21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/11

1.1

EHSV odporúča európskym inštitúciám, ako aj „otvorenej pracovnej skupine“, ktorá bola vytvorená na 67. Valnom zhromaždení OSN 17. decembra 2012, uplatňovať a presadzovať metódu hodnotenia ekonomického, sociálneho a environmentálneho vplyvu ex ante, a to vo fáze vymedzenia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj v priebehu celosvetových rokovaní o cieľoch, ktoré majú byť všeobecne uplatniteľné, aby sa mohli nájsť prostriedky ako vyvážiť pozitívne aj negatívne rozdiely, ktoré sa môžu objaviť alebo paralelne vyskytovať medzi odvetviami, geografickými oblasťami alebo okruhmi činností.

1.2

Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky sociálne programy, ktoré majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí.

1.3

EHSV víta, že EÚ má v úmysle plniť svoj záväzok realizovať stratégiu Európa 2020 v rámci európskeho semestra a využiť túto príležitosť na to, aby jej dodala zmysel prostredníctvom vypracovania otvorenej sociálnej, hospodárskej a environmentálnej stratégie a európskej stratégie pre integrovaný udržateľný rozvoj.

1.4

Navrhuje, aby európska občianska spoločnosť bola do jej vypracovania zapojená prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, národných HSR a podobných inštitúcií.

1.5

Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby:

1.6

EHSV povzbudzuje EÚ, aby:

2.1

Rozhodnutie začať proces, ktorý má viesť k stanoveniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, bolo jedným z hlavných rozhodnutí konferencie Rio+20. Prvým krokom bolo zriadenie medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny (v januári 2013), ktorá by niekedy v období medzi septembrom 2013 a septembrom 2014 mala predložiť správu a návrh Valnému zhromaždeniu OSN. Z dokumentu o výsledkoch konferencie Rio+20 vyplýva, že je potrebné, aby bol tento proces skoordinovaný s aktivitami v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015.

2.2

Toto stanovisko je potrebné zosúladiť so stanoviskom z vlastnej iniciatívy odbornej sekcie NAT na tému „Ekologické hospodárstvo – podpora trvalo udržateľného rozvoja v Európe (1)“, ktoré EHSV prijal v júni 2013, a stanoviskom odbornej sekcie REX o oznámení Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (2).“ Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja v Európe by sa mal zachovať a konsolidovať európsky sociálny model, ktorý je neoddeliteľné spojený s dosiahnutím prechodu na ekologické hospodárstvo. Očakávaná medzinárodná dohoda o vymedzení cieľov trvalo udržateľného rozvoja nesmie byť zámienkou na to, aby sa odsunuli alebo znížili záväzky rozvinutých krajín týkajúce sa politík rozvojovej pomoci a spolupráce.

2.3

V liste so žiadosťou o vypracovanie tohto prieskumného stanoviska Komisia spája ciele v oblasti udržateľného rozvoja s inkluzívnym ekologickým hospodárstvom a odstránením chudoby. Žiada, aby sa preskúmalo, akým spôsobom by bolo možné do budúcich všeobecných cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja úspešne integrovať ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer. V tejto súvislosti by tiež ocenila, keby svojimi názormi prispeli do diskusie aj medzinárodní partneri EHSV.

2.4

EHSV v rámci dvoch schôdzí svojho strediska na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja vypočul zástupcov takzvaných hlavných skupín (Major Groups) uznaných OSN na konferencii Rio+20.

2.5

OSN zriadila skupinu na vysokej úrovni zloženú zo zástupcov vlád, ktorá by mala predložiť prvú správu v septembri 2013. Achim Steiner, zástupca generálneho tajomníka OSN a výkonný riaditeľ programu OSN pre životné prostredie, vystúpil 14. mája pred EHSV a ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti s prednáškou na tému „Pokrok v oblasti udržateľného rozvoja po konferencii Rio+20“. Zdôraznil, že konzultačný proces o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja musí byť v plnej miere inkluzívny a musia sa doň zapojiť vlády, občianska spoločnosť, ako aj súkromný sektor. Kitty van der Heijden, veľvyslankyňa Holandska pre otázky udržateľného rozvoja a členka „otvorenej“ pracovnej skupiny, sa takisto podelila so svojou skúsenosťou v rámci pracovnej skupiny, ktorú zriadila OSN.

—

vychádzať z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania,

—

opierať sa o predchádzajúce prijaté záväzky,

—

byť zamerané najmä na oblasti, ktoré sú prioritné pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, v súlade so záverečným dokumentom,

—

vyváženým spôsobom zohľadňovať tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja a väzby, ktoré medzi nimi existujú,

—

byť v súlade s rozvojovým programom OSN na obdobie po roku 2015 a byť začlenené do tohto programu,

—

neodvádzať pozornosť od rozvojových cieľov tisícročia,

—

podľa potreby počítať s aktívnou účasťou všetkých zainteresovaných strán na procese.

3.3.1

Napríklad podľa organizácie Oxfam International [Post-2015 Development Goals (Rozvojové ciele po roku 2015), postoj Oxfam International, január 2013], musí rámec po roku 2015 podporovať túto víziu, v súlade s ňou stanoviť ciele a vytýčiť kroky smerujúce k jej uskutočneniu. Dosiahnuť blahobyt pre všetkých v medziach možností našej planéty by si vyžadovalo zásadnú zmenu zamerania hospodárskeho, sociálneho a politického rozvoja.

3.3.2

Z diskusií o období po roku 2015 podľa tejto mimovládnej organizácie doposiaľ jasne nevyplýva, akú úlohu by mal plniť tento rámec a akým konkrétnym spôsobom môže zmeniť situáciu osôb žijúcich v chudobe. V záujme presného vymedzenia cieľov sa treba dohodnúť, akým spôsobom sa tieto ciele budú dosahovať. Takéto ciele musia slúžiť na stimulovanie politickej vôle a verejných iniciatív v záujme odstránenia chudoby a nerovnosti a na ochranu planéty, a to tak, že:

3.4.1

Dosiahnuť udržateľné oživenie reálnej ekonomiky je možné len za predpokladu, že sa bude uplatňovať model výroby založený na efektívnejšom využívaní zdrojov. Okrem toho, že Európa podporuje komplexnejší a ambicióznejší európsky politický rámec v oblasti klímy, aby dosiahla širšie ciele v oblasti klímy stanovené do roku 2050, mala by podporovať aj svoju priemyselnú základňu, príslušné odvetvia a zručnosti.

3.4.2

Je potrebné najmä vedieť, ako docieliť hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami CO2 a akým spôsobom sa má tento prechod riadiť. Dôraz by sa mal klásť na dva aspekty: priemyselnú politiku vedúcu k dosiahnutiu ekologického hospodárstva, ktoré si zachováva svoju priemyselnú základňu a vyhliadky na pracovné príležitosti v tejto oblasti [Béla Galgóczi, Greening industries and creating jobs (Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest), European Trade Union Institute, 2012],.

3.4.3

Priemysel má významnú úlohu v oblasti výskumu a vývoja, obchodu a v menšej miere aj v oblasti investícií. Kľúčový význam má prechod na spôsob rozvoja s nízkymi emisiami, ktorý umožní zlepšenie energetickej účinnosti, lepšie ocenenie práce a ochranu zdravia.

3.4.4

Súčasná miera rastu v Európe patrí medzi najnižšie od roku 1929. Sú tu však dva kľúčové faktory, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného a trvalého rozvoja: 1) nízke emisie CO2 a 2) demokracia.

3.4.5

EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí v oblasti výskumu a rozvoja, aby vytvorila taký počet pracovných miest, ktorý je pre jej obyvateľov v produktívnom veku potrebný, a zároveň dokázala riešiť otázky týkajúce sa budúcich potrieb rozvoja, ktoré sa vďaka vyššej miere rastu na iných kontinentoch objavia v oblasti služieb, vzdelávania, zdravia, životného prostredia, dopravy, energetiky, bývania, urbanizácie, poľnohospodárstva a výživy atď.

3.5.1

MMF uznal, že l cesta úsporných opatrení bola radikálnejšia, ako pôvodne predpokladal. Vyplýva z toho ponaučenie, že treba použiť miernejšie prostriedky. Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky hlavné sociálne programy, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí. Po medzinárodnej finančnej kríze členské štáty EÚ nevyhnutne potrebujú finančné prostriedky a dohoda Európskej rady o viacročnom finančnom rámci EÚ nepokrýva v dostatočnej miere refinancovanie reálnej ekonomiky. Odporúčania, ktoré navrhuje trojica Svetová banka, MMF a Rada EÚ neumožňujú vytvoriť podmienky potrebné pre hospodárske oživenie založené na trvalom a udržateľnom raste.

3.5.2

Inteligentné sociálne politiky – napr. programy, ktoré pomáhajú nezamestnaným pri hľadaní práce, alebo systémy, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom našej spoločnosti – sa nemôžu považovať len za náklady. Je to investícia do našej budúcnosti.

3.5.3

Kríza postihla najmä mladých ľudí v celej eurozóne. Miera nezamestnanosti v radoch mladých ľudí dosiahla 22 % a v niektorých krajinách, ako napr. v Španielsku alebo Grécku, presiahla dokonca hranicu 50 %. Miera dočasnej nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v roku 2010 prekročila 50 % a dosiahla takmer 70 % [Eurofound, Third European Quality of Life Survey (Tretí európsky prieskum o kvalite života), 2012].

3.5.4

Ľudia vo všetkých krajinách zaplatili vysokú cenu, aby napravili katastrofálne následky nezodpovedného konania finančného sveta.

3.5.5

EÚ by mala posilniť sociálny rozmer, najmä pokiaľ ide o sociálny dialóg, tak ako to stanovuje plán pre dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie. Mala by pomôcť členským štátom zaviesť systémy záruk pre mladých ľudí, zlepšiť diverzifikáciu a inováciu v priemysle, posilniť efektivitu služieb trhu práce, zvýšiť tvorbu pracovných miest a posilniť sociálne investície [ILO, Guy Ryder, Jobs, social inclusion and growth should top EU agenda, (MOP, Pracovné miesta, sociálne začlenenie a rast by mali patriť medzi priority agendy EÚ), 14. februára 2013].

4.1

Z prvých vypočutí, ktoré zorganizoval EHSV je zrejmé, že spojenie príspevkov občianskej spoločnosti, ktoré zhromaždila EÚ, s príspevkami získanými systémom OSN prostredníctvom priamej konzultácie nie je také zrozumiteľné a transparentné, ako by európsky občan mohol právom očakávať. Príspevky organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť sú prezentované spolu s príspevkami vlád a nátlakových skupín brániacich súkromné záujmy a stanovený harmonogram poskytuje len malý priestor na organizovanie diskusií, ktoré by zohľadňovali nezávislosť organizácií a autonómiu sociálneho dialógu. Činnosti realizované v nadväznosti na prácu konferencie Rio+20 a „otvorených“ pracovných skupín navyše vzbudzujú dojem, akoby šlo len o oživenie vopred stanoveného smerovania, akoby sa už o všetkom rozhodlo niekde inde.

4.2

EÚ sa našťastie rozhodla celý proces realizovať prostredníctvom ekologizácie stratégie Európa 2020 a európskeho semestra s cieľom vytvoriť harmonizovaný európsky príspevok, v rámci ktorého bude Európa na celosvetovej úrovni konať a vystupovať jednotne.

4.3

Otázkam spojeným s udržateľným rozvojom by sa mala venovať pozornosť v kľúčových oblastiach politiky. V súčasnosti sú to stratégia Európa 2020 a európsky semester, ktorý je hlavným riadiacim prvkom tejto stratégie.

EHSV s veľkým záujmom privítal vyhlásenie Komisie a Rady v súvislosti s tým, že Európska únia má v úmysle závery a postupy, ktoré boli dohodnuté na konferencii Rio+20, realizovať a rozvinúť prostredníctvom stratégie Európa 2020. EHSV vyvinie maximálne úsilie, aby zabezpečil, že sa tieto zámery budú skutočne realizovať (Rada Európskej únie, Rio+20: výsledok samitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj – závery Rady, 25. októbra 2012, 15477/12)..

4.4

EHSV veľmi pozorne sleduje, ako sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú zapojené do procesu európskeho semestra. Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie sa tento rok zapája aktívnejšie ako kedykoľvek predtým a Rada pre životné prostredie v decembri minulého roku prvýkrát rokovala o ročnej analýze rastu. EHSV sa bude snažiť zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mala možnosť obohatiť tento proces o otázky spojené s trvalo udržateľným rozvojom, a to na úrovni národných hospodárskych a sociálnych rád, z ktorých už niektoré disponujú osobitnými právomocami v tejto oblasti, a takisto prostredníctvom národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj.

4.5

Pokiaľ ide o ročnú analýzu rastu, je potrebné konštatovať, že nevnímame v dostatočnej miere spojitosť medzi rôznymi druhmi krízy, t. j. finančnou, hospodárskou, sociálnou, ale aj environmentálnou krízou, a ani si v dostatočnej miere neuvedomujeme, že je naliehavo potrebné urobiť výrazný pokrok na ceste k zvýšenej ekologizácii prostredníctvom transformácie celého nášho hospodárstva, a to nie napriek kríze, ale tiež a najmä kvôli nej. Už nie je možné ísť rovnakou cestou ako doteraz.

4.6

Európska únia musí v rámci analýzy ročného rastu vystupovať jednotne. Nie je možné, aby sa EÚ zapájala do svetových rokovaní o podpore ekologizácie hospodárstva, a nevenovala pritom tejto téme pozornosť vo svojich hlavných dokumentoch o hospodárskej politike.

4.7

Skutočnosť, že sa nespomína pojem kvalifikovaného rastu takisto budí v tejto súvislosti rozpaky. Ako môže byť EÚ priekopníčkou v medzinárodnej diskusii o ukazovateľoch presahujúcich rámec HDP a odkazovať vo svojej analýze rastu výlučne na HDP? Dokument sa síce zaoberá sociálnymi problémami, nie je v ňom však priamo uvedený cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty (čo je mimochodom názov siedmeho environmentálneho akčného programu).

4.8

Diskusia o možnostiach zavedenia ďalších ukazovateľov môže našťastie čerpať z celého radu príspevkov a musí teraz smerovať k realizácii založenej na dialógu, v rámci ktorého budú mať inštitucionálne subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti rovnocenné postavenie, a to na základe prístupu, ktorý umožní zapojiť všetky zúčastnené strany do rozhodovacieho procesu.

4.9

EHSV konštatuje, že zrušenie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a zavedenie ekologických daní sa stalo pevným prvkom ročnej analýzy rastu a konkrétnych odporúčaní adresovaných členským štátom, a že tento rok bola venovaná pozornosť aj problematike nakladania s odpadom a odpadovými vodami a zlepšeniu recyklácie.

5.1.1

Znižovanie miery chudoby je otázkou rovnosti a spravodlivosti, ktorá sa týka prístupu k službám, ako je napr. zdravotná starostlivosť, vzdelávanie alebo zamestnanosť. Rozvojové ciele tisícročia kládli príliš veľký dôraz na darcov. V budúcom rámci treba zabezpečiť:

5.1.2

Rozvojové ciele tisícročia mali vďaka časovo obmedzenému prístupu a zameraniu na výsledky výrazný účinok na politiky v oblasti medzinárodného rozvoja. Tým, že sa sústredili na obmedzený súbor merateľných cieľov, umožnili zvýšiť pomoc a účinnejšie ju zamerať na rozvoj. S blížiacou sa lehotou na ich splnenie, ktorá je stanovená na rok 2015, je však zrejmé, že ciele prinesú len obmedzené výsledky zahŕňajúce úspechy aj neúspechy.

5.1.3

Súčasný súbor cieľov tisícročia musí byť doplnený o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Medzi cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rozvojovými cieľmi tisícročia existujú dva zásadné rozdiely: ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja majú celosvetový dosah (na rozdiel od rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa zameriavajú najmä na južné oblasti) a obsahujú aj iné aspekty ako je všeobecná zásada znižovania miery chudoby (prírodné zdroje, spotreba, výroba, energia, ľudské práva atď.).

5.1.4

Dva nadchádzajúce roky budú mať kľúčový význam pre vymedzenie budúceho rozvojového programu. Obidva procesy (prepracovanie rozvojových cieľov tisícročia a vymedzenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) musia pomôcť vytýčiť hlavné smerovania pre štruktúru udržateľného rozvoja po roku 2015.

V rámci týchto smerovaní by sa v rozpočte verejných politík malo prierezovo prihliadať na financovanie v oblasti rodovej rovnosti ako prvý aspekt boja proti chudobe a nerovnosti (4).

Ide o mimoriadne dôležitú úlohu, ktorá musí byť založená na väčšom dôraze na ľudské práva a zapojení organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu, s cieľom zabezpečiť prístup zameraný na hospodárstvo a služby ako prostriedky ľudského rozvoja (5).