a urýchlene prijala náležité opatrenia.

1.7

Výbor podporuje myšlienku vytvoriť európsky systém na financovanie zavedenia nových a inovatívnych technológií v energeticky náročných odvetviach, ktorý by bol financovaný z účelovo viazaných príjmov z predaja emisných kvót v rámci ETS.

1.8

Naďalej by sa malo podporovať zavádzanie prelomových technológií, ako je napríklad ULCOS. EHSV považuje za veľmi dôležité, aby sa dôkladne monitorovali údaje o emisiách CO2 a energetickej účinnosti oceliarní.

1.9

Jednou z priorít Európskej komisie musí byť reciprocita a vytvorenie rovnakých podmienok na celom svete. Vzhľadom na nerovnosť podmienok a šírenie protekcionistických tendencií v rozvíjajúcich sa ekonomikách EHSV žiada Komisiu, aby urýchlene prijala dôraznejšie cielené opatrenia na ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu vrátane využívania nástrojov na ochranu obchodu.

1.10

EHSV víta prijatie kvalitného rámca na predvídanie zmien a reštrukturalizáciu, ktorý stanovuje osvedčené postupy v tejto oblasti. Domnieva sa, že jednotlivé zainteresované strany by mali tento rámec používať ako európsku minimálnu normu na predvídanie a riadenie zmien sociálne zodpovedným spôsobom, a to podporou odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie a v prípade potreby aj rekvalifikácie. Musí slúžiť aj na zatraktívnenie európskeho oceliarstva pre mladých a vysoko kvalifikovaných ľudí. Okrem toho by sa mali vypracovať dlhodobé riešenia, ktoré by reagovali na generačnú výmenu. Sociálni partneri na všetkých úrovniach môžu v tomto smere zohrávať proaktívnu úlohu.

1.11

EHSV sa domnieva, že na zvládnutie prechodu na konkurencieschopnejšie oceliarstvo EÚ sociálne zodpovedným spôsobom by mal mať oceliarsky priemysel rovnaký prístup k dostupným európskym, národným a regionálnym fondom ako ostatné odvetvia.

2.1

Ako vyzdvihla Európska komisia vo svojom akčnom pláne pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe, „EÚ je druhým najväčším výrobcom ocele na svete s produkciou viac než 177 miliónov ton ocele ročne, čo predstavuje 11 % svetovej produkcie.“ Toto odvetvie je v Európe veľmi rozšírené: v 24 členských štátoch sa nachádza minimálne 500 výrobných závodov.

2.2

EHSV opakuje, že európsky oceliarsky priemysel je nosným pilierom európskej prosperity a neoddeliteľnou súčasťou európskeho dodávateľského reťazca. V Európe stojí za vývojom a výrobou tisícok rozličných inovačných produktov z ocele, čím priamo alebo nepriamo poskytuje zamestnanie a živobytie miliónom európskych občanov.

2.3

Žiaľ, je však zrejmé, že toto odvetvie veľmi ťažko zasiahla hospodárska kríza, ktorá v súčasnosti sužuje všetky európske krajiny. Oceliarstvo závisí napríklad od automobilového priemyslu a stavebníctva, ktorých činnosť zaznamenáva od roku 2008 výrazný pokles. Táto skutočnosť následne viedla k zníženiu dopytu po oceli v Európe.

2.4

Zníženie dopytu po oceli v Európe sa prejavilo dočasným alebo trvalým zatvorením výrobných závodov a zrušením vyše 60 000 pracovných miest v tomto odvetví.

2.5

Je nevyhnutné, aby Európa urýchlene zasiahla a dostala pod kontrolu krízu, ktorá v súčasnosti ťaží oceliarsky priemysel. EHSV preto víta nedávnu iniciatívu Európskej komisie na podporu európskeho oceliarstva.

2.6

Je to prvýkrát, čo Komisia jedenásť rokov po uplynutí platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 2002 navrhla komplexný akčný plán pre oceliarsky priemysel. Plán je výsledkom spoločného úsilia Komisie a sociálnych partnerov o pokrok v riešení otázky priemyselnej politiky všeobecne aj vo vzťahu k hlavným výrobným odvetviam. Je tiež prvým krokom smerom k skutočnej priemyselnej politike, v ktorej sa spájajú viaceré politiky, napríklad v oblasti obchodu, výskumu a vývoja, životného prostredia, klímy a energetiky.

2.7

V pláne je predložená celá séria opatrení a odporúčaní v oblasti dopytu, energetiky a energetickej účinnosti, politiky v oblasti klímy, hospodárskej súťaže, obchodu, surovín, výskumu a inovácií a sociálnych aspektov, ako je napríklad prístup k európskym štrukturálnym fondom na zníženie spoločenských nákladov na predvídanie a riadenie zmien či podpora zamestnanosti mladých ľudí v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

2.8

Sociálni partneri v oceliarskom priemysle prispeli k tejto dlhodobej stratégii v rámci výboru EÚ pre sociálny dialóg tým, že vypracovali komplexný prehľad výziev, ktorým európsky oceliarsky priemysel čelí. Táto spoločná analýza poslúžila ako základ pre okrúhly stôl na vysokej úrovni, ktorý iniciovala Komisia s cieľom vypracovať akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe.

2.9

Oceľ je strategickým pilierom európskeho výrobného priemyslu a naďalej je stimulom technologických inovácií, ktoré sú nevyhnutné na vytváranie hodnôt v nadväzujúcich odvetviach, napr. automobilovom priemysle, stavebníctve, leteckom a kozmickom priemysle, energetike atď. Pre Európu je silné oceliarske odvetvie nesmierne dôležité, ak chce dosiahnuť cieľ zvýšiť podiel priemyslu na HDP do roku 2020 z terajších 15,2 % na 20 % (2).

2.10

Európsky oceliarsky priemysel má mnoho predností v podobe moderných závodov, vyspelých výrobkov, náročných klientov, ktorí vyžadujú sústavnú inováciu produktov, významného domáceho trhu a kvalifikovanej pracovnej sily. V súčasnosti však čelí závažným problémom, ako je nízky dopyt, zvyšujúce sa náklady na energiu, závislosť od dovážaných surovín a často nespravodlivá hospodárska súťaž.

2.11

Akčný plán je dokument, ktorý obsahuje najdôležitejšie prvky týkajúce sa oceliarskeho priemyslu, pričom osobitný dôraz sa kladie na zoznam opatrení, ktoré by mali prijať rôzne inštitucionálne úrovne a hlavné zainteresované strany.

2.12

Komisia predpokladá, že na realizáciu plánu a jeho dosah na konkurencieschopnosť, udržateľnosť a zamestnanosť v tomto odvetví bude dohliadať oficiálna skupina na vysokej úrovni.

3.1

EHSV víta skutočnosť, že Komisia sa zaoberá alarmujúcou situáciou európskeho oceliarskeho priemyslu. Sociálni partneri a členské štáty mohli v rámci konzultácie vyjadriť svoje názory na toto odvetvie a jeho nedostatky a navrhnúť možné riešenia na udržanie silného oceliarstva v Európe. Na základe konzultácií bol vypracovaný Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe.

3.2

Tento plán je prvým krokom, ktorý má oceliarskemu priemyslu pomôcť čeliť súčasným hlavným hospodárskym, sociálnym a environmentálnym výzvam a vytvoriť nový rámec priemyselnej politiky zameraný na udržanie konkurencieschopného oceliarstva a jeho pracovných síl v Európe. Vyhlásenia uvedené v akčnom pláne sú optimistické, avšak jeho úspech bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, ako sa tieto vyhlásenia premietnu do praxe. Ak nebude vychádzať z jasnej krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stratégie a nebudú mu poskytnuté potrebné právne, finančné a logistické nástroje, jeho potenciál sa nepodarí naplniť.

3.3

EHSV sa domnieva, že realizácia akčného plánu by mala umožniť:

3.4

Jedným z hlavných cieľov oznámenia Komisie o priemyselnej politike je zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ do roku 2020 na 20 %. EHSV tento cieľ podporuje, pretože by prospel aj sektoru oceliarstva. Bude však pravdepodobne veľmi ťažké ho dosiahnuť, ak sa neuľahčí prístup k finančným inštitúciám, ako je napríklad Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

3.5

Situácia na trhu bude výrobcov ocele nútiť, aby pokračovali v realizácii zložitých štrukturálnych reforiem (nemožno vylúčiť možnosť fúzií, prevzatí a bankrotov). Nákladné investície do inovácií, inovačné triedy ocele, rozšírenie sortimentu ponúkaných hotových výrobkov, ďalšie zníženie nákladov podľa typov a zavedenie služieb využívajúcich oceľ vlastnej výroby sú síce zásadne dôležité, ale pre mnohých výrobcov ocele je ich financovanie v súčasnosti zložité alebo nemožné.

3.6

Podľa nedávnej štúdie posudzujúcej kumulatívne náklady oceliarskeho priemyslu EÚ, ktorú zadala Komisia, za bežných okolností nie sú náklady na reguláciu hlavnou príčinou rozdielov v nákladovej konkurencieschopnosti. Avšak v čase krízy môžu mať náklady na reguláciu v EÚ výrazný dosah na konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu (3). Regulačný rámec by sa mal posudzovať z hľadiska nákladov aj prínosov.

3.7

Do posudzovania regulačného rámca musia byť úzko zapojení sociálni partneri pôsobiaci v oceliarskom priemysle.

3.8

Ako zdôrazňuje Európska komisia, „v EÚ závisí dopyt po oceli od hospodárskej a finančnej situácie niekoľkých kľúčových odvetví využívajúcich oceľ – napríklad stavebníctva a automobilového priemyslu“ (4). Žiaľ, súčasná hospodárska kríza však má významný negatívny vplyv na dopyt po produktoch týchto odvetví, v dôsledku čoho klesá aj celkový dopyt po oceli.

3.9

Komisia sa v snahe podnietiť dopyt po oceli v Európe spolieha na svoj plán CARS 2020 (5) a iniciatívu na podporu udržateľného stavebníctva (6). Avšak vzhľadom na naliehavosť súčasnej situácie v oceliarskom priemysle nie sú tieto plány dostatočne konkrétne a nebudú stačiť na to, aby mali na oceliarstvo dosah v krátkodobom horizonte.

3.10

Dopyt po oceli možno zvýšiť aj podporou realizácie dôležitej infraštruktúry zameranej na budúcnosť a zvýšením kúpnej sily Európanov, aby sa naštartovala obnova na domácom trhu.

3.11

Oceliarsky priemysel v EÚ musel v uplynulom desaťročí čoraz častejšie znášať dôsledky uplatňovania nekalých obchodných praktík, protekcionizmu tretích krajín a nadmernej koncentrácie producentov surovín. Je preto naliehavo potrebné zvážiť možnosti cielene a urýchlene zastaviť uplatňovanie všetkých nekalých praktík, ktoré sužujú európsky oceliarsky priemysel. Ešte naliehavejšie je to vzhľadom na nadmernú kapacitu tohto odvetvia v celosvetovom meradle, ktorá vedie niektoré tretie krajiny k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík pri vývoze ich prebytkov.

3.12

Európsky oceliarsky priemysel bude mať budúcnosť len vtedy, ak budú európske oceliarne na čele svetového technologického vývoja, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie najnovších výrobných technológií s nižšími emisiami CO2 a vyššou energetickou účinnosťou, ak to bude ekonomicky únosné.

3.13

Oceliarstvo je energeticky náročné odvetvie, ktoré v súčasnosti v porovnaní so svojimi medzinárodnými konkurentmi čelí vysokým cenám energie. Vzhľadom na to, že ide o kapitálovo náročné odvetvie, je z hľadiska jeho dlhodobého rozvoja zásadná stabilita, predvídateľnosť a globálna konkurencieschopnosť cien energie.

3.14

Akčný plán sa správne zameriava na prínos výrobkov a materiálov z ocele k zníženiu emisií CO2. Pokiaľ ide o výrobné postupy, oceliarstvo so svojimi súčasnými technológiami pomaly dosiahlo hranice svojich možností, a preto nemôže splniť čiastkové ciele, ktoré navrhla Komisia do roku 2050. Výrazné zlepšenie možno dosiahnuť iba pomocou prelomových technológií. Prvoradý význam majú preto výskum, vývoj a inovácie, ako aj prostriedky na financovanie výskumu a vývoja. V tejto súvislosti EHSV víta návrh Komisie podporovať v rámci programu Horizont 2020 výskum a vývoj, demonštračné a pilotné projekty zamerané na vývoj nových, ekologickejších technológií, ktoré budú účinnejšie využívať zdroje a energiu.

3.15

Hoci sa oceliarstvo so svojimi súčasnými technológiami blíži k hraniciam svojich možností, všetky závody ešte úplne nevyčerpali svoj potenciál, pokiaľ ide o zvýšenie energetickej účinnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov pomocou súčasných technológií. Podniky treba podnecovať, aby investovali do najlepších dostupných technológií.

3.16

Hlavnými stimulmi v oblasti inovácie sú v súčasnosti zdroje a ceny energie. Hoci hlavnú zodpovednosť za investície do výskumu, vývoja a inovácií nesie samotný oceliarsky priemysel, je potrebné väčšmi podporovať výskum a vývoj, pilotné a demonštračné projekty, ako aj zavádzanie nových technológií. Keďže suroviny a energia predstavujú z hľadiska nákladov najväčšiu záťaž, výzva spočíva v znížení rozdielov v nákladoch v porovnaní s hlavnými konkurentmi EÚ.

3.17

Kríza a prísne rozpočtové obmedzenia vážne ohrozili možnosť odškodniť výrobcov ocele v niektorých členských štátoch, čo môže v Európe vytvoriť nespravodlivé podmienky.

3.18

Európsky oceliarsky priemysel si v priebehu uplynulých desaťročí udržal pred svojimi konkurentmi konkurenčnú výhodu vďaka zvýšeniu účinnosti, inovácii produktov a zásadnému zvýšeniu produktivity práce. V súčasnej situácii však bude ťažké dosiahnuť ďalšie zlepšenie v tejto oblasti, ak sa nezlepší situácia na trhu a regulačné podnikateľské prostredie.

3.19

Vývoj nových, ekonomicky únosných technológií musí sprevádzať zvýšenie konkurencieschopnosti európskych oceliarní v porovnaní s ich svetovými konkurentmi. Výroba menej náročná na energiu a suroviny bude viesť k zníženiu nákladov, vďaka čomu sa zvýši konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu.

3.20

V pláne sa spomína problém nedostatku zručností v budúcnosti, a to najmä v dôsledku vekovej pyramídy, avšak dostatočne sa nezohľadňuje strata know-how a zručností v dôsledku reštrukturalizácie. Generačná výmena si bude navyše vyžadovať systematické riešenia, najmä vzhľadom na prudký nárast nezamestnanosti mladých ľudí.

3.21

Je nevyhnutné presadzovať prechodné opatrenia na podporu pracovníkov s cieľom zvrátiť hospodársky pokles a udržať pracovnú silu a zručnosti, ktoré majú rozhodujúci význam pre budúcnosť oceliarskeho priemyslu.

3.22

Vzhľadom na závažnosť situácie v európskom oceliarskom priemysle je poľutovaniahodné, že Komisia plánuje iba jedno stretnutie skupiny na vysokej úrovni ročne. Toto odvetvie je v súčasnosti nestabilné a na to, aby sa mohli prijímať informované rozhodnutia, budú potrebné neustále aktualizácie.

3.23

Záverom treba povedať, že do 12 mesiacov od prijatia akčného plánu bude potrebné vykonať posúdenie jeho vplyvu na konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu. Aby bolo posúdenie čo najpresnejšie a najobjektívnejšie, bude zásadne dôležité zapojiť do diskusií sociálnych partnerov. Je potrebné, aby zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov na európskej, národnej, miestnej a podnikovej úrovni väčšmi spolupracovali a zaviazali sa tento plán realizovať.