4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/145

1.1

EHSV je veľmi rád, že plán pre populácie tresky v Baltskom mori bol úspešný, a považuje za dôležité, aby sa tento plán predĺžil.

1.2

EHSV sa domnieva, že navrhované zmeny a doplnenia článkov 4, 5 a 8 a článku 29 ods. 2, 3 a 4 predstavujú prípustné a potrebné technické zmeny v záujme dosiahnutia súladu so ZFEÚ.

1.3

EHSV nesúhlasí s tým, aby sa na Komisiu delegovala legislatívna právomoc stanovovať miery úhynu rýb pri rybolove, ako sa navrhuje v článkoch 27 a 29a. EHSV zastáva názor, že v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ je prijímanie rozhodnutí v tejto oblasti výsadou Rady.

2.1

Podľa správ Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) boli populácie tresky v Baltskom mori začiatkom 21. storočia objektom nadmerného výlovu. V subdivíziách ICES 25 až 32 sa v dôsledku miery úhynu rýb pri rybolove znížila populácia tresky vo východnej časti Baltského mora na úroveň, pri ktorej hrozilo nebezpečenstvo kolapsu. Populácie tresky v západnej časti Baltského mora v subdivíziách ICES 22 až 24 boli v mierne lepšom stave, no výnos populácie bol jednoznačne pod úrovňou svojho dlhodobého potenciálu. Z tohto dôvodu sa nariadením Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007 stanovil viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie. Cieľom plánu bolo zabezpečiť, aby sa populácie tresky v Baltskom mori mohli využívať za udržateľných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych podmienok.

2.2

Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne vymedzili pravidlá stanovovania ročných rybolovných možností pre tieto populácie z hľadiska celkového povoleného výlovu a rybolovného úsilia. Medzi tieto pravidlá patrí parameter úhynu rýb založený na každoročných vedeckých odporúčaniach, ktorý sa používa na určenie životaschopnosti populácie. V článku 27 nariadenia sa okrem toho uvádza, že Rada rozhoduje o mierach úhynu rýb pri rybolove kvalifikovanou väčšinou a na základe návrhu Komisie tak, aby sa zaistilo, že ciele plánu týkajúce sa riadenia je možné splniť. Podobne sa článkom 26 stanovuje, že Rada mení a dopĺňa plán s cieľom zaistiť splnenie daných cieľov.

2.3

Plán bol úspešne zrealizovaný. Miera úhynu rýb pri rybolove populácií tresky v obidvoch častiach Baltského mora je pod cieľovou úrovňou súčasného plánu. Úhyn rýb pri rybolove populácie tresky vo východnej časti Baltského mora je zároveň nižší ako maximálny udržateľný výnos a neresiaca sa populácia rýb vzrástla od zavedenia plánu takmer na štvornásobok. Pri populácii tresky v západnej časti Baltského mora bol trend pozvoľnejší, no evidentne ide správnym smerom.

3.1

Cieľom návrhu Komisie je zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie. Tento právny predpis bol prijatý ešte pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a preto ho treba zmeniť a doplniť v súlade s novou zmluvou.

3.2

V článku 209 ZFEÚ sa stanovuje, že legislatívnym aktom sa môže Komisii udeliť právomoc prijať nelegislatívne akty všeobecného uplatnenia, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Komisia teraz navrhuje, aby sa rozhodovací postup ustanovený v článkoch 26 a 27 nariadenia zmenil na systém delegovaných právomocí, ktoré bude Komisia vykonávať v záujme monitorovania plánu a so zreteľom na ciele v oblasti úhynu rýb pri rybolove.

3.3

V pláne sa vyžaduje vyhodnotenie vplyvu riadiacich opatrení na tieto populácie a príslušný rybolov každé tri roky. Túto podmienku je veľmi ťažké splniť pre obmedzenú dostupnosť relevantných údajov potrebných na riadne posúdenie. Podľa vedeckého názoru úplné vyhodnotenie výsledkov plánu za 3 roky možno uskutočniť najskôr 5 rokov po začatí plánu. Časový rozvrh vyhodnotenia plánu by sa mal preto zmeniť.

3.4

Komisia tiež navrhuje, aby jej boli udelené vykonávacie právomoci na to, aby potvrdila, či sa splnili podmienky stanovené v článku 29 týkajúce sa vyňatia niektorých oblastí v Baltskom mori z pôsobnosti opatrení.

3.5

Komisia a členské štáty sa okrem toho zaviazali, že v prípade vyčerpaných zásob dosiahnu najneskôr do roku 2015 maximálny udržateľný výnos, nie je to však ustanovené ako cieľ plánu. Aby sa v pláne predišlo nejednoznačnostiam, mal by obsahovať odkaz na maximálny udržateľný výnos.

3.6

V článkoch 5 a 8 sa stanovuje celkový povolený výlov (TAC) pre populácie tresky a v súlade s tým by sa mal zmeniť maximálny počet dní neprítomnosti v prístave, aby sa objasnilo, že predmetným postupom je postup stanovený zmluvou.

4.1

EHSV je veľmi rád, že plán pre populácie tresky v Baltskom mori bol úspešný, a považuje za dôležité, aby sa tento plán predĺžil.

4.2

Vo svojom návrhu Komisia mení a dopĺňa ciele plánu (článok 4). EHSV sa domnieva, že navrhovaný odkaz na maximálny udržateľný výnos je v súlade so všeobecným cieľom EÚ pre populácie rýb.

4.3

Komisia navrhuje zmeniť a doplniť články 5 a 8 plánu, pričom rozhodnutia Rady prijímané kvalifikovanou väčšinou by sa nahradili rozhodnutiami podľa novej zmluvy. Ide teda o technické zmeny odrážajúce zmenu v rozhodovacom postupe, ktorú priniesla ZFEÚ.

4.4

V súvislosti s článkom 26 Komisia navrhuje, aby sa plán vyhodnocoval v intervale piatich rokov. EHSV akceptuje uvádzané dôvody, no poznamenáva, že stav populácie tresky by sa mal s odkazom na plán a posúdenia ICES týkajúce sa populácie rýb monitorovať každoročne.

4.5

S ohľadom na súčasný rozhodovací postup Komisia navrhuje zmeniť a doplniť článok 29 ods. 2, 3 a 4, čím by sa jej umožnilo udeľovať výnimky z obmedzení výlovu. V zmysle návrhu by Komisia potvrdila výnimky každý rok vo svojich vykonávacích aktoch a výbor zložený zo zástupcov členských štátov by to posúdil a vypracoval správu. EHSV súhlasí s rozšírením pôsobnosti Komisie v tejto oblasti, no zdôrazňuje, že návrhy rozhodnutí by sa mali predkladať dostatočne včas, aby sa posúdenie dalo vykonať ešte pred nasledujúcim obdobím rybolovu.

4.6

Návrhom sa menia a dopĺňajú články 27 a 29 tak, aby Komisia mala právomoc prijímať delegované akty. EHSV vyjadril svoj názor na túto otázku vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1), v ktorých sa uvádza, že právomoc prijímať delegované akty musí byť časovo ohraničená. Okrem toho by sa delegované akty mali obmedzovať výhradne na oblasti, v ktorých je nevyhnutné, aby sa rozhodnutia prijímali rýchlo.

4.7

Návrh udeliť Komisii právomoc prijímať delegované akty na základe článkov 26 a 27, ktorý je vyjadrený v článku 29a, by značným spôsobom zmenil zásady tvorby politiky EÚ v oblasti rybného hospodárstva. Delegovanie právomoci sa zdôvodňuje pomalým tempom, akým v súčasnosti Komisia a Európsky parlament prijímajú spoločné rozhodnutia. EHSV sa domnieva, že riešenie tohto problému by sa malo najprv hľadať tak, že sa objasní rozdelenie právomoci medzi Európskym parlamentom a Radou podľa článku 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Podľa výboru je miera úhynu rýb pri rybolove, ktorá sa stanoví v súlade s článkom 27 plánu, priamo naviazaná na určovanie a prideľovanie rybolovných možností, t. j. patrí do výlučnej právomoci Rady v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

4.8

Plán pre populácie tresky v Baltskom mori bol vypracovaný aj s cieľom zaistiť stabilné rybolovné možnosti, na základe ktorých budú môcť komerčné rybolovné spoločnosti s pocitom istoty rozvíjať svoje rybolovné činnosti. EHSV sa obáva, že ak sa na Komisiu deleguje právomoc meniť cieľovú mieru úhynu rýb pri rybolove, na základe ktorej sa určujú rybolovné kvóty, mohlo by to z krátkodobého hľadiska viesť k prudkej zmene rybolovných kvót, čo by malo negatívny vplyv na rybársky priemysel.

4.9

Ďalším dôvodom, prečo by si Rada mala zachovať právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa cieľovej miery úhynu rýb pri rybolove stanovenej v pláne, sú z roka na rok sa meniace zásady, na základe ktorých vznikajú vedecké odporúčania. Takýto vedecký názor nezohľadňuje potrebu sociálno-ekonomickej stability. Zmena zásad alebo metód výpočtu môže značne zmeniť výslednú cieľovú mieru úhynu rýb pri rybolove odporúčanú vedcami bez toho, aby došlo k nejakej pozoruhodnej zmene v populácii rýb.

4.10

EHSV si takisto všíma aktuálne snahy o vypracovanie celkovej koncepcie hospodárenia s populáciami tresky baltskej a pelagických druhov. Plán založený na tejto koncepcii nakoniec nahradí viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a nie je teda dôvod na to, aby sa robili aj iné ako len potrebné zmeny v súčasnom pláne, ktorý dosahuje pozitívne výsledky.