15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/133

1.1

EHSV víta predložené oznámenie, ktoré otvára nevyhnutnú diskusiu o zmene politiky energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich politických opatreniach.

1.2

Výbor je vážne znepokojený zvyšovaním cien pre spotrebiteľov energie, vrátane vysokých nákladov, ktoré so sebou prinášajú mnohé vnútroštátne schémy podpory. Takýto vývoj sa stretáva s čoraz väčším odporom. Výbor vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o súčasnom a očakávanom vývoji nákladov v celej oblasti energetiky. Podporuje cieľ udržať náklady na čo najnižšej úrovni alebo ich znížiť a zaistiť, aby bola energia z obnoviteľných zdrojov konkurencieschopná a v konečnom dôsledku trhovo orientovaná.

1.3

Výbor sa domnieva, že systém celoeurópskych spoločných schém podpory prispôsobený jednotlivým technológiám by najlepšie spĺňal požiadavky týkajúce sa účinnosti a vnútorného trhu. Tieto schémy by mali byť časovo obmedzené, než budú technológie konkurencieschopné, neposkytovať nadmernú kompenzáciu a zabezpečovať podporu prispôsobenú miestnym riešeniam malého rozsahu. Pokiaľ však nebude vnútorný trh s energiou riadne funkčný, schémy podpory by mali byť prispôsobené pre jednotlivé cenové oblasti elektriny alebo členský štát.

1.4

Namiesto toho, aby sa najväčšie úsilie sústreďovalo na centralizovaný model, by sa mal klásť väčší dôraz na podporu rozvoja decentralizovaných, miestnych riešení. Tie by sa mohli a mali riadiť prínosom na miestnej úrovni. Právne predpisy, podporné opatrenia a prístup k sieťam musia byť jasné, jednoduché a spoľahlivé, aby sa uľahčilo zapojenie malých (samo)výrobcov.

1.5

Technológie energie z obnoviteľných zdrojov ponúkajú veľké možnosti rovnako ako iné technológie znižovania emisií skleníkových plynov – čisté uhlie, akumulácia elektriny, reakcia na dopyt, využívanie uhlíka, jadrové štiepenie a jadrová fúzia, či znižovanie iných skleníkových plynov, napr. metánu atď. V mnohých prípadoch je vývoj jednoznačne sľubný a treba ho primerane podporiť. Podporovať by sa malo najmä predvádzanie a včasné zavádzanie nových technológií.

1.6

EHSV odporúča, aby Komisia sústredila svoju ďalšiu činnosť súvisiacu s obdobím po roku 2020 na politiku eliminácie emisií uhlíka. Táto politika by sa nemusela pridŕžať cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ale namiesto toho by sa mohol stanoviť jasný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov podľa dlhodobých potrieb ich zníženia a cena emisií zlúčenín uhlíka, ktorá by bola dosť vysoká na to, aby donútila príslušných aktérov prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti, prispievať na výskum a vývoj a investovať, ale nie príliš vysoká pre spotrebiteľov a z hľadiska priemyselnej konkurencieschopnosti. Okrem toho sú potrebné cielené opatrenia, ktoré by podnecovali vývoj budúcich technológií získavania energie z obnoviteľných zdrojov a investície do nich, čo napokon prinesie skutočnú zmenu. Tieto opatrenia by mali byť v ideálnom prípade spoločné pre celú EÚ a prispôsobené jednotlivým technológiám.

1.7

Výbor víta zámery Komisie, pokiaľ ide o kroky, ktoré sa majú podniknúť v blízkej budúcnosti na posilnenie súčasného rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Bez zbytočného odkladu by sa mali prijať opatrenia na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do trhov s energiou, vrátane riešenia otázok súvisiacich s pripojením k sieti, vyrovnávaním a poplatkami za sieť.

2.1

Širšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je ústredným prvkom súčasnej energetickej politiky EÚ, keďže sa očakáva, že prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, ako aj k vytvoreniu nových pracovných miest. V súlade s tým je cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov hlavným cieľom stratégie Európa 2020.

2.2

EHSV už viac ako jedno desaťročie podporuje vo svojich stanoviskách cieľ využívať vo väčšom rozsahu energiu z obnoviteľných zdrojov a vyjadruje svoje pripomienky a odporúčania k navrhovaným politickým opatreniam na základe praktických skúseností občianskej spoločnosti (1).

2.3

Vývoj v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov je pozitívny, podľa Komisie v súčasnosti už presahuje cieľ 20 %. Vzhľadom na Plán postupu v energetike do roku 2050 treba zabezpečiť, aby bol aj ďalší vývoj pozitívny. Výrazné zvýšenie miery energie z obnoviteľných zdrojov je jednou z možností bez negatívnych dôsledkov, ktoré sú v tomto pláne uvedené. EHSV predložil svoje stanovisko k uvedenému plánu v júli 2012, pričom v ňom podporil tento všeobecný záver vo vzťahu k energii z obnoviteľných zdrojov (2).

2.4

Rýchly nárast v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyvoláva otázky týkajúce sa nákladov, vplyvu trhu s energiou a potrieb infraštruktúry. Nastal preto čas zvážiť možnosti budúcej politiky. Investori sa už zaoberajú obdobím po roku 2020 a tiež by potrebovali jasné signály naznačujúce budúce politické opatrenia, aby boli schopní realizovať vysoké investície, ktoré si táto oblasť vyžaduje.

3.1

Cieľom Komisie je pokračovať v rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať inovatívne riešenia. Ak sa to má realizovať nákladovo efektívnym spôsobom, podľa člena EK zodpovedného za energetiku to v krátkosti znamená vyrábať veternú a solárnu energiu tam, kde je to hospodársky zmysluplné, a obchodovať s ňou v rámci Európy.

3.2

Komisia požaduje koordinovanejší európsky prístup schém podpory a väčšie využívanie obchodovania s energiou z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi.

3.3

V oznámení sa rozoberajú aktuálne problémy a prípadné možnosti politiky týkajúce sa:

3.4

Komisia vypracuje návrhy režimu politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020. V sprievodnom posúdení vplyvu sa Komisia, s cieľom začať proces zvažovania možností smerovania politiky po roku 2020, zaoberá tromi možnosťami:

Z porovnania týchto možností zhruba vychádza, že možnosti 1 a 2 spĺňajú kritériá stanovené Komisiou o niečo lepšie ako možnosť 3. Žiadna z možností nie je úplne bezproblémová vo vzťahu k stanoveným kritériám.

3.5

V oznámení sa napokon uvádzajú štyri hlavné oblasti, v ktorých by sa malo do roku 2020 zintenzívniť úsilie: trh s energiou, schémy podpory, mechanizmy spolupráce a spolupráca v oblasti energetiky v oblasti Stredozemného mora.

4.1

EHSV víta predložené oznámenie, ktoré otvára nevyhnutnú diskusiu o zmene politiky energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich politických opatreniach. Výbor zároveň do veľkej miery súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o jej analýzu aktuálnej situácie, výziev a možností. Okrem toho výbor vyjadruje nasledujúce pripomienky.

4.2

Výbor je rád, že Komisia poukazuje na prudké zvýšenie výdavkov a nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov – napriek klesajúcim jednotkovým nákladom – ako aj na predpokladané náklady na investície do výroby, infraštruktúry/sietí a vyrovnávanie. Výbor je vážne znepokojený zvyšovaním cien pre spotrebiteľov energie, čo môže mať neúmerný vplyv na spotrebiteľov s nízkymi príjmami, vrátane vysokých nákladov, ktoré so sebou prinášajú mnohé vnútroštátne schémy podpory. Takýto vývoj sa stretáva s čoraz väčším odporom. Ani jednotkové náklady nemusia ďalej klesať v doterajšej miere, keď sa využijú nákladovo najefektívnejšie možnosti. Výbor vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o súčasnom a očakávanom vývoji nákladov v celej oblasti energetiky. Podporuje cieľ udržať náklady na čo najnižšej úrovni alebo ich znížiť a zaistiť, aby boli technológie energie z obnoviteľných zdrojov konkurencieschopné a v konečnom dôsledku trhovo orientované.

4.3

Pokiaľ ide o schémy podpory, výbor súhlasí, že zmeny v niekoľkých prebiehajúcich vnútroštátnych systémoch spôsobili vážne problémy. Ani krátkodobé politické opatrenia, ktoré dostatočne nepokrývajú skutočné mimoriadne výdavky investorov, nie sú uspokojivé. Je potrebné zabezpečiť predvídateľnosť a tiež nákladovú efektívnosť týchto systémov a podporiť konkurencieschopnosť technológií. Z tohto dôvodu je správne klásť dôraz na vystavenie trhovým cenám. Komisia by mala presadzovať reformu schém podpory, ktorou by sa zároveň predišlo rozdrobeniu vnútorného trhu a ktorej konečným cieľom by bolo zrušenie dotácií.

4.4

Jeden jednotný európsky systém vzťahujúci sa na všetky technológie energie z obnoviteľných zdrojov by bol len ťažko účinný. Potrebné sú skôr flexibilné systémy prispôsobené vyspelosti jednotlivých technológií a rozdielnym okolnostiam. Výbor sa domnieva, že systém celoeurópskych spoločných schém prispôsobených jednotlivým technológiám by najlepšie spĺňal požiadavky účinnosti a vnútorného trhu. Systémy by mali byť časovo obmedzené, než budú technológie konkurencieschopné, a neposkytovať nadmernú kompenzáciu. Potrebné sú vhodné schémy pre miestne riešenia malého rozsahu (pozri bod 4.11).

4.5

Pokiaľ však vnútorný trh nefunguje riadne a cenové hladiny sa rôznia v dôsledku neuplatňovania existujúcej legislatívy EÚ a problémových miest v prenosovej infraštruktúre, schémy podpory by mali byť prispôsobené pre každú cenovú oblasť/členský štát, aby sa dosiahla najlepšia účinnosť a predišlo sa nadmernej kompenzácii.

4.6

Čo sa týka podpory spolupráce a obchodu, výbor je jednoznačne za väčšiu spoluprácu členských štátov v oblasti energetiky, teda za skutočnú spoločnú energetickú politiku EÚ a Európske energetické spoločenstvo (EES). Výbor takisto podporuje návrhy uvedené v tejto časti oznámenia.

4.7

Výbor súhlasí s poznámkami Komisie o nevyhnutnosti integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do vnútorného trhu s energiou a s tým spojených výzvach. Signály trhových cien vrátane cien emisií zlúčenín uhlíka v rámci systému ETS musia byť komplexné, aby primerane stimulovali investície. Výbor podporuje zásadu, že všetci výrobcovia elektrickej energie, vrátane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, preberajú rovnaké záväzky, a to aj vo vzťahu k vyrovnávaniu.

4.8

„Platby na kapacity“ založené na tom, že vlády určujú požadované úrovne kapacít záložných systémov, sú problematické, pretože sú odôvodňované tým, že trhové signály nezabezpečujú nákladovú účinnosť týchto zariadení. Ak je potrebný trh s kapacitami, potom by mal byť celoeurópsky, možno v prvom štádiu regionálny alebo aspoň koordinovaný so susednými štátmi v rámci EÚ.

4.9

Problém veľkoobchodných cien elektrickej energie, na ktoré zvyšujúci sa podiel veternej a solárnej elektriny s takmer nulovými hraničnými nákladmi vyvíja príliš veľký tlak smerom nadol, sa musí ďalej študovať a kvantifikovať. Mal by sa vziať do úvahy opačný efekt obchodovania s emisiami. Viac elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov by pravdepodobne spôsobilo oveľa väčšiu kolísavosť veľkoobchodných cien elektrickej energie, čo by prinieslo ďalšie problémy. V každom prípade nízke hraničné náklady elektrickej energie neznamenajú automaticky nízku cenu pre jej spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ takým či onakým spôsobom zaplatí všetky investície a výrobu, vrátane prenosu, vyrovnávania a podpory.

4.10

EHSV vo svojom stanovisku o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru [COM(2011) 658] (3) privítal tieto usmernenia a teraz zdôrazňuje, že je potrebné ich prijať a implementovať. Ak sa však cieľ stanoví tak, že treba „vyrábať veternú a solárnu energiu tam, kde je to hospodársky zmysluplné, a obchodovať s ňou v rámci Európy“, náklady na investície do nevyhnutnej infraštruktúry sa môžu ukázať ako neakceptovateľne vysoké. Náklady a politické riziko sa môžu zvýšiť tiež pre problémy spojené s prijatím zo strany verejnosti.

4.11

Väčší dôraz by sa mal klásť na podnecovanie rozvoja decentralizovaných, miestnych riešení. Tieto riešenia by sa mohli a mali riadiť prínosmi na miestnej úrovni a pokrývať rôzne technológie, ako je biomasa (vrátane zvyškov) a geotermálna energia, ktoré by doplnili veternú a solárnu energiu, a to v závislosti od miestnych podmienok. Právne predpisy, podporné opatrenia a prístup k sieťam musia byť jasné, jednoduché a spoľahlivé, aby sa uľahčilo zapojenie malých (samo)výrobcov. Vytvorenie miestnych hybridných energetických systémov, ktoré by boli spojené inteligentnými sieťami a spoločne riadené, by umožnilo smerovať k energetickej sebestačnosti na miestnej úrovni. Takýto prístup má však tiež svoje hranice, keďže vyrovnávanie založené zväčša na fosílnych palivách je potrebné až dovtedy, kým nebude k dispozícii skutočné a cenovo dostupné riešenie akumulácie elektriny (pozri Friedrich Wagner, Max-Planck-Institut für Plasmaphysik: Features of an electricity supply system based on variable input).

4.12

Netreba pripomínať, že záujmy spotrebiteľov majú v názoroch EHSV v oblasti energetiky ústredné postavenie, čo výbor vyjadril v mnohých predchádzajúcich stanoviskách (4). Otázkou zostáva kompromis medzi vysokými cenami energie ako podnetom na úsporu a rizikom energetickej chudoby. Výbor podporuje prístup Komisie spočívajúci v posilnení postavenia spotrebiteľov – bez aktívneho zapojenia spotrebiteľov sa nedajú dosiahnuť dobré výsledky. Aspektom, ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť, je zabezpečenie možnosti výberu pre spotrebiteľov v praxi.

4.12.1

Ako výbor už veľakrát uviedol, kľúčom k posilneniu postavenia spotrebiteľov je zvyšovanie informovanosti a vzdelávanie. V tejto súvislosti by sa spotrebiteľom mali poskytnúť jasné a ľahko prístupné informácie o ich vlastnom podiele na podpore energie z obnoviteľných zdrojov, čo sa bežne vyjadruje ako celková výška výdavkov štátu na podporu energie z obnoviteľných zdrojov prepočítaná na jedného obyvateľa. Táto informácia by mohla byť v ideálnom prípade súčasťou faktúry za energiu.

4.13

Technológie energie z obnoviteľných zdrojov ponúkajú veľké možnosti rovnako ako iné technológie znižovania emisií skleníkových plynov – čisté uhlie, akumulácia elektriny, reakcia na dopyt, využívanie uhlíka, jadrové štiepenie a jadrová fúzia, či znižovanie iných skleníkových plynov, napr. metánu atď. V mnohých prípadoch je vývoj jednoznačne sľubný a treba ho primerane podporiť. Ako EHSV v minulosti už veľakrát zdôraznil, je dôležité navrhnúť a zamerať finančné nástroje správne vzhľadom na vyspelosť technológií. Podporovať by sa malo najmä predvádzanie a včasné zavádzanie nových technológií. Na tieto účely je potrebné zabezpečiť prostriedky z plánu SET. Musíme bezodkladne konať – zdá sa, že podnikový sektor v USA v poslednom čase zvyšuje svoje celkové investície so výskumu a vývoja v oblasti energetiky, čo môže mať negatívny vplyv na európsku konkurencieschopnosť.

4.14

Komisia zrejme považuje dostatočné spoločné financovanie a záväzné ciele za primerané stimuly inovácie, a teda aj vytvárania pracovných miest. Uvedené skutočnosti ako také však negarantujú účinné výsledky. Okrem nich sú potrebné otvorené trhy a fungujúca hospodárska súťaž, ktorá je pre podniky stimulom na inováciu a obnovu.

4.15

Nevyhnutným cieľom je udržateľnosť celého energetického systému. Týka sa to všetkých častí, nielen bioenergetiky. Rôzne obnoviteľné zdroje energie majú rôzny vplyv na životné prostredie a územie. Sú potrebné kritériá udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie tak, aby udeľovanie finančnej podpory z fondov EÚ bolo možné len po splnení podmienky, že získavanie energie z obnoviteľných zdrojov vyhovuje týmto kritériám. Výbor podporuje hlavné myšlienky súvisiace s udržateľnosťou bioenergetiky uvedené v oznámení a dodáva, že nové návrhy by nemali zvyšovať administratívnu záťaž výrobcov či užívateľov. Požiadavky by mali čo najviac vychádzať z príslušných existujúcich systémov na monitorovanie a podávanie správ, ako sú napr. systémy v oblasti udržateľného lesníctva, ktoré uplatňuje mnoho členských štátov.

4.16

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné začať s prípravou politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020, ako sa uvádza v bode 2.4.

4.17

Vo svojom posúdení vplyvu (ktoré nie je bezchybné, keďže v ňom chýbajú tabuľky atď.) Komisia predovšetkým predstavuje scenár bez prijatia opatrení, čo výbor odmieta. Pokiaľ ide o tri ďalšie možnosti budúceho politického rámca, výbor znepokojujú tieto body:

4.17.1

Nezdá sa, že by možnosť eliminácie emisií uhlíka bez stanovenia cieľov podielu energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020 zaručovala isté zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Táto možnosť je však najlepšia z hľadiska otvoreného trhu s energiou a priniesla by nákladovo najefektívnejšie výsledky. Mohla by tiež posilniť systém ETS. Pozitívny vývoj vo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov sa v rámci tejto možnosti javí ako istý vzhľadom na doterajší silný rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, existujúci a do budúcna rastúci výskum a vývoj a ďalšie investície, ako aj záväzné ciele a ďalšie politické opatrenia v oblasti klímy, ktoré načrtla Komisia.

4.17.2

Bolo by účinné a aspoň pre časť podnikateľského sektora zameraného na energiu z obnoviteľných zdrojov aj prospešné, keby sa pokračovalo v súčasnom systéme s národnými záväznými cieľmi. No nezaručovalo by to nákladovú efektívnosť eliminácie emisií uhlíka. Systém ETS by vážne ohrozili aj ceny stanovené v rámci tejto možnosti. Členské štáty by znovu museli vypracovať svoje politické opatrenia na zabezpečenie súladu, čo by bolo prekážkou z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiou napriek všetkým snahám o zlepšenie spolupráce a obchodovania. Záväzné ciele pomohli úspešne naštartovať rozvoj technológií získavania energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ, no táto skutočnosť nemusí byť aj naďalej silným argumentom.

4.17.3

Možnosť spočívajúca v riadení a stanovení ambicióznych cieľov zo strany EÚ by mohla mať podľa EHSV veľa jednoznačných výhod v súlade s koncepciou Európskeho energetického spoločenstva (5). Táto možnosť by sa mala uprednostňovať dovtedy, kým sa nepodarí stanoviť ciele zníženia skleníkových plynov podľa dlhodobých potrieb ich zníženia. Riziká súvisiace s vyššími nákladmi a ťažkosťami s prijatím zo strany verejnosti, na ktoré poukázala Komisia, sa však javia byť relevantné. Aj tu by bolo pravdepodobne potrebné vytvoriť rozsiahlu novú administratívnu štruktúru.

4.18

EHSV odporúča, aby Komisia sústredila svoju ďalšiu činnosť na politiku na obdobie po roku 2020, ktorá by bola založená najmä na prvej možnosti. Táto politika dekarbonizácie by nebola založená na cieľoch stanovených pre oblasť energie z obnoviteľných zdrojov, ale na jasnom cieli znížiť emisie skleníkových plynov a na cene emisií zlúčenín uhlíka, ktorá by bola dosť vysoká na to, aby donútila príslušných aktérov prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti, prispievať na výskum a vývoj a investovať, ale nie príliš vysoká pre spotrebiteľov a z hľadiska priemyselnej konkurencieschopnosti. Okrem toho sú potrebné cielené opatrenia, ktoré by poháňali vývoj budúcich technológií energie z obnoviteľných zdrojov a investície do nich, čo napokon prinesie skutočnú zmenu. Tieto opatrenia by mali byť v ideálnom prípade spoločné pre celú EÚ a prispôsobené jednotlivým technológiám.

4.19

Už v najbližšej budúcnosti je potrebné vykonať kroky na zlepšenie fungovania súčasného rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Výbor víta zámery Komisie. Bez zbytočného odkladu by sa mali prijať opatrenia na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do trhov s energiou, vrátane riešenia otázok súvisiacich s pripojením k sieti, vyrovnávaním a poplatkami za sieť.